Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Noema Turanovičová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/303/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010836
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812010836.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného R.
Q. na hlavnom pojednávaní dňa 11.7.2013 takto
r o z h o d o l :
O b ž a l o v a n ý : R. Q., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom W. - Q. W., S. XXX/XX, H. T.,
j e v i n n ý , ž e :
dňa 10.1.2010 uzatvoril v Prievidzi v predajni W. Z., W., S. E.. J.. XXXX/X, so spoločnosťou S. E. B.,
a.s., zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX na kúpu elektroniky vo výške 799 eur, pričom pri podpise tejto
zmluvy uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti K., s.r.o., W., Ul. W. č. X, s čistým mesačným príjmom
vo výške 540,- eur, čo sa nezakladalo na pravde, nemal v tom čase žiadny príjem a poskytnutý úver po
zaplatení akontácie 79,90 eur sa zaviazal splatiť v 18-tich mesačných splátkach mesačne po 56,44 eur,
počnúc dňom 10.2.2010, neuhradil však ani jednu splátku, čím spôsobil spoločnosti S. E. B., a.s., C..
XXXX/XXX, Piešťany, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 1.015,92 eur,
t e d a :
vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a na splácanie úveru, a tak spôsobil malú škodu,
t ý m s p á c h a l :
prečin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len Trestný zákon).
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno
m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť)
mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému - spoločnosti S.
E. B., a.s., C. XXXX/XXX, W., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 719,10 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného - spoločnosť S. E. B., a.s., C. XXXX/XXX,
W., IČO: XXXXXXXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku konal v neprítomnosti
obžalovaného R. Q. (ďalej len obžalovaný), oboznámil sa s výpoveďou obžalovaného z prípravného
konania, vypočul splnomocnenca poškodenej strany V. S., svedkyňu J. D., oboznámil sa s listinnými
dôkazmi.
Obžalovaný ku skutku vypovedal, že v roku 2010 išiel do predajne W. Z. v W., zobral televízor na
splátky. Pri podpise zmluvy uviedol nepravdivé údaje, že pracuje v spoločnosti K., s.r.o., v ktorej nikdy
nepracoval. Nemal ani príjem, ktorý uvádzal vo výške 540 eur. V danej dobe nikde nepracoval, a teda
ani nemal žiaden príjem. Zaplatil len akontáciu, žiadne iné splátky nezaplatil. Televízor vzápätí predal
v pohostinstve za 200 - 250 eur, mužovi, ktorý mu zabezpečil potvrdenie o príjme, ktoré predložil pri
uzatváraní zmluvy. Televízor bral v podstate pre tohto muža. Spáchanie trestnej činnosti oľutoval.
Splnomocnenec poškodenej strany V. S. vypovedal, že spoločnosť S. E. B., a.s. W., eviduje na meno
obžalovaného úverovú zmluvu zo dňa 10.1.2010, č. XXXXXXXXXX, na kúpu elektroniky vo výške 799
eur. Žiadateľ o úver sa zaviazal úver splatiť v 18-tich mesačných splátkach, mesačne po 56,44 eur, po
zaplatení prvej akontácie v predajni vo výške 79,90 eur. Ani jednu splátku k dnešnému dňu obžalovaný
neuhradil, boli mu zasielané výzvy, upomienky, na ktoré však v žiadnom prípade nereagoval. V žiadosti
obžalovaný deklaroval a uvádzal, že je zamestnaný v spoločnosti K., s.r.o. a má čistým mesačný príjem
vo výške 540 eur. Dodatočne ich spoločnosť zistila, že u tohto zamestnávateľa obžalovaný nepracoval.
Spoločnosť S. E. B., a.s., W., pri poskytovaní úveru vyžaduje, aby žiadateľ o úver bol zamestnaný. Z
príjmu po odpočítaní splátky žiadateľovi by bolo potrebné, aby ostalo životné minimum. Bez splnenia
tejto podmienky by úver určite ani obžalovanému neboli poskytli. Spoločnosť S. E. B. uplatňuje škodu
1.015,92 eur, ktorá pozostáva z poskytnutého úveru a úrokového navýšenia. Spoločnosti k dnešnému
dňu z poskytnutého úveru nebola uhradená žiadna suma, poškodená strana dlžnú sumu k dnešnému
dňu nevymáhala ani iným spôsobom. Pri uzatváraní zmluvy klient musí predložiť platný občiansky
preukaz a ďalší doklad, ktorý preukazuje jeho totožnosť, na podklade ktorého pracovník, ktorý úverovú
zmluvu spisuje, zistí totožnosť osoby a jeho zhodu s osobou, ktorej je úver poskytovaný. Nemyslím si,
že by mohlo dôjsť k zámene osoby, ktorej je úver poskytovaný.
