Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. júl 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/107/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612223201
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7612223201.4

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobkyne G. C., U..
X.XX.XXXX, F. R. Q. XXX/XX, T., D. Q. C.. C. R., K. E. E. H. E.E. U. H., V. X D. Ž.: A. M., Ž. D., K..E..,
E. E. I. X, XXX XX L., B.: XXXXXXXX, D. Q. C.. I. I., K. E. E. H. L.Š., U. XX, H. L. O. Q. A. A. K. E. L.,
Č..L.. XC/XXX/XXXX z 19.1.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e s a rozhodcovský rozsudok K. E. L. E. E. K. XX, XXX XX L., zo dňa 19.1.2012, sp.zn.

2C/714/2012.

Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 271,56 Eur
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu v

sume 99,50 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.11.2012 sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/714/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorým bola zaviazaná na
zaplatenie sumy 51,45 eur a k náhrade trov konania vo výške 276,- eur. Zároveň sa v zmysle § 40 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z.z. domáhala aj odloženia vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku

Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/714/2012 zo dňa 19.1.2012.

V návrhu uviedla, že uvedeným rozsudkom bola zaviazaná k zaplateniu žalovanému dlžnej pohľadávky
vo výške 51,45 Eur a k náhrade trov konania vo výške 276,- Eur. Rozsudok jej bol doručený dňa
21.11.2012. V návrhu na začatie rozhodcovského konania spoločnosť A. M. ( žalovaný v tomto konaní)
uviedol, že účastníci rozhodcovského konania uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku, táto bola podľa

žalovaného samostatne dohodnutá, tieto opatrenia mali byť dojednané jej samostatným podpisom ,
a tvrdia aj, že mohla odmietnuť podpísať rozhodcovskú doložku. Žalobkyňa poukázala na to, že
rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd rozhodol, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok
v ich XV. časti a táto splýva s ostatnými podmienkami a k podpisu jej bola predložená na začiatku
zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy. V návrhu ďalej uviedla, že s
napadnutým rozhodcovským rozsudkom nesúhlasí. Poistná zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovaným

je spotrebiteľskou zmluvou. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou alternatívou je
prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Nemá možnosť individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Zmyslom
národnej a nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie faktického nerovného
postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom, s ohľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza
k uzatváraniu zmlúv, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho a jeho lepšiu

znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť určovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Faktické vyrovnanie postavenia spotrebiteľa a podnikateľaje nutné dosiahnuť aj v prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím
účinnosti novely Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. (s účinnosťou od 1.4.2004) resp. pred
nadobudnutím účinnosti novely č. 568/2007 Z.z. (s účinnosťou od 1.1.2008), ktorá zrušila typové

vymedzenie spotrebiteľských zmlúv a zaviedla vymedzenie výlučne podľa postavenia účastníkov.
Materiálne posudzovaná pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti
uvedených zmien sa žiadnym spôsobom nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v aktuálnom
režime spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Súčasťou Všeobecných poistných
podmienok žalovaného v časti XV. je rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka znemožňuje

spotrebiteľovidosiahnuťrozhodovaniesporuinak,nežvrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovskúdoložku
si žalobkyňa osobne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne a je teda v zmysle § 53 ods.
4 OZ neplatná. Z predmetnej poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že rozhodcovská

doložka bola medzi stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej
súčasťou sú (ako predtlačený formulár) všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie a teda aj
rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť,
ževdeňpodpisuzmluvypodpísalizmluvnéstrany(akopokračovaniepredtlačenéhoformulárapoistných
podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku

uvedenú v poistných podmienkach. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak,
ako je formulovaná v časti XV. - rozhodcovské konanie pod 1, 2 a 3 Obchodných podmienok poisťovne
bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom,
čím došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu.

Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 17.1.2013 navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť a nahradiť žalovanému trovy konania. Odôvodnil to tým, že toto konanie
nie je spotrebiteľským sporom, nejedná sa o odvolacie konanie a ani o iné konanie, v ktorom
by sa rozhodovalo o opravnom prostriedku, pričom existencia takého konania nemá vplyv na

právoplatnosť rozhodcovského rozsudku až do momentu jeho prípadného zrušenia. Vzhľadom na
ústavne garantované právo na súdnu ochranu sa štát ani v prípade Rozhodcovského konania nemohol
úplne zbaviť svojho pozitívneho záväzku zabezpečiť základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, plnenie tohto svojho záväzku však mohol legitímne podmieniť splnením presných
v zákone daných kritérií (čl. 13, ods. 2 Ústavy SR). Preto zákon č. 244/2002 Z.z. za striktne daných

podmienok vytvoril právne prípustnú možnosť kontroly súdnej moci nad rozhodcovskými rozsudkami
a to práve a len prostredníctvom žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, iba v medziach a
z hľadísk popísaných v § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. a iba na podklade žaloby podanej v
predpísanej objektívnej lehote podľa §41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z.. Rozhodcovský rozsudok,
ktorý bol vo veci vydaný, podľa žalovaného, pokiaľ nebol zrušený v osobitnom inštančnom podľa § 40

a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, je riadnym
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Podľa žalovaného všeobecnému súdu v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci prejednaný
pred rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať, či hodnotiť dokazovanie vykonané
pred rozhodcovským súdom. Podľa žalovaného napadnutý rozhodcovský rozsudok by mal podliehať

súdnemu prieskumu iba podľa § 40 ods. 1 písm. a/ až i/ Zákona č. 244/2002 Z.z s tým, že súd v konaní
o zrušení rozhodcovského rozsudku preskúma, či predpoklady a priebeh rozhodcovského konania
nevybočoval z medzí predvídaných v § 40 ods. 1 písm. a/ až i/ Zákona č. 244/2004 Z.z.. Konanie o
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa O.s.p.) je potrebné odlíšiť od konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku (osobitné konanie podľa § 40 Zákona č. 244/2002 Z.z.). Konanie

o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie
zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v § 40
ods. 1 písm. a) až i) zákona č. 244/2002 Z.z.. Žalovaný považuje za nesporné, že so žalobcom uzavrel
dňa 30.8.2010 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné poistné podmienky
z 1.1.2010, ktoré žalobca podpísal dňa 18.8.2008 a Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k tejto

poistnej zmluve. Súčasťou bodu 2 týchto ďalších zmluvných dojednaní bola aj rozhodcovská doložka.
Tátorozhodcovskádoložkabolajednoznačneindividuálnedojednaná,bolaosobitneavýrazneoddelená
od ostatného textu VPP a to práve z dôvodov, aby bola čitateľná zrejmá aj žalobkyni ako účastníkovi
zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobkyni tretímsubjektom - viazaným finančným agentom, ktorým bola v danom prípade p. A. K.. Žalovaný považoval
aj preto za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobkyňou ako informovaným
spotrebiteľom, čoho dôkazom je aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta v poistnej zmluve č.

XXXXXXXXXX zo dňa 18.8.2008, ktorým žalovaný vie dokázať informovanosť a vedomosť žalobkyne
prostredníctvom viazaného finančného agenta o všetkých podmienkach poistného vzťahu vrátane
rozhodcovskej doložky.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi popísala spôsob uzatvárania predmetnej poistnej zmluvy, kedy podľa jej

vyjadrenia ju mali osloviť dve ženy, ktorých mená nepoznala. Pri prvom stretnutí v uvedený deň ešte
poistnú zmluvu neuzavreli, avšak uvedené ženy chodili za nimi každý deň a to celý týždeň, lebo chceli,
aby sa poistili. Žalobkyňa nakoniec podpísala poistnú zmluvu. Pri podpise uvedenej zmluvy jej tá pani
nič nevysvetlila , len jej oznámila že má platiť každý mesiac. Akurát žalobkyňa uviedla, že chcela poistku
na 5 rokov a nakoniec keď jej došli papiere a nevesta jej ich čítala, tak zistili, že zmluva bola uzatvorená
na 10 rokov. Dotyčná jej nevysvetľovala ani nič ohľadne rozhodcovského súdu, alebo vedenia iných

