Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010454
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3712010454.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa v trestnej veci proti obvinenému F. F., nar. X.X.XXXX v X. B.,
o návrhu na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou na neverejnom zasadnutí
dňa 27. marca 2013 prejednal sťažnosť obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 24. januára 2013, sp.zn. 2Nt/31/2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. sa sťažnosť obvineného F. F. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal dňa 