Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/47/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010662
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1112010662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, na hlavnom pojednávaní dňa 01.10.2013, predsedom senátu JUDr.

Stanislavom Dutkom a členmi senátu p. Ladislavom Potoczkým a p. Ing. Petrom Bónom, v trestnej veci
proti obžalovanej L. V. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.,
s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
L. V., rod. M.,
narodená XX.XX.XXXX/XXXX v P.,
bytom F. č. XXX,

bez prihlásenia U., N. U. Č.. XX,

je v i n n á, že

dňa 13.10.2008 v čase od 18.00 hod na dvore rodinného domu č. XXX v obci F., okres U., po tom, ako ju
Š.Z. P., ktorý mal v pravej ruke zatvorený vyskakovací nôž zn. MANFENG, ktorý mal dĺžku čepele 9 cm

začalbrániťpredfyzickýmútokomzostranypodnapitéhomanželaP.V.,uvedenýnôžzrukyP.V.zobrala,
nôž otvorila a poškodeného P. V.Ž. ním rôznou silou a prudkosťou, v krátkom slede za sebou päťkrát
bodla do oblasti krku, tváre a hrudníka, čím mu spôsobila bodno-reznú ranu pravej strany krku tesne
pod uhlom sánky, povrchovú ranu na pravej polovici krku vo výške štítnej chrupky, povrchovú bodnú
ranu ľavého líca, bodno-reznú ranu zadnej plochy ľavého ramena, s následnou kombináciou krvácavého
šoku a vzduchovej embólie, na následky ktorých zranení poškodený na mieste zomrel,

t e d a

iného úmyselne usmrtila a spáchala čin na chránenej osobe

č í m s p á ch a l a

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie

§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. a), písm. f), písm. h), písm. i), písm. j), § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák. § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ rokov.Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanej aj ochranný dohľad v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaväzuje obžalovanú k náhrade škody pošk. P. H., V. XX/A, V., vo výške
23,70 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský prokurátor v Bratislave podal v konaní 1 Kv 122/2008 na obvinenú Janette Balážovú obžalobu
pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v podanej
obžalobe.
Senát Okresného súdu Bratislava 1 vecne príslušného na konanie v zmysle § 16 ods. 1 písm. a/ Tr. por.,

na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovanej L. V., vyslúchol tiež zástupcov
poškodených B. V.Á., za H. K. P. oboznámil zákonným spôsobom nárok na náhradu škody, vyslúchol
svedkov Š. P., Y. M., P. V., C. F., Š. Š., B. Š.R., K. P., Z. V., M. V., F. V., L. P., W. Y., Ľ. Š., P. Y., C. M.,
vyslúchol tiež znalcov U.. E. M., P.. D. G., U.. Ľ. C., U.. Y. U.Ú., oboznámil kompletný spisový materiál,
na základe takto vykonaného dokazovania dňa 01.10.2013 obžalovanú L. V. uznal vinnou z obzvlášť

závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenie §
139 ods. 1písm. c/ Trestného zákona a uložil jej podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. a),
písm. f), písm. h), písm. i), písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody v trvaní 8 /osem/ rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s

minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanej aj ochranný dohľad v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovanú k náhrade škody poškodenému, P. H. R..F.., V.
XX/A, V., vo výške 23,70 Eur.

Počas dokazovania na hlavnom pojednávaní súd predovšetkým vyslúchol svedkov navrhnutých tak
obžalobou, ako aj obhajobou, vykonal dokazovanie ktoré bolo tak v prospech, ako i v neprospech
obžalovanej, až po vykonaní všetkých navrhnutých dôkazov súd vo veci rozhodol rozsudkom.

Obžalovaná L. V. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že v deň skutku vypravila deti do školy
ráno. Potom bola celý deň doma. Pred obedom sa vrátil domov okolo 11,30 hod , syn M., ktorý jej
povedal, že otec príde za chvíľku, že je v šenku, že má vypité.
Po chvíli došiel manžel - poškodený, ktorý bol opitý, ona vtedy bola so svokrou v kuchyni, on jej hneď od
brány začal nadávať, že je piča, kurva, kde chodí jebať, čo urobila s jeho výplatou a kde ju dala. Začal

ju aj biť. Svokra na neho kričala. On, teda poškodený vybehol, vrátil sa so sekerou, prišiel ku nej a chcel
ju udrieť do čela sekerou, ale ona sa sklonila, a tak ju sekerou zasiahol do chrbta. Nato utiekla vonku,
videla aj ako došiel F. s L. /deti/, manžel ju potom prestal naháňať, ona deťom povedala, aby spolu išli
preč, do lesa na hríby, dúfala, že manžel zaspí. Tak išli so F., s M. a L. do lesa na hríby.
Keď sa vrátili, manžel nebol doma, ale došiel krstný syn Š. P.. Pýtal sa čo sa stalo, ona mu povedala, že

ju krstný znovu zbil, že ju napadol sekerou. Chvíľu potom sa vrátil manžel a začal na ňu kričať zase, že
je kurva vyjebaná, a že ich pozabíja. Ona sa strašne triasla, nepamätá si čo sa dialo, vie len to, že Š. P. s
manželom sa váľali po zemi. Potom vie, že Š. P. sa postavil, aj manžel, ona zobrala deti a utekala na ulicu
na autobus. Nastúpili rýchlo do autobusu, až potom zistila, že autobus ide do F., tak zobrala lístky, chceli
ísť k Š. Š.. V autobuse bola ešte celá roztrasená a v zadnom vrecku nohavíc našla nožík, na otázku KP

uviedla, že bol otvorený a bol zašpinený od krvi. Nevedela od čoho to je. Ten nožík našla až v autobuse.
Ďalej uviedla na otázky prokurátorky, že na začiatku spolužitia bývali s manželom u svokrovcov,
spolužitie bolo zo začiatku dobré. Potom manžel začal piť s kamarátmi, začal ich, teda manželku i deti
biť. Oni pred ním utekali, pretože ich naháňal aj sekerou aj motorovou pílou, aj na Silvestra, utekali
alebo k Š. Š. do V., alebo do T. k jej rodičom. On po pár dňoch prišiel za nimi. Zo začiatku sľuboval

že sa polepší, ak sa vrátia, potom neskôr sa len vyhrážal, že keď sa nevrátia, že im ublíži. Nosil sosebou aj nôž. Celé to trvalo možno 15 rokov, posledné tri roky, čo manžel zomrel sa to stupňovalo, až
do manželovej - poškodeného smrti. Ona manžela nezabila.

