Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010105
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812010105.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa v trestnej veci proti obžalovanej Z. O. pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí 22.mája 2013 o odvolaní obžalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.septembra 2012 , sp.zn. 2T 31/2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovanej Z. O. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.septembra 2012, sp.zn. 2T 31/2012 bola obžalovaná
Z. O. uznaná za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

hoci jej zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry Z. F., nar. XX.XX.XXXX a

rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 13P/360/2008 z 23.1.2009, právoplatným 17.3.2009, bola
zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 30 Eur, vždy do 5.dňa v mesiaci, na účet Reedukačného centra
Zlaté Moravce, v období od 31.5.2009 do 28.9.2012 v Handlovej a v Českej republike si vyživovaciu
povinnosť úmyselne neplnila, hoci mala finančné prostriedky, čím zostala dlhovať Reedukačnému centru
Zlaté Moravce, Prílepská č. 6, 877 Eur s výnimkou uhradeného výživného vo výške 50 Eur v máji 2010.

Za tento prečin bola odsúdená podľa § 207 ods.1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 4 a § 37 písm. m/ Tr.zák.
na trest odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bola podľa §
48 ods.2 písm. a/ Tr.zák. zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej pätnásťdňovej lehote obžalovaná Z. O. odvolanie do výroku o
uloženom treste, ktorý jej bol podľa jej názoru určený v neprimerane prísnej výmere, keďže už 26 rokov

nebolasúdnetrestaná.Ajvzhľadomktomu,žemáviacako60rokovsadomáhalazrušenianapadnutého
rozsudku vo výroku o nepodmienečnom treste odňatia slobody a uloženia prísneho podmienečného
trestu odňatia slobody s tým, že zameškané výživné je ochotná splácať v menších čiastkach. Do dňa
konania verejného zasadnutia krajského súdu však z dlžného výživného nezaplatila nič, pretože poberá
iba dôchodok, ktorého mesačná výška činí 3.200 Českých korún.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla na verejnom zasadnutí krajského súdu odvolanie obžalovanej
ako nedôvodné zamietnuť s poukazom na zákonný a správny rozsudok okresného súdu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovanej Z. O.
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podaniedovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že
odvolanie obžalovanej Z. O. proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní 28.septembra 2012 vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy v
záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a
na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých obžalovaná Z. O. spáchala skutok
uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením
§ 168 ods.1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové

zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou
obžalovanej i akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v
odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú
a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa.
Aj podľa názoru krajského súdu obžalovaná, ktorá spáchanie skutku kladeného jej za vinu nepoprela

a v podstate sa k neplneniu si svoje zákonnej vyživovacej povinnosti vo vzťahu ku svojej dcére Z.
F. priznala, bola z jeho spáchania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčená nielen
svedeckou výpoveďou R. E., sociálnej pracovníčky Reedukačného centra v Zlatých Moravciach, ale aj
s výpoveďou tejto svedkyne korešpondujúcimi listinnými dôkazmi a z nich predovšetkým rozsudkom
Okresného súdu Prievidza z 23.januára 2009, sp. zn. 13P 360/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť

17.marca 2009, ktorým bola nad maloletou Z. F., nar. XX.októbra XXXX súdom nariadená ústavná
starostlivosť a obžalovanej ako matke dieťaťa bola uložená povinnosť platiť na jej výživu každý mesiac
sumu 30 Eur mesačne vždy vopred najneskôr do 5-teho dňa v mesiaci.

Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako okresný súd a osvojil

si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v
podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonal aj všetky potrebné a dostupné dôkazy súvisiace s výrokmi o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu a na ich podklade obžalovanej Z. O. správne a v súlade so zákonom

uložil podľa § 207 ods.1 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/ a § 38 ods. 4 Tr.zák. nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov, na výkon ktorého obžalovanú v súlade s ustanovením §
48 ods.2 písm. a/ Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom
správne prihliadal aj k tej skutočnosti, že obžalovaná Z. O. prejednávaný úmyselný prečin páchala aj v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza z 2.januára

2012, sp. zn. 3T 261/2011, ktorým bola pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211
ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b/ Tr. zák. odsúdená na trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, akými právnymi úvahami

sa spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
trestu. Pokiaľ ide o právne úvahy súvisiace s výrokom o treste, mal na zreteli zásady ukladania trestov
(§ 34 Tr.zák.) a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh
trestu a jeho výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúcu okolnosť (poľahčujúcu pritom správne nezistil) i na osobu páchateľky, jej pomery

a možnosť jej nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák.

Keďže krajský súd nezistil pochybenie zo strany okresného súdu ani vo výroku o zaradení obžalovanej
na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
(§ 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák.), pretože obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

teraz posudzovaného prečinu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný
trestný čin, dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu
veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovanej Z. O. ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.