Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/56/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109203675
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8109203675.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky U.. R. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v B., H.. Z. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom so
sídlom v Humennom, ul. Štefánikova 17, proti odporcovi Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana
Prešov, IČO: 00 610 577, so sídlom v Prešove, ul. Hollého 14, právne zastúpenému Advokátskou
kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., IČO: 36 863 947, so sídlom v Košiciach, ul. Žriedlová 3, za účasti
vedľajšieho účastníka KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna insurance group, adresa na doručovanie
Agentúra Košice, ul. Mäsiarska 11, Košice, v konaní o náhradu škody

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania a trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 2.3.2009 domáhala náhrady škody v zmysle ust. § 420 ods. 2
Občianskeho zákonníka a navrhovala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej 99.581,76 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Sumu odvádzala od žiadosti v rámci mimosúdneho návrhu na náhradu
škody vo výške 3.000.000,-- Sk. Keďže odporca nereflektoval na túto mimosúdnu dohodu, podala takýto
návrh.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Vedľajší účastník s návrhom nesúhlasil.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchmi svedkov, znaleckými
posudkami, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka uviedla, že v roku 2007 otehotnela, bola už dlhšie vydatá. S manželom chceli mať
dlhodobo deti, avšak nedarilo sa im. Keď napokon otehotnela, boli šťastní. V 16. týždni tehotenstva im
gynekológ oznámil, že dieťa má vrodenú chybu. Myslí si, že to bol Downov syndróm. Rozhodla sa však,
že dieťa donosí. Po vyšetrení v septembri jej lekár oznámil, že jej hrozí predčasný pôrod a poslali ju
do nemocnice v B., kde primár odporučil hospitalizáciu v krajskej nemocnici. V P. bola hospitalizovaná
17.9.2007. Postupne vybrala dve antibiotiká. Najprv na zápal pľúc, jej stav sa zhoršil. Dieťa tlačilo na
obličky. Brala následne druhé antibiotiká, ďalšie lieky, infúzie. Pred pôrodom sa jej stav zhoršil kvôli

hnačkám. Hnačkovala aj 12-krát do dňa, bola veľmi vysilená. 18.10.2007 sa jej stav zhoršil. Mala ísť
na sono, ale lekár, ktorý robil, povedal, že robí len svoje pacientky a jej sono nebolo urobené. Keď to
oznámila sestričke, uviedla, že to bude urgovať, ale nestalo sa tak. Večer sa jej zdravotný stav zhoršil
natoľko, že došlo k pôrodu. Ešte pred pôrodom jej pichli dve injekcie proti bolesti. Po 5 minútach jejodtiekla plodová voda. Spolubývajúca zavolala sestričku, tá doktorku s tým, že odvedie pôrod. Bolo to
asi v 32. týždni tehotenstva. Doktorku prosila, pretože bola vysilená a oslabená, aby zvolila cisársky
rez. Nemala vtedy ani 50 kg, ale lekárka napriek tomu tak neurobila. Dieťa nemohla porodiť, dieťa z

nej ťahali. Veľa si z pôrodu nepamätá, rodila asi 2 hodiny. Keď sa dieťa narodilo, sestričky ho zobrali
do vedľajšej miestnosti, bol ruch v sále. Pamätá si, ako doktorka volala anesteziológa a potom si už na
nič nepamätá. Následne bola dlhodobo hospitalizovaná, po pôrode sa cítila veľmi zle. 20.10.2007 dieťa
zomrelo. Ešte predtým jej lekárka povedala, že dieťa zrejme neprežije. Myslí si, že príčinou bolo, že
dieťa sa udusilo, malo veľa modrín po tele. Vie, že ju po pôrode hneď operovali. Pri prvej operácii bola

odstránená maternica, druhou operáciou jej odstraňovali hematóm. Po pôrode nevedela, akú operáciu
podstúpila. Nevedela, že nebude môcť mať deti, až následne jej oznámili, že jej museli vyoperovať
maternicu. Odvtedy trpí zlou zrážanlivosťou krvi, ktorú predtým nemala. Užíva na to lieky. Trpí stratou
rovnováhy,najmävtme-večer.Veľmiutrpelajejpsychikaaajmanželskývzťah.Smanželomsadoposiaľ
nevedia s touto traumou vyrovnať. Nevie sa vyrovnať s tým, že stratila možnosť mať deti. Navrhovateľka
uviedla, že presnou príčinou smrti dieťaťa bolo udusenie počas pôrodu. Poukazovala na traumu, ktorú

