Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105011430
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8105011430.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Antona Lukáča a sudcov JUDr. Petra
Reváka a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.7.2013, v trestnej veci obž.
JUDr. I. A. pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/154/2005 zo dňa 21.08.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 256 Tr. poriadku (zák. č. 141/1961 Zb.) z a m i e t a odvolanie obžalovaného JUDr. I. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného JUDr. I. A. za vinného z trestného činu
vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistených dňoch koncom roku 2002 ako správca konkurznej podstaty Bukózy Vranov nad
Topľou a.s. v konkurze v kancelárii predsedu dozornej rady Bukózy Holding a.s. Hencovce, okr. Vranov

nad Topľou, JUDr. Z. D., žiadal od JUDr. Z. D. a Ing. O. F. - člena predstavenstva Bukózy Holding a.s.
Hencovce zoznam pohľadávok skupiny Bukóza Hencovce a zálohu 2.000.000,- Sk (66.387,80 Eur) s
tvrdením, že bude pre skupinu Bukóza tieto pohľadávky vymáhať a uviedol, že v prípade nesplnenia jeho
požiadavky bude ako správca konkurznej podstaty vyvíjať kroky, ktoré budú štatutárom skupiny Bukóza
prinášať problémy a následne v zasadačke generálneho riaditeľa Bukózy Holding a.s. Hencovce žiadal
pod hrozbou inej ťažkej ujmy od generálneho riaditeľa spoločnosti Bukóza Holding a.s. Hencovce JUDr.

A. Z., od JUDr. W. Y. - člena predstavenstva spoločnosti a od JUDr. Z. D., aby plnili jeho požiadavky,
t.j. aby zaplatili ročný študijný pobyt v Q. jeho synovi a to cestovné a školné okrem ubytovacích
nákladov, opakovane žiadal, aby mu prítomní zástupcovia spoločnosti Bukóza Holding a.s. Hencovce
odovzdali zoznam pohľadávok skupiny Bukóza spolu so zálohou 2.000.000,- Sk (66.387,80 Eur) s tým,
že bude tieto pohľadávky vymáhať a od týchto zástupcov spoločnosti tiež žiadal, aby s ním uzatvorili
„priateľskú dohodu“, t.j. aby spoločnosť Bukóza Holding a.s. Hencovce jednostranne vypovedala zmluvu

o skladovaní písomností nearchívnej povahy, ktorú táto spoločnosť uzatvorila so spoločnosťou Bukóza
a.s. Vranov nad Topľou v konkurze, kedy by musela spoločnosť Bukóza Holding a.s. Hencovce zaplatiť
zo svojich prostriedkov za vypovedanie zmluvy druhej zmluvnej strane, t.j. Bukóze a.s. Vranov nad
Topľou, zastúpenej správcom konkurznej podstaty, sankciu 5.000.000,- Sk (165-969,60 Eur), pričom
tento sám navrhol, že si s nimi následne uvedenú sumu rozdelí na polovicu, teda jemu ako správcovi
by pripadlo 2.500.000,- Sk (82.984,80 Eur) a v prípade, že týmto jeho trom požiadavkám zástupcovia

spoločnosti nevyhovejú, obžalovaný uviedol, že bude umelo zdržiavať priebeh konkurzu v Bukóze a.s.
Vranov nad Topľou v konkurze a bude podávať vykonštruované trestné oznámenia, čo by poškodilo
obchodné meno akciovej spoločnosti Bukóza Holding a taktiež uviedol, že štatutárom bývalej Bukózy
urobí „zo života peklo“, avšak JUDr. A. Z., JUDr. W. Y., JUDr. Z. D. a Ing. O. F. jeho požiadavkám
nevyhoveli, v dôsledku čoho na nich začal podávať trestné oznámenia a začal nový konkurz v Bukóze
a.s. Vranov nad Topľou v konkurze.Za to mu okresný súd podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 uložil trest odňatia slobody
v trvaní 4 mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 výkon uloženého trestu podmienečne odložil
a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Podľa § 49 ods. 1 a § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 uložil mu trest zákazu činnosti vykonávať
funkciu správcu konkurznej podstaty v trvaní 4 rokov.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a príslušnom poučení obžalovaný priamo do zápisnice proti
rozsudku podal odvolanie a to čo do výroku o vine a treste.

