Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/70/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010234
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3813010234.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného X.

W. na hlavnom pojednávaní dňa 11.9.2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný X. W., narodený XX.X.XXXX v Martine, bytom I. č. XX, okres Partizánske,

j e v i n n ý , ž e :

v čase od 14.12.2011 do 2.1.2012 v obci Y. B. O., okres Prievidza, na Ul. X. v rodinnom dome č. XXX/
XX, pod zámienkou zakúpenia materiálu na strechu tohto rodinného domu, konkrétne dreva na krov
a strešnej krytiny s termínom dodania materiálu do 1 mesiaca od dohody, teda do 14.1.2012 a pod
zámienkou následnej realizácie opravy strechy v mesiaci marec 2012, vylákal v deň 14.12.2011 od
poškodeného vlastníka predmetného domu Z. Z. hotovosť v sume 500,- eur ako údajnú zálohu, následne
dňa 27.12.2011 prostredníctvom družky poškodeného Y. J. sumu 450,- eur, dňa 28.12.2011 sumu 200,-
eur, dňa 2.1.2012 sumu 650,- eur, ako údajné úhrady za strešnú krytinu, žiadne úkony smerujúce k

zabezpečeniu materiálu na krov a zabezpečeniu strešnej krytiny nevykonal, už v čase dohody medzi
ním a poškodeným Z. Z. v deň 14.12.2011 ako aj počas ich následnej telefonickej komunikácie po
14.12.2011 a aj v čase prevzatia hotovostí od Y. J. v dňoch 27.12.2011, 28.12.2011 a 2.1.2012 vedel, že
bol právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiace Rozsudkom
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 0T/7/2011 zo dňa 19.10.2011, právoplatným 4.11.2011, ktorý bude
musieť vykonať, pričom v deň 27.12.2011 aj prevzal výzvu na okamžitý nástup do výkonu trestu, nemal
v tom čase žiadny iný príjem, nesplácal ani spotrebný úver z VÚB banky, na základe zmluvy zo dňa
27.2.2009, ktorý bol povinný splácať do 20.2.2012, vylákané peniaze použil pre vlastnú potrebu, čím

spôsobil poškodenému Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. B. O., X. č. XXX/XX, okres Prievidza,
škodu vo výške 1.800,- eur,

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom

majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l :

pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),a za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4
Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného - Z. Z., nar. XX.XX.XXXX v Bojniciach, trvale
bytom Y. B. O., X. č. XXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súdnahlavnompojednávaní,ktorévzmysle§252odsek3Trestnéhoporiadkunažiadosťobžalovaného
vykonal v neprítomnosti obžalovaného X. W. (ďalej len „obžalovaný“), sa oboznámil s výpoveďou
obžalovaného z prípravného konania, vypočul svedkov Z. Z., Y. J., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vo svojej výpovedi z prípravného konania využil právo obvineného a odmietol vypovedať,

s tým, že sumu 1.800 eur uhradí poškodenému v plnej výške.

Svedok Z. Z. (ďalej len „poškodený“) vypovedal, že na teletexte našiel kontakt na obžalovaného, ktorý sa
mal zaoberať opravou a prerábkou striech. Obžalovaný vykonal obhliadku ich strechy dňa 14.12.2012
v Y. B. O., dohodli sa na prestavbe strechy, na vykonaní prác - postavení krovu a položení strešnej

krytiny. Dohodli sa na cene ako i na termíne dodania prác - do 1 mesiaca. V daný deň obžalovaný
prevzal i zálohu na materiál - na drevo vo výške 500 eur. K tejto sume mu dal obžalovaný i pokladničný
doklad. Drevo malo stáť 975 eur, po jeho dovezení mal obžalovanému doplatiť zvyšnú sumu. Drevo aj
krytinu na strechu mal zabezpečovať obžalovaný, mal to mať uskladnené v nejakej hale v Z.. On bol
pracovne v Taliansku, a tak s obžalovaným on komunikoval len telefonicky, osobne s ním komunikovala

družka - svedkyňa Y. J.. Obžalovaný telefonicky žiadal peniaze na strešnú krytinu, bolo to 200 eur ako
záloha, povedal mu, že mu to vyplatí družka, čo sa i stalo, dňa 27.12.2011 mu vyplatila 450 eur a dňa
28.12.2011 200 eur. Ďalšiu sumu mu družka vyplatila 2.1.2012 vo výške 650 eur, ako zvyšnú sumu
za strešnú krytinu, tá mala byť vyplatená celá. Strecha sa mala opraviť, práce vykonať v marci 2012.
Keď sa vrátil z Talianska, pokúšal sa s obžalovaným spojiť, no už mu telefón nedvíhal. Opravu strechy

neuskutočnil, stále sa vyhováral. O tom, že má obžalovaný nastúpiť výkon trestu, nevedel, obžalovaný
ho zavádzal, klamal. Aj mu sľuboval, že mu vráti peniaze, čo sa až do hlavného pojednávania nestalo.
Ako poškodenému mu vznikla škoda vo výške 1.800 eur. V danej veci už bol vydaný platobný rozkaz.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti potvrdila a zhodne s poškodeným na hlavnom pojednávaní

vypovedala i svedkyňa Y. J., ktorá potvrdila čas dodávky, miesto uskladňovania dreva ako i skutočnosti,
že v súvislosti s prestavbou strechy, na ktorej sa dohodol poškodený s obžalovaným, ona odovzdávala a
vyplácala obžalovanému 14.12.2011 -500 eur, ako zálohu na drevo, dal jej k tomu i pokladničný doklad,
dňa 27.12.2011 mu vyplatila 450 eur a 28.12.2011 - 200 eur, sumy obžalovanému vyplácala v Y. B. O.,
boli to zálohy na strešnú krytinu. Prestavbu strechy obžalovaný nevykonal, prevzaté peniaze do termínu

konania hlavného pojednávania nevrátil.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi č.l. 41-42, ktoré potvrdzujú uzatvorenie objednávky dňa
14.12.2011 na prestavbu strechy, suma materiálu 975 eur, prevzatá záloha 500 eur, prevzatie ďalších
súm potvrdzujú i príjmové pokladničné doklady - 27.12.2011- 450 eur, 28.12.2011 - 200 eur, 2.1.2012 -