zažila na sále, tá bola hrozná. Pamätá si, že prosila U.. V., aby viedla pôrod cisárskym rezom, to však ona
odmietla.Trvalanatom,žepôrodnebolvedenýtak,akomalbyť,ažejetudanáobjektívnazodpovednosť
zo strany odporcu. Poukazovali na vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Vo veci bola vypočutá svedkyňa U.. W. V.. Uviedla, že bola zhodou okolností pri prijatí pacientky do

nemocničného zariadenia. Bola prijatá z dôvodu hroziaceho predčasného pôrodu a vývojovej poruchy
plodu. Poukázala na to, že pacientka prekonala počas tehotenstva toxoplazmózu. Na základe vyšetrení
bolo rozhodnuté, že nie je potrebné ukončiť hneď graviditu. Každý deň pre dieťa v maternici je lepší.
Bola jej ordinovaná liečba. Hospitalizovaná bola v čase od 17.9. do 19.10., čo ukazuje podľa svedkyne
na to, že terapia bola úspešná. V čase rozbehu pôrodu mala službu, bola mladšou lekárkou, starším

lekárom bol U.. M.. O jednej hodine v noci na základe oznámenia zo strany sestry, že pacientke odtiekla
plodová voda, bola pacientka prevezená na pôrodný sál. O 11.10 hod. ju vyšetrovala, bránka bola na
7 cm. Privolala U.. M., ktorý ju vyšetroval o 1.20 hod., kde už v tom čase bola bránka 10 cm, čo je
finálne štádium, kedy ide pacientka rodiť. Bol to veľmi rýchly priebeh pôrodu. V tom čase sa teda lekári
mali rozhodnúť, či pôrod bude vedený riadne, alebo cisárskym rezom. Starší službukonajúci lekár U..

M. rozhodol, že pôrod bude vedený riadne. Dôvodom bol pokročilý priebeh pôrodu a to, že dieťa malo
nožičky v pošvovom východe. Aj podľa jej názoru, ak by bola vykonaná sekcia, došlo by k výraznejšiemu
poškodeniuplodu.Vtomtoprípadebyboloajvyššierizikopôrodnéhotraumatizmu.Celýpôrodtrvaldlho,
pacientka odmietala spoluprácu. Už na začiatku sa odmietla oholiť. Pri pôrode je dôležité, ako pacientka
spolupracuje. Úspešnosť je z 95 % jej spolupráca. Treba veľkú fyzickú silu na to, aby vytlačila dieťa.

Tá druhá doba pôrodná trvala 60 minút, čo je veľa. Svedkyňa dôvod videla práve v tom, že pacientka
nespolupracovala. Hovorila, že nevie tlačiť, odmietala tlačiť, že jej majú pomôcť a podobne. Podľa
svedkyne oni urobili všetko, čo ako lekári urobiť mohli. To, že mala pacientka pred pôrodom hnačky,
vedela. Všetky výtery, ktoré boli robené, boli negatívne, teda nebol dôvod obávať sa infekcie. Pôrod bol
odvedený tak, že inštrumentálny výkon nebol robený, to znamená, že napokon pacientka dieťa vytlačila.

Čo sa týka stavu dieťaťa, to nevedela svedkyňa posúdiť. Pri takomto pôrode bol volaný neonatológ, ktorý
dieťa zobral. Po pôrode dieťaťa nastáva tretia doba pôrodná, kedy pacientka musí odrodiť placentu.
Keďže to nešlo spontánne, bolo jej nasadené medikamentózne vyvolanie pôrodu placenty. Bola robená
manuálna lýza placenty. Robila to ona. Zistila, že placenta je prirastená k maternici. U.. M. sa ju
pokúsil vybrať a aj ju vybral. Následne bola robená digitálna revízia. Rukou bol prekontrolovaný obsah

maternice a svedkyňa robila ultrazvuk. Ten potvrdil, že v dutine maternice nie sú zvyšky placenty. Dve
hodiny po pôrode je pacientka sledovaná na pôrodnej sále. V tom čase nastala ďalšia komplikácia a
to krvácanie z maternice. V tretej fáze pôrodnej boli pacientke robené krvné odbery, kde sa sledoval
krvný obraz a zrážacie faktory. Bola jej naordinovaná transfúzia. Takéto krvácanie pokračovalo, preto
jej bola stanovená pracovná diagnóza „šok hemoragikum“. Na základe tejto diagnózy bolo pristúpené k

