Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Tóth

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/109/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710010477
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3710010477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.

Rastislava Vranku a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanému O. G., pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 01.09.2009, o odvolaní obžalovaného O.
G. proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 13. marca 2012, sp. zn. 2T/268/2010,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný O. G., nar. XX.XX.XXXX v A. N.

o d s u d z u j e

podľa§364ods.1Tr.zák.,§56ods.1,2Tr.zák.kpeňažnémutrestuvovýške250,-Eur(dvestopäťdesiat
eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa mu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 13.03.2012, sp. zn. 2T/268/2010,
bol obžalovaný O. G. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného
do 01.09.2009 na skutkovom základe, že

dňa 27. mája 2008 asi o 19.15 hod. v A. N. v pohostinstve zvanom „H.“ na Ulici S. XX, fyzicky napadol
O. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. N., F. XXXX/XX a W. G., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/

XX, okres A. N. tak, že v priestoroch verejnej toalety udrel O. S. najmenej trikrát päsťou do tváre a
W. G., ktorý sa ho snažil od O. S. oddeliť, najmenej dvakrát päsťou do tváre a potom ako sa O. S. a
W. G. podarilo dostať z priestorov toalety a vyšli von pred pohostinstvo, ich obžalovaný O. G. znova
fyzicky napadol tak, že O. S. najmenej dvakrát kopol do oblasti hrudníka a najmenej desaťkrát udrel
päsťou do tváre, chytil ho do páky a následne mu hlavu udrel o stenu a W. G. kopol do oblasti hrudníka
v dôsledku čoho tento spadol na zem, čím O. S. spôsobil prederavenie blany bubienka stredného ucha
vpravo a pomliaždenie mäkkých častí okolo ľavého oka s krvným výronom, čo si vyžiadalo jeho lekárske

ošetrenie bez práceneschopnosti s obmedzením v obvyklom spôsobe jeho života po dobu 4 dní a W. G.
pomliaždenie hornej pery úst a ďasien horného zuboradia, čo si vyžiadalo jeho lekárske ošetrenie bez
práceneschopnosti a významného obmedzenia v obvyklom spôsobe jeho života.Za to bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.09.2009, za použitia § 38 ods. 2
Tr. zák., na trest 6 (slovom: šesť) mesiacov odňatia slobody a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa
mu výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba na 1

(slovom: jeden) rok.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal odvolanie
obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uvádzal, že vyšetrovateľ v prípravnom konaní viedol
vyšetrovanie účelovo a jednostranne proti jeho osobe pričom jeho zaujatosť sa prejavila aj v tom, že mu

uložil poriadkovú pokutu, keď sa nedostavil na predvolanie, čo však z jeho strany bolo dôsledkom jeho
zdravotných problémov. Prejavilo sa to tiež pri konfrontácii, kedy vyšetrovateľa upozornil na nesprávny
postup a chcel sa sťažovať voči jeho postupu, avšak v konečnom dôsledku nič neriešil. Počkal na hlavné
pojednávanie pričom z rozsudku samosudcu taktiež cítiť krivdu a nie je s ním spokojný, preto sa odvolal.
Sudca JUDr. Číž viedol pojednávanie neštandardne, už vtedy si mal uvedomiť, že nie je niečo v poriadku
a mal vzniesť námietku zaujatosti voči nemu, už aj z toho dôvodu, že JUDr. Číž už v minulosti jeho trestnú

vec pojednával. Vtedy voči nemu vzniesol námietku zaujatosti, čo možno svojím spôsobom doteraz dal
pocítiť. Počas pojednávaní bol sudcom neustále napomínaný, nebolo mu umožnené predvolať dvoch
svedkov, ktorých svedectvá dokazujú, že práve poškodení bili jeho samotného. V konečnom dôsledku
žiadnu námietku voči sudcovi ani prokurátorovi nepodal a pokiaľ sa týka samotného skutku, on sa len
aktívne bránil, to znamená, že sa bil tak, aby odvrátil ďalší možný útok. Preto žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a potrestal pravých vinníkov.