Svedkyňa a zároveň poškodená, matka poškodeného P. V., B. V., na hlavnom pojednávaní pred súdom,
po poučení podľa § 130 Tr. por. uviedla, že svoje právo nevyužíva, vypovedať chce a bude.
Následne na pojednávaní uviedla, že si na to, na celú záležitosť pamätá, bolo to tak, že oni dvaja, teda
ona /obžalovaná/ a jej syn /poškodený/ sa vadili už od rána, vadili sa kvôli peniazom. Ona - obžalovaná
potom išla niečo nakúpiť, on - poškodený išiel do U. tiež niečo kúpiť. Obžalovaná potom aj s deťmi

išla na huby.
Keď sa syn vrátil, oni jedli spolu, lebo obžalovaná predtým navarila, potom sa zase hádali, syn išiel do
šenku a ona išla na hríby s deťmi.
Keď sa syn vrátil zo šenku, ona nebola doma, ale potom prišla z boru - lesa, doniesla hríby, oni dvaja
sa zase začali hádať. Svedkyňa im ešte hovorila, aby sa nehádali, že majú hanbu. Oni sa začali biť,
teda on jej dal po ústach, potom išli spolu vonku, svedkyňa v izbe čistila hríby, lebo poškodený ich chcel

zobrať do roboty. Potom Š. P. mu hovoril nech ju nebije, on začal biť aj Š., tým pádom Š. utiekol von.
Potom počula ešte vonku ako sa chňápali, teda poškodený bil obžalovanú, aj Š. P..
Svedkyňa potom začala hovoriť „Prestaňte, už sa nebite!“ Išla smerom von, nejako sa jej podarilo
postaviť, ale syn už išiel oproti nej, bol celý krvavý, padol na kolená a kričal „Maminko moja, kukaj čo mi
spravila!“. Čo bolo ďalej už nevie, spadla naňho, potom už vie len, že obžalovaná sa zobrala s deťmi,

odišla, deti potom hovorili, že umývala nôž v potoku.
Na otázku prokurátorky svedkyňa uviedla, že keď svedok Š. P. ktorý bol z vraždy poškodeného obvinený
ako prvý, vyšiel z basy až za 4-5 dní, prišiel za ňou a povedal „Starenko, ja som krstného nepichol, ona
to na mňa povedala, ona ho pichla.“ /obžalovaná/.
Nadoplňujúcuotázkuprokurátorkysvedkyňauviedla,žejepravda,žesahádali,jepravda,žepoškodený

udrel aj obžalovanú, aj deti, keď neposlúchali, je pravda aj to, že svedkyňa hovorila, že radšej sa
rozveďte, ale sa nebite, ale syn s tým nesúhlasil a rozviesť sa nechcel.

Svedok Š. P. po poučení podľa § 130 Tr. por. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že v ten
deň došiel domov zo školy, krstná /obžalovaná/ bola doma a sťažovala sa jej, že ju krstný /poškodený/

udrel sekerou. Vzadu na krku ukazovala asi 5 cm jazvu.
Potom sa vrátil krstný, keď vošiel, začal jej škaredo nadávať do kuriev, píč, a že kde dala jeho peniaze.
Potom vyšli vonku, teda krstný, krstná a on, bol tam aj bratranec P.. Krstný sa zahnal lopatou, svedok
bránil krstnú a krstný ho lopatou udrel po chrbte, až spadol na zem. Ešte vie, že bratranec P. V. mu tú
lopatu vytrhol. Potom krstný začal biť krstnú, teda obžalovanú, svedok sa ju snažil brániť a ľavou rukou

ho odtláčal, počas toho vybral z vrecka nôž, ktorý mal v pravej ruke zatvorený, krstná mu nôž zobrala
z ruky, otvorila ho a bodla krstného spredu, stála oproti nemu. Mohla ho bodnúť asi tak 5x. Bodala ho
smerom do krku. Vie, že krstný kričal na babku, že „Babi, pozri čo mi spravila!“. Svedok v tej dobe bežal
do zadnej brány. Krstná aj s deťmi bežala za ním. Potom išli na autobus do V. U. k ujovi Š. Š.K.. V
autobuse krstná mala ten nôž stále so sebou, hovorila mu, v tom autobuse, že aby to zobral na seba, že

jemu sa nič nestane. Tak to zobral na seba. Keď prišli do V. U. k ujovi, došli tam za nimi policajti, ktorým
krstná ten nožík odovzdala. On sa k skutku priznal.
Na otázky svedok uviedol, že spolunažívanie v rodine poškodeného a obžalovanej bolo zlé, často sa
hádali, on jej nadával, aj ju bil. Aj na svedka zobral aj sekeru, aj nôž, keď krstnú bránil, aj mačetu.
Vyhrážal sa, že ich všetkých pozabíja. Pozabíjaním sa im vyhrážal, že keď to dá krstná polícii, že vtedy

ich pozabíja.
Na otázky prokurátorky, či sa niekedy stalo, že by obžalovaná prvá napadla poškodeného svedok
uviedol, že len poškodený napádal obžalovanú a čo sa týka toho noža, s ktorým bol poškodený bodnutý,
svedok ten nôž vytiahol z vačku, bol jeho, ona, teda obžalovaná mu ho zobrala z rúk.
Prokurátorka doplnila, že počas prvotných úkonov a na začiatku dokazovania bolo vyšetrovaním zistené,

že skutok nemohol spáchať svedok Š.Z. P., ten neskôr aj uviedol pravdu o celom skutku.

Svedok Y. M. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že môže uviesť len to, že je dlhoročným
kamarátom svedka Š. P., ktorý je úplne kľudný a nekonfliktný. K skutku mu síce hovoril, že to spravil on
zo začiatku, ale on mu aj tak neveril, lebo pozná jeho povahu. Vozil ho na políciu k Dvom levom, potom

keď bol na detektore, policajti mu povedali, že neprešiel a on potom povedal, že to zobral na seba kvôli
deťom, že to mala spraviť krstná, ale on chcel chrániť deti.
Svedok C. F. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že V. poznal, čo sa týka toho dňa, tak išiel
akurát z roboty, oproti nemu utekala obžalovaná s deťmi, ešte mu hovorila, že ani tam nechoď, že jumuž napadol sekerou. On teda odchádzal, ale potom volala matka, tak tam išiel pozrieť a P. ležal na
zemi, ešte so sebou hádzal, jeho matka na neho kričala, aby doniesol handru z domu, to urobil, handru
mu len položil na krk, lebo tam bolo plno krvi, on bol dobodaný. Hádzal sa už len trochu, už nevládal.