vybratiu maternice. Pacientka bola presunutá na operačný sál, bolo to okolo piatej hodiny ráno. V rámci
operácie, ktorú viedol U.. M. , jej bola urobená hysteroktómia s vybratím vaječníka a vajíčkovodu vpravo.
Počas operácie jej boli podané 4 transfúzie a dve plazmy. Podľa svedkyne bola samotná operácia
nutná, čo potvrdil aj hystológ, kde bolo preukázané, že placenta bola placenta increta. Ak by sa to
neuskutočnilo, bol by ohrozený život pacientky. Zrastenie placenty so stenou maternice sa odohráva

na začiatku tehotenstva. Svedkyňa uviedla, že pacientka bola sledovaná, nasledoval menší operačný
výkon, pretože pri spontánnom pôrode vznikol hematóm, ktorý bol odstránený. Pri tejto operácii už
svedkyňa nebola. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj keby pôrod bol vedený cisárskym rezom, maternica by
musela byť odstránená pri tejto diagnóze zrastenej placenty, pretože pacientka by mohla vykrvácať.Vo veci bol ešte vypočutý svedok U.. L. R., P.., ktorý bol v tom čase prednosta gynekologicko-
pôrodníckeho oddelenia v P.. Navrhovateľku poznal, pretože jej robil každé ráno vizitu, avšak nebol

ani pri jednom zákroku. Uviedol, že pacientka bola prijatá s tým, že bola otvorená na 3 cm, hrozil
predčasný pôrod. Môže nastať situácia, že k pôrodu dôjde v pomerne krátkej dobe, alebo sa stav
zastabilizuje a pôrod sa oddialil. V podstate k tomu druhému prípadu došlo aj u nich. Bolo ich snahou
udržať dieťa čo najdlhšie v maternici. Podľa jeho názoru ani nemala byť vykonaná inštrumentálna revízia
maternice, pretože sa to v takých prípadoch neindikuje s tým, že pacientka silne krvácala a v takomto

prípade inštrumentálna revízia maternice pacientka nijako nepomohla, skôr jej mohla ublížiť a spôsobiť
komplikácie. Iná liečba v súvislosti s placentou increta nie je možná, je len možné odstránenie maternice,
inak by pacientka zomrela. Podľa jeho názoru, ak boli už nožičky spadnuté v pošvovom kanály, nie
je možný cisársky rez. Čo sa týka toxoplazmózy, svedok uviedol, že ak ho matka prekonala, môže
spôsobovať vývojové vady u dieťaťa.

Navrhovateľka v súvislosti s toxoplazmózou uviedla, že vedela o tejto chorobe, bola na infekčnom
oddelení, jej hodnoty neboli vysoké, preto sa rozhodla s manželom, že si to dieťa nechá.

Vo veci sa písomne vyjadril ako svedok U.. P. M., ktorý vo svojej písomnej výpovedi uviedol:
„Navrhovateľku - pacientku R. L. som videl prvý krát dňa 19.10.2007 o 1.20 hod., kedy som bol U.. V.

privolaný na pôrodnú sálu. Zo zdravotnej dokumentácie som zistil, že navrhovateľka bola preložená na
Gynekologicko-pôrodnícku kliniku FNsP z Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia NsP B. pre hroziaci
predčasnýpôrodspoškodenímplodumozgu.Privaginálnomvyšetrenísomzistilotvorenépôrodnécesty
a nožičky plodu prepadnuté v pošve, teda išlo o pôrod plodu nožičkami. V dôsledku týchto skutočnosti
pominuli indikácie na operačné ukončenie pôrodu (cisársky rez) a bolo preto rozhodnuté pre spontánne

vedenie pôrodu. Pacientka bola riadne poučená o závažnosti jej zdravotného stavu, pokročilosti nálezu,
poučeniu porozumela. O 2.20 hod. navrhovateľka za medikamentóznej podpory porodila ťažko nezrelý
plod.

Napriek aktívne vedenej III. doby pôrodnej nedochádzalo k spontánnemu odlúčeniu postieľky. O

3.05 hod. bolo vykonané manuálne vybavenie postieľky s následnou digitálnou revíziou maternice.
Navrhovateľke boli podané krv, náhradné roztoky a antibiotiká. Asi po hodine maternica ochabuje,
dochádza k masívnemu krvácaniu z maternice, napriek podávaniu ďalších štyroch transfúzií krvi
a náhradných roztokov sa vyvíja hemoragický šok (Krvný tlak XX/XX Z., P.: XXX/min). Spolu s
prítomným anesteziológom U.. M. sme vyhodnotili z hemokoagulačných testov tento stav ako DIC

(diseminovaná intravaskulárna koagulopatia), ktorá bezprostredne ohrozovala život navrhovateľky a z
vitálnej indikácie sme jej navrhli laparotómiu s následným odstránením maternice. S týmto operačným
výkonom navrhovateľka súhlasila.