Odvolanie obžalovaný zdôvodnil aj prostredníctvom obhajkyne, pričom v doplnených dôvodoch
odvolania uviedol, že odvolanie smeruje proti všetkým výrokom rozsudku a necíti sa byť vinným. Opäť
zopakoval, že počas celého prípravného konania namietal spôsob vykonávania dôkazov a je názoru,

že celé dokazovanie bolo neobjektívne. Navrhol tiež vykonať výsluchy svedkov, ktorí by potvrdili, že
to boli práve poškodení, ktorí v kritický deň sa pod vplyvom alkoholu správali vulgárne a arogantne,
poškodzovali majetok a práve oni napadli obžalovaného. S. a G. mu pri tom spôsobili zranenia, kvôli
ktorým bol lekársky ošetrený a podal na nich aj trestné oznámenie. Súd prvého stupňa sa vo svojom
rozhodnutí nezaoberal vyhodnotením jednotlivých výpovedí a nezdôvodnil, ktorým výpovediam uveril,

ktorým nie a prečo ich považoval za nedôveryhodné. Súd iba skonštatoval, že jeho obrana bola
potvrdená výpoveďami O. O. a S. C., skonštatoval úmrtie svedkov S. a I. P., ktorých výpovede však
boli prečítané, no súd ich tvrdenia nijako nevyhodnotil. Ďalej iba skonštatoval, že svedkyňa P. nepriamo
potvrdila skutkový stav a o výpovedi svedka C. mal pochybnosti. Pokiaľ ide o výpovede svedkov S. a G.,
nie je v rozsudku vysvetlené prečo súd uveril ich výpovediam a naopak pokiaľ ide o svedkov O. a C. mal

o ich výpovedí určité pochybnosti vzhľadom na priateľský vzťah k obžalovanému. Nie je postačujúce
zdôvodnenie v rozsudku, že súd vyhodnotil svedectvá v prospech obžalovaného za nedôveryhodné,
na tieto neprihliadal a naopak, že mal jednoznačne preukázanú vinu výsluchmi svedkov S., G. a O..
Nestotožňuje sa so záverom o vine a nesúhlasí s uloženým trestom. Vzhľadom na vyššie uvedené
žiadal, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku sám vyhodnotil vykonané dôkazy a s

poukazom na § 321 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa
na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu potom zástupca krajskej prokurátorky navrhol, aby krajský
súd podľa § 319 Tr. por. zamietol podané odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí sa plne pridržiaval písomne podaného odvolania, pričom navrhol,
aby bol napadnutý rozsudok zrušený, vec vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie s
tým, aby prvostupňový súd vypočul svedka Y., čo mu bolo v predošlom konaní zamietnuté a ktorý by mal
ozrejmiť, že poškodení si útok obžalovaného na nich vymysleli. Táto skutočnosť vyplynula z rozhovoru

medzi nimi, pričom svedok Y. si tento rozhovor vypočul. Obžalovaný tiež navrhol, aby po vrátení veci
súd prvého stupňa vypočul jeho manželku V. G..

Z podnetu podaného odvolania obžalovaným krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa a dospel k nasledujúcim záverom.

Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku, keď obžalovaný v odvolaní namietal
účelovosť a jednostrannosť vyšetrovania proti jeho osobe a zaujatosť vyšetrovateľa sa prejavila aj v
neprávom uloženej poriadkovej pokute, odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne také porušenieprocesných predpisov, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozsudku. Poriadková pokuta
bola uložená za nedostavenie sa na predvolanie k úkonu, pričom o podanej sťažnosti bolo aj
zákonným spôsobom prokurátorom rozhodnuté, a v prípravnom konaní bolo rozhodnuté aj o vznesenej

námietke obžalovaného voči poverenému príslušníkovi PZ vykonávajúcemu úkony vo veci. Čo sa týka
konania pred súdom vo vzťahu k spôsobu vedenia hlavného pojednávania samosudcom, je pravdou,
že obžalovaný bol počas pojednávania samosudcom napomínaný, stalo sa to však z dôvodu, že
obžalovaný sa vyjadroval v čase, keď mu nebolo udelené slovo. Takáto skutočnosť, ani to, že v minulosti
samosudca už rozhodoval v inej veci obžalovaného, resp. že nevyhovel návrhom na vypočutie svedkov,

nemôže sama o sebe zakladať dôvod na vylúčenie konkrétneho samosudcu z prejednávania danej veci.
Napokon ako sám obžalovaný uvádzal, námietku voči osobe samosudcu ani nepodal.