Obžalovanýpopiera,abysadopustilkonania,ktorémukladieobžalobazavinu.Tvrdí,ževyššieuvedené
skutočnosti sú nepravdivé a vymyslené a nepotvrdil ich vo svojich svedeckých výpovediach ani jeden z

vypočutých svedkov. Nebol vypočutý na hlavnom pojednávaní svedok JUDr. Z. D., i keď na jeho vypočutí
trval.Nedalsúhlassúdu,abyjehovýpoveďzprípravnéhokonaniabolaprečítaná.Poukazujenavýpoveď
svedka JUDr. A. Z. zo dňa 21.8.2012. Svedok tvrdí, že sa s ním nepozná, že sa s ním stretol asi iba
jedenkrát. Mal uviesť, že sa ho potreboval zbaviť, aby nevykonával funkciu správcu konkurznej podstaty
spoločnosti Bukóza a.s. Vranov nad Topľou, lebo rozsiahle 20 až 60-stranové podania, na ktoré musel

odpovedať, považoval to za šikanu. Svedkovia nepotvrdili, aby ich mal vydierať. Z listu JUDr. A. Z. zo
dňa 27.1.2003 vyplýva, že po 5.12.2002 v ich spoločnosti nebol.

Namieta, že skutkové okolnosti významné pre právne posúdenie skutku neboli bližšie špecifikované v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Nemá dôvod a ani motív k spáchaniu trestného činu vydierania

takýmto primitívnym spôsobom, ako je to uvedené v obžalobe. Nebola zachovaná totožnosť skutku v
trestnom konaní. Navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného ako oprávnenej osoby, podaného v zákonnej lehote

v súlade s ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa bolo dostatočné
pre náležité zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na svoje rozhodnutie.

Obžalovaný v celom rozsahu poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Všetko je to podľa
neho vykonštruované, podvod a lož. Je nemysliteľné, aby v novembri sa vôbec zamýšľal nad vydieraním

poškodených. V tom čase sa totiž pripravoval na vypovedanie predložených kúpnych zmlúv, čo je
vážnym právnym aktom, na ktorý sa nedá pripraviť zo dňa na deň. Nemal potrebné doklady, pretože tieto
mu predchádzajúca správkyňa konkurznej podstaty, rovnako aj štatutárni zástupcovia Bukózy Holding
odmietli vydať. Na otázku súdu, čo podľa jeho názoru vedie poškodených k uvádzaniu údajov, ako sú
tieto uvedené vo vyšetrovacom spise a s ktorými sa oboznámil, uviedol, že nevie, čo ich k tomu viedlo,

ale zrejme strach a obava. Všetko sa robilo preto, aby neprišiel na to, že ho potrebovali odstrániť z
funkcie správcu konkurznej podstaty, aby získali majetok Bukózy Holding a.s. nečestným a nelegálnym
spôsobom. Je pravdou, že žiadal, aby mu zamestnali syna, (ktorého mu aj skutočne zamestnali), taktiež
je pravdou, že sa im ponúkol, že ak budú potrebovať, môže za nich vymáhať pohľadávky. Za vymáhanie
pohľadávok je obvykle odmena 10 - 15 % z vymoženej sumy. Pre to, aby mohol začať konať, žiadal,

aby mu zložili preddavok vo výške 2.000.000,- Sk za predpokladu, ak by pohľadávky dosiahli celkovú
hodnotu 200 mil. Sk. Nikdy nebol na jednaní, kde by boli súčasne prítomní JUDr. Z., JUDr. D. a JUDr.
Y.. Bol na rokovaní dňa 11.6.2002 s JUDr. Z., ktorého sa pýtal, či by nezaplatili cestu jeho synovi do Q.,
ale nevydieral jeho, ani ďalších poškodených.

Z prečítanej výpovede svedka Ing. O. F. z prípravného konania vyplýva, že bol na stretnutí s JUDr.
B. A., nevie ho však presne časovo ohraničiť. Bolo to v roku 2002, uskutočnilo sa v kancelárii JUDr.
D.. Tam JUDr. A. opäť predniesol požiadavku na vyplatenie dvojmiliónovej zálohy na to, aby mohol
vymáhať pohľadávky Bukózy Holding a.s. Toto vymáhanie pohľadávok nemalo žiaden súvis s výkonomjeho funkcie správcu konkurznej podstaty. Na tomto stretnutí bol prítomný aj JUDr. D.. Obžalovaný tvrdil,
že ak mu nepredložia zoznam pohľadávok spolu so zálohou ako správcovi konkurznej podstaty, môže
začať vyvíjať nepriaznivé kroky voči nim, ktoré im budú prinášať problémy. Z rozprávania JUDr. A. Z.,