konaní, ktoré by mohli vyplynúť z tohto poistného vzťahu. žalobkyňa súdu ani nevedela uviesť koľko
listín uvedeného dňa podpísala. Poprela , že by bývala dostala nejaké zásielky z Arbitrážneho súdu
v Košiciach, avšak na základe akej skutočnosti následne podávala žalobu v tomto sporovom konaní
nevedela vysvetliť.

Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že rozhodcovská doložka bola
jednoznačne individuálne dojednaná a pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená
od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok a poistnej zmluvy, aby aj žalobkyni v tomto
prípade, ako účastníkovi zmluvného vzťahu bola zrejmá bez akýchkoľvek pochybností. Žalobkyňa
mala v tomto prípade dve možnosti, a to podpísať osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 obsahujúce

rozhodcovskú doložku, čím by prijala z toho vyplývajúce ustanovenia článku XV. VPP na svoj poistný
vzťah alebo prípadne nepodpísať tieto osobitné dojednania a tým by vylúčila použitie ustanovenia článku
XV. VPP a jej poistný vzťah by nebol v ostatnom ničím dotknutý. Mal za to že predmetná rozhodcovská
doložka je eurokonformná plne v súlade s čl. 4 ods. 1 smernice č. 93/13/EHS plne vyvážená pre
obidve zmluvné strany a nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Poukázal tiež na rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 3NCDo/14/2011 a
sp.zn. 6MCdo/9/2012, ktoré konštatujú, že kontraktácia rozhodcovského konania v poistných vzťahoch
poisťovne splna všetky kritéria definované vyvíjajúcou sa súdnou praxou, pričom je potrebné zvýrazniť,
že postup poisťovne pred kontraktáciu rozhodcovskej doložky a aj počas nej nebol až následným
prispôsobením sa súčasným súdnym rozhodnutiam. Žalovaný v danom prípade vytvoril dostatočné

právne garancie plynúce zo spotrebiteľského práva, aby aj priemerne obozretný spotrebiteľ bol riadne,
odborne a dostatočne informovaný o čom svedčí záznam o požiadavkách a potrebách klienta.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 2C/714/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaným Arbitrážnym súdom Košice
bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 51,45 Eur a nahradiť trovy konania vo výške

276,- Eur. Podľa oznámenia Arbitrážneho súdu Košice uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 27.11.2012, .Podľa kópie doručenky žalobkyňa v tomto konaní uvedený rozsudok
prevzala dňa 20.11.2012. Žaloba na tunajšom súde na zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku
bola podaná dňa 28.11.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal
svojou právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. Z písomného

poverenia žalobcu z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa
určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného (v tomto konaní žalobkyne), ktorý nebol povinný
ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby
to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne

vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská
doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali žalobcu (v tomto konaní žalovaného) zvýhodňovať a tým
spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného (v tomto konaní žalobkyne).
Dňa 18.8.2008 bola medzi žalobkyňou ako poistníkom a žalovaným ako poisťovňou uzatvorená poistná
zmluva č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa 19.8.2008 a koncom poistenia dňa 19.8.2018.

Zmluva v závere obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobkyne), že bola
oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto
poistnej zmluvy.Všeobecné poistné podmienky žalovaného predložené žalobkyňou spolu s poistnou zmluvou č.
XXXXXXXXXX, v časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde
podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky

z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov
s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu
a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú
právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp.

nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník
súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.

Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané žalobkyňou dňa 18.8.2008 sú uvedené
Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde podľa bodu 2 poistník

apoisťovňavyjadrujúobajaspoločneakaždýzároveňsvojimpodpisomsamostatnesvojuvôľuvprípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných
poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednania sú podpísané žalobkyňou dňa 18.8.2008.