Pri operácii došlo v dôsledku vrastenej postieľky do materničnej steny k oslabeniu maternice a tým

k trhline maternice na pravej hrane s masívnym krvácaním do primaterničných väzov až k cysticky
degenerovanému vaječníku. Po jeho odstránení spolu s maternicou krvácanie prestalo, navrhovateľka
bola postupne stabilizovaná a následne bola v celkovom dobrom stave po operácii prevezená na
pooperačnú izbu šestonedelia.

Ráno bola navrhovateľka dokonale stabilizovaná a o závažnosti jej stavu som informoval prítomných
príbuzných (otca, svokra a manžela), ktorí mi za záchranu života svojej dcéry poďakovali.

O správnosti diagnózy a operačného postupu svedčí aj výsledok histomorfologického vyšetrenia
maternice, ktorého nález je konzistentný s klinickou diagnózou placenta increta (vrastená postieľka do

steny maternice).“

Vo veci boli podané dva znalecké posudky.

Prvý znalecký posudok bol posudok U.. P. B. zo dňa 20.5.2011. Keďže navrhovateľka žiadala

dopracovanie znaleckého posudku, znalec 1.11.2011 podal doplnok k svojmu znaleckému posudku.
Znalec na otázky navrhovateľky uviedol, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo štandardné.
Keďže išlo o predčasný pôrod pri rýchlo sa meniacom náleze na pôrodných cestách a zachovanou
plodovou vodou, jednoznačné ukončenie od začiatku sekciou nebolo. Znalec na výhradu ohľadnezáverov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že tieto závery nebude posudzovať,
pretože je to samostatný subjekt, ktorý sám zhodnocuje a vyhodnocuje závery. Znalec poukázal na
to, že domáhanie sa cisárskeho rezu zo strany pacientky nie je indikácia na cisársky rez. Za indikáciu

zodpovedáprimároddelenia,aleboslužbukonajúcilekár.Naotázku,čibydošloprivopredplánovanoma
realizovanompôrodecisárskymrezomkúmrtiuplodu,znalecuviedol,žejemožné,žebyktomuneprišlo,
avšak poukázal na predčasne narodený plod a diagnózu hydrocephallus internus, ale sú to len teoretické
úvahy. Išlo o pôrod v 35.týždni tehotenstva, ako predčasný pôrod s panvovými nožičkami, nezrelý plod.
Znalec uviedol, že celková slabosť, hnačka nie je indikáciou cisárskeho rezu a podľa neho je vaginálny

pôrod pre rodičku najfyziologickejší na ukončenie tehotenstva. V dokumentácii nie je uvedený žiaden
dôvod na ukončenie gravidity cisárskym rezom.

Navrhovateľkavnovembri2011trvalanakontrolnomznaleckomdokazovaní,pretožepodľanejznalecký
posudok U.. B. neodpovedal na otázky, ktoré mu súd kládol. Navrhli preto znalecké dokazovanie
organizáciou.

Znalecký posudok v marci 2013 podal C. I. U. W. I..F..
„Nález na pôrodných cestách pri prijatí bol pokročilý, ale taký, že ešte umožňoval pokračovať v tehotnosti
v snahe o dosiahnutie väčšej zrelosti plodu. Hrdlo bolo spotrebované, bránka bola otvorená na 3 cm. Pri
takomto náleze, pokiaľ sa kontrakcie maternice podarí utlmiť a pôrodné cesty sa ďalej neotvárajú, nie

je nutné tehotnosť okamžite ukončiť, ale možno ju ďalej udržiavať. Pokiaľ rodička neudáva pociťovanie
bolestivých kontrakcií, tak je pravdepodobné, že nález zostáva nezmenený a tehotnosť je možné
predĺžiť. Pokiaľ nedôjde k predčasnému odtoku plodovej vody, je možné tehotnosť predĺžiť až do úplnej
zrelosti plodu. Podľa publikovaných prác, aj pri veľmi pokročilých nálezoch na pôrodných cestách,
predčasne porodí iba menej ako polovica žien.

