Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/208/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210602
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 27. 9. 2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti

zaplatiť sumu 125 eur z titulu majetkovej škody a sumu 768,95 eur z titulu nemajetkovej ujmy, všetko
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že podal
návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným
titulom, ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu, z dôvodu nesplnenia záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere povinným L. K. (číslo exekučnej veci EX 4341/2009). Okresný súd Liptovský Mikuláš v
exekučnom konaní bol povinný rozhodnúť o následnej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. Exekučný súd však rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (jej zamietnutím) až dňa 16. 08. 2010, v dôsledku čoho došlo
k omeškaniu po uplynutí zákonom stanovenej doby viac ako 417 dní. Prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Žalobca vyvinul
enormné úsilie, aby docielil vecný posun. V dňoch 2. 7. 2009, 23. 9. 2009, 13. 11. 2009 a 25. 2. 2010
podal žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 30. 8. 2010, 23. 11. 2010 a 25. 5. 2011 podal sťažnosť

na prieťahy v konaní. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil
náhradu majetkovej škody, predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40 eur, administratívne spracovanie textu
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania 15 eur, spolu 125 eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými
ťažkosťami. Žalobca si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže márnym uplynutímčasu došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. Neexistencia
vnútroštátneho prostriedku nápravy v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času

vyvolal u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôveryvprávoarovnosťvspoločnosti,zánikďalšíchplánovaných
podnikateľských aktivít, zánik už vytvorených podnikateľských aktivít, hospodársku stratu, spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v
požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej

satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na judikatúru ústavného súdu (vychádzajúc z doktríny ústavného
súdu, teda 660 eur za rok : 12 mesiacov, t.j. 55 eur mesačne). Žalobca podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.
z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Žalovaný pozitívne nereagoval.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol
na odstránenie prieťahov v konaní, avšak formu žiadostí o informáciu o stave konania nie je možné
považovať za riadny prostriedok smerujúci k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody boli doručené žalovanému 23. 4. 2012. Žaloba bola podaná pred uplynutím šesťmesačnej lehoty,
v dôsledku čoho ide o predčasne uplatnený nárok. Žalobca napriek výzve ministerstva spravodlivosti
pri predbežnom prerokovaní nároku neposkytol súčinnosť, čím zmaril možnosť predbežne prerokovať
nárok. Žalobca nepreukázal predpoklady pre priznanie náhrady škody pre nesprávny úradný postup
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Prax ukázala, že lehota

na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Prejavilo sa to vo
veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočným vznikom trov exekučného konania. Žalovaný poukázal
na rozsudok Európskeho súdneho dvora Asturcom C-40/08, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej
podmienky v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému

a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritériá
zákonnosti. V dôsledku legislatívnej zmeny účinnej od 1. 6. 2011, pätnásťdňová lehota na vydanie
poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. V dôvodovej správe k
novelizovanému ustanoveniu exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého
ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom

Národná rada SR ako zákonodarný zbor. Podľa názoru žalovaného z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia
žiadosti o vydanie poverenia. Ak súd nepoverí exekútora vykonaním exekúcie, stanovená lehota neplatí
a ani sa nedá logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces
posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. S

poukazom na žalovaným citovaným judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR vnútroštátny
súd má povinnosť ex offo preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmavať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v
zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy
je autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.
S ohľadom na konkrétne okolnosti veci ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu

nemusí sa vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 ústavy. Žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia, ako ani dôkaznú
povinnosť vo vzťahu k náležitostiam podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003. S poukazom
na judikatúru Ústavného súdu SR všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za
ne náhradu. Žalobca nerozlíšil, či vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobca

ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas
domnelých prieťahov, ale aj v období po ňom. Obdobne udržiavanie systému predstavuje činnosť, ktorú
musí žalobca vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov. Požadovať paušálnesumy je nesprávne a účelové. Škodu je potrebné preukázať, inak by dochádzalo k ľubovoľnému a
subjektívnemu vyčíslovaniu škody. Žalobca nepreukázal vznik, ako ani výšku škody. Poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany ústavného

súdu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti nie je
možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu,
a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a s tým spojených okolností prípadu. V
posledných rokoch zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv,
pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu

na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov
je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval. Žalovaný poukázal na list Európskej komisie
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť číslo JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi SR pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s
podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj slovenského
združenia na ochranu spotrebiteľov. Útvary Komisie sa o uvedenom dozvedeli aj prostredníctvom

návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného Krajským súdom v Prešove podľa článku 267
zmluvy. Problémy s uvedenými praktikami sa týkajú skutočnosti, že zmluvné podmienky boli stanovené
prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Tieto podmienky
sú pre spotrebiteľa veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré vyplývajú z
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo

strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských
orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa. Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. obsahuje podmienky,
ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení noriem na ochranu spotrebiteľa. Celkové náklady úverov
poskytovaných žalobcom boli neprimerane vysoké, v niektorých prípadoch takmer 100% ročne zo

sumy získanej od spoločnosti. Náklady na spracovanie zmluvy o úvere sa javili mnohonásobne vyššie
ako poplatky, ktoré účtujú banky. Dlžník je povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov
sankciu vo výške 91,25% ročne. Možnosť splatiť veriteľovi dlžnú sumu pred termínom splatnosti,
nemala zbavovať dlžníka povinnosti zaplatiť poplatok vo výške 95,6% z úveru. Okresný súd Prešov,
podľa článku v denníku SME zo dňa 16. 7. 2012, označil konanie žalobcu v prejednávanej veci

za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť. Z článku vyplýva aj skutočnosť, že Asociácia organizácií
splátkového predaja vylúčila žalobcu zo svojich radov. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľnépodmienky,zneužívajúcslabéfinančnéaprávnevedomienízkopríjmovýchosôb.Vtakýchto
prípadoch súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, najmä v prípade návrhu

na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo
porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku
posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy museli obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie
vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.
S prihliadnutím na charakteristiku správania sa žalobcu, je jeho nárok na náhradu škody voči štátu v

rozpore s dobrými mravmi, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť pri spornej a negatívne
posudzovanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalobca nepreukázal atribúty zodpovednostného vzťahu,
vrátane príčinnej súvislosti, a to priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku vo vzťahu k
vzniknutej škode žalobcovi. Žalobca si stav, v ktorom sa ocitol zavinil sám, spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pričom v súčasnosti je zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a

ničím nepreukázané čiastky v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Súd vykonal dokazovanie listinami a to pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 6Er/550/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

ZobsahupripojenéhoexekučnéhospisuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš.6Er/550/2009bolozistené,
že dňa 24. 07. 2009 bola doručená súdu žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom
v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu (SRS) vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému L. K. pre vymoženie sumy 705,02 eur, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne

z dlžnej sumy 557,64 eur od 10. 10. 2008 do zaplatenia a trov konania. Exekútorskému spisu bola
pridelená sp. zn. EX 4341/09. Návrh na vykonanie exekúcie v označenej exekučnej veci bol spísaný
pred súdnym exekútorom dňa 25. 06. 2009. Prílohou žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bol exekučný titul a to rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 14193/08 zo dňa13. 05. 2009. Výzvou zo dňa 03. 09. 2009 exekučný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie
zmluvy o úvere v lehote 15 dní. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 19. 10. 2009 požiadal
žalobca o predĺženie lehoty na predloženie zmluvy o úvere o 60 dní. Dňa 02. 12. 2009 bola doručená

exekučnému súdu vyžiadaná zmluva o úvere. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 14. 12. 2009, sp.
značka 6Er/550/2009, poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave k
vykonaniu exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Uznesením Okresného súdu
Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 02. 2010, č. konania 6Er/550/2009-16 bola exekúcia zastavená. Z
odôvodnenia rozhodnutia bolo zistené, že exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorý

priznáva zákonom nedovolené plnenie a ktoré je súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi. Preskúmaním
exekučného titulu z vecnej stránky súd zistil, že z predmetného titulu nie je možné oddeliť plnenie
zákonom povolené od plnenia nedovoleného, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nevykonateľnosť
takéhoto rozhodnutia. Proti uvedenému rozhodnutiu o zastavení exekučného konania podal žalobca
odvolanie, ktoré následne zobral späť.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní.
Žalovaný požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania.
Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah
spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vyhlásiť rozhodnutie vo

veci a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania. Žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu požiadal o zrušenie termínu pojednávania až do konečného rozhodnutia v otázke nestrannosti
sudcu a zákonného sudcu. Navrhol prerušiť konanie a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského

súdu v Žiline vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd nepovažuje uvedené
tvrdenia žalobcu za dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania a rovnako ani nezistil iný dôležitý
dôvod odročenia súdneho pojednávania. Súd zdôrazňuje, že o žiadosti žalobcu, aby prejednávaná
vec bola prikázaná inému súdu (keďže sudcovia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci) bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline

zo dňa 14. 05. 2013, č. konania 5NcC/387/2013-20 a uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa
31. 05.2013, sp. značka 8NcC/406/2013-27. O vylúčení, resp. nevylúčení sudcov z prejednávania a
rozhodovania veci bolo rozhodnuté postupom podľa ustanovenia § 16 OSP. Podanie ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu súdu o nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednania a rozhodovania veci nemá
odkladný účinok. Súd preto nezistil žiadnu prekážku, ktorá bránila prejednaniu veci samej. Z iných

súdnych konaní, vedených na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (sp. zn. 4C/208/2012, 4C/210/2012,
4C/154/2012) bolo zistené, že žalobca po právoplatnosti rozhodnutia súdov o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania, podáva v tom istom konaní obsahovo rovnaký návrh na prerušenie konania a
to krátko pred dňom pojednávania vo veci. Vyššie uvedené správanie žalobcu, s poukazom aj na
skôr uvedené skutočnosti (konštantná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR o žalobcom podaných

ústavných sťažnostiach) vzbudzuje dôvodné pochybnosti súdu, či má žalobca, ktorý inicioval konanie,
skutočný záujem na dosiahnutí účelu konania, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31. 12. 2012):

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (v znení do 31. 5. 2010):

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhuna vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uznesenie je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (v znení do 31. 5. 2011):

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uznesenie je prípustné

odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (v znení do 17. 1. 2013):

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd žalobu

zamietol, keďže vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno ohľadom preukázania všetkých atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom exekučným súdom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
nepreukázal naplnenie základného prvku zodpovednostného vzťahu, ktorým je nesprávny úradný
postup. Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie dňa 16. 8. 2010 sa ukázalo ako zavádzajúce a úplne nepravdivé. Z pripojeného
exekučného spisu jednoznačne vyplynulo, že exekučný súd ani nerozhodol o zamietnutí žiadosti o
udeleniepoverenia.Žalobcapretoaninemoholpreukázaťsvojetvrdenie(orozhodnutísúduozamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia dňa 16. 8. 2010), čím neuniesol dôkazné bremeno. Iné skutkové tvrdenia
žalobca v žalobe neuviedol. Exekučný súd exekúciu uznesením zo dňa 26. 2. 2010 zastavil.

So zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného
práva účastníka konania (na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie
zákonnej lehoty nemožno vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú

vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto je nevyhnutné
prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu. Opačný postup, t. j. selektovanie a vyhodnotenie
len jednej okolnosti bez posúdenia ďalších relevantných vo veci, vytvára skreslený, neúplný obraz
skutočnosti. V prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť aj na charakter procesného úkonu súdu
a to poverenia na vykonanie exekúcie, ktorým sa nekončí samotné exekučné konanie. Pre prijatie

záveru o porušení základného práva účastníka a o existencii zbytočných prieťahov exekučného súdu
nepostačuje len samotné prekročenie zákonom stanovenej lehoty, ale aj naplnenie ďalších podstatných
okolností prejednávanej veci. Medzi uvedené okolnosti je potrebné zaradiť okrem iného správanie
sa oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, ďalší priebeh konania, postup exekútora a
exekučného súdu vo veci. Je známou skutočnosťou, že aplikácia práva Európskej únie v oblasti ochrany

spotrebiteľa (v dôsledku vstupu Slovenskej republiky do EÚ) zasiahla do dovtedajšej súdnej praxe
a významne ovplyvnila jej vývoj. Uvedenému sa nevyhlo ani exekučné konanie. V duchu existujúcej
judikatúry bolo a je povinnosťou exekučného súdu postupovať v exekučnom konaní v súlade s právnou
úpravou a zásadami na ochranu spotrebiteľa, opakovane judikovanými Európskym súdnym dvorom(napr. vec C-40/08, C-76/10). Vzhľadom na nerovné postavenie spotrebiteľa ako jednej zo zmluvných
strán (slabšia vyjednávacia pozícia, úroveň informovanosti), článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje,
že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Z judikatúry ESD vyplýva, že ide o kogentné

ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Tento nerovný stav možno odstrániť iba vonkajším pozitívnym zásahom vo vzťahu k účastníkom zmluvy.
Ochrane spotrebiteľa je preto potrebné venovať náležitú pozornosť aj v exekučnom konaní, s čím
je spojené adekvátne plynutie času. Vyššie uvedeným okolnostiam (venovanie náležitej pozornosti

ochrane spotrebiteľa) nasvedčuje skutočnosť, že neskoršia právna úprava v ustanovení § 44 ods.
2 exekučného poriadku vyňala rozhodcovské rozsudky zo zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na
vydanie poverenia od doručenia žiadosti súdneho exekútora. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd
pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia vyzval súdneho exekútora na predloženie zmluvy o úvere.
Žalobca, ktorému súdny exekútor odstúpil žiadosť súdu, požiadal o predĺženie lehoty na vybavenie
žiadosti o 60 dní. Vyžiadaná zmluva o úvere bola predložená žalobcom exekučnému súdu dňa 2. 12.

2009 a až od tohto dátumu mal exekučný súd objektívne splnené podmienky na rozhodnutie o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od doručenia uvedeného listinného dôkazu do vydania
poverenia uplynula lehota 12 dní. Je teda zrejmé, že na nedodržaní zákonom stanovenej lehoty malo
významný vplyv aj oneskorené predloženie zmluvy o úvere z dôvodov na strane žalobcu, za ktoré v
žiadnom prípade nezodpovedá exekučný súd. Rýchlosť nemôže byť na úkor kvality. Pri posudzovaní

žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd nepristupoval k jej vybaveniu formalisticky len za účelom
dodržania zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu. Súčasne skúmal zákonnosť exekúcie.
Uvedené okolnosti sú objektívne spôsobilé vyvolať predĺženie zákonom stanovenej lehoty na vydanie
poverenia. Preto je potrebné starostlivo uvážiť a rozlíšiť, či k prípadnému nedodržaniu lehoty došlo zo
subjektívnych alebo objektívnych dôvodov. V prípade stretu záujmov je potrebné uprednostniť záujem

na riadnom výkone spravodlivosti, dodržiavaní zásad v oblasti ochrany spotrebiteľa vyplývajúcich i
z komunitárneho práva a zákonnosti exekúcie, hoci aj na úkor nedodržania zákonom stanovenej
lehoty na vydanie poverenia z objektívnych dôvodov. Nemožno tiež neprihliadať na skutočnosť, že
predmetné exekučné konanie bolo zastavené. Je preto relevantný výsledok exekučného konania, ktoré
bolo zastavené z dôvodu, že exekúcia sa vykonáva na základe rozhodnutia, ktoré priznáva zákonom

nedovolené plnenie. Ak aj čiastkový úkon nebol učinený zo strany súdu v zákonom stanovenej lehote,
podstatný je finálny výsledok exekúcie, ktorá bola zastavená pre jej nedôvodnosť. Ak je exekučné
konanie vedené nedôvodne (na základe exekučného titulu, ktoré priznáva zákonom nedovolené
plnenie), nemožno priznať súdnu ochranu za prípadné nedodržanie lehoty na vykonanie konkrétneho
čiastkového úkonu. Žalobca podaný riadny opravný prostriedok proti zastavujúcemu uzneseniu vzal

späť, teda v dôsledku jeho dispozitívneho procesného úkonu (späťvzatia odvolania) neumožnil posúdiť
odvolaciemu súdu vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že
z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť súdu vydať poverenie
do 15 dní od doručenia žiadosti. Pre prípad zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia nie je v zákone
explicitne stanovená lehota na vydanie rozhodnutia.

S poukazom na uvedené výkon práva žalobcu bol aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v žalobe
uviedol nepravdivé skutkové tvrdenia (o rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia).

Keďže nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci (nesprávny úradný postup), súd neskúmal splnenie ďalších atribútov (príčinná súvislosť,
vznik škody) ani sa nezaoberal vznesenou námietkou premlčania. Žalovaný nerozporoval podanie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v čase rozhodnutia súdu uplynula zákonom stanovená lehota
na jej vybavenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, má právo na náhradu trov konania voči
žalobcovi, v konaní neúspešnému. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, keďže z obsahu
spisu nevyplývala a žalovaný si ju nevyčíslil.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.