Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210202299
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8210202299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcov: 1/ S. Z., nar. XX. XX. XXXX, bývajúca vo I. č. XX, 2/
I. Z., nar. XX. X. XXXX, bývajúci vo I. č. XX, zastúpený žalobkyňou v 1. rade, 3/ P. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bývajúci v G., C. XX, všetci zastúpení JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom AK v Bardejove, Dlhý rad
16, proti žalovaným: 1/ I. Z., nar. XX. X. XXXX, bývajúci vo I. č. XX, 2/ I. Z., nar. XX. X. XXXX, bývajúci vo
I. č. XX, obaja zastúpení JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom AK v Stropkove, Hrnčiarska 1619/42,
o vrátenie daru, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3C/80/2010 - 78 zo
dňa 24. 9. 2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcov s tým, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že
žalobcovia sa domáhali pôvodne proti žalovanému v 1. rade vydania daru, a to podielu na rodinnom
dome č. XX s príslušenstvom, vedeného na LV č. XX k. ú. I.. Uznesením č. k. 3C/80/2010 - 23 zo dňa
17. 2. 2011 súd pripustil, aby na strane žalovaného vystupoval ďalší účastník, a to žalovaný v 2. rade
I. Z.. Žalobcovia v 1. až 3. rade výzvou na vrátenie daru zo dňa 15. 2. 2010 žiadali žalovaného v 1.
rade o vrátenie daru, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena

uzavretej dňa 7. 9. 1995. Z darovacej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene uzavretej medzi žalobcami
v 1. až 3. rade a žalovaným v 2. rade ako darcami a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným, vklad
ktorej bol povolený Okresným úradom Bardejov - odbor katastrálny dňa 2. 8. 1996 pod č. V 823/96 súd
zistil, že žalobcovia v 1. až 3. rade a žalovaný v 2. rade darovali žalovanému v 1. rade svoje podiely na
nehnuteľnostiach, a to rodinnom dome súp. č. XX s príslušenstvom a parc. č. 257 - zastavaná plocha vo
výmere 735 m2 a parc. č. 258 - záhrada vo výmere 115 m2, k. ú. I.. Súčasne účastníci zmluvy sa dohodli
v čl. 6 predmetnej zmluvy na zriadení vecného bremena bývania a zaopatrenia, ktoré spočívalo v práve

darcov S. Z. a I. Z. doživotne bývať bezplatne v rodinnom dome a užívať všetky spoločné priestory a
príslušenstva tohto rodinného domu. Ďalej súd zistil, že žalovaný v 2. rade v roku 2009 sa stal výlučným
vlastníkom týchto nehnuteľností na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice
dňa 6. 3. 2009 pred notárskym úradom JUDr. Marty Vaľkovej v Bardejove č. N 84/09, Nz 7141/09.
Žalovaní v 1. a 2. rade v tomto zmysle aj zaujali stanovisko, že žalovaný v 1. rade v čase doručenia
výzvy na vrátenie daru zo dňa 15. 2. 2010 už nebol vlastníkom darovaných nehnuteľností, nakoľko tieto
daroval žalovanému v 2. rade darovacou zmluvou zo dňa 3. 4. 2009 a napokon žalovaní nesúhlasili

so žalobou aj z dôvodu, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady vrátenia daru. Súd citoval ust. §
628 ods. 1 a ust. § 630 Občianskeho zákonníka, pričom v tejto súvislosti uviedol, že hrubé porušovanie
dobrých mravov znamená, že musí ísť o porušovanie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné,
ktoré trvaním, priebehom a spôsobom nadobúda povahu hrubého porušovania dobrých mravov. Z výzvyna vrátenie daru zo dňa 15. 2. 2010 nevyplýva popis chovania žalovaného v 1. rade, ktoré konanie by
bolo správaním hrubo porušujúcim dobré mravy, pričom v čase podania žaloby, doručenej súdu dňa
15. 4. 2010, žalovaný v 1. rade už nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré previedol na

žalovaného v 2. rade darovacou zmluvou zo dňa 3. 4. 2009 spísanou vo forme notárskej zápisnice
dňa 6. 3. 2009 pred notárskym úradom JUDr. Marty Vaľkovej v Bardejove pod č. N 84/09, Nz 7141/09.
S prihliadnutím na nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaných súd žalobu v celom rozsahu
zamietol. Žalovaný v 1. rade v čase podania žaloby nebol vlastníkom darovaných nehnuteľností a
žalovaný v 2. rade nebol obdarovaným na základe darovacej zmluvy zo dňa 7. 9. 1995. O trovách

konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia a navrhli tento zmeniť a žalobe vyhovieť. V
dôvodoch odvolania poukázali na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a na základe
vykonanýchdôkazovdospelajknesprávnymskutkovýmzisteniamanesprávnemuprávnemuposúdeniu
veci. Mali za to, že na základe ich výpovede, ako aj výpovede svedkyne S. S. bolo jednoznačne

preukázané, že dlhodobo zo strany žalovaného v 1. rade, ako aj zo strany žalovaného v 2. rade
dochádza vo vzťahu k žalobcom k hrubému porušeniu dobrých mravov. Žalovaní značnou intenzitou
a sústavne používajú voči žalobcom fyzické násilie, hrubé urážky, vyháňajú ich z domu, neposkytujú
im potrebnú pomoc a doprovod na lekárske vyšetrenie, ktoré je zakotvené v darovacej zmluve ako
vecné bremeno. Žalobca v 3. rade je silne zdravotne postihnutý, je odkázaný na pomoc a opateru

zo strany žalovaných, ktorí ani pri jeho vážnych akútnych zdravotných problémoch mu túto pomoc
neposkytujú, naopak hrubo ho urážajú a podľa ich vyjadrení si prajú skorú smrť žalobcov v 1. a 2. rade,
aby im tam nezavadzali. Situácia v domácnosti je neznesiteľná, dochádza nielen k slovnému, ale aj
fyzickému napádaniu darcov a musela zasahovať aj polícia. Takéto konanie napĺňa skutkovú podstatu
§ 630 Občianskeho zákonníka o hrubom porušení dobrých mravov voči darcom. Z uvedeného vyplýva,