Problémom u U.. L. bolo uloženie plodu v maternici, ktorý bol v polohe neúplným koncom panvovým -
nožičkami. Pri takejto polohe u nezrelého plodu hrozí po odtečení plodovej vody prepadnutie nožičiek do
pošvy, čo značne skomplikuje situáciu. Hospitalizácia bola preto plne indikovaná, aby v prípade náhleho
predčasného pôrodu bolo možné včas zasiahnuť.
Znalecká organizácia považuje za nutné uviesť skutočnosť, že predčasný pôrod má svoje špecifiká.

Často prichádza veľmi rýchlo a nález na pôrodných cestách sa mení i v priebehu niekoľkých minút. Na
rozdiel od termínového pôrodu kontrakcie prichádzajú rýchle a nečakane a bránka sa kompletne otvorí
veľmi rýchlo.
U takto pokročilého nálezu hrozí predčasný odtok plodovej vody, toto riziko sa každým gynekologickým
vaginálnym vyšetrením zvyšuje. Okrem toho každé vaginálne vyšetrenie zvyšuje i riziko zavlečenia

infekcie a manipulácia s čípkom môže spôsobiť vylučovanie látok, ktoré predčasný pôrod urýchlia. Z
uvedeného dôvodu sa odporúča maximálny kľudový režim a vaginálne vyšetrenie sa obmedzuje na
minimum, samozrejme pokiaľ rodička neudáva kontrakcie.
V období od 9.10.2007 o 16.10 hod. do 19.10.2007 o 01.10 hod. došlo k posunu vaginálneho nálezu na
7 cm, gravidita sa už nedala udržať, došlo k nástupu pôrodnej činnosti a k spontánnemu odtoku plodovej

vody. U termínového pôrodu sa považuje otvorená bránka vtedy, ak je otvorená na 10 cm, respektíve, ak
už nie sú hmatné jej okraje. Pri predčasnom pôrode však sú rozmery naliehajúcich čiastok plodu menšie
a už pri náleze 7 cm hrozí aktuálne vstupovanie plodu do pôrodných ciest, kedy je pôrod cisárskym
rezom veľmi rizikový až nemožný.
Podľa posledných publikovaných odborných prác, je cisársky rez u naliehania koncom panvovým

indikovaný pri odhadovanej váhe plodu pod 2000 g. U naliehaní nôžkami je cisársky rez indikovaný
relatívne - u zrelého plodu prepadnú nožičky do pošvy a potom vstupuje čisto zadoček plodu, ktorý
nedostatočne roztiahne pôrodné cesty a hlavička plocu môže v nich uviaznuť, pretože je väčšia. Pôrod
však je možné viesť i prirodzenou cestou, nožičky sa pridržia rukou v pošve (nedovolí sa ich pôrod
a plod ich stiahne smerom k zadočku), preto naliehanie nožičkami nie je absolútnou kontraindikáciou

prirodzeného pôrodu.
Možnosť cisárskeho rezu ex ante samozrejme pripadala do úvahy, no uvedené skutočnosti - výrazne
pokročilý nález, hmotnosť plodu nad 2000 g, rýchlosť predčasného pôrodu a vstupovanie plodu
do pôrodných ciest boli určite na zváženie a prirodzené vedenie pôrodu bolo možné a nebolo
kontraindikované, t.j. nešlo ani o odbornú chybu pri vedení pôrodu. Okrem iného zaručovalo aj zrejme

rýchlejší pôrod plodu než organizovanie operácie. Realizácie cisárskeho rezu u vstúpených častiach
plodu v pôrodných cestách je vysoko riziková - nožičky sú už pod reznou líniou na maternici a hrozí
ich závažné poranenie (zlomeniny kosti plodu) a hrozí i závažné poranenie maternice - prasknutie
svaloviny a závažné krvácanie, prípadne hrozí aj poranenie okolitých orgánov (močový mechúr).Znalecká organizácia ešte uvádza, že ani pôrod cisárskym rezom v tejto situácii negarantuje bezpečný
pôrod plodu. Pri manipulácii môže dôjsť k poraneniam končatín, ale i dutiny brušnej, pretože je potrebné
plod vysúvať vyššie, aby sa dostal celý do operačného poľa, prípadne sa vykonáva jeho otočenie v

