Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010797
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812010797.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaJaníkaasudcovJUDr.Jozefa
Mészárosa a JUDr. Dušana Eckera v trestnej veci proti obžalovanému H. P. pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na
verejnom zasadnutí 9. mája 2013 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo 14.februára 2013, sp.zn. 3T 288/2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného H. P. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo 14.februára 2013, sp.zn. 3T 288/2012 bol obžalovaný H. P.
uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 31.júla 2012 okolo 19.00 hod. v rodinnom dome č. XXX/XX na H. ulici v M., okres H. sa opakovane
vyhrážal smrťou svojej družke D. M., zhodil ju na zem, kde ju škrtil, čím v nej vzbudil obavu, že hrozby
splní.

Za tento prečin bol odsúdený podľa § 360 ods.2 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4
Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol

podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej pätnásťdňovej lehote obžalovaný H. P. odvolanie. V jeho
písomnom odôvodnení sám i prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku s
poukazom na to, že okresný súd ho nesprávne uznal za vinného napriek tomu, že jeho vina tak, ako mu
bola v obžalobe kladená za vinu, nebola jednoznačne a náležite preukázaná a súd prvého stupňa pri

ustálení skutkového stavu nesprávne vychádzal len z výpovedí poškodenej D. M., ktoré boli rozporuplné
nielen pri ich vzájomnom porovnaní, ale aj v porovnaní s výpoveďou svedka MUDr. Ladislava Babiaka,
ktorý sa k spôsobu vzniku jeho zranenia jednoznačne vyjadril tak, že v žiadnom prípade nemohlo
vzniknúť spôsobom, ako to uvádzala poškodená D. M.. Pokiaľ sa týka tejto svedkyne, poškodená
D. M. i s poukazom na ostatné dôkazy preukázateľne klamala, keď tvrdila, že nôž sa jej podarilo
uchopiť z kuchynského stola v čase, keď ležala na zemi pod obžalovaným, že nôž po incidente pustila

na zem, hoci tento sa pri ohliadke našiel pri kuchynskej linke, že financovanie rodiny zabezpečovala
ona (výpoveď z 1.8.2012), keď následne na to uvádzala, že obžalovaný jediný prispieva na chod
domácnosti (výpoveď zo 6.11.2012), že z obžalovaného má dôvodný strach a pritom po udalosti z 31.júla
2012 s ním ostala naďalej bývať v spoločnej domácnosti. V krvi poškodenej bol pritom pri vykonaní
dychovej skúšky zistený oveľa vyšší obsah alkoholu (1,36 mg/l), než u obžalovaného (0,72 mg/l), preto
aj pravdepodobnosť, že si prežitú udalosť nemohla zapamätať tak, ako sa naozaj odohrala je u nej oveľa

vyššia ako u obžalovaného a pokiaľ bral okresný súd do úvahy ako dôkaz v neprospech obžalovaného
fotodokumentáciu tela poškodenej, táto si mohla fľaky pripomínajúce podliatiny spôsobiť aj sama vopilosti. Okresný súd pri ustálení skutkového stavu vychádzal zrejme aj zo stereotypného myslenia a
vžitých predstáv, podľa ktorých v prípade konfliktu medzi osobami opačného pohlavia sa automaticky
predpokladá, že agresorom je vždy muž. Vzhľadom k tomu, že ku skutku právne posúdenému ako

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c/ Tr. zák. nedošlo a obžalovaný sa do interiéru domu poškodenej násilím dostal až v čase, čo
bol poškodenou bodnutý nožom a svojím mobilným telefónom, ktorý sa v inkriminovanej dobe nachádzal
vo vnútri domu si len potreboval privolať lekársku pomoc, domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku
v celom rozsahu a oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. buď samotným odvolacím

súdom, alebo súdom prvého stupňa po vrátení veci na jej prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol na verejnom zasadnutí krajského súdu odvolanie obžalovaného
H. P. ako nedôvodné zamietnuť s poukazom na zákonný a správny rozsudok okresného súdu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že

odvolanie obžalovaného proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní 14.februára 2013 vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy v
záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a
na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých obžalovaný H. P. spáchal skutok

uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením
§ 168 ods.1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou
obžalovaného i akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v

odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd, na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú
a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa.
Nad rámec jeho odôvodnenia krajský súd považuje za potrebné dodať nasledovné:
K vierohodnosti výpovedí jediných dvoch priamych účastníkov konfliktu a to obžalovaného a poškodenej
sú v odvolacích námietkach uvádzané okolnosti, ktoré nie sú predmetom skutkového deja, ktorými

