Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. apríl 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/205/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010634
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812010634.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného O.

C. na hlavnom pojednávaní dňa 5.4.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa

obžalovaný O. C., nar XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C., M.R. C. XXX/XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza č. 2Pv 455/10, doručenej súdu 14.9.2012,
pre skutok v obžalobe právne posúdený ako prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

v presne nezistenom čase a dňa v mesiaci november 2009 v obci A. C., okres Prievidza, si prisvojil

osobné motorové vozidlo zn. Fiat PUNTO, evidenčné číslo N. XXX P., ktoré mu bolo zverené za
účelom opravy, ktorú mal vykonať do jedného týždňa a následne vrátiť I. D., pričom toto vozidlo mu
doposiaľ nevrátil, čím spôsobil škodu poškodenému I. D. vo výške 900,- eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného I. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom N., P.

cesta č. XXXX/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného O. C. (ďalej len „obžalovaný“), vypočul
poškodeného I. D. (ďalej len „poškodený“), svedkov Q. C. ml., v zmysle § 263 odsek 3 písmeno a)
Trestného poriadku prečítal výpovede svedka S. K. z prípravného konania, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi.

Obžalovaný jednoznačne poprel, že by sa bol dopustil skutku, ktorý mu kládla za vinu obžaloba.

Vypovedal, že vozidlo si v roku 2009 na jeseň, niekedy v mesiaci október, zapožičal svedok S. K., že
potrebujeísťdoRakúskaaodtiaľdoNemecka.Onspoškodenýmnemalnič,nebavilsasnímničohľadne
daného vozidla v čase jeho zapožičiavania. K. mu hovoril, že by vozilo chcel poškodený kúpiť, no za
vozidlo mu nedal žiadne peniaze, nedal mu ani doklady od vozidla. I v minulosti si svedok K. od nehopožičiaval vozidlá - Ducato, na ktorom vozili lešenie i vozidlo Punto. Prišiel v nedeľu, chcel si vozidlo
požičať tak na 1-2 dni, prišiel do domu v obci A. C., on tam bol so synom. On nemal s poškodeným resp.
svedkom K. žiadne podlžnosti, ktoré by si mali vzájomne vyrovnať, napr. sumu 1.300,- eur za dovoz

lešenia. Svedok K. odišiel do Nemecka, vozidlo mu v dohodnutom termíne nevrátil. Videl vozidlo chodiť
po okrese Prievidza, nakoniec sa k nemu dostal tak po 2-3 mesiacoch. Volal mu poškodený, že vozidlo
je pokazené, že ho chce odtiahnuť, nakoniec ho i dal do servisu v obci P. - W.. Vozidlo prišiel aj so synom
vziať do tohto servisu, odtiahli ho k nemu domov, na jeho odťahu. Vozidlo bolo značne poškodené, malo
poškodený chladič, zamrzlo, bolo nepojazdné, pretože vozidlo poškodený rozťahoval o klimatizáciu a

poškodil vozidlo. Do opravy dal asi 500,- eur. Vozidlo má stále, je u neho na dvore. Pripustil, že vozidlá
predáva, v takom prípade však vždy s kupcom hneď podpíše kúpnopredajnú zmluvu, prepis uskutoční
takdo12hodín,taknevideldôvod,kebyvozidlobolpredávalpoškodenému,prečobytonebolhneďtakto
urobil. Vždy odovzdáva aj doklad o prevzatí kúpnej ceny. Neprevzal od poškodeného žiadne peniaze,
ani od K., ako sa vyjadril, sumu, o ktorej vypovedal poškodený v prípravnom konaní - sumu 700,- eur,
že mu odovzdal ako časť kúpnej ceny, určite poškodený ani v danom čase nemohol mať. Poškodený

nedal na súd žiaden návrh na vydanie veci, bol u jeho manželky v obchode, pýtal sa jeho.

Obžalovaný zotrval na výpovedi i pri konfrontácii s poškodeným, že on vozidlo požičal svedkovi K., nikdy
vozilo nepredal poškodenému, neprevzal od poškodeného žiadne peniaze.

