Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. júl 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/188/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112012152
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112012152.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.7.2013 v Trenčíne samosudcom JUDr.

Milanom Strakom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Marián Z., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, trvale bytom SNP XXXX/XX, Dubnica nad Váhom,

j e v i n n ý, že

hoci je ako otec Michala Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Dubnica nad Váhom, SNP č. XXXX/XX

povinný v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine a v zmysle rozsudku Okresného súdu v Trenčíne pod
č. 30P/14/2009 zo dňa 06.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.04.2009
prispievať na výživu Michala Z. sumou 83,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky Jany Z., trvale bytom Dubnica nad Váhom, SNP XXXX/XX, svoju vyživovaciu povinnosť si
riadne neplní od dňa 24.02.2012 do 22.07.2013, čím mu vznikol dlh na výživnom za predmetné obdobie
vo výške 1.411,- Eur a takto konal i napriek tej skutočnosti, že trestným rozkazom Okresného súdu v
Trenčíne sp. zn. 2T/177/2011 zo dňa 27.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2012 bol

uznaný vinným z prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní dva roky, v uvedenom
období nepoberal dávky v hmotnej núdzi, od mesiaca apríl 2012 na základe žiadosti obvineného zaniklo
živnostenské oprávnenie a následne sa evidoval na Úrade práce, soc. vecí a rodiny ako uchádzač
o zamestnanie, s ktorým riadne spolupracuje, o dieťa sa žiadnym spôsobom nezaujímal ani si inak
vyživovaciu povinnosť neplnil,

t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať
iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3 v spojení s § 36 písm. l) Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá p o v i n n o s ť, aby počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia zaplatil popri bežnom
výživnom zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal dňa 10.11.2009 obžalobu na obvineného Mariana Z.

pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.
Proti vydanému trestnému rozkazu obvinený podal včas odpor, preto súd nariadil vo veci hlavné
pojednávanie.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Marián Z. sa bez riadneho ospravedlnenia nezúčastnil hlavného pojednávania, na ktoré
bol riadne a včas predvolaný na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní. Preto za splnenia ostatných
zákonných podmienok súd na návrh prokurátora oboznámil výpoveď obžalovaného z prípravného

konania. Z nej súd zistil, že obžalovaný si je vedomý neplatenia výživného na syna, ktorého
občas navštevuje. Ako dôvod neplatenia uviedol nedostatok finančných prostriedkov, nakoľko je
nezamestnaný, evidovaný na úrade práce bez nároku na podporu a iné dávky a živí sa len občasnými
brigádami.

Poškodená Jana Z., bývala manželka obžalovaného, uviedla, že obžalovaný výživné na syna naďalej
neplatí, a to ani na prvého syna, za čo bol v minulosti odsúdený. Výživné nie je vymožené ani cez
exekúciu. Obžalovaný je nezamestnaný, nezaujíma sa o deti a od ostatného hlavného pojednávania sa
jej ani neozval. Na syna poberá náhradné výživné vo výške 83€. Ako zamestnaná poberá len minimálnu
mzdu.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P 14/2009 zo dňa 6.4.2009 bolo okrem iného rozhodnuté
na podklade dohody rodičov o vyživovacej povinnosti obžalovaného na syna Michala vo výške 83 €
mesačne ( č. l. 13 a 14 ). V čase rozhodovania bol obžalovaný SZČO, aktuálne práceneschopný a
bez príjmu. Rovnaká suma výživného bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21C

66/2009 zo dňa 15.6.2009, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov dieťaťa ( č. l. 55 a 56 ).

Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T 177/2011 zo dňa 27.12.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.2.2012, bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu - prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 a 3 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody

vo výmere 1 rok s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky s povinnosťou zaplatiť výživné v
skúšobnej dobe ( č. l. 15 a 16 ).

Otcovstvo obžalovaného k maloletému Michalovi bolo preukázané rodným listom na č. l. 17.