Pokiaľ ide o skutkový stav odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania tento správne ustálil, i keď je nutné súhlasiť s námietkou, že svoje závery v napadnutom
rozsudku neodôvodnil vyčerpávajúcim spôsobom. Preto odvolací súd cituje podstatné dôkazy, majúce

vplyv na takýto záver.

Z dôkazov vyplynulo, že v prejednávanej veci proti sebe stáli na jednej strane výpovede poškodených O.
S., W. G. a svedkov Z. O. a U. S., ktorí usvedčovali obžalovaného zo skutku, na druhej strane výpoveď
obžalovaného a jeho obrana, že naopak on bol napadnutý, podporená výpoveďami svedkov S. C. a

O. O..

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že celý konflikt vznikol na základe toho, že poškodený O. S.
znečistil priestory WC v pohostinstve zvanom „H.“. Obžalovaný tvrdil, že po tom, čo ho na to upozornila
čašníčka O. O., prišiel na WC a chcel od vyššie uvedených svedkov, aby upratali toalety. Nechcel ich

pustiť z WC, pritlačil ich rukami o stenu, načo ho oni napadli a len sa bránil ich útoku.

PokiaľideovýpovedesvedkovS.C.aO.O.,títotvrdili,žeobžalovanýbolnapadnutý.SvedokC.uvádzal,
že videl ako na toaletách obžalovaný tlačil troch chalanov k stene a chcel aby po sebe upratali WC, na
čo ho všetci traja napadli. Obžalovaný sa len bránil ich útoku a pritom si zlomil ruku. Nebolo to tým, že

by ich udieral, len sa zahnal a udrel si ruku o stenu. Jeden z chalanov obžalovanému skočil na chrbát
a svedok ho strhol dole. V rozpore s tým však v ďalšej časti výpovede uvádzal, že jedného z chalanov
pustil obžalovaný von z toalety, ten bol slušný a obžalovaný sa bránil len zostávajúcim dvom. Následne
sa situácia ukľudnila, podľa svedka začali všetci vychádzať von a chalani, čo boli na WC išli na terasu,
kde začali kopať do stolu a rozhadzovať stoličky. Obžalovaný preto vybehol von a kopol jedného z nich

do zadku, na čo ho zasa traja z chalanov napadli a bili ho všetci traja naraz. Zasa mu jeden z nich skočil
na chrbát, na čo svedok dobehol a opäť ho strhol dole. Štvrtý chalan sa do bitky nezapájal. Na hlavnom
pojednávaní svedok upresnil, že obžalovaný tých chalanov iba rukami tlačil na stenu, päsťou ich nebil.
Svedkyňa O. O. v prípravnom konaní k samotnému priebehu udalostí na WC vypovedala v podstate
zhodne ako svedok C. s tým rozdielom, že obžalovaný bol napadnutý troma mladíkmi, pričom štvrtý sa

do toho nezapájal. Bili obžalovaného päsťami kam zasiahli „hlava nehlava“. Ten sa bránil tým, že mával
rukou a pritom si ju udrel o stenu a zlomil. Následne, keď bitka ustala, uvedení mladíci odišli na terasu,
kde robili neporiadok, preto obžalovaný vybehol von, jedného z nich kopol do zadku. Na to ho dvaja z
tých štyroch zasa začali mlátiť päsťami do hlavy až pokiaľ ďalší nepovedal, aby kašlali na to a odišli
preč. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa v rozpore s predošlou výpoveďou uviedla, že vonku na terase

obžalovaný nikoho nenapadol. Upresnila, že svedok C. prišiel na WC už keď bitka prebiehala.