Poškodený vypovedal, že svedok K. mu povedal, že obžalovaný predáva vozidlo Fiat Punto, malo
stáť 2.000,- eur. Túto sumu on aj mal so sebou. Obžalovanému dal 700,- eur, dal ich K. a on ich dal
obžalovanému, a 1.300,- eur o týždeň. Zvyšných 1.300,- eur si vtedy od neho požičal K. na kúpu toho
lešenia, obžalovaný s tým súhlasil. Týchto 1.300,- eur bolo vyplácané za lešenie, ktoré z Rakúska
doviezol svedok K. a dal ho obžalovanému, ktorý ho predal, on pri vyplácaní týchto peňazí nebol, bol

však pri tom, keď bolo lešenie dovezené. Po odovzdaní 700,- eur mu obžalovaný odovzdal vozidlo, ešte
mu niečo opravil. Vozidlo používal, v novembri bola zima, nemohol naštartovať vozidlo, jeden muž ho
roztiahol, pri tom mu na vozidle odtrhli klimatizáciu, tá mu vytiekla. Vozidlo odtiahol do servisu - do P..
Volal mu obžalovaný, prečo vozidlo dáva do opravy do cudzieho servisu, povedal mu, že mu vozidlo
opraví, prišiel na odťahu za ním v Prievidzi, prišiel aj so synom, spolu išli do servisu a vozidlo odtiahol

obžalovaný k sebe, že ho opraví. Už vtedy vedel obžalovaný, že si vozidlo ponechá, že mu ho nevráti,
a preto bol pre vozidlo na svoje náklady, napriek tomu, že bolo už predané. Od obžalovaného nemal
stále doklady od vozidla, neurobil ani prepis vozidla. Viackrát sa informoval, čo je s opravou vozidla,
obžalovaný sa stále vyhováral, že je zima, že vozidlo nemôže opraviť. Tak to bolo až do jari. Viackrát
telefonoval obžalovanému, písal mu SMS-ky. Chcel sa s obžalovaným skontaktovať, hovoril však vždy

len s jeho synom, manželkou. Obžalovaný chcel, aby mu za opravu vozidla zaplatil, malo to byť asi
400,- eur, tie mu však nezaplatil. Vozidlo videl, že je u obžalovaného, videl ho, že sa na ňom vozil, videl
ho pri kvetinárstve manželky obžalovaného. On jednoznačne mal 2.000,- eur, mal ich z našetrených
peňazí, časť týchto peňazí vyhral na automatoch. V súvislosti s tým, že mu vozilo nebolo vrátené, žiadal
škodu 2.000,- eur. Svedok K. si požičal vozidlo Ducato, on kúpil Punto. Na akom vozidle prišli v čase,

keď išiel vozidlo kúpiť, k obžalovanému a čo sa sním stalo, sa nevedel vyjadriť, asi prišli na Ducate. On
prepis vozidla neurobil, hoci mal doklady od vozidla, lebo ho mal o tom utvrdzovať obžalovaný, že to
urobí. Nedal na súd žalobu na vydanie veci. Poškodený tiež zotrval na svojej výpovedi i pri konfrontácii
s obžalovaným.

Svedok O. C. ml. vypovedal, že bol pri tom, keď si prišiel dané vozidlo požičať svedok K., bol pri
tom i poškodený, prišli na nejakej dodávke, typ vozidla nevedel povedať. Vozidlo si tento svedok
požičiaval aj v minulosti. Vozidlo bolo požičané podľa neho na bližšie neurčenú dobu, nebola spísaná
ani písomná zmluvy, k vozidlu boli dané i doklady. Na vozidle odišiel svedok K., na druhom, na ktorom
prišli, odišiel poškodený. Poškodený tam bol len akože s K., priviezol ho. Toho poznal, chodieval s K..

Vozidlo videl chodiť po Prievidzi. Poškodený bol u nich možno dvakrát, ale on si vozidlo nepožičiaval.
Vozidlo bolo pokazené, bolo v servise v P.. Bolo značne poškodené. Myslí si, že o tom telefonoval
K.. Do daného servisu išiel on s obžalovaným, na ich odťahu išiel i poškodený. V súvislosti s daným
vozidlom nebolo nič riešené s nejakým lešením. Podľa neho poškodený so svedkom K. nemohli mať
sumu 700,- eur, pozná ich, nikdy takúto sumu nemali. Vozidlo Punto malo slúžiť na odvezenie K. pre

priateľku do Rakúska. Vozidlo je u nich doma, nie je stále úplne opravené. Koľko stála oprava vozidla,
nevedel povedať, nemá to vyčíslené, na vozidle bola vytrhnutá klimatizácia, po tom, čo ho rozťahovali,
boli potrhané chladiče, pretože zamrzlo, bola poškodená karoséria, sumu opravy nevedel povedať.Obžalovaný vozidlá predáva, spíše sa s kupcom kúpnopredajná zmluva, na druhý deň sa vykoná prepis
vozidla na polícii a následne sa doklady zasielajú kupcovi.