by bol odvolací súd oprávnený sa zaoberať, teda skutočnosti týkajúce sa zranenia obžalovaného
pravdepodobne v dôsledku konania poškodenej, keď pritom odvolateľ v písomnom odôvodnení
odvolania hodnotil predovšetkým tie výpovede poškodenej, ktoré boli vykonané v čase, keď poškodená
bola v procesnom postavení podozrivej (a zadržanej) osoby, a ktoré sú teda v teraz prejednávanej
trestnej veci z uvedeného dôvodu nepoužiteľné. Obžalovaný H. P. na rozdiel od poškodenej D. M.,

ktorá v prejednávanej trestnej veci v podstatných okolnostiach v priebehu celého trestného konania
včítane hlavného pojednávania bez zásadných rozporov jednoznačne vypovedala, že obžalovaný sa
jej potom, čo sa násilím dostal do vnútorných priestorov jej rodinného domu pod vplyvom alkoholu
vyhrážal smrťou, pričom hodnovernosť svojich vyhrážok zosilnil aj fyzickým útokom na poškodenú,
čo nepochybne potvrdzujú fotografie poškodenej vyhotovené políciou bezprostredne po incidente s

viditeľnými stopami po násilí - zrejme škrtení sa však k priebehu skutkového deja v jednotlivých štádiách
trestného stíhania vyjadroval diametrálne odlišne, keď konkrétne asi pol hodinu po incidente policajnej
hliadke a krátko po tom aj ošetrujúcemu lekárovi uviedol, že zranenie krku si spôsobil nešťastnou
náhodou pri práci v záhrade (lekárska správa MUDr. Juraja Sirotňáka z traumatologickej ambulancie
Nemocnice s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach z 31.júla 2012 a najmä úradný záznam

Obvodného oddelenie PZ Nováky z vykonaného zákroku z toho istého dňa, podľa ktorého poškodená
D. M. tiež bezprostredne po incidente policajtom uviedla, že obžalovaný ju prenasledoval do kuchyne,
kam sa aj násilím dostal, tu sa jej vyhrážal zabitím a začal ju škrtiť, na čo ona vstala a kuchynským
nožom, ktorý našla na stole, obžalovaného zozadu pichla do tela), pri výsluchu v prípravnom konaní
(6.novembra2012)odmietolvypovedaťaprotiuzneseniuovzneseníobvineniajehoosobesianinepodal

sťažnosť a až na hlavnom pojednávaní 14.februára 2013 predniesol svoju verziu skutku, podľa ktorej
ho poškodená úplne nečakane a bezdôvodne najskôr nožom pichla do chrbta a on sa do domu násilím
dostal až potom, čo mu sama odmietla privolať lekársku pomoc a v dome sa zamkla napriek tomu, že
on mal vo vnútri svoj mobilný telefón, pomocou ktorého aj napokon aj lekársku pomoc privolal. V osobeobžalovaného ide pritom naviac o viackrát súdne trestaného páchateľa, ktorému boli za trestné činy
aj násilnej povahy vo viacerých prípadoch uložené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody a okrem
toho je aj z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zrejmé,

že má sklony k násilnému konaniu a už v nedávnej minulosti sa skutkov síce nižšej závažnosti, avšak
obdobného charakteru, aký je predmetom aj terajšieho trestného stíhania voči poškodenej D. (resp. jej
majetku) dopustil najmenej v troch prípadoch (20.marca 2012, 5.júna 2012 a 26.júna 2012).

Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako okresný súd a osvojil

si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v
podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonal aj všetky potrebné a dostupné dôkazy súvisiace s výrokmi o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu a na ich podklade obžalovanému H. P. správne a v súlade so zákonom
uložil podľa § 360 ods.2 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr.zák. nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods.2 písm.
b/ Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke

trestu. Pokiaľ ide o právne úvahy súvisiace s výrokom o treste, mal na zreteli zásady ukladania trestov
(§ 34 Tr.zák.) a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi
druh trestu a jeho výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúcu okolnosť (poľahčujúcu okolnosť správne nezistil) i na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák.

Keďže krajský súd nezistil pochybenie zo strany okresného súdu ani vo výroku o zaradení obžalovaného
H. P. na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia (§ 48 ods.2 písm. b/ Tr.zák.), pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním teraz posudzovaného prečinu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

za úmyselný trestný čin, dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného
skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného H. P. ako nedôvodné
podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.