generálneho riaditeľa, vie, že zo strany obžalovaného boli vyhrážky v podobnom znení, ako to povedal
pred ním. Obžalovaný hovoril o tom, že bude podnikať kroky, ktoré budú poškodzovať meno Bukózy,
bude podávať rôzne trestné oznámenia, že im znepríjemní život. Zo strany obžalovaného na jeho osobu
bolo podané najmenej jedno trestné oznámenie kvôli bytom vo K., ktoré mali získať. Bol na polícii
vypočutý, nebolo mu však vznesené obvinenie. Trestné oznámenie na obžalovaného podali z dôvodu,

že obžalovaný bol jednoznačne zameraný na získanie majetkového prospechu a začal ohrozovať už aj
spoločnosť, ktorú viedli.

Svedok JUDr. W. Y. pamätá na stretnutie v decembri, ktoré sa uskutočnilo v zasadačke generálneho
riaditeľa JUDr. Z.. Bol tam prítomný obžalovaný a JUDr. D.. Na tomto stretnutí obžalovaný prišiel
s troma požiadavkami. Aby mu uhradili náklady súvisiace s cestou syna do Q., aby mu odstúpili na

vymáhanie pohľadávky spoločnosti v rámci Bukóza Holding a.s.a poskytli mu zálohu okolo 2 mil. Sk.
Treťou požiadavkou bola požiadavka o jednostranné odstúpenie spoločnosti Bukóza Holding a.s. od
zmluvy o archivácii, ktorá bola podpísaná bývalou správkyňou konkurznej podstaty JUDr. I.. Tieto
požiadavky boli ešte predmetom stretnutí aj ďalších, minimálne dvoch, na ktorých sa zúčastnil. Zoznam
všetkých pohľadávok nielen bonitných mu síce odovzdaný bol, záloha mu však poskytnutá nebola. Bolo

poukázané na nemožnosť odstúpenia od zmluvy o archivácii, lebo v prípade jej odstúpenia bola sankcia
okolo 5-6 mil. Sk. Po tom, čo obžalovaný JUDr. A. zistil, že nič z jeho požiadaviek sa nerealizuje, začal
podávať trestné oznámenia a rôzne podania na súdy, prokuratúru, políciu, štátne úrady a pod. Mohlo
ich byť okolo 100 - 110 podaní. Svojím podaním tak podľa tohto svedka zrealizoval svoje vyhrážky
vyslovené na decembrovom stretnutí, čím vlastne zdržiaval priebeh konkurzu. Nečinnosť obžalovaného

v konkurznom konaní bolo aj príčinou jeho odvolania Krajským súdom v Košiciach z funkcie správcu
konkurznej podstaty.

Svedok JUDr. A. Z. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že od JUDr. D. sa dozvedel o požiadavkách
obžalovaného voči ich firme. Z obžalovaného osobne nemal fyzický strach, chcel sa zbaviť obrovského

množstva podaní, ktoré zasielal na rôzne prokuratúry, pričom šlo o rozsiahle niekoľkostranové podania,
množstvá trestných oznámení na štatutárov Bukózy. Trestné oznámenia podávané obžalovaným on
vnímal ako šikanovanie.

Svedok JUDr. Z. ďalej tvrdil, že obžalovaný vyslovene povedal, že ak v jeho záležitosti nebudú ústretoví,

začne robiť nový konkurz, ktorý súčasne podporí trestnými oznámeniami na štatutárov bývalej Bukózy
a doslovne sa vyjadril, že im urobí zo života peklo. Svedok mal ďalej vedomosť o tom, že obžalovaný
požadoval zoznam pohľadávok Bukózy Holding a.s. s tým, že bude tieto realizovať a za tým účelom
žiadal zálohu v sume 2 mil. Sk. Ďalšou požiadavkou, ktorú vzniesol obžalovaný, bola požiadavka
týkajúca sa odstúpenia od zmluvy o skladovaní písomností nearchívnej povahy, ktorú uzavrela Bukóza

Holding s bývalou správkyňou konkurznej podstaty JUDr. A. I.. V prípade odstúpenia od tejto zmluvy by
bolo potrebné zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5-6 mil. Sk, ktorú obžalovaný navrhol rozdeliť medzi
štatutárov, pričom časť by pripadla aj im. Svedok si bol vedomý, že sa ničoho nedopustili, mali však
obavu z ďalších prieťahov v konkurze. Požiadavkám obžalovaného však nevyhoveli a tak začal podávať
množstvo trestných oznámení u rôznych orgánov SR.