Z výpovedí svedkov S., G. naopak vyplynulo, že ako prvý na toaletách udrel práve obžalovaný
poškodeného S. a následne začal biť aj G., ktorý sa snažil S. brániť. Takýto priebeh skutku potvrdil aj
svedok S., ktorý sa do konfliktu žiadnym spôsobom nezapojil, stál pred dverami. Pokiaľ ide o svedka

O., ten prišiel k toaletám až v čase, keď konflikt prebiehal, pričom potvrdil, že po príchode videl ako
obžalovaný bije S. a následne aj G., ktorý sa snažil S. brániť. Po tom, čo tento svedok obžalovanému
povedal, že záchod upracú, bitka prestala, obžalovaný len dodal, že si zasa zlomil ruku. Následne vyšli
pred pohostinstvo na terasu a svedok O. chcel isť toalety upratať. Obžalovaný však vybehol von a
znova začal útočiť na S. a biť ho, pričom udrel aj G., ktorý sa ho snažil brániť. Priebeh udalostí pred

pohostinstvom potvrdili aj S., G. a S..

Do konania bol pribratý aj znalec z odboru zdravotníctva, ktorý v znaleckom posudku konštatoval
vniknuté zranenia u poškodených S. a G., tak ako sú uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Kmechanizmu vzniku týchto zranení znalec uviedol, že vznikli u S. tupým úderom, najpravdepodobnejšie
päsťou do oblasti ľavého oka a otvorenou dlaňou po uchu, alebo päsťou do ucha. U poškodeného G.
ako mechanizmus vzniku poranenia uviedol tupý úder do oblasti úst a hornej pery, čo korešponduje u

oboch poškodených s ich tvrdeniami.

Znalec taktiež vypracoval doplnok k znaleckému posudku ohľadne vzniku zranenia u obžalovaného G..
Ako uvádzal obžalovaný, vzniklo pri tom ako sa bránil napadnutiu a buchol rukou do steny, alebo dverí a
z uvedeného dôvodu nemohlo z jeho strany dôjsť k pokračovaniu útoku na poškodených pred podnikom

H., ako to oni tvrdia. Znalec v posudku uviedol, že obžalovaný utrpel trieštivú zlomeninu hlavičky 4.
záprstnej kosti pravej ruky, čo je typické zranenie vznikajúce boxerským úderom zavretou päsťou na
tvrdú prekážku. Vzniká pri útočnej a nie pri obrannej činnosti. S takýmto zranením mohol obžalovaný aj
napriek bolesti ďalej pokračovať v útoku. Ďalšie poranenia obžalovaného v jeho zdravotnej dokumentácii
pri lekárskom vyšetrení objektivizované neboli, hoci uvádza opakované udieranie päsťou do hlavy a
celého tela viacerými osobami.

Svedkyňa C. k samotnému napadnutiu nevedela nič bližšieho uviesť, no vypovedala, že po tom, čo
všetci účastníci konfliktu vyšli z WC jeden z chalanov, ktorý mal znečistiť pisoár kričal na obžalovaného,
že zavolá políciu lebo ho zbil. Svedkyňa mala vedomosť o následnej bitke aj vonku, no nevidela ju.

Nepriamo výpovede poškodených S. a G. potvrdili aj ich rodičia M. S. a W. G., ktorí prišli za nimi do
nemocnice ešte v deň, keď sa skutok stal a obom rodičom poškodení zhodne uviedli, že ich napadol
obžalovaný v pohostinstve H.. Obaja poškodení mali viditeľné poranenia, ktoré napokon vyplývajú aj z
lekárskych správ.

Odvolací súd uvádza, že po vyhodnotení vykonaných dôkazov v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por. dospel k
záveru, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Tohto zo skutku jednoznačne usvedčujú poškodení
O. S., W. G. a svedkovia Z. O. a U. S., ktorí pomerne podrobne popísali ako a z akých dôvodov došlo
na toalete pohostinstva H. k napadnutiu S. a G., pričom ich výpovede sa v zásade zhodujú. Pritom
svedok S. nemá dôvod si vymýšľať, nakoľko sa žiadnym spôsobom do konflitu nezapojil. O pravdivosti