Potom svedok išiel za pani Y. zavolať záchranku. P. matka, teda matka poškodeného ho poslala do
dediny za záchrankou, aby mohol ukázať kde býva. Potom prišla záchranka aj s policajtmi. Potom s
policajtmi išiel za pani V., oni chceli za ňou prísť, išli smerom na G., ale tam nebola, tak sa otočili. Potom
išli naspäť k ním.

Svedok Š. Š. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že si už veľmi na to nepamätá, viem len, že
v ten deň k nemu domov došla L. - obžalovaná - s deťmi, prišli neohlásene, hovorila, že sa s P. pohádali.
Spoločne sa navštevovali normálne a zopárkrát došla aj s deťmi, ale nevie sa vyjadriť ako často to bolo.
Potom už nebolo nič, lebo došli pre nich policajti.

Svedkyňa B. Š. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že už bola vypočutá na polícii, vtedy

vypovedala pravdu, teraz čo si spomína, tak asi pred 4 rokmi bola obžalovaná aj s deťmi za nimi ,
hovorila, že sa zase pohádali, že ju aj napadol manžel sekerou. Mala niečo poškriabané na krku, ale
bez krvi. Okrem hádky nehovorila o ničom, o žiadnom pichnutí. Svedkyňa žiaden nôž nevidela.

Svedkyňa K. P. na hlavnom pojednávaní pred súdom, po poučení podľa § 130 Tr. por. uviedla, že s

krstnými P. V. a L. V. žila od tretej triedy, keď jej zomrela mamka, oni si zobrali ich, ako deti a vychovávali
ich spolu so svojim deťmi. Zo začiatku bolo dobre, ale potom P. začal piť, hádal sa vyhrážal sa sekerou,
nožom, viackrát všetkých naháňal aj so sekerou a viackrát sa aj vyhrážal, že ich pozabíja. Niekedy utiekli
k Š. Š. na V. /. U./, tam prišiel za nimi, zase sa vyhrážal, že ak nepôjdu domov, tak ich pozabíja, tiež sa
vyhrážal, že keď pôjdu na políciu, že ich pozabíja, stále mal pri sebe nože, sekeru, rôzne zbrane.

Na otázku prokurátorky, ako sa dozvedeli o smrti P. V. svedkyňa uviedla, že tak, že ona vtedy žila s
priateľom v Š., a švagriná telefonovala na priateľov mobil, že či vie, čo sa stalo, že P. je mŕtvy. Tak tam
aj s priateľom došli a babka, ktorej sa pýtala, že čo sa stalo, povedala, že ona nič nevidela. Potom sa
hovorilo, že to mal urobiť Š., ale nikto nevedel povedať čo a ako sa stalo. Chce ešte povedať, že P. V. /
poškodený/, došiel aj za ňou do Š., vykríkal na ňu, aby išla domov, že prečo odišla, ona mu povedala,

že nejde, lebo sa to už nedalo vydržať, ako stále vykrikuje na L., škaredo jej nadáva, a vyhráža sa, veď
to bolo na nervy. Svedkyňa sa tam vrátila až po jeho smrti.

SvedokZ.V.,synobžalovanejapoškodeného,akoosobamladšiaako15rokov,nahlavnompojednávaní
pred súdom po zákonnom poučení podľa § 130 Tr. por. uviedol, že v teň deň keď došiel domov zo školy,

vie, že bola doma mama, aj babka, oni sa vybrali hrať futbal, keď sa vracali z futbalu, teda svedok, M.
a F., tak stretli mamku aj Š. a Š. povedal, že zabil otca, to bolo všetko.
Na otázku prokurátorky, kto mal ten nôž, ktorým mal byť bodnutý poškodený svedok uviedol, že najprv
Š. P., potom ho dal mamke - obžalovanej.
Prokurátorka nato konštatovala, že svedok evidentne uvádza iné skutočnosti, ustúpila od jeho ďalšej

výpovede z dôvodu vážneho zásahu do duševnej identity svedka, ktorý je synom obžalovanej a je ako
mladistvá osoba zvlášť zraniteľný. Súd sa priklonil k argumentom prokurátorky s tým, že ďalší výsluch
svedka nemôže priniesť nové skutočnosti skôr neznáme.

Svedok M. V. syn obžalovanej a poškodeného na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol po

zákonnom poučení podľa § 130 Tr. por., že v ten deň s otcom išiel ráno do U.. Potom sa vrátili, išli do
šenku, on teda poškodený si tam vypil, potom išli domov a keď prišli domov, otec začal matke nadávať,
že je pi, ku, začali sa hádať, svedok išiel von s kamarátmi, potom prišiel za ním brat F., že tatko sekel
mamku za krk, ešte tam má aj jazvu, tak išiel domov a išli do lesa na hríby. Otec už doma nebol. Keď sa
vrátili, svedok išiel s bratmi na tréning hrať futbal, vracali sa, oproti na zatáčke stretli mamku s L., Š. a

s P.. Povedala, že ideme do V. U.. Tak autobusom išli do V. U., mamka potom keď vystupovali hovorila,
že Š. s otcom sa vonku bili, že asi ho pichol. Š. hovoril, že si niečo spraví, mamka mu zobrala ten nôž,
aby si niečo nespravil a dala si ho do kapse. Potom išli k Š. - krstnému. Keď došli k Š., mamka tomuto
povedala, že otec ju zase bil, že ju sekol aj sekerou, potom išli aj k B., ktorej to tiež povedala a potom
prišli aj policajti.

SvedokF.V.synobžalovanejapoškodenéhonahlavnompojednávanípredsúdomuviedolpozákonnom
poučení podľa § 130 Tr. por., že v ten deň keď došiel domov zo školy tatino bol opitý, bil maminu, tak išli
s bratmi na tréning, keď sa vracali z tréningu, tak stretli maminu, ktorá išla oproti a povedala, že idemepreč, tak išli preč. Na tréning išli s bratmi M. a Z. z domu. Keď otec išiel do U. pre výplatu, tak sa vrátil,
ľahol si spať, potom sa zobudil, z ničoho nič začal matku biť, kričal na ňu, že jej nedá peniaze, že kde
sú ústrižky. Keď mu ich ukázala, tak povedal, že to nezaplatila, bil ju, bil aj deti, keď niečo nespravili, aj

s metlou. Na tréning išli až potom, keď otec bil matku a po tréningu odišli s matkou, ktorú stretli cestou
z tréningu.

