Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511214273
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7511214273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletého C. N. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice dieťaťa rodičov S. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. L. J. na Y. ulici č. XX a C. N. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v C. L. J. na ulici P. E.. XX zastúpeného JUDr. P. B. bývajúcim v T. na J. ulici
č. XX v konaní o zvýšení výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice okolie z
21.2.2012 č.k. 13P 76/2011-29 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 27.11.2012 č.k. 13P 76/2011-65.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 21.2.2012 č.k. 13P 76/2011-29 zvýšil výživné naposledy

určené rozsudkom Okresného súdu Košice okolie z 9.6.2010 sp. zn. 15C 136/2009 od otca pre
maloletého C. N. nar. XX.X.XXXX zo 150,- € na 175,- € mesačne od 28.9.2011 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom z 27.11.2012 č.k. 13P 76/2011-65 a dlžné výživné 125,- € za obdobie od 28.9.2011 do
29.2.2012 povolil otcovi splácať po 25,- € mesačne s bežným výživným až do zaplatenia. Rozhodnutie
odôvodnil podstatou zmenou pomerov u maloletého C. súvisiacou najmä so započatím štúdia na
osemročnom gymnáziu, v dôsledku čoho sa zvýšili jeho odôvodnené potreby najmä na kúpu školských
pomôcok. Konštatoval, že odôvodnené potreby maloletého za zvýšili aj tým, že navštevuje jazykovú

školu, za čo matka musela zaplatiť ročný poplatok 83,- € a kúpiť mu učebnice anglického jazyka za
48,- €. Zdôraznil, že matka znáša všetky zvýšené náklady maloletého sama, preto sa na týchto musí
podieľať aj otec. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobku matky 400,- € a zo zárobku otca 1 099,70 € a u
obidvoch rodičov zohľadnil skutočnosť, že ani jeden z nich ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Zistil, že
obidvaja rodičia splácajú úvery vzniklé za trvania ich manželstva, ktoré sú však predmetom vyporiadania
BSM v konaní evidovanom na konajúcom súde pod sp. zn. 7C 226/11. Dlžné výživné vzniklé zvýšením
výživného povolil otcovi splácať mesačne po 25,-€ spolu s bežným výživným až do zaplatenia. O návrhu

rozhodol podľa § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. podal odvolanie otec,
s odôvodnením, že zvýšené výživné je neprimerané jeho schopnostiam a možnostiam. Vytkol
konajúcemu súdu, že do jeho príjmu zahrnul aj priznané mimoriadne príjmy, ktoré nie sú vyplácané
každý mesiac v roku, tak ako to vyplýva z výplatných pások, ktoré za posledné tri mesiace k odvolaniu
priložil. Rovnako mu vytkol, že pri rozhodovaní nezohľadnil dôkazy o daroch, ktoré maloletému nad

rámec výživného poskytoval. Tiež mu vytkol, že nepreskúmal skutočný príjem matky, ktorá uviedla, že
tento predstavuje 400,- € mesačne a v návrhu na začatie konania o vyporiadanie BSM uviedla, že jej
príjem predstavuje 430,- € mesačne. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že iba strava pre maloletého zahrňujúca
raňajky, desiatu, obed, olovrant a večeru prevyšuje 25,- €, o ktoré súd vyživovaciu povinnosť otca voči

maloletému zvýšil, v ktorom nie sú zahrnuté náklady na ošatenie maloletého. Konštatovala, že maloletý
okrem bežných nákladov na stravu, ošatenie a výuku má aj náklady na mimoškolské aktivity, akými sú
plavecký výcvik a jeho pobyt v historickom tábore. Konštatovala, že dary poskytujúce otcom maloletému
súdobrovoľnénapotešeniemaloletého,ktorépozostávajúzmaličkostípodľauváženiaotcaatabletkúpil
maloletému len preto aby mu ukázal svoju štedrosť. Konštatovala, že jej mesačný príjem sa pohybuje

od 390,- do 430,- € mesačne o čom priložila k vyjadreniu výplatné pásky. V závere vyjadrenia uviedla, že
odôvodnené potreby maloletého neustále narastajú v závislosti od jeho veku, a preto navrhla napadnutý
rozsudok ako vecne správy potvrdiť.