Svedkyňa J. D. vypovedala, že pracovala v spoločnosti W. Z. v W. a za spoločnosť S. E. B. uzatvárala s
obžalovaným úverovú zmluvu na nákup elektroniky v hodnote 719,10 eur. Určite vždy, a teda aj v prípade
obžalovaného Q., vyžadujem doklad totožnosti, vyžadujem aj ďalší doklad, aby preverila totožnosť
osoby. V danom prípade - platobnú kartu. Obžalovaný jej uviedol ako zamestnávateľa spoločnosť K.,
s.r.o. a výšku tam príjmu 540 eur.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi č.l. 72-76 - úverovou zmluvou, ktorá potvrdzuje, že
medzi obžalovaným a poškodenou spoločnosťou bola uzavretá dňa 10.1.2010 uzavretá zmluva č.
XXXXXXXXXX, na kúpu elektroniky vo výške 799 eur, v zmluve obžalovaný prehlásil, že zdrojom jeho
príjmu je, že je zamestnanec, jeho zamestnávateľom je spoločnosť K., s.r.o., je v tejto spoločnosti
zamestnaný od 8 mesiaca roku 2008 a jeho čistý mesačný príjem je 540 eur. Správou na č.l. 77, z
ktorej jednoznačne vyplýva, že obžalovaný u spoločnosti K., s.r.o., W., ktorú deklaroval pri uzatváraní
zmluvy ako svojho zamestnávateľa, nikdy nepracoval v žiadnom pracovnom pomere. Správou Sociálnej
poisťovni, pobočka Prievidza, č.l. 229-230, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol naposledy zamestnaný
v roku 2009 u iného zamestnávateľa.Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým vzhľadom na samotné
priznanie obžalovaného, výpoveď splnomocnenca poškodenej strany, výpoveď svedkyne, oboznámené
listinné dôkazy, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný vylákal od iného úver
tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a
tak spôsobil malú škodu, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere deklaroval, že je zamestnaný s danou
výškou príjmu, čo nebola pravda, nebol nikde zamestnaný a nemal požadovanú výšku príjmu, bez ktorej
by úver poškodená spoločnosť mu nebola poskytla, spôsobil tak malú škodu, ktorou sa rozumie škoda,
ktorá prevyšuje sumu 266 eur, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona.
Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických ako i právnických osôb. Chráni ich pred neoprávnenými
zásahmi zo strany neoprávnených subjektov. Obžalovaný svojimi konaniami porušil tento záujem
spoločnosti.
Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi - správami a charakteristikami na osobu obžalovaného, z
ktorých vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti viackrát súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 95-96,
naposledy Okresným súdom Bratislava 4 sp. zn. 3T/71/07 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
Bratislava 1To/71/07, pre prečin podľa § 194 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona, k trestu odňatia
slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne, ktorý trest vykonal 20.10.2009, rozsudkom Okresného súdu
Pezinok sp. zn. 3T/111/2011 zo dňa 3.7.2012 bol uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1,
4 písmeno d) Trestného zákona, bolo u obžalovaného upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom
na trest uložený v konaní 3T/71/07. V mieste trvalého bydliska nie sú o ňom známe žiadne negatívne
poznatky - správy č.l. 235, 236. Nebol postihnutý v priestupkovom konaní - č.l. 233, 234.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho
následok, u obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného
zákona-žeobžalovanýsakspáchaniutrestnejčinnostipriznal,jejspáchanieúprimneoľutoval.Vzhliadol
však i jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, teda u obžalovaného
bol za trestný čin odsúdený, teda u obžalovaného bol vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnosti, a teda pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona. Pri zohľadnení pomerov páchateľa, možnosť nápravy, doterajší spôsob jeho života, zohľadniac
i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, zohľadniac i okolnosť,
že obžalovaný spáchal danú trestnú činnosť krátko po tom, čo vykonal nepodmienečný trest odňatia
slobody,ktorývykonávalpreinújehotrestnúčinnosťapotomdospelkzáveru,ženaochranuspoločnosti,
ale i prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, nepostačuje trest podmienečný, teda
nie spojený s odňatím slobody, pre iný trest neboli u obžalovaného splnené zákonné podmienky a
potom ako dôvodný a spravodlivý vzhliadol trest - trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej
sadzby v trvaní 13 mesiacov nepodmienečne. Pretože bol obžalovaný pred spáchaním trestného činu v
posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu, na výkon trestu odňatia slobody ho v zmysle § 48 odsek 2
písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vyššie
uvedený druh a výmera trestu mal súd za to, že bude plniť účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako
i generálnej prevencie.
Súd zaviazal obžalovaného, vychádzajúc z ustálenej výšky spôsobenej škody obžalovaným,
vychádzajúc z vykonaného dokazovania, po odpočítaní sumy akontácie, k náhrade spôsobenej škody
vo výške 719,10 eur. Pretože poškodená strana uplatňovala škodu vyššiu a dokazovanie v smere
uplatneného nároku na náhradu škody by podľa názoru súdu bolo nad rámec adhézneho konania v
rámci trestného konania, súd poškodeného v zmysle § 288 odsek 2 Trestného poriadku so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.