Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/108/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010212
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mészáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812010212.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a členov
senátu JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému Y. V., pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. b) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 18.
júna 2013, o odvolaní obžalovaného Y. V. a prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. júna 2012, sp. zn. 1T/70/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania Okresnej prokurátorky v Prievidzi a obžalovaného Y. V. z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 18. júna 2012, sp. zn. 1T/70/2012 bol obžalovaný Y.
V. uznaný za vinného pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. b) Tr. zák. a
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od obedňajších hodinách dňa 16. mája 2011 do 15.00 hodiny dňa 16. mája
2011 v obci G. pod X. na ulici Y. č. XXX/X, okres P., požičaným kľúčom odomkol vstupnú bráničku vedúcu
do dvora rodinného domu poškodeného U. U., následne rovnako požičaným kľúčom odomkol vchodové
dvere do tohto rodinného domu, kde z jednej izby vzal kovovú pokladničku s hotovosťou 150 eur, vkladnú
knižku a šeky a z druhej izby vzal hotovosť vo výške 10 eur, ktorá bola voľne položená, čím spôsobil
poškodenému U. U., nar. XX.XX.XXXX, škodu v celkovej výške 180 eur.

Za to bol odsúdený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.
4 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák. k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní
30 (tridsať) mesiacov a podľa § 42 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu bol zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok
o treste trestného rozkazu Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn. 2T/90/2011 zo dňa 31.08.2011,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2011, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce,
ak týmto rozhodnutím stratili svoj podklad. Ďalej podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená
povinnosť nahradiť poškodenému U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. pod X., Y. č. XXX/X škodu vo výške
180 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry v Prievidzi

a obžalovaný Y. V..

Odvolanie Okresného prokurátora v Prievidzi smerovalo v neprospech obžalovaného Y. V., a to čo
do výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania poukazoval, že nesúhlasí s rozsudkom
okresného súdu vo výroku o vine, narozdiel od podanej obžaloby v ktorej časti rozsudku, v ktorého časti
uznal obžalovaného vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. b) Tr.

zák. a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., na tam uvedenom skutkovom základe. Má
za to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný o skutočnosti, že poškodený U. U. jeosobou staršou ako 60 rokov, čo potvrdil aj na hlavnom pojednávaní pred súdom, kde vypovedal, že s
poškodeným sa poznali dlhšiu dobu, a vedel že má okolo 68 až 70 rokov. Teda má za to, že obžalovaný
mal byť správne uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. b),

ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. (činu sa dopustil na chránenej
osobe - osobe vyššieho veku) a § 127 ods. 3 Tr. zák., nakoľko bolo preukázané, že poškodený je osoba
vyššieho veku, teda je osobou staršou viac ako 60 rokov. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť napadnutý
rozsudok vo výroku o vine a uloženom treste odňatia slobody s tým, aby krajský súd ako odvolací súd
rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že uzná obžalovaného Y. V. vinným v zmysle podanej obžaloby

pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na §
139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., § 127 ods. 3 Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
na nezmenenom skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku a uloží mu primeraný súhrnný
trest odňatia slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 3 Tr. zák.

Odvolanie obžalovaného Y. V., ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. L. G. smerovalo čo do

výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní, keď mal nimi za preukázané, že sa dopustil
skutku uvedeného v obžalobe. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nie je možné vyvodiť
na akúkoľvek rozumnú pochybnosť, záver, že sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe a preto žiadal,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu s tým, aby bol podľa § 285 písm.

a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
týmto výrokom predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora v Prievidzi a obžalovaného

Y. V. nie sú dôvodné.

Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí navrhla vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora
odkazujúc na písomné dôvody jeho odvolania s tým, aby zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine a
uloženom treste odňatia slobody s tým, aby po predchádzajúcom zrušení napadnutého rozsudku súdu

prvého stupňa krajský súd ako odvolací súd rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že uzná obžalovaného
Y.V.vinnýmvzmyslepodanejobžalobyprezločinporušovaniadomovejslobodypodľa§194ods.1,ods.
3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., § 127 ods. 3 Tr. zák. a prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na nezmenenom skutkovom základe uvedenom v napadnutom
rozsudku a uloží mu primeraný súhrnný trest odňatia slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 3 Tr. zák.