Uznesením sp.zn. 16C/107/2012-36 zo dňa 27.2.2013 tunajší súd odložil vykonateľnosť napadnutého
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice. Písomným podaním zo dňa 12.4.2013 doručeným
tunajšiemu súdu dňa 16.4.2013 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie.

Podľa § 40 ods. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších zmien a doplnkov

( ďalej len ako „zák.č. 244/2002 Z.z.“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

c./ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
(Napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
zákonač.397/2008Z.z.,zákonč.266/2005Z.z.oochranespotrebiteľaprifinančnýchslužbáchnadiaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 8/2008 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi
zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v
oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364/11, 9.12.2004).)

Podľa § 40 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom

súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., tento zákon upravuje

a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o

tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 244/2002 Z.z., nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 8 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na
osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany
nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,

a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu

a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení
rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),

c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 zák.č. 244/2002 Z.z., zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na
rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom

stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania
pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa§33ods.2zák.č.244/2002Z.z.,rozhodcovskýsúdmusírozhodnúťokaždomnávrhuuvedenomv
žalobealebovovzájomnejžalobealebouplatnenomdodatočnepočasrozhodcovskéhokonania;nesmie

však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre
ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len

tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy
predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. ( Občianskeho zákonníka) , v znení neskorších zmien a
doplnkov (ďalej len ako „ Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r./ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Súd v prvej fáze konania skúmal charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania, z ktorého

vzišiel tento spor. Došiel k záveru, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 18.8.2008,
o nároku z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Z poistnej zmluvy je totiž zrejme, že žalovaný ako poisťovňa konal v
rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže
uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského

súdu nie je zrejme, aby žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o
zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv
sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto
navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred

pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne.

Vovecipretoideospor,ktorýmásvojzákladvspotrebiteľskejzmluveanávrhbolpodanýžalobkyňouako
spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov
žalobkyňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie a teda námietka nesplnenia

poplatkovej povinnosti žalobkyne uplatnená žalovaným v jeho písomnom podaní zo dňa 17.1.2013 nie
je dôvodná.

Zároveň na základe takto určeného charakteru uzavretej poistnej zmluvy čoby spotrebiteľskej zmluvy
súddospelkzáveru,žejehomiestnapríslušnosťjedanáatoskrz§88ods.2poslednávetaO.s.p.,podľa

ktorého na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je vždy príslušný súd, v ktorého obvode má
bydliskospotrebiteľ,ajkeďmiestorozhodcovskéhokonaniasanachádzavobvodeinéhosúdu.Taktomu
bola aj v tomto sporovom prípade, keďže žalobkyňa mala svoje bydlisko v územnom obvode tunajšieho
súdu, a preto bola daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu uvedenú vec prejednať a nakoniec aj
rozhodnúť.

Žalobkyňa sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol z jej strany podaný v zákonom
stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni
doručený dňa 20.11.2012a návrh na začatie konania bol na tunajšom súde z jej strany podaný dňa

28.11.2012.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany žalobkyne dôvodne. Dôvodom
zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/714/2012 je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol
vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Predovšetkým podľa názoru súdu uvedené ujednanie o rozhodcovskej doložke č. 01/2007 k poistnej
zmluve č. 4108590630 nespĺňa požiadavku §-u 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z.z. o tom, že sa strany
dohodli na predložení sporných vecí na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu, ateda uvedené ujednanie je v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Z uvedeného ujednania totiž
nevyplýva , že sa zmluvné strany dohodli práve na Arbitrážnom súde v Košiciach ako konkrétnom
určitom stálom rozhodcovskom súde, ktorý bude riešiť ich prípadné sporové veci , ktoré vyplynú z ich