maternici.
Následná situácia s placentou nesúvisí so spôsobom vedenia pôrodu, vrastená placenta je veľmi
zriedkavá a smrteľná komplikácia, ktorá vzniká počas vývoja placenty v tehotnosti - bez súvislosti s
vedením pôrodu.
Zdravotná starostlivosť po pôrode plodu bola poskytovaná správne. Zdravotnícky personál správne

pristúpil k manuálnej lýze placenty (k vybratiu placenty rukou), správne diagnostikoval placentu vrastenú
do svaloviny maternice a správne pristúpil k vyoperovaniu maternice.
Vrastená placenta je závažný stav, kedy prerastú časti placenty do svaloviny maternice, ktorú rozkladajú
a vrastajú aj do ciev. Pri pokuse o odlúčenie dochádza k poškodeniu ciev a k masívnemu krvácaniu,
ktoré sa nedá zastaviť, hrozí akútne vykrvácanie pacientky. Táto situácia je potenciálne život ohrozujúca
a je jednou z častých príčin materskej úmrtnosti vo svete. Nie je možné ju diagnostikovať pred pôrodom.

Jedinou správnou liečbou je okamžité chirurgické odstránenie maternice, ešte predtým, než dôjde k
rozvoju šoku a k poruche zrážania krvi.
Takýmto postupom hysterectomie zachránili U.. R. L. život. Zdravotná starostlivosť po pôrode bola
poskytnutá lege artis.
V pooperačnom období bola zdravotná starostlivosť poskytovaná tak isto správne, bola diagnostikovaná

komplikácia (zhnisaná krvná zrazenina), v oblasti epiziotómie a glutei, ktorá bola správne ošetrená.
Popôrodná zdravotná starostlivosť vrátane operačných zákrokov bola U.. R. L. poskytovaná lege artis.
Zdravotná starostlivosť zo strany zdravotníckeho personálu bola poskytovaná lege artis.
Čo sa týka druhej časti otázky, či musela byť navrhovateľke operačne odstránená maternica, je odpoveď
jednoznačná: išlo o nevyhnutný život zachraňujúci zákrok.

V prípade diagnózy placenta increta, ktorá bola u U.. R. L., dôjde po pôrode k nezastaviteľnému
krvácaniu z maternice, ktoré spôsobí šok z vykrvácania, poruchu zrážania krvi a smrť rodičky. Zabrániť
vykrvácaniu a tým úmrtiu matky po pôrode je v takomto prípade možné jedine odstránením maternice.
Odstránenie maternice bolo preto postupom lege artis, bola to život zachraňujúca operácia.
V prípade stavu placenta acreta (taká bola klinická diagnóza pôrodníkov u U.. R. L.), je placenta pevne

prirastená k svalovine maternice a nedá sa odlúčiť ani pomocou ruky ani žiadneho nástroja, pretože je
so svalovinou zrastená. Hrozí nezastaviteľné krvácanie, ktoré spôsobí úmrtie matky po pôrode, a preto
je potrebné maternicu operačne odstrániť.
V prípade stavu placenta increta (to je histologická diagnóza u U.. R. L.), preniká placenta rôzne hlboko
dovnútra svaloviny maternice a tiež sa preto nedá žiadnym spôsobom z maternice odstrániť. Hrozí

vykrvácanie a smrť matky po pôrode, preto je nutné maternicu operačne odstrániť.
Z uvedeného vyplýva, že pri diagnózach placenta acreta a placenta increta je jediným správnym
medicínskym postupom, teda postupom lege artis, odstránenie maternice.“

Z priložených listinných dôkazov je zrejmé, že navrhovateľka podala 20.12.2007 podnet vo veci

prešetrenia postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že došlo vo FNsP P. k úmrtiu
jej dieťaťa a to následkom nesprávne vedeného pôrodu a po druhé, že bola následkom nesprávne
vedeného pôrodu poškodená tým, že po pôrode došlo k životu ohrozujúcej situácii, veľké krvácanie
a operácia. Z oznámenia o výsledku šetrenia zo dňa 11.3.2008 Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou vyplýva záver úradu, že zdravotná starostlivosť pacientky nebola poskytnutá správne:

1/ tehotenstvo nebolo včas ukončené cisárskym rezom,
2/ nebola vykonaná inštrumentálna revízia maternice,
3/ bol operačne odstránený pravý vaječník bez zdravotnej indikácie.

Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 9.2.2010 vyplýva, že následne

bola poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uložená v právnom konaní pokuta vo výške 300.000,-- Sk.