Na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného bola prečítaná svedecká výpoveď poškodeného
JUDr. D. z prípravného konania. Z jeho výpovede vyplýva, že obžalovaný bol ustanovený za správcu
konkurznej podstaty Bukózy a.s. Vranov nad Topľou. Po ustanovení do funkcie začal štatutárnym
zástupcompodávaťrôznenávrhy,prvýmznichbolapožiadavkanazamestnaniejehosynavspoločnosti,

a keďže chceli mať dobré vzťahy s obžalovaným, ako správcom konkurznej podstaty, tak mu syna
zamestnali. Obžalovaný ďalej žiadal zaplatiť študijný pobyt jeho syna v Q. a žiadal o poskytnutie
zoznamu pohľadávok, ktoré by im následne vymáhal s tým, že požadoval zálohu 2 mil. Sk. Obžalovaný
navrhol vypovedať zmluvu o skladovaní písomností nearchívnej povahy a navrhoval tiež rozdelenie si
finančných prostriedkov takto získaných. V prípade, že by tieto jeho požiadavky neboli splnené, tento

sa im vyhrážal zámerným zdržiavaním priebehu konkurzu, podávaním trestných oznámení a ďalších
odporovacích žalôb, čím tak poškodí na jednej strane meno spoločnosti, ale aj štatutárov ako fyzické
osoby.Svedkyňa JUDr. A. I. bola v čase od 1.2.1999 do 1.2.2002 ustanovená za správkyňu konkurznej
podstaty Bukóza a.s. Po nej bol ako správca ustanovený obžalovaný JUDr. A.. Keď mu prišla odovzdať
doklady, neprejavil záujem o ich preberanie, ale len o spoluprácu ohľadom vydierania štatutárov Bukózy.

Obžalovaný jej povedal, že má svoj plán a bude štatutárov vydierať a títo mu budú musieť v prvom rade
zložiť 5 mil. Sk a zamestnať jeho príbuzných. Budú mu musieť dať vymáhať svoje pohľadávky, a to najmä
tie zahraničné. Upozornila obžalovaného, že nemá s ním záujem o takú spoluprácu, na čo obžalovaný
znervóznel, zvýšil hlas a povedal jej, že ona ešte uvidí, čo urobí štatutárom a aj jej. Obžalovaný pri
komunikácii s ňou bol nervózny, zvyšoval hlas a povedal, že štatutárov bude vydierať a oni budú robiť,

čo on chce.

Zo spisového materiálu a z listinných dôkazov, tak ako to správne konštatuje súd prvého stupňa, vyplýva,
že obžalovaný bol uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 1.2.2002 sp. zn. 1K 295/98 ustanovený za
správcu konkurznej podstaty úpadcu Bukóza a.s. Hencovce. Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že tejto
funkcie bol zbavený uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 12.5.2005 okrem iného aj z dôvodov, že

pri výkone svojej funkcie postupoval v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Z pracovnej zmluvy
je ďalej zrejmé, že Ing. X. A., syn obžalovaného, bol skutočne zamestnaný v spoločnosti Bukóza a.s.
v pozícii asistenta.

Obžalovaný ako správca konkurznej podstaty podával rôzne trestné oznámenia, čo je zrejmé z

odôvodnení uznesení o začatí trestného stíhania. Trestné stíhania, ktoré boli začaté, však boli
zastavené, pretože sa nepreukázalo, aby bolo došlo k spáchaniu trestnej činnosti pre skutky, ktoré on
oboznamoval. Z uznesenia Krajského úradu justičnej polície PZ Prešov ČVS: OÚJP-95/OVK-2003 zo
dňa 22.9.2003, vyplýva, že na podklade trestného oznámenia obžalovaného bolo začaté trestné stíhanie
vo veci trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák., zneužitia právomoci verejného činiteľa

podľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť doposiaľ podľa uznesenia
presne nezistení štatutárni zástupcovia obchodnej spoločnosti Bukóza Preglejka, a.s., Bukóza Píla, a.s.,
Bukocel a.s. Trestné stíhanie bolo začaté na podklade oznámenia zo dňa 27.5.2003 a napokon dňa
9.10.2003 bolo aj zastavené. Ďalej vo veci ČVS: OÚJP-149/2003, vedenej na Okresnom úrade justičnej
polície PZ vo Vranove nad Topľou vyplýva, že bolo zastavené trestné stíhanie pre trestný čin marenia

konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ktorého sa mali dopustiť
zodpovední pracovníci spoločnosti Bukóza a.s. Vranov, ktorí mali zatajiť veci patriace do konkurznej
podstaty. Z dôvodov tohto uznesenia, ale aj z výpovedí svedkov - poškodených A. Z., Ing. F. a Z. D.
vyplýva, že v tejto veci boli vyšetrovateľom PZ vypočúvaní. Trestné stíhanie bolo napokon zastavené,
pretože sa nepreukázalo, aby došlo k spáchaniu trestného činu.

Krajský súd v súlade so závermi okresného súdu konštatuje, že z obsahu uznesení, je zrejmé, že
obžalovaný splnil to, čo tvrdili svedkovia, pokiaľ požiadavky obžalovaného nebudú splnené, začne
podávať trestné oznámenia, bude im komplikovať život a bude zdržiavať priebeh konkurzu. Z uznesenia
krajskéhosúdu,ktorýmbolobžalovanýzbavenýfunkciesprávcukonkurznejpodstatyvyplýva,žejedným

z dôvodov tohto rozhodnutia bolo aj vedenie konkurzného konania v rozpore so Zákonom o konkurze
a vyrovnaní.

Listinné dôkazy obsiahnuté v trestnom spise, potvrdzujú výpovede svedkov - štatutárnych zástupcov
Bukózy a.s. Krajský súd tak nemal pochybnosti o vierohodnosti výpovedi týchto.

Správne kvalifikoval prvostupňový súd toto konanie obžalovaného ako trestný čin vydierania podľa §
235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Je správna argumentácia prvostupňového súdu, že inou
ťažkou ujmou v zmysle Trestného zákona pri vydieraní je konanie páchateľa, ktorý poškodenému hrozí
a núti ho tak niečo konať, opomenúť alebo trpieť. Inou ťažkou ujmou je potrebné rozumieť aj hrozbu

trestným oznámením a začatím trestného stíhania.

Správne sú aj úvahy súdu prvého stupňa o tom, aký druh trestu a v akej výmere ho obžalovanému uložil.
Poľahčuje obžalovanému, že doposiaľ v minulosti súdne trestaný nebol, viedol riadny život.

Aj krajský súd, tak ako súd prvého stupňa, mal na zreteli, že od spáchania trestného činu, z ktorého bol
obžalovaný uznaný za vinného, uplynula dlhšia doba. Preto uložil mierny trest odňatia slobody v trvaní 4
mesiacov, s jeho odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Správne je rozhodnutie okresného
súdu, ktorým uložil obžalovanému test zákazu činnosti vykonávať funkciu správcu konkurznej podstatyv trvaní 4 rokov. Konania, pre ktoré bol odsúdený, sa dopustil voči poškodeným práve vo funkcii správcu
konkurznej podstaty.

K odvolacej námietke obžalovaného, že súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedka JUDr. Z.
D., považuje krajský súd za potrebné uviesť, že v zápisnici o hlavnom pojednávaní (č.l. 709) obžalovaný
uviedol, že netrvá na osobnom výsluchu JUDr. Z. D. a súhlasí s prečítaním jeho výpovede. Podobne
tak aj prokurátor netrval na jeho osobnom výsluchu, a preto súd v súlade s ust. § 211 ods. 1 Tr. por.
účinného do 31.12.2005 výpoveď tohto svedka prečítal. Obžalovaný sa k prečítanej výpovedi svedka

vyjadril s tým, že je to klamstvo a lož, avšak nevyplýva z jeho vyjadrenia, že by sa po prečítaní tejto
výpovede dožadoval osobného výsluchu svedka pred súdom. Krajský súd nemá dôvod pochybovať o
správnosti obsahu zápisnice.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia a odvolanie obžalovaného podľa § 256 Tr. por. účinného do 31.12.2005 ako nedôvodné

zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.