Kolízny opatrovník maloletého navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s odôvodnením,
že potreby maloletého od poslednej úpravy výživného sa v podstate zvýšili najmä v súvislosti so

započatím štúdia na gymnáziu a jazykovej škole. Zdôraznil, že príjem otca je podstatne vyšší ako príjem
matky.

Podľa§219ods.1O.s.p.odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýrokuvecnesprávne.Podľaodseku
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré

mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p.
vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie

napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Konajúcisúdsadôslednevysporiadalsnámietkamiotcauplatnenýmivodvolaní,ktorétvorilijehoobranu
už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti majúce na následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako
ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného

s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd
prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného
a výživné 175,- € mesačne, je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého
rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca,
zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého C. preukázané v rozhodnom období, ako aj skutočnosť,

že ani jeden z rodičov ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Odvolací súd poznamenáva na zdôraznenie
správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, že súdna prax ustálila, že k podstatným zmenám
pomerov dieťaťa dochádza spravidla po uplynutí doby približne troch rokov, a to v súvislosti s vekom a
rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné mimoriadne skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby dieťaťa.
Od posledného rozhodnutia o výživnom dňa 9.6.2010 ubehlo ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa

21.2.2012síceiba20mesiacovalekmimoriadnejskutočnostipodstatnezvyšujúcejodôvodnenépotreby
maloletého došlo v súvislosti so započatím štúdia na osemročnom gymnáziu, a preto súd prvého
stupňa túto skutočnosť správne a zákonne premietol do rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že
rozsah odôvodnených potrieb maloletého sa v tejto súvislosti tak výrazne zvýšil, že je odôvodnená
zmena predchádzajúceho rozhodnutia o výžinom za skutkového stavu, že príjem otca dosahovaný

v súčasnosti mu nepochybne umožňuje prispievať o 25,- € mesačne viac na výživu maloletého. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o
rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť,
ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. K ďalšej odvolacej námietke otca odvolací súd dodáva, že

pri posudzovaní zárobkových možností rodiča súd vychádza z opisu mzdového listu, z ktorého zistí
priemerný čistý príjem za sledované obdobie a musí prihliadnuť na všetky príjmy rodiča vyplatené aj
jednorázovo, pretože tvoria celkový súhrn jeho príjmov za sledované obdobie. Odvolací súd konštatuje,
že výživné určené súdom prvého stupňa 175,- € mesačne, ktoré predstavuje výživné 5,83,- € na jedendeň, zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého C. a je nepochybné, že práve
matka dopĺňa zdroj výživy syna na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo
fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca. Matka si dobrovoľne

plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému C. v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu, preto je bez
právneho významu aj ďalšia odvolacia námietka otca, že súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní
z nesprávne zisteného príjmu matky 400,- € mesačne a nie z jej skutočného príjmu 430,- € mesačne.
Odvolací súd poznamenáva, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov sú vždy limitujúcim
kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie, ale

vychádzajúc z príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách maloletého rozhodujúcim hľadiskom
pre rozhodnutie o výživnom podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine nemohol inak rozhodnúť. Súd prvého
stupňa správne rozhodol, ak otcovi nezapočítal do plnenia vyživovacej povinnosti ním prezentované
dary pre maloletého, pretože dary z príležitosti osobných sviatkov nemajú povahu výživného a ich
účelom nie je nahrádzať vyživovaciu povinnosť povinného rodiča. Dobrovoľné plnenia otca formou
peňažných a vecných darov boli rozhodne prínosom pre maloletého C. ale nemajú charakter výživného,

preto sa zásadne nezapočítavajú do plnenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Vychádzajúc z
vyššieuvedenýchdôvodovapretožerozsudoksúduprvéhostupňaspĺňazákladnéobsahovénáležitosti,
najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov
prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a ani
odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozsahu výživného. Odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a iba doplnil dôvody na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.