Na poslednom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že nesúhlasia so závermi znaleckých posudkov.
Vzhľadom na prípad navrhovateľky je treba okolnosti prípadu posúdiť subjektívne aj objektívne a
muselo byť lekárom zjavné, že vzhľadom na stav navrhovateľky nezvládne pôrod a ešte aj k tomu

sama pôrod cisárskym rezom žiadala. Ďalšou námietkou, ktorú navrhovateľka uviedla bolo to, že znalci
neodpovedali na otázky ohľadne úmrtia dieťaťa. Rozpory znaleckých posudkov videli aj v tom, že závery
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou boli iné. Zdravotná starostlivosť nebola dostatočná,
samotný pôrod nebol riadne odkomunikovaný s pacientom, čo je dôležité tiež pri poskytovaní zdravotnejstarostlivosti. Podľa navrhovateľky je pôrod špecifická záležitosť a malo by byť rešpektované právo
pacientky, keď žiadala cisársky rez. Nemá síce odborné znalosti, ale sama to cítila takto a malo to byť
rešpektované. Navrhovateľkine tehotenstvo bolo od počiatku problematické, mala jej byť daná zvýšená

pozornosť kvôli týmto problémom.

Odporca namietal, že toto konanie je od počiatku konaním o náhradu škody spôsobenej na zdraví
navrhovateľky. Majú za to, že navrhovateľka neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno poukazujú na
to, že odporca mal urobiť nejaký protiprávny úkon, ktorý by mal za následok škodu na jej zdraví. Stotožnil

sa so znaleckým posudkom. V oboch bolo vylúčené protiprávne konanie nemocnice. Nemocnica konala
lege artis. Nie je teda splnený základný predpoklad a to príčinná súvislosť a protiprávne konanie
nemocnice.Navrhovateľkaniejeaktívnelegitimovanávtomtokonaní,čosatýkanáhradyškodyzadieťa,
ktoré už zomrelo. Navrhovateľka si od začiatku uplatňovala náhradu škody spôsobenú na jej zdraví a
teda nie v súvislosti s dieťaťom, alebo stavom dieťaťa. Námietky voči znaleckému posudku vo vzťahu
k dieťaťu sú teda bezpredmetné.

Navrhovateľka na záver uviedla, že celý pôrod bol strašný, etické správanie pôrodných asistentiek a
pôrodníčky bol taký, že sa ku nej správali ako ku zvieraťu. Ťahali dieťa z nej násilím. Trvá teda na svojich
výpovediach a má za to, že nemocnica by mala niesť zodpovednosť. Následný zdravotný stav je v
súvislosti s neodborným postupom nemocnice. Aj keď sa nemocnica odvoláva, že urobila navrhovateľke

život zachraňujúci úkon, tá voľba nevhodného pôrodu, teda nie cisárskym rezom bola vysiľujúca a došlo
k zhoršeniu následkov.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri

ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Základnými predpokladmi vzniku škody sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná

súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti
spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Môže k nemu dôjsť buď
protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Príčinná
súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Takúto príčinnú súvislosť

nemožno len predpokladať, musí byť preukázaná. Zavinenie môže byť úmyselné aj nedbanlivostné.

Súd musí v prvom rade uviesť, že navrhovateľka si neuplatňovala škodu ako odškodnenie bolesti a
sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 444 Občianskeho zákonníka a s poukazom na
zákon č. 437/2004 Z.z.. V takom prípade mala najprv podať návrh na uzatvorenie dohody o vyrovnaní

a ak by sa do troch mesiacov od jeho podania dohoda neuzavrela a nároky poškodeného by neboli
uspokojené, mala by právo obrátiť sa na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde podľa
§ 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z.. Súd by na základe lekárskeho posudku pri určení výšky nárokov
vychádzal z celkového počtu bodov. Navrhovateľka si však od počiatku uplatňovala nárok na náhradu
škody v zmysle všeobecného ustanovenia Občianskeho zákonníka § 420. Súd nemal ani možnosť

právne prekvalifikovať vec, lebo celkový hmotnoprávny základ jej nároku bol iný. Navrhovateľka ako
hmotnoprávny základ dala poškodenie svojho zdravia, žiadala náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť
(nežiadala bolestné, ani sťaženie spoločenského uplatnenia).