Svedok P. V., syn obžalovanej a poškodeného na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol po
zákonnom poučení podľa § 130 Tr. por., že využíva svoje právo a odmieta vypovedať, pretože tento

svedok svoje právo využil aj v prípravnom konaní, do úvahy neprichádzalo ani prečítanie jeho výpovede
z prípravného konania. Svedok P. V. bol podľa vykonaného dokazovania osobou, ktorá bola priamo pri
skutku a ktorá mala vytrhnúť poškodenému z ruky lopatu, keď tento útočil na svedka Š. P..

Svedkyňa L. P. na hlavnom pojednávaní pred súdom, po poučení podľa § 130 Tr. por. uviedla, že s
krstnými P. V. a L. V. žila so svojimi súrodencami. Čo sa týka skutku, ona v ten deň bola doma, keď prišla

zo školy. Bol tam aj krstný P. a obžalovaná. P. /poškodený/ bil krstnú /obžalovanú/, nadával jej, chytil
aj sekeru a zaťal krstnej do krku. Ona ho obliala s kýblom vody, potom odišli preč na huby do lesa, to
už bol kľudný. Potom sa vrátili. Došiel aj Š. zo školy. Potom došiel P. /poškodený/, otvoril bránu a začal
kričať: „Teraz vás všetkých pozabíjam.“. Š. P. akurát jedol, vybehol z tej letnej kuchynky a mal nožík
v ruke. Potom poškodený naňho zobral lopatu, začali sa tam biť, zápasili spolu, aj na zemi, potom sa

Š. postavil. Potom videla, že sa nejako „zondzívali“ a Š. poškodeného pichol do krku s nožíkom. Ona
vybehla na cestu, potom sa vrátila, L., teda obžalovaná bola akurát v kúpeľke, akurát dávala prať prádlo,
svedkyňa začala kričať, že: „Mami, friško utekajme, ja sa bojím.“. Potom po ceste stretli chalanov, ktorí
išli z tréningu, išli na autobus do V. U.. A keď vystúpili v V. U. Š. P. povedal krstnej, celý bol roztrasený,
že: „Krstná, ja som ho asi zabil.“, ona mu zobrala ten nožík. A keď došli k Š. Š., tak Š., teda P., sa tam

rýchlo prezliekol, potom došla polícia. Potom ich zobrali.

Na otázku prokurátorky či videla ako Š. P. pichol svojho strýka svedkyňa uviedla: „Áno, videla som.“.
Prokurátorka nato poukázala na výpoveď svedkyne už z prípravného konania keď vypovedala, že
nevidela ako došlo k pichnutiu s tým, že upustila od ďalšieho výsluchu svedkyne s poukázaním na jej

blízky vzťah o obžalovanej.
Keď súd vyzval svedkyňu na odstránenie rozporov v jej výpovediach, táto sa už ďalej nevyjadrila.

Svedkyňa W. Y., suseda obžalovanej a poškodeného, na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že
v ten deň okolo 9,00 hod. išla do predzáhradky okopávať a chvíľu po tomto čase sa jej zdalo, že P.

V. išiel z dediny domov. Následne počula strašný krik, úplný rev, keď P. V. obžalovanej veľmi vulgárne
nadával, až takými slovami, že to tu nemôže povedať, malo sa jednať o nejaké peniaze a kričal na ňu,
že ju zabije ak do konca týždňa tie peniaze nedonesie. Tento rev tam bol celé doobedie a počula kričať
aj starú pani, teda matku P. V., ale tej vôbec nebolo rozumieť. Bol tam len krik. To trvalo prakticky celé
doobedie, okolo trištvrte na dvanásť videla, ako malá Ž. vybehla zo dvora. Poškodený hnusne aj nej

nadával, lebo ona naňho kričala, že „čo ju biješ, nechaj ju“, a on aj jej hnusne nadával, aby kamsi išla a
tak. Svedkyňa potom išla dovnútra, takže nevie čo bolo ďalej. Potom sa naobedovali, išla na cintorín na
hroby,takženeviečosatamdialoďalej.Keďsavrátilapopiatej,začalachystaťvečeru,vtedynazvonček
začal strašne zvoniť pán F., ktorý hovoril, že má rýchlo volať 112-tku, povedal, že on je podrezaný alebo
zapichnutý, ale nepovedal, že kto. Až keď sa pýtala, že kto je podrezaný, tak až potom povedal, že P..

Volala číslo 112 a nevie čo bolo ďalej, za chvíľu tam boli, aj polícia s nimi prišla.
Na otázku prokurátorky svedkyňa uviedla, že poškodený vždy tak na pani V. reval a na deti tiež. „To
tam bola katastrofa.“.
Čo sa týka tej rodiny, môže uviesť, že ak sa tam krik neozýval každý deň, tak každý druhý deň určite,
obžalovanej škaredo nadával jej manžel, teda nebohý, ale taktiež aj jej svokor, kým ešte žil, teda Š.

V., a taktiež svokra, ktorá ešte žije. Ona sa o tie deti starala, o vlastné, aj o tie zverené úplne rovnako,
ale vzorne sa starala aj o celú rodinu, teda aj o svokra, aj o svokru, aj o manžela, aj keď vie o tom, že
tak svokor, ako aj svokra jej dokonca aj špinili do postele, ale decká chodili do školy aj všade tak čisto
oblečené, že ani biele deti tak čisto nechodili oblečené. O tie deti sa starala aj tým spôsobom, že im
pripravovala do školy desiatu a vie, že aj keď jej on nedával peniaze, ona si vypožičala od nejakej pani

D., ktorá už zomrela a ešte v ten deň deťom do školy desiatu doniesla. Svedkyni to pripadalo ako keby
oni ju bielu nenávideli. A tak sa k nej aj správali. Ona mala k nim ale veľmi dobrý vzťah, starala sa aj o
svokrovcov, keď aj lekár povedal, že sa o nich stará lepšie ako dcéra. Oni jej ale veľmi vulgárne nadávali
všetci. Vie aj o tom, že keď jej on nedával peniaze, tak ona chodievala s deťmi na huby, aby si zarobilaNa otázku či utekali, uviedla že áno, veľa razy, na vianočné sviatky, to bolo snehu, utekali do V. U., i
na Veľkú Noc. Kolegyne ktoré išli autom, tak ich stretli na ceste, lebo oni tam išli peši v noci. Tiež chce
uviesť, že keď ju stretávala tak ona mala modriny i vytrhané vlasy, najprv to zatĺkala, že havarovali, na

výtku, prečo sa nerozvedie obžalovaná hovorila, že „Mám osem detí, kam by som išla s ôsmymi deťmi,
otec má rakovinu.“.