650 eur. Správou č.l. 47, z ktorej vyplýva, že obžalovaný nie je vedený v živnostenskom registri, č.l. 51,
nie je vedený ani v registri Daňového úradu Trenčín. Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, rozsudkom
Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/14/2002 zo dňa 12.10.2010, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným
z trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, 2 Trestného zákona účinného do 31.8.2003 a iné, a bol
mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 38 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol

zaradený do II. NVS. Tento rozsudok sa stal právoplatný 27.11.2010. Listinnými dôkazmi - výzvou nanástup výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiace vo veci Okresného súdu Partizánske 0T/7/2011,
v ktorej ako vyplýva z odpisu registra trestov, bol uznaný vinným z prečinu podľa § 348 odsek 1 písmeno
d/ Trestného zákona a bol mu uložený daný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace nepodmienečne,

výpoveďou č.l. 104, z ktorej vyplýva, že obžalovaný v danej veci prevzal výzvu na nástup výkonu trestu
27.12.2011, doručenka potvrdzujúca prevzatie výzvy v tento deň.

Prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho
majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú

škodu. S poukazom na vyššie uvedené dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým výpovede
poškodeného a svedkyne J., oboznámené listinné dôkazy, mal súd jednoznačne bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že obžalovaný, hoci si bol vedomý, že žiadnu opravu strechy neuskutoční,
nemá na to príslušnú živosť, bol si vedomý, že v danom čase, kedy tvrdil, že opravu strechy bude
vykonávať, bude vo výkone trestu odňatia slobody, a teda nebude na slobode, aby opravu vykonal,
uvádzal poškodeného do omylu, že strechu bude opravovať, za účelom opravy strechy a v tej súvislosti

nákupu materiálu preberal zálohy, žiadnu kúpu materiálu nevykonal, ani nemal v úmysle vykonať,
peniaze prevzal a použil ich pre svoju potrebu a nie na nákup materiálu ako deklaroval, čím seba obohatil
a inému spôsobil malú škodu, ktorou sa rozumie škoda dosahujúca minimálne 266 eur, čím tak po
stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1
Trestného zákona

Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických ako i právnických osôb. Chráni ich pred neoprávnenými
zásahmi tretích osôb. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi - správami a charakteristikami osoby obžalovaného č.l. 126-128,

z ktorých vyplýva, že obžalovaný v mieste bydliska požíva dobrú povesť, bol opakovane postihnutý v
priestupkovom konaní, pre porušenie pravidiel cestnej premávky a priestupky proti majetku. Z odpisu
registra trestov vyplýva, že ide o osobu, ktorá bola viackrát súdne trestaná pre rôznu, no predovšetkým
majetkovú trestnú činnosť a skutku sa dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/14/02.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,
jeho následok, nevzhliadnuc u obžalovaného ani jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného
zákona, ale vzhliadnuc u obžalovaného jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno m)

Trestného zákona - že už bol za trestný čin odsúdený, teda pri ukladaní trestu zohľadniac i ustanovenie
§ 38 odsek 4 Trestného zákona ako i ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona, ktoré zakazuje
použiť ustanovenie § 49 odsek 1 Trestného zákona o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia
slobody v prípade, že súd odsudzuje páchateľa za trestný čin spáchaný v čase plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia resp. podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Pri

zohľadnení pomerov páchateľa, možnosť nápravy, doterajší spôsob jeho života, zohľadniac i ostatné
okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona potom súd dospel k záveru,
že na prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, no predovšetkým na ochranu
spoločnosti nebude postačovať trest na slobode, musiac pri tom zohľadniť i ustanovenie § 49 odsek
2 Trestného zákona o nemožnosti použiť ustanovenie Trestného zákona o podmienečnom odklade

trestu odňatia slobody v prípade, že odsudzuje páchateľa za skutok spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia, pre uloženie iného napr. iného alternatívneho trestu nemal súd splnené
zákonné podmienky, a preto ako zákonný, primeraný súd vzhliadol trest odňatia slobody pri spodnej
hranici upravenej trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní
9 mesiacov nepodmienečne. Pretože obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, na jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v
zmysle § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. Vyššie uvedený druh a výmera trestu mal súd za
to, že bude plniť účel trestu, tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Poškodený uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške odovzdaných finančných prostriedkov - 1.800

eur. V spise na č.l. 79, s ktorým sa súd oboznámil, sa nachádza platobný rozkaz sp. zn. 20Ro/428/2012
vydaný na predmetnú sumu 1.800 eur s príslušenstvom voči odporcovi - obžalovanému, v prospech
navrhovateľa - poškodeného. Na danom platobnom rozkaze nie je vyznačená doložka právoplatnosti. Spoukazom na túto skutočnosť súd v zmysle § 288 odsek 1 Trestného priadku poškodeného s nárokom
na náhradu škody odkazoval na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.