Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. jún 2013

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 0T/14/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513000037

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2013:3513000037.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trestnej veci
obžalovaného I.. U. B., nar. XX.XX.XXXX v L., trestne stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania

skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa
21. júna 2013 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : I.. U. B., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., U. Č.. XXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

dňa 21.02.2013 v čase o 01.35 hod. v Myjave na nám. M. R. Štefánika smerom k parkovisku pri tržnici v
centre mesta bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Poli-cajného zboru Myjava,
keď ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Q. H., evidenčné číslo vozidla P. XXX Q., napriek
tomu, že požil pred jazdou alkoholické nápoje, pričom mu prístrojom značky Dräger Alcotest 7410,
výrobné číslo ARMJ-0539, bola mera-ním zistená koncentrácia 0,58 miligramu (1,21 promile) etanolu
na liter vydychovaného vzdu-chu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona s
použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 1.000 Eur (jedentisíc eur).Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 100 (sto) dní.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v
zákaze riadiť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 24 (dvadsať-štyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.02.2013 o 15.05 hod. podal prokurátor okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom postupom
podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na obvineného I.. U. B., trestne stíhaného pre prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Dňa 21.02.2013 o 15.45 hod. sudca pre prípravné konanie postupom podľa § 348 Trest-ného poriadku
doručil obvinenému do vlastných rúk obžalobu a vypočul zadržaného obvine-ného k okolnostiam
zadržania a ku skutku, kladenému mu obžalobou za vinu. Následne vydal trestný rozkaz. Dňa

21.02.2013 o 16.15 hod. bol obvinený prepustený zo zadržania.

Dňa 28.02.2013 podal obvinený proti trestnému rozkazu odpor. Samosudca nariadil termín hlavného
pojednávania na deň 09.05.2013, na ktorý bol obžalovaný predvolaný dňa 13.04.2013. Z tohto termínu
sa obhajca obžalovaného, ktorého si tento zvolil, ospravedlnil z dôvodu zahraničnej dovolenky. Súd

vykonal hlavné pojednávanie dňa 21.06.2013.

Obžalovaný I.. U. B. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Trestný poriadok“), vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojím obhajcom

urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku
dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že porozumel právnej kvalifikácii
skutku ako trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon

ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne. Súd následne obžalovaného poučil v intenciách
ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie
o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle §

257 ods. 6 Trestného poriadku, poškodených, ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per analogiam),
súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom tiež podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku
rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere.

Z vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 289 ods. 1 Trestného kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí

alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Vzhľadom na priznanie viny obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora, po vyjadrení
obhajcu obžalovaného prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prí-pravnom konaní,
subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného pod právnu normu ustanovenia § 289 ods. 1

Trestného zákona, pretože vykonával v stave vylučujúcom spôsobi-losť, ktorý si privodil vplyvomnávykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú
škodu na majetku. Obžalovaný sa tohto trestného činu dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný
subjekt. Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento skutok.

U obžalovaného ide o konanie úmysel-né, pretože vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, a pre prípad, že
by ho spôsobil, bol s takýmto následkom uzrozumený. Zákonom chráneným záujmom je v predmetnej
trestnej veci dodržiavanie predpisov o plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, vrátane zákazu
požívať pred jazdou motorovým vozidlom alkoholické nápoje.

Obhajca obžalovaného predložil súdu ako listinné dôkazy rozhodnutia v iných trestných veciach
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (sp. zn. 0T/20/2013, 0T/28/2013, 0T/36/2013), ako aj iných
súdov Slovenskej republiky, ktoré prejednávali a rozhodovali o páchateľoch prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky, pričom s poukazom na tieto rozhodnutia navrhol, aby súd aj po zohľadnení

postoja obžalovaného k spáchanému skutku vymeral obžalovanému trest podstatne miernejší, než
aký mu bol uložený trestným rozkazom zo dňa 21.02.2013. Z dôkazov predložených obhajobou tiež
vyplýva, že obžalovaný má jednoročné dieťa a v spoločnosti NAD - RESS Senica, a.s. vykonáva
funkciu obchodného riaditeľa, pričom pri výkone tejto funkcie je pre neho nevyhnutnosťou používanie
motorového vozidla.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného (č.l. 54 spisu) vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Zo
správy Mesta Myjava (č.l. 53 spisu) vyplýva, že reprezentuje Mesto Myjava ako futbalista Spartaka
Myjava a venuje sa príprave talentovaných detí v Útvare talentovanej mládeže. V Meste požíva
dobrú povesť, aktívne sa zapája do organizovania kultúrno-spoločenských akcií na území mesta.

Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy, neeviduje na neho žiadny
priestupkový postih. Na úseku cestnej premávky sú u neho evidované viaceré priestupky (viď správa
na č.l. 67-68 spisu), a to dňa 14.01.2010 za rýchlosť jazdy, dňa 27.05.2010 za rýchlosť jazdy, dňa
09.06.2010 za rýchlosť jazdy, dňa 09.05.2011 za porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej
premávky, dňa 27.07.2011 za státie na platenom parkovisku bez zaplatenia poplatku za parkovanie, dňa

23.08.2011 za rýchlosť jazdy, dňa 06.12.2011 za rýchlosť jazdy.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Asi by súd nevyslal talentovanej mládeži Mesta Myjava dobrý signál, ak by z neho bolo čitateľné

posolstvo, že z inak obvyklého trestnoprávneho postihu sa dá „vykúpiť“ zaplatením peňažného trestu
fakticky zodpovedajúceho iba niekoľkodňovej mzde obžalovaného a trestom zákazu činnosti, ktorého
dĺžka by pravdepodobnou aplikáciou § 69 ods. 1 Trestného zákona v podstate nemusela výrazne
presiahnuť dobu 6 mesiacov. Súd je toho názoru, že aj keď vzhľadom na dôkazy, ktoré boli vykonané
na hlavnom pojednávaní, je dôvodné posudzovať konanie obžalovaného miernejšie, než ako bolo

posudzované,keďboloovecirozhodnutétrestnýmrozkazom,taknapriektomuobžalovanýakošportový
reprezentant mesta a obchod-ný riaditeľ (inak tiež reprezentant firmy) musí znášať následky svojho
dobrovoľného, neuváženého a vedomého konania na rovnakej úrovni, ako ho znášali iní početní
páchatelia prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (viď
napr. právoplatné trestné veci sp. zn. 0T/6/2012, sp. zn. 0T/27/2012, sp. zn. 0T/38/2012, sp.

zn. 0T/40/2012, sp. zn. 2T/142/2012, sp. zn. 2T/144/2012, sp. zn. 2T/151/2012, atď, atď, atď.). Preto
súd, vychádzajúc zo zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí ako jednej zo základných axióm
princípu právnej istoty, vzal pri rozhodovaní o primeranom treste obžalo-vaného do úvahy najmä svoju
predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť v podobných prípadoch (t.j. súdneho oddelenia 2T Okresnéhosúdu Nové Mesto nad Váhom), nenamietanú v označe-ných rozhodnutiach žiadnou z tam dotknutých
procesných strán.

Súd tiež považuje za potrebné poukázať na úlohu trestu v spoločnosti (tzv. generálna prevencia).
Kontinentálna právna kultúra tradične rozdeľuje realizáciu sankčnej politiky za porušenie pozitívneho
práva, aplikovanej v odvetví verejného práva, medzi orgány verejnej správy a súdy, pričom je
logické očakávať, že sankcie hroziace v rámci súdneho postihu budú pôsobiť na priestupcu/
páchateľa intenzívnejšie do jeho majetkovej sféry, sféry jeho osobnej slobody a sféry iných práv,

než sankcie ukladané orgánmi verejnej správy. Z tohto pohľadu nemôže sankčný postih za konanie,
ktorého imanentnou súčasťou je jazda motorovým vozid-lom pod vplyvom alkoholu s koncentráciou
presahujúcou 1 promile (trestný čin), byť súdom ako trestnoprávny postih realizovaný zjavne miernejšie,
než býva administratívnoprávny postih realizovaný príslušným dopravným inšpektorátom za priestupok,
ktorého by sa prie-stupca dopustil tým, ak by viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s
koncentráciou nepresahujúcou 1 promile.

U obžalovaného súd identifikoval jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.
Priťažujúca okolnosť u obžalovaného zistená nebola. Obžalovaný sa ku skutku priznal v prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní a svoj čin úprimne oľutoval. S poukazom na to, na prezentované
dôkazy, ktoré v rámci dokazovania vyšli najavo a na vyššie uvedené úvahy, dospel súd k záveru, že na

obžalovaného možno pôsobiť aj alternatívnym trestom, ktorý nie je spojený s odňatím slobody. Preto
súd obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm.
k), písm. l) Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil peňažný trest
vo výmere 1.000 Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 100

(sto) dní. Keďže trestná činnosť obžalovaného súvisela priamo s vedením motorového vozidla, uložil mu
súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Takto uložený trest považuje súd s poukazom na okolnosti
tohto prípadu za zákonný a primeraný, nevybočujúci z doterajšej vlastnej rozhodovacej činnosti, od
ktorého vykonania možno dôvodne očakávať efektívnu nápravu obžalovaného do budúcnosti. Uložený

trest súčasne primeranou mierou vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Po vyhlásení rozsudku podala prokurátorka odvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.
Odvolanie proti výroku o treste tohto rozsudku podal po jeho vyhlásení aj obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.