Svedok S. K. vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 20.09.2010, s ktorou sa súd oboznámil,
vypovedal, že poškodený u neho robil ako vodič, z Nemecka vozili lešenie, ktoré potom na Slovensku
predávali. Chodili na vozidle Fiat Ducato, ktoré si požičiaval od obžalovaného. Priniesol takto lešenie,
ktoré mal obžalovaný predať za 2.875,- eur, on mu mal za to dať províziu 1,- euro za každý meter
lešenia. Za lešenie mu obžalovaný však odovzdal len 1.300,- eur, nie celú cenu, s tým, že zvyšok

mu ostal dlhovať. Keď chodil za obžalovaným, chodil tam i poškodený, ktorý chcel od obžalovaného
kúpiť vozidlo Fiat Punto, jednoznačne išlo o kúpu, nie prenájom tohto vozidla. Kúpna cena vozidla
bola 2.000,- eur. Poškodený vedel, že obžalovaný mu dlhuje 1.300,- eur a rovnakú čiastku mal on dať
poškodenému za to, že pre neho jazdil, dohodli sa, že táto suma sa teda odráta od kúpnej ceny, a teda
bolo potrebné už len doplatiť 700,- eur. Túto on poškodenému požičal, bol i svedkom vyplatenia týchto
peňazí. Poškodený si neskôr tieto peniaze u neho i odpracoval. Poškodený si vozidlo prevzal a bol s

obžalovaným dohodnutý, že si vybaví poistku, a že i urobia prepis vozidla. Obžalovaný tento prepis
chcelurobiť,pýtalodpoškodenéhoiprefotenýobčianskypreukaz,poškodenýtentoprepisvšakneurobil.
Na vozidle jazdil poškodený až do momentu, kým sa vozidlo nepokazilo, keď išiel poškodený vozidlo
odtiahnuť do servisu, vie o tom, že lano uviazal o klimatizáciu a vozidlo ešte viac poškodil. Vozidlo on
odtiahol do servisu do W., neskôr sa poškodený s obžalovaným dohodol, že vozidlo opraví on, a tak

vozidloodtiahlikobžalovanému.Vozidlotamboloivčasedanéhovýsluchu,bolonepojazdné,odstavené
na dvore. Na týchto skutočnostiach svedok zotrval i vo výpovedi zo dňa 8.11.2010 s tým, že ďalej uviedol,
že písomne neurobili vzájomný zápočet, obžalovaný mu za predaj lešenia a prevzatie peňazí i dal
písomné potvrdenie. Vie o tom, že vozidlo nemal poškodený mať napísané na seba, ale zháňal nejakú
osobu,naktorúbytourobil,lebomalveľaexekúcií.Onsámmalodpoškodenéhopožičaných2.000,-eur,

sumu 700,- eur dal on do ruky obžalovanému, poškodenému on dlhoval peniaze, tak zvyšných 1.300,-
eur dorovnal on za lešenie. Peniaze na kúpu vozidla si poškodený zarobil u neho vozením lešenia.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi č.l. 73, 104-106, z ktorých vyplýva, že hodnota vozidla, ktorého
sa má skutok týkať, k novembru 2009 bola 900,- eur a vozidlo je evidenčne vedené na vlastníka -

spoločnosť obžalovaného.

Obžaloba kládla za vinu obžalovanému, že sa mal dopustiť prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1
Trestnéhozákonatým,žesiprisvojilcudziuvec,ktorámubolazverenáaspôsobiltaknacudzommajetku
škodu malú, a to tým, že vozidlo, ktoré mal prevziať do opravy, do jedného týždňa neopravil, vozidlo

nevrátil a spôsobil tak poškodenému škodu 900,- eur.

Súd je názoru, že v dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní vyvstali dve skupiny dôkazov
vo vzťahu k podstatnej okolnosti, a to koho vozidlo značky Fiat Punto v čase, kedy bolo preberané
obžalovaným k oprave, v mesiaci november 2009 bolo, a teda či išlo vo vzťahu k obžalovanému v prvom

rade o cudziu vec.

Sú to dôkazy, ktoré majú preukazovať, že vozidlo bolo kúpené poškodeným od obžalovaného za sumu
2.000,- eur - a teda malo ísť o cudziu vec - sú to výpovede poškodeného a svedka K.. Tieto dôkazy
majú preukazovať, že jednoznačne vo vzťahu k danému vozidlu malo ísť o kúpu vozidla a nie o jeho

nájom. Vzhľadom na vyvstané rozpory k podstatnej otázke, akou je kúpna cena, jej spôsob zaplatenia,
tieto výpovede súd hodnotí ako nevierohodné, účelové. Obaja títo svedkovia síce vypovedajú, že vozidlo
malobyťkupovanéza2.000,-eur,noakobolazískanásumakúpnejceny,akosavyplácala,sapodstatne
líšia. Poškodený vypovedal, že peniaze, teda 2.000,- eur, si časť našetril a časť vyhral, suma vo výške
700,- eur priamo bola vyplatená obžalovanému a časť 1.300,- eur požičal svedkovi K. na vyplatenie ceny

lešeniaatenjupotomvyplatilobžalovanému,svedokK.všakvypovedal,žepeniazesipoškodenýuneho
zarobil dovozom lešenia, no najpodstatnejšia časť, že suma 1.300,- eur bola urobená zápočtom medzi
ním a obžalovaným za dovezené lešenie a túto sumu on potom vracal poškodenému tým, že si ich u
nehoodpracoval.Tedatátosumanebolapoškodenýmvyplácaná,tedaanijufyzickynemal,očomvšetci,
teda i poškodený vedel a súhlasil. Tento podstatný rozpor preto vedie súd k záveru nevierohodnosti

výpovede svedkov aj časti výpovede svedkov o tom, či vozidlo bolo poškodeným kupované alebo len
požičiavané, teda prenajaté a kým.Na druhej strane sú to dôkazy - výpoveď obžalovaného, ktorý od počiatku vypovedá, že vozidlo on
nikomu nepredával, ale prenajímal, a to ani nie poškodenému, ale svedkovi K.. Keď zistil, že vozidlo
je poškodené, do servisu ho na vlastné náklady doviezol k sebe, tam čiastočne opravil a vozidlo má v

takom stave i naďalej. Vypovedá, že sa predajom vozidiel zaoberá a vždy po predaji spisuje písomnú
kúpnopredajnú zmluvu, odovzdáva doklad o prevzatí kúpnej ceny (i svedok K. vypovedá, že keď išlo o
vyplácanie peňazí, obžalovaný mu dával doklady o prevzatí peňazí resp. viedol si písomnú evidenciu k
tomu). Zhodou s týmto dôkazom je i ďalší dôkaz - výpoveď svedka O. C. ml., ktorý potvrdzuje zhodne
podstatu, že išlo o prenájom vozidla pre svedka K., rozhodne nie o kúpu vozidla, vozidlo je naďalej u

nich po tom, čo ho boli odtiahnuť zo servisu, kde bolo poškodené. Súdu sa javí byť nelogické i prípadné
správanie obžalovaného v prípade, že by nemal byť vlastníkom vozidla, aby na vlastné náklady pre
osobu, o ktorej má vedomosť, že máva finančné problémy, odvážal na odťahu vozidlo a toto opravuje.
Takto sa správa vlastník k vlastnej veci, nie osoba už k veci cudzej.

Vzhľadom na tieto okolnosti a dôkazy potom súd je názoru, že prihliadnuc i základnú zásadu platnú

v trestnom práve „in dubio pro reo“, nemá bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že išlo u cudziu
vec a potom konaním obžalovaného nemohlo dôjsť k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty
žalovaného prečinu. V neposlednom rade však je súd názoru, že i v prípade, že by išlo o cudziu vec,
teda táto vec - vozidlo by bolo poškodeným od obžalovaného predtým kúpené, obžalovaný si túto vec
nijakým spôsobom neprisvojil, pretože prevzal ju do opravy, túto opravuje a má ju stále u seba doma (ako

to vyplynulo z výsluchov obžalovaného, jeho syna i svedka K.). Konaním obžalovaného podľa názoru
súdu nedošlo k naplneniu zákonných znakov ani žiadneho iného z trestných činov uvedených v osobitnej
časti Trestného zákona, ktorého totožnosť skutku so žalovaným skutkom by mohla byť zachovaná.

Poškodený v rámci trestného konania uplatňoval škodu vo výške 2.000,- eur. Pretože súd obžalovaného

spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil, v zmysle § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodeného s
nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.