Taktiež ďalej poukázala, že súd prvého stupňa dvakrát pričítal znak vlámania obžalovanému a to jednak
pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a tiež pri prečine porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 2 písm. b) Tr. zák. čo je v rozpore so zákonom. Odvolanie obžalovaného navrhla
zamietnuť.

Obhajca obžalovaného Mgr. L. G. odkazujúc na písomné dôvody podaného odvolania obžalovaným
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu s tým, aby krajský súd rozhodol vo veci sám
rozsudkom tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodí spod obžaloby okresného
prokurátora. Odvolanie okresného prokurátora navrhol zamietnuť ako nedôvodný.

Obžalovaný Y. V. v konečnom návrhu sa stotožnil s prednesom svojho obhajcu Mgr. L. G..

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu
o vine a treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr. por., preto dospel k

správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Okresný súd na hlavnom pojednávaní
vykonal všetky potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci a so zreteľom na vykonané
dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom
sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových

zistení okresného súdu. Okresný súd svoje rozhodnutie oprel o prečítané výpovede svedkov U. U., P. U.
a svedkyne L. T. ako aj ostatné listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise, ktoré riadne oboznámil
na hlavnom pojednávaní.Na základe týchto skutočností sa krajský súd plne stotožnil so skutkovým a právnym záverom okresného
súdu, keď toto protispoločenské konanie obžalovaného trestnoprávne kvalifikoval ako pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. b) Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212

ods. 2 písm. a) Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku s tým, že konanie
obžalovaného okrem výpovedí poškodeného U. U. a svedka P. U. bolo preukázané predovšetkým L.
T., ktorá v danom čase videla, že keď U. zašli za roh, V. sa od nich odpojil, vrátil sa k ich domu,
odomkol bránku a potom vošiel do domu U.. Krajský súd ako odvolací súd sa nestotožnil s právnym
názorom okresného prokurátora, že konanie obžalovaného pri prečine porušovania domovej slobody

je potrebné trestnoprávne kvalifikovať podľa § 194 ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.
1 písm. e) Tr. zák., § 127 ods. 3 Tr. zák. K tomuto krajský súd uvádza, že v takýchto konaniach a
prípadoch zákonodarca mal zrejme na mysli tak, ako to odôvodňoval súd prvého stupňa, že páchateľ sa
dopúšťa takejto trestnej činnosti s vedomím, že vie, resp. je uzrozumený s tým, že takáto osoba vyššieho
veku sa môže v nehnuteľnosti nachádzať a predpokladá, že takáto osoba sa mu nebude brániť, resp.
nebude schopná takého fyzického aktívneho odporu, aby mu zabránila vniknutiu do nehnuteľnosti a

preto do predmetnej nehnuteľnosti protiprávne vnikne. V danej veci bolo preukázané, že obžalovaný do
predmetnej nehnuteľnosti vnikol z toho dôvodu, že vedel, že poškodený sa v dome nebude nachádzať a
bez problémov bude môcť odcudziť rôzne veci a preto súd prvého stupňa správne obžalovaného uznal
vinným len podľa ods. 2 písm. b) ustanovenia § 194 Tr. zák. a nie aj podľa ods. 3 písm. a) tak, ako to
požadoval okresný prokurátor.

Pokiaľ ide o uložený súhrnný trest odňatia slobody obžalovanému podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods.
1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. § 37 písm. h), m) Tr. zák. v trvaní 30 (tridsiatich)
mesiacoch, tento trest krajský súd považuje za vyvážený a zákonný, uložený v súlade s ustanovením

§ 34 Tr. zák. Taktiež pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre
výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Toto zaradenie je
správne, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin tak, ako to vyplýva z jeho odpisu registra trestov. Okresný súd pri
ukladaní súhrnného trestu odňatia slobody postupoval v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Tr. zák., keď

súčasne zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn. 2T/90/2011 zo
dňa 31.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.11.2011. Taktiež okresný súd nepochybil, keď podľa
§ 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného zaviazala náhradou škody poškodenému U. U. vo výške 180,- Eur,
ktorý túto škodu riadne a včas si uplatnil a zdokladoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Trenčíne podľa § 319 Tr. por. odvolania
obžalovaného Y. V. a okresného prokurátora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.