poistného vzťahu. Zákon podľa názoru súdu vzhľadom na formuláciu textu uvedeného ustanovenia ,
ktorý pojednáva o určitom stálom rozhodcovskom súde , vyžaduje aby si takýto konkrétny súd zmluvné
stranydojednalipriamovrozhodcovskejzmluve,resp.vdohodeorozhodcovskejdoložkeaniejemožné
ho následne určovať dodatočne len jednou zmluvnou stranou, tak ako sa to stalo v tomto prípade. To
platí tým skôr , že zmluvný vzťah medzi stranami tejto sporovej veci , ako to bolo vyššie prezentované , je

vzťahom spotrebiteľským, u ktorého je potrebné vzhľadom na poskytnutie ochrany spotrebiteľovi použiť
výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.
Citované ujedanie o rozhodcovskej doložke tak súd zhodnotil ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle
§ 37 Občianskeho zákonníka neplatný a zároveň ako právny úkon, ktorý je v rozpore so zák. č. 244/2002
Z.z. (pokiaľ sa týka ustanovenia § 12 ods. 6) a teda je neplatným právnym úkonom aj podľa § 39
Občianskeho zákonníka , pričom v oboch prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Už len vzhľadom na

túto skutočnosť bolo potrebné žalobe žalobkyne vyhovieť.

Okrem toho je potrebné uviesť, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol,
je súčasťou všeobecných poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných
poistných podmienok s názvom „Rozhodcovské konanie“. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu

písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému -
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť

brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Súdvtejtosúvislosti
poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej
prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa
práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda
neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z
akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie §

53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná.

Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdil
žalovaný. Žalovaný poukázal pritom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalobca samostatne
podpísal. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, aby bola žalobkyňa

riadne oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami. Táto to vo svojej výpovedi poprela. To, že
žalobkyňa všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísala ešte neznamená,
že žalobkyňa sa skutočne mala možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné poistné
podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo
právnickej terminológie. Je nemožné, aby žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ mala možnosť si ich

prečítať a aby pochopila ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť.
Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli
žalobkyňou podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je
v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení
nič skutočnosť, že žalobkyňa podpísala samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na

rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatnou aj z
dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne žalovaný.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v

neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou oboch strán, zvlášť vznikajú
pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní.Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou
podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami

Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd
preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Súd aj preto
návrhu žalobkyne vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a žalobkyni, ktorá mal plný úspech v spore

priznal náhradu trov konania v plnej výške na účet jej právneho zástupcu. Uvedené trovy konania
predstavovali celkovú sumu 271,56 Eur a pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil
právny zástupca žalobkyne.

Trovy právneho zastupovania sú priznané podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.,

kedy výpočtovým základom pre stanovenie hodnoty jedného úkonu právnej služby je jedna trinástina
tohto základu , nakoľko nie je možné vyjadriť hodnotu sporovej veci. Hodnota jedného úkonu právnej
služby tak pre rok 2013 predstavovala sumu 60,08 Eur. Na základe uvedeného súd priznal odmenu za 4
úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 - prevzatie a príprava dňa 8.3.2013, spísanie a podanie
vyjadrenia k odvolaniu žalovaného z 16.4.2013, zastupovanie žalobkyne na pojednávaní dňa 16.4.2013

a 1.7.2013 a to pre každý z týchto úkonov po 60.08 Eur a ku každému z týchto úkonov režijný paušál
v zmysle § 16 cit. vyhl. pre rok 2013 vo výške po 7,81 Eur.

Celková hodnota úkonov právnych služieb uskutočnených tak predstavovala sumu 240,32 Eur a celková
hodnota režijných paušálov sumu 31,24 Eur, a teda celková hodnota trov právneho zastupovania

predstavovala sumu 271,56 Eur.( 240,32 Eur + 31,24 Eur).

Všetky vyššie priznané trovy konania súd priznal na účet právneho zástupcu žalobkyne, ktorý v zmysle
§ 149 O.s.p. je určený za platobné miesto pre neúspešného žalovaného na úhradu týchto trov konania.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Žalobkyňa je pre toto konane oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.

71/1992 Z.z. a súd jej návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok
z návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené

ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).