ich výpovedí podporne svedčia jednak výpovede rodičov M. S. a W. G., ale aj lekárske správy a znalecký
posudok z odboru zdravotníctva o spôsobených zraneniach. Obranu obžalovaného o tom, že sa len
bránil považoval aj odvolací súd za vyvrátenú. Z doplnku znaleckého posudku citovaného vyššie je
zrejmé, že zranenie, ktoré utrpel obžalovaný pri konflikte si nemohol spôsobiť tak, ako to tvrdil vo svojej
výpovedi (a ako to tiež popisovala svedkyňa O.), ale bolo spôsobené práve pri útočnej činnosti úderom

zovretou päsťou na tvrdú podložku. Tento záver napokon korešponduje aj s výpoveďou poškodeného
S., že obžalovaný si ruku zlomil na WC pri jednom z úderov päsťou do steny po tom, čo sa s G.
uhýbali jeho úderom. Znaleckým posudkom bola vyvrátená aj obrana obžalovaného, ktorú uvádzal v
prípravnom konaní, že nemohol už vonku pred H. útočiť na poškodených tak, ako to popisovali, práve
z dôvodu zranenej ruky. Napokon je tiež nelogické, aby u obžalovaného po údajnom bití dvoma až

troma osobami takým spôsobom, ako to popisoval sám a napokon aj svedkyňa O. (bili ho päsťami
„hlava nehlava“) neboli zistené pri vyšetrení žiadne viditeľné poranenia a zadokumentované v zdravotnej
dokumentácii. Napokon výpovediam poškodených O. S., W. G. a svedkov Z. O. a U. S. nepriamo
nasvedčuje tiež výpoveď svedkyne C., podľa ktorej chalan, ktorý mal znečistiť pisoár, po tom čo vyšiel
z WC kričal na obžalovaného, že zavolá políciu lebo ho zbil. Napokon aj druhá časť konfliktu pred

pohostinstvom začala nepochybne z dôvodu konania obžalovaného, ktorý kopol jedného z chalanov do
zadku. Pokiaľ ide o výpovede svedkov S. C. a O. O., tieto aj odvolací súd vyhodnotil prinajmenšom ako
nepresvedčivé. Svedok C. totiž tvrdil, že videl ako bol obžalovaný na WC napadnutý svedkami, avšak z
výpovede svedkyne O. v prípravnom konaní vyplynulo, že tento svedok prišiel až keď bitka prebiehala.
Na hlavnom pojednávaní uviedla, že „tam hneď nebežal“. Preto jeho výpoveď v tomto smere o začiatku

konfliktu vzbudzuje značné pochybnosti. Napokon aj výpoveď svedkyne nie je dôveryhodná už aj z toho
dôvodu, že popisovala vznik zranenia obžalovaného (zlomenie kosti pravej ruky) takým spôsobom, ako
sa nemohlo stať, čo vyplýva z už citovaného znaleckého posudku.

Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd skonštatoval, že súdom prvého stupňa bol skutkový stav

správne zistený a napokon konanie obžalovaného aj správne kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 1.9.2009, čo je pre obžalovaného priaznivejšie.Napokon pri preskúmaní výroku o treste odvolací súd skonštatoval, že pri jeho ukladaní okresný súd
postupoval v súlade s ustanovením § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, avšak odvolací

súd po zhodnotení všetkých kritérií pre ukladanie trestu dospel na rozdiel od okresného súdu k názoru,
že účel trestu bude splnený aj uložením peňažného trestu a nie je potrebné na obžalovaného vplývať
trestom odňatia slobody. Aj keď v minulosti obžalovaný už stál aj za obdobnú trestnú činnosť pred súdom
hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Odvolací súd pri rozhodovaní o potrestaní tiež vzal do úvahy
skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula dlhšia doba, v súčasnosti sa snaží sa viesť riadny život.

Preto dospel k záveru, že možno v prejednávanom prípade uložiť obžalovanému peňažný trest a to vo
výške 250,- Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil mu
podľa § 57 ods.3 Tr. zák. aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 20 dní. Aj takýmto trestom bude
podľa názoru odvolacieho súdu splnený jeho účel.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a dôvody rozhodol odvolací súd z podnetu podaného

odvolania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.