Ďalšiu skutočnosť, ktorú súd musí zdôrazniť je to, že navrhovateľka svoju žalobu opierala o škodu na

zdraví spôsobenú jej pri pôrode na jej osobe. Aj úmrtie dieťaťa posudzovala skrze ujmu, ktorú utrpela
ona (citácia z návrhu: „strata dieťaťa sa peniazmi nedá nahradiť a žiadnou finančnou čiastkou sa nedá
nahradiť trauma, ktorú som prežívala a prežívam ako matka a rodička tým, že som prišla o dieťa
a možnosť mať ďalšie dieťa.“). Počas celého konania navrhovateľka, keď žiadala znalecké posudky,
žiadala ich skrze svoj zdravotný stav a samotné vedenie pôrodu. Preto súd má za to, že viazaný návrhom

rozhodoval iba o tejto skutočnosti s poukazom na § 420 Občianskeho zákonníka a teda na náhradu
škody spôsobenú odporcom navrhovateľke.Súd vykonajúc rozsiahle dokazovanie vo veci a to výpoveďami účastníkov, svedkov a znaleckými
posudkami mal za to, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Treba uviesť, že to, že nemocnica
mala pochybiť a nemala pri vedení pôrodu a následnej operácii postupovať lege artis uviedol iba Úrad

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, avšak ďalší rad vykonaných dôkazov svedčil v prospech
nemocnice. Súd má teda za to, že navrhovateľka v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním odporcu a ani jeho
zavinenie.

Znalecké posudky a to oba jednoznačne uzavreli, že postup nemocnice bol lege artis. Navrhovateľkina
gravidita od počiatku bola problematická a ako k rizikovej pacientke jej nemocnica odo dňa hospitalizácie
aj pristúpila. Navrhovateľka bola hospitalizovaná ako pacientka s rizikom predčasného pôrodu a so
zlými výsledkami ohľadne zdravotného stavu dieťaťa (prekonaná toxoplazmóza, vrodené postihnutie
dieťaťa atď.). Následný pôrod pacientky bol rýchly. Celá argumentácia navrhovateľky spočívala v tom,
že lekári nepostupovali správne, keď zvolili pôrod spontánny a nie cisársky rez. Navrhovateľka uvádzala,

že sa cisárskeho rezu domáhala, ale ako správne podotkli znalci vo svojich znaleckých posudkoch,
indikácia na cisársky rez - „pacientka ho chce, domáha sa ho,“ neexistuje a je len na lekároch, aby
posúdili, či zvolia formu pôrodu cisárskym rezom, alebo nie. Podľa názoru súdu svedkovia - lekári, ktorí
viedli pôrod (U.. V. R. U.. M.Á.), ako aj primár daného oddelenia (U.. R.) a najmä závery znalcov sú
pre súd relevantným dôkazom, že zvolenie spontánneho pôrodu v situácii, ktorý je opísaný vyššie v

rozsudku bol zvolený správne a to s poukazom na výrazne pokročilý nález, hmotnosť plodu nad 2000
g, rýchlosť predčasného pôrodu a vstupovanie plodu do pôrodných ciest. Podľa záverov znalcov nešlo
o odbornú chybu pri vedení pôrodu. Naopak realizácia cisárskeho rezu už vo vstúpených častiach plodu
v pôrodných cestách je vysoko riziková a hrozí závažné poranenie maternice. Súd teda uvádza, že mal
za preukázané dostatočným spôsobom, svedeckými výpoveďami a znaleckými posudkami (znalca a

znaleckej organizácie), že vedenie pôrodu bolo lege artis a nemocnica a ani jej lekári pri vedení pôrodu
nepochybili.

Súd mal taktiež relevantným spôsobom preukázané, že následná operácia pacientky bola život
zachraňujúca a nedala sa predpovedať. Tzv. zrastená placenta, ktorú navrhovateľka mala je závažný

stav, ktorý sa nedá diagnostikovať pred pôrodom. Jedinou správnou liečbou je okamžité chirurgické
odstránenie maternice, čo lekári odporcu aj vykonali. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie,
svedeckévýpovedeadvaznalecképosudky(znalcaaznaleckejorganizácie)uzatvára,želekáriodporcu
postupovali aj v tom smere lege artis.

Čo sa týka oznámenia úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súd konštatuje, že jeho odborné
stanovisko o tom, že odporcom nebola starostlivosť poskytnutá správne, zostal ojedinelý. V kontexte
ostatných vykonaných dôkazov a ich váhou (znalecký posudok znaleckej organizácie bol vykonaný 4
odborníkmi v odbore) súd uzatvára, že vykonané dôkazy počas konania navrhované oboma stranami
sporu svedčia jednoznačne v prospech odporcu.

S poukazom na všetky tieto uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania a trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.