Svedkyňa Ľ. Š.C., zamestnankyňa pohostinstva na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že si to
nepamätá, to čo si pamätá je to, že toho pána /poškodeného/ videla v krčme ako tam sedel a popíjal,

bol taký slušný bezproblémový. Túto pani obžalovanú si ani nepamätá.
Svedkyňa C. M., ďalšia suseda obžalovanej a poškodeného, na hlavnom pojednávaní pred súdom
uviedla, že si to až tak dobre nepamätá, poobede v ten deň skutku bola v zamestnaní na poobednej
smene. Čo si ale pamätá, tak na doobedie v rovnaký deň, keď nich bol veľký krik, bolo tam hlučno, kričal
nebohý na adresu obžalovanej. Bolo to z toho, že vždy jej poškodený vyčítal zo žiarlivosti, samozrejme,
žetobolnezmysel,leboonamalanastarostiosemdetíaštyrochdospelých,zktorýchdvajabolinevládni

a čo sa týka tyrania, tak preto, lebo on si vždy našiel zámienku na to, aby mohol ubližovať jej alebo
deťom, oni predtým utekali, ale nemali kam ísť, vždy sa museli vrátiť. To vie z toho, že počula krik keď
ich naháňal po dvore, či už sekerou alebo mačetou a tiež to vie z rozprávania svojej maloletej dcéry,
ktorá sa kamarátila s maloletou Ž. a keď sa vrátila domov, tak dcéra rozprávala, že ujo P. zase robil krik
a naháňal ich po dvore.

Svedok P. Y., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že navštevoval rodinu poškodeného, tam
mal priateľku, poznal aj poškodeného aj obžalovanú. Do ich domácnosti som chodil často, pretože
tam mal priateľku, K. P.. S obžalovaným si rozumel, chodili spolu na pivo, pod vplyvom alkoholu bol
poškodený agresívny, ale svedok s ním problémy nemal. K skutku sa vyjadriť nevedel.

Znalkyňa z odboru psychológia Mgr. D. Z., ktorá bola na hlavnom pojednávaní vyslúchnutá potom,
čo podala znalecký posudok vo vzťahu k obžalovanej uviedla, že zistila psychologickým vyšetrením,
že u obžalovanej sa jedná o osobnosť simplexnejšie štruktúrovanú, v ktorej štruktúre sú vyznačené
sklony k senzitívnemu, citlivému prežívaniu. Zistila ďalej, že jej vlastnosti, ktoré sa aj testovali pri

vyšetrení, ako je neústupčivosť a nepoddajnosť, jej pomáhali zvládať neprimerané správanie manžela.
U obžalovanej sa jedná o inštinktívnu povahu, to znamená, že jej je vrodený inštinktívny pudový typ
správania, že na niektoré podnety reaguje silnejšie emotívnejšie. Na základe takýchto podnetov môže
v situáciách reagovať, teda inštinktívne pudovo, napr. v záujme ochrany zdravia života seba, svojho a
detí. Ako motivačné tendencie práve toto bolo, ak teda uvažujeme o tom, že skutok spáchala, tak práve

v takomto stave ochrany, toto mohlo byť motívom, ochrana seba, života svojho a detí. Pri posudzovaní
vierohodnosti jej výpovedí vychádzala z psychologického pohľadu jednak z toho, že posudzujeme
všeobecnú vierohodnosť a špecifickú. Všeobecná vierohodnosť znamená, že je to vierohodnosť ako
takej a tam sú faktory, ktoré ju ovplyvňujú, jednak je to úroveň intelektových schopností, pamäťových,
celková štruktúra osobnosti a nezistila, že by tieto faktory znižovali jej vierohodnosť všeobecnú, teda

vierohodnosť jej ako osoby. Pri špecifickej vierohodnosti sa jedná o vierohodnosť výpovedí, alebo
výpovede a jej súlad so skutočnosťou, tam dospela k záveru, že obžalovaná podala niekoľko výpovedí,
pretože mala k dispozícii spis, a vychádzala teda zo spisu aj z vyšetrenia, od tvrdenia kedy tvrdila, že
trestný čin spáchal jej synovec až po to, že pri vyšetrení pripustila, že trestný čin mohla spáchať aj
ona, ale necíti to tak, že by ho spáchala, ale nepamätá si to. Dodala, že je dosť možné, pretože človek

má tú schopnosť vytesniť nepríjemné zážitky zo svojho života. To znamená, že špecifická vierohodnosť
výpovedí je u obžalovanej znížená.
Ďalej uviedla, že vo svojom posudku sa nezamerala na syndróm týranej ženy, ale v každom prípade aj
tento syndróm má viacero stupňov, v prípade obžalovanej išlo, ako už uviedla aj pred súdom, o tú jej
sociálnu naivitu, teda to, že ono to v budúcnosti bude dobré, takže aj keď utiekla, znovu sa vrátila práve

s tým. Čo sa týka konkrétneho konania, teda útoku, zrejme išlo o konanie v snahe ochrániť seba a deti.
Toto mohlo viesť k tomu jej útoku voči poškodenému. Išlo pritom o inštinktívne konanie, ktoré je vrodené
a pudové, prirodzené. Inštinktívne chránime život svoj aj život druhých. O takej motivácii, že by napr.
obžalovaná tomu chcela spraviť koniec znalkyňa neuvažovala, nevychádzalo to tak z jej zistení.
Znalkyňa ďalej k syndrómu týranej ženy a potreby ďalších vyšetrení uviedla, že v tomto prípade to nebolo

potrebné, lebo tam už boli znalkyne z odboru psychiatrie. Ona vyšetrenie zamerala aj tým smerom,
syndróm týranej ženy sa u obžalovanej prejavili. Vzhľadom na jej povahovú črtu, ktorá ukázala sociálnu
naivitu, ona to manželstvo vnímala aj napriek tomu, že bolo plné agresivity, že to tak má byť. Znášala
ho, pre ňu to násilie bolo menej rušivé ako pre možno druhých ľudí. Sociálna naivita jej pomáhala lepšieznášať násilie. Bolo pre ňu menej rušivé ako pre iných ľudí. A tým pádom aj ten vzťah vnímala dlhodobo
ako primeraný. Tým, že zažívala opakovane útoky samozrejme, že to vplývalo na jej prežívanie, aj vzťah
k tomu mužovi až do tej miery, že pri vyšetrení konštatovala, že asi to tak malo byť, že je to úľava pre

všetkých.