Podľa správy ÚPSVaR v Trenčíne zo dňa 12.9.2012 je obžalovaný vedený ako nezamestnaný od
12.4.2012 bez nároku na dávky a príspevky v hmotnej núdzi ( č. l. 18, 21 a 54 ).

Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Trenčín zo dňa 11.9.2012 súd zistil, že
obžalovaný ukončil podnikanie ku dňu 11.4.2012 ( č. l. 23 a 24 ).

Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne obžalovaný bol evidovaný ako platiteľ poistného do 31.5.2006 a
nie je poberateľom dávky dôchodkového poistenia (č. l. 26, 48 a 49).

Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že všetky vykonané a vyhodnotené dôkazy

odôvodňujú záver o vine obžalovaného, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil znedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol za taký čin v posledných 24 mesiacov
odsúdený.

Z uvedených dôkazov je zrejmé, že obžalovaný ako otec mal. Michala má vyživovaciu povinnosť voči
nemu vo výške určenej súdnym rozhodnutím, ktorú si neplní žiadnym spôsobom od právoplatnosti
ostatného odsudzujúceho rozhodnutia súdu. O syna sa nezaujíma ani iným spôsobom. V priebehu
konania neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by vo vzťahu k obžalovanému, ktorý je evidovaný ako
nezamestnaný a bez príjmov zo strany štátu, svedčili o tom, že by sa reálne ( nie v podobe sľubov ) snažil

nájsť spôsob čo i len na čiastočné plnenie svojej vyživovacej povinnosti. A práve v tejto jeho pasivite,
ktorú potvrdila aj matka dieťaťa na hlavnom pojednávaní, kedy bol vyhlásený predmetný rozsudok, súd
vzhliadol nedbanlivosť, ktorá zakladá jeho trestnú zodpovednosť.

S poukazom na uvedené, preto súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného v rozhodnom období od
24.2.2012 do vyhlásenia tohto rozsudku naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného

trestného činu. Zavinenie na strane obžalovaného súd ustálil na rozdiel od obžaloby s poukazom na
zistené okolnosti ako nedbanlivostné, keď obžalovaný podľa svojich aktuálnym pomerov a možností
vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, a to ani v symbolickej miere. Obžalovaný páchal tento trestný
čin i napriek faktu, že bol za taký čin v posledných 24 mesiacov pred jeho spáchaním odsúdený.

Súd výšku dlhu na výživnom ku dňu rozhodovania ustálil na sumu 1.411,- Eur. Z uvedeného vyplýva,
že obžalovaný ako subjekt trestného činu zanedbania povinnej výživy naplnil skutkovú podstatu tým,
že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť.

Pri rozhodovaní o výške trestu súd okrem iného prihliadol na spôsob spáchania činov a ich následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd nemohol prihliadať na jeho predchádzajúce odsúdenie, ktoré bolo znakom

skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, nakoľko by došlo k dvojnásobnému pričítaniu tej istej
skutočnosti v neprospech obžalovaného. Súd ako poľahčujúcu okolnosť zohľadnil, že obžalovaný sa
fakticky k trestnej činnosti priznal a prejavoval snahu dlžné výživné podľa možností uhradiť.

S poukazom na vyššie uvedené okolnosti a fakt, že ide len o nedbanlivostnú formu zavinenia, uložil

súd obžalovanému výchovný trest v strede trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov a jeho výkon
odložil na skúšobnú dobu 26 mesiacov, ktorá má slúžiť ako motivačná pre obžalovaného, ktorý bude
musieť riadne hradiť nielen bežné, ale aj dlžné výživné počas planutia skúšobnej doby, inak súd môže
rozhodnúť o nariadení výkonu trestu. Súd má za to, že takto uložený trest je spôsobilý splniť svoj účel
najmä individuálnej prevencie a je spôsobilý prevychovať obžalovaného k riadnemu plneniu si svojich

zákonných povinností.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať
iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trenčín do 15 dní od jeho oznámenia.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.