že žalovaný v 1. a žalovaný v 2. rade naplnili skutkovú podstatu ust. § 630 Občianskeho zákonníka,
a preto darcom vzniklo právo na vrátenie daru. Prevod predmetného daru zo žalovaného v 1. rade
na žalovaného v 2. rade bol urobený zo špekulatívnych dôvodov a preto, aby mohli namietať, že
žalovaný v 1. rade už nie je majiteľom predmetného daru. V takom prípade, ak obdarovaný predmet
daru už nevlastní a tak nemôže dôjsť k jeho vráteniu, je obdarovaný povinný poskytnúť darcom finančné

prostriedky ako náhradu podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.

Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali

jej preskúmania a dospel k záveru, že ich odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vyvodil aj náležitý právny záver, ak návrh žalobcov
zamietol. K dôvodom, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, odvolací súd považuje
za potrebné uviesť nasledovné:

Je potrebné zdôrazniť, že v prípade súdneho sporu o vrátenie daru súd svojím rozhodnutím len
deklaruje vznik a zánik práv a povinností darcu a obdarovaného práve ku dňu doručenia kvalifikovanej
výzvy a nemôže prihliadať k takým okolnostiam, ktoré nastali až po tomto rozhodnom dni. Podľa
§ 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný chová k

nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Podľa tohto ustanovenia
právny vzťah z darovania zaniká na základe kvalifikovaného porušenia dobrých mravov chovaním
obdarovaného voči darcovi, poprípade členom jeho rodiny a ďalej na základe jednostranného prejavu
darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Právo na vrátenie daru vzniká darcovi
okamžikom konania obdarovaného, ktorý svojím chovaním hrubo porušil dobré mravy. Predpokladom

úspešného uplatnenia práva darcu je totiž len také chovanie obdarovaného, ktoré možno s ohľadom
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Tak, ako to
konštatoval súd prvého stupňa, obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné,
a to už buď fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Nie
každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania, vo

vzájomnýchvzťahochmedziľuďminapĺňaznaky§630Občianskehozákonníka;predpokladomaplikácie
tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného,
ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nie len podľa subjektívneho názoru
darcu. Označením (identifikáciou) závadného chovania žalovaného v 1. rade voči žalobcom vo výzvezo dňa 15. 2. 2010 so zreteľom k tomu, ako bola odôvodnená žaloba zo dňa 31. 3. 2010, bol daný okruh
sporných skutočností, ktoré boli predmetom dokazovania. Výzva na vrátenie daru zo dňa 15. 2. 2010
však obsahovala len to, čo sa udialo na základe darovacej zmluvy zo dňa 7. 9. 1995, ďalej citáciu ust. §

630 Občianskeho zákonníka a výzvu na vrátenie daru. Pre tento jednostranný právny úkon platí, že musí
spĺňaťnáležitostipožadovanéObčianskymzákonníkompreprávneúkonyvšeobecne(§34anasl.),teda
i náležitosti prejavu vôle v zmysle jeho určitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). K platnosti
právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom
darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči

nemu alebo voči členom jeho rodiny. Len tak, pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa
§ 630 Občianskeho zákonníka, nastanú zamýšľané právne účinky jednostranného hmotnoprávneho
úkonu darcu, t.j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva ex nunc - okamžikom, kedy
jeho prejav vôle došiel obdarovanému. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že tieto náležitosti k
určitosti jednostranného právneho úkonu výzva zo dňa 15. 2. 2010 nemá, a preto nemohli nastať účinky,
ktoré sú s takýmto právnym úkonom spojené. K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu

daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých
darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny.

Ďalej v súvislosti s tou vecou je treba uviesť, že ak obdarovaný predmet daru, potom čo sa stane
vlastníkom, scudzí ešte predtým, než mu je doručená výzva na vrátenie daru, nemožno platnosť tohto

scudzenia z hľadiska oprávnenia obdarovaného spochybňovať, pretože v dobe prevodu mu náležalo
vlastnícke právo a tým aj právo s vecou nakladať (§ 123 Občianskeho zákonníka). Obdarovaný tak z
dôvodu,ktorýneodporujezákonu,nemôžesplniťsvojupovinnosťfyzickyodovzdaťdarcovipredmetdaru
a túto povinnosť nemá ani nový vlastník veci. To však nemení nič na tom, že pokiaľ boli podmienky § 630
Občianskeho zákonníka splnené, vlastníkom doručenia výzvy ku vráteniu daru povinnosť obdarovaného

vrátiť dar vznikla. Obdarovaný získal bezplatne určitú majetkovú hodnotu, ktorú musí za splnenia
zákonných podmienok vrátiť. Ak tak nemôže urobiť in natura, je povinný poskytnúť peňažné plnenie
podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodne v lehote stanovenej v napadnutom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.