Znalkyňa z odboru psychiatria MUDr. Y. U., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že spolu s
MUDr. C. vypracovali znalecký posudok v predmetnej veci a tento aj spoločne konzultovali. Znalkyňa
sa môže vyjadriť k osobe obžalovanej ku dňu vypracovania ZP a môže prehlásiť, že v dobe spáchania

skutku netrpela žiadnou závažnou duševnou poruchou, taktiež netrpela žiadnou psychózou, chorobou,
teda chorobou v zmysle psychiatrickom, ktorá by mohla ovplyvniť ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
Taktiež môže potvrdiť, že v dobe skutku obžalovaná vedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania
a svoje konanie mohla aj ovládať a chápe zmysel trestného konania. Nenavrhujú žiadne ochranné
opatrenia. K vzťahom medzi obžalovanou a poškodeným uviedla, že vzťah obžalovanej a poškodeného
bol veľmi problematický, a tiež znalkyne uviedli, že osobnosť obvinenej bola potlačená do submisívnej

polohy, dostávala sa do typickej závislosti až dá sa povedať do polohy týranej ženy. Čo sa týka jej
konania ona nebola schopná z tohto vzťahu nejakým spôsobom odísť, resp. ho ukončiť a bola akoby
v začarovanom kruhu. Nešlo o konanie v afekte, ani týraná žena nie je osobou, ktorá by nevedela
rozpoznať nebezpečenstvo.
Čo sa týka jej následného správania a života po smrti manžela, v rámci možností sa zapojila do

normálneho života, dá sa povedať, že sa normálne zapojila alebo integrovala do spoločnosti. Riadne
sa starala o zverené deti.

Znalec z odboru súdne lekárstvo MUDr. Y. X. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že z
charakteru a lokalizácie poranení zistených pri pitve je možné ustáliť, že poškodený P. V. utrpel 4

bodné rany a to na krku vpravo, na ľavom líci, na ľavej bočnej stene hrudníka a ľavom ramene,
jednu bodnoreznú ranu na krku vpravo vpredu a jednu reznú ranu v dlani ľavej ruky. Charakterové
vlastnosti uvedených bodných poranení a rezných poranení, najmä však bodných rán, je možné súdiť,
že vznikli účinkom bodnorezného nástroja s ostrým hrotom a ostrou hranou. Pred vykonaním vlastnej
pitvy tela poškodeného bol predložený na posúdenie sklápací lovecký nôž s rukoväťou s dĺžkou čepele

8 cm. Uvedený bodnorezný nástroj svojimi vlastnosťami a rozmermi zodpovedá nástroju, ktorým mohli
byť spôsobené všetky uvedené poranenia tela poškodeného. Lokalizácia ako aj početnosť uvedených
poranení svedčia o tom, že vznikli konaním inej osoby. Vzhľadom na počet a charakter bodných a
rezných rán možno konštatovať, že vznikli opakovaným útokom na telo poškodeného bodnorezným
nástrojom. Ku vzniku poranení pravej polovice krku a ľavej polovice tváre došlo pravdepodobne pri

vzájomnej čelnej alebo tejto veľmi blízkej polohe útočníka a poškodeného. Vzhľadom na vyšetrené
okolnosti ako aj rozmiestnenie krvných stôp na mieste nálezu a výpovedi svedkov je možné konštatovať,
že najpravdepodobnejšou polohou poškodeného v čase útoku bola poloha stojaca tvárou v tvár k
útočníkovi, prípadne s mierne natočenou pravou polovicou tela voči útočníkovi. Jednoznačne však
nie je možné vylúčiť, že uvedené poranenia mohli vzniknúť aj v polohe tela poškodeného a útočníka

ležiacej, aj keď táto alternatíva je málo pravdepodobná. Ku vzniku poranení ľavej polovice hrudníka a
zadnej plochy ľavého ramena došlo pravdepodobne v polohe poškodeného natočeného ľavou zadnou
plochou tela smerom k útočníkovi. Poranenie dlane ľavej ruky je možné označiť aj ako tzv. obranné, čo
nasvedčuje tomu, že poškodený sa útoku aktívne bránil, pravdepodobne v snahe uchopiť bodnorezný
nástroj. Presné poradie vzniku jednotlivých poranení nie je možné na základe pitevného nálezu s istotou

určiť. Je možné konštatovať, že všetky rany vznikli v krátkom čase za sebou. Najmä hlboká bodná rana
krku vpravo prerezaním krčnej žily mala charakter smrteľného poranenia prejavujúceho sa krvácaním
navonok, pričom uvedené krvácanie malo charakter vytekania krvi z rany. V danom prípade nedošlo
k porušeniu tepny. Po vzniku uvedenej rany bol poškodený po krátku dobu pri vedomí a mohol sa aj
napriek utrpeným poraneniam pohybovať, prípadne sa aj brániť, mohol prípadne vstať a prejsť krátku

vzdialenosť niekoľkých metrov. Postupne však v dôsledku straty krvi z krvného riečiska s následným
rozvojom škodového stavu a súčasnou prítomnosťou vzduchovej embólie sa jeho pohyb obmedzoval
až kým neodpadol do bezvedomia. V prípade, ak by bola poškodenému po vzniku bodnej rany krku
vpravo okamžite odborná pomoc, bola by nádej na jeho záchranu. Akonáhle však došlo rýchlymi a
masívnymi stratami k rozvoju šokovému stavu, stratami krvi, ako aj rozvoju vzduchovej embólie, smrti

poškodeného už nebolo možné zabrániť. V danom prípade vzhľadom na vyšetrené okolnosti a časové
súvislosti a charakter bodného poranenia krku je možné konštatovať, že smrti poškodeného nebolo
možné zabrániť. Intenzita útoku bola výraznejšia, resp. bola spôsobená strednou až väčšou silou na
oblasť pravej polovice krku.Ostatnébodnéporaneniabolipovrchovéhocharakteru,prejavilibysakrvácanímnavonok,poškodeného
by však na živote neohrozili, v prípade ak by vyhľadal lekársku pomoc. Teda s výnimkou tej jednej.
Ostatné poranenia neboli životu ohrozujúce. Po vzniku uvedeného poranenia sa mohol poškodený po

dobu niekoľkých desiatok sekúnd pohybovať, rozprávať, nadávať a mohol aj aktívne konať v zmysle
obrany, aj voči útoku.

Na základe takto vykonaných dôkazov Okresný súd Bratislava I dospel k záveru, že obžalovaná L. V.
svojimkonaním,ktoréjeuvedenévskutkovejveterozsudkunaplnilapojmovéznakyobzvlášťzávažného

zločinu vraždy podľa § 145 ods.1 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zák. a ustanovenie § 127 ods. 4 Tr. zák., pretože dňa 13.10.2008 v čase od 18.00 hod na
dvore rodinného domu č. XXX v obci F., okres U., po tom, ako ju Š. P., ktorý mal v pravej ruke zatvorený
vyskakovací nôž zn. MANFENG, ktorý mal dĺžku čepele 9 cm začal brániť pred fyzickým útokom zo
strany podnapitého manžela P. V., uvedený nôž z ruky P. V. zobrala, nôž otvorila a poškodeného P. V.
ním rôznou silou a prudkosťou, v krátkom slede za sebou päťkrát bodla do oblasti krku, tváre a hrudníka,

čím mu spôsobila bodno-reznú ranu pravej strany krku tesne pod uhlom sánky, povrchovú ranu na pravej
polovici krku vo výške štítnej chrupky, povrchovú bodnú ranu ľavého líca, bodno-reznú ranu zadnej
plochy ľavého ramena, s následnou kombináciou krvácavého šoku a vzduchovej embólie, na následky
ktorých zranení poškodený na mieste zomrel.

Okresný súd Bratislava I pri uznaní viny vychádzal z dokazovania vykonaného pred súdom
kontradiktórnym spôsobom, pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy dôkazy tak v prospech, ako aj v
neprospech obžalovanej. Vyhodnotil aj dôkazový materiál získaný v prípravnom konaní a až po vykonaní
všetkých navrhnutých dôkazov rozhodol vo veci rozsudkom.

Obžalovaná sa síce k trestnému činu, ktorý je jej kladený za vinu nedoznala, zo spáchania tohto
činu je však presvedčivo usvedčená výpoveďami svedkov - sčasti vlastných rodinných príslušníkov i
dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní.
Súd v tejto súvislosti pri hodnotení výpovedí poukazuje na výpovede matky poškodeného - B. V., ktorá
síce priamo útok na svojho syna nevidela, avšak syn jej zomieral v náručí a pred smrťou sa vyjadril v

tom zmysle, že ho pichla obžalovaná.
Ďalej výpoveď svedka Š. P., ktorý vyrastal v rodine obžalovanej a poškodeného, dokonca bezprostredne
po skutku zobral vinu za smrť poškodeného na seba s tým, že on poškodeného pichol nožom, bol aj
obvinený a dokonca zadržaný, avšak už počas veľmi krátkej doby, pár dní, orgány činné v trestnom
konaní zistili, že Š. P. jednoducho nemohol poškodeného usmrtiť, nedokázal sa ani účinne brániť pred

útokmi poškodeného, keď ho tento napádal. Následne svedok P. veľmi presvedčivo popísal priebeh
celého konfliktu s poškodeným, s tým, že poškodený útočil na neho a obžalovaná poškodeného pichla
nožom v snahe zabrániť poškodenému v útokoch voči svedkovi P..

Na druhej strane súd nemohol uveriť rozporuplným výpovediam rodinných príslušníkov obžalovanej a

poškodeného, ktorí ako ich deti vypovedali v prospech svojej matky - obžalovanej.
Tak svedkovia M. V., F. V., Z. V., ako synovia obžalovanej na hlavnom pojednávaní pred súdom
tvrdili, že Š. P. sa mal vyjadriť, že on pichol poškodeného, dokonca L. P., ktorá bola vo výchove
obžalovanej a poškodeného tvrdila, že dokonca videla, ako svedok P. pichol poškodeného. Tieto
výpovede jednoznačne nemôžu mať vypovedaciu hodnotu, pretože všetky deti v rodine obžalovanej a

poškodeného sa jednoznačne vyjadrovali tak, aby „maminka nešla do basy“.
Svedok P. V., ktorý bol v dobe útoku prítomný pri skutku a všetko musel vidieť, využil svoje právo a ako
osoba blízka tak obžalovanej ako i poškodenému odmietol vypovedať.

Súd vyslúchol aj svedkov, ktorí síce priamo útok na poškodeného nevideli, ale vypovedali o pomeroch v

rodine a o tom, ako poškodený týral či už fyzicky alebo psychicky obžalovanú, ktorá sa na druhej strane
vzorne starala o všetkých osem detí vo výchove a navyše aj o rodičov poškodeného, s ktorými rodina
žila v jednej domácnosti.

Svedkyne Y. a M. popísali na hlavnom pojednávaní obžalovanú ako vzornú matku rodiny, ktorá bola pre

deti, ktoré mala vo výchove pretrpieť skoro všetko, tak neustále fyzické i psychické napádanie zo strany
poškodeného, ktorý bol chorobne žiarlivý a pod vplyvom alkoholu aj neskutočne agresívny. Výpovede
týchto svedkov súd presvedčili, že v útoku obžalovanej voči poškodenému išlo o ojedinelé skratovékonania obžalovanej ako reakciu na neustále útoky a ponižovanie zo strany poškodeného, ktoré konanie
aj keď ojedinelé skončilo s fatálnym následkom - smrťou človeka.
Ani týranie zo strany poškodeného však nemohlo ospravedlniť útok nožom na nechránený krk

poškodeného.

Dokonca aj samotná prokurátorka vo svojej záverečnej reči popísala obžalovanú voči, ktorej všetky
svedecké výpovede, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní v zásade nemohli nič vytknúť a všetky
svedecké výpovede boli robené v snahe nejakým spôsobom jej pomôcť. Obžalovaná sa ako kvočka

starala o osem detí, z toho 4 svoje a 4 osvojené a žila vo vzťahu, ktorý nie je možné označiť inak ako
despotický zo strany svojho bývalého manžela, teda poškodeného, ktorý robil zle jej, aj jej deťom a ona
to všetko musela znášať, aj napriek tomu sa o celú rodinu vzorne starala a čo sa týka tejto starostlivosti
nie je možné jej vytknúť absolútne nič. Čo sa týka konkrétneho skutku, bohužiaľ náš trestný zákon je
postavený tak, že v tomto prípade nemohlo ísť o nutnú obranu ani o krajnú núdzu, pretože obžalovaná
počas útoku poškodeného voči Š. P., tomuto zobrala zatvorený nôž, ktorý mal svedok v ruke, otvorila ho

a pichla poškodeného. Pichla ho spolu 5x a z toho jeden útok, teda jedno pichnutie bolo smrteľné. Všetky
výpovede boli vykonané v snahe pomôcť jej a dokonca aj svedok Š. P. na seba prevzal zodpovednosť
za zabitie poškodeného v snahe pomôcť obžalovanej, ktorá skutočne sa vzorne starala o celú rodinu,
hlavne o maloleté deti.

Podľa súdu, ani príkladný život obžalovanej, ani vynikajúca starostlivosť o deti nemôžu obžalovanú
vyviniť zo spáchania trestnej činnosti.

Súd pri dokazovaní zvažoval v prípade obžalovanej aj možnosť použitia ustanovenia § 25 Tr. zák. o
nutnej obrane i ustanovenia § 24 Tr. zák. o krajnej núdzi, ktoré ustanovenia by mohli vyviniť obžalovanú

zo spáchania trestného činu.

Podľa § 24 ods. 1 Tr. zák., čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace
záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.

Podľa§24ods.2Tr.zák.,nejdeokrajnúnúdzu,akbolomožnénebezpečenstvopriamohroziacezáujmu
chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne
závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo
hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.

Podľa § 25 ods. 1 Tr. zák., čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok
na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Podľa § 25 ods. 2 Tr. zák., nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku,
najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe

obrancu.

Po vyhodnotení konania obžalovanej vo všetkých súvislostiach a s vyhodnotením možnosti použitia
ustanovení § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 Tr. zák., súd konštatuje, že v tomto prípade nejde ani o krajnú
núdzu, ani o nutnú obranu.

Použitie ustanovenia § 24 ods. 1 Tr. zák. je viazané na ustanovenie odseku 2 tohto paragrafu, podľa
ktorého nesmie byť spôsobený následok zjavne závažnejší ako tie, ktorý hrozil. V tomto prípade smrť
poškodeného vylučuje použitie ustanovenia § 24 ods. 1 Tr. zák.
Použitie ustanovenia § 25 ods. 1 Tr. zák. je podľa súdu v tomto prípade rovnako vylúčené, pretože
obrana obžalovanej bola celkom zjavne neprimeraná útoku poškodeného.

Súd v tejto súvislosti navyše konštatuje, že nie je možné použitím zbrane s fatálnymi následkami riešiť
predchádzajúce, pretrvávajúce násilie zo strany poškodeného, najmä ak v súvislosti s predchádzajúcim
konaním poškodeného obžalovaná nevyužila zákonné možnosti ochrany seba a detí a nakoniec
problémy riešila najhorším možným spôsobom, akým sa riešiť dali.

Okresný súd Bratislava 1 oboznámil aj register trestov obžalovanej, jej posudky, aj zo zamestnania,
pričom zistil, že obžalovaná nebola súdne trestaná, má vynikajúce hodnotenia aj v zamestnaní a s
výnimkou problémov s bývalým manželom jej skutočne nie je možné vytknúť absolútne nič. Hodnoteniezo zamestnania dokonca hovorí o obžalovanej ako o vynikajúcej pracovníčke, ktorá dokonca vykonáva
pre zamestnávateľa zodpovednú prácu.

Všetkytietozisteniasúdbraldoúvahyprirozhodovaníotreste,ktorýmoholuložiťobžalovanej.Následne
sa súd zaoberal zákonnými ustanoveniami ktoré sa vzťahujú na ukladanie trestu.

Podľa § 145 ods. 1, ods. 2, písm. c/ Tr. zák. kto iného úmyselne usmrtí a čin spácha na chránenej osobe,
potrestá sa odňatím slobody na 20 rokov až 25 rokov, alebo doživotie.

Podľa § 139 ods. 1, písm. c/ Tr. zák., chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 odsek 4 Tr. zák., blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom

pociťovala ako ujmu vlastnú.

Poškodený Š. P., ako manžel obžalovanej, má v tomto konaní jednoznačne postavenie chránenej osoby.

U obžalovanej súd taktiež skúmal poľahčujúce okolnosti a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a § 37 Tr.

zák. z poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák. obžalovanej priznal písm. a), písm. f), písm. h), písm.
i), písm. j), teda

- spáchanie trestného činu v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení,
- spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,

- spáchanie trestného činu pod vplyvom osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré sama
nespôsobila,
- spáchanie trestného činu odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo alebo konajúc za okolností,
ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu, ale konal bez toho, že by
boli celkom splnené podmienky nutnej obrany, krajnej núdze, výkonu práva a povinnosti alebo súhlasu

poškodeného, oprávneného použitia zbrane, dovoleného rizika alebo plnenia úloh agenta,
- viedla pred spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasneinýchodradíod páchaniatrestnýchčinov;trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr .zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsobom
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery možnosť jeho nápravy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd ďalej postupoval podľa znenia § 145 ods. 2 Tr. zák., teda
trest ukladal obžalovanej v zákonnej trestnej sadzbe v rozpätí 20 až 25 rokov odňatia slobody.

Súd obžalovanej ukladal trest v zákonnej sadzbe a za použitia ustanovení § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.

zák., avšak v prípade obžalovanej došiel k záveru, že je možné použitie ustanovenia o mimoriadnom
znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa, ktorého, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo
vzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonombolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Súd dospel k záveru že v tomto prípade ide o učebnicový príklad možnosti použitia zmierňujúceho
ustanovenia zákona v prospech páchateľa obzvlášť závažnej trestnej činnosti.

Súd však bol zároveň viazaný ustanovením § 39 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., podľa ktorého súd nemôže

uložiť trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov,Čo sa týka ochranného dohľadu, ktorý bol uložený obžalovanej, ide o postup v zmysle ustanovenia §
76 ods. 1 Tr. zák., teda o povinnosť uložiť ochranný dohľad páchateľovi, ktorý bol odsúdený za obzvlášť
závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Čo sa týka nároku na náhradu spôsobenej škody, tento nárok si včas uplatnil poškodený H. K. P. a tento
nárok bol poškodenému priznaný v celom uplatnenom rozsahu.
Poškodená B. V. nárok na náhradu spôsobenej škody neuplatnila a o tejto škode preto súd ani
nerozhodoval.

S poukazom na takto vykonané dokazovanie bolo potrebné rozhodnúť rovnako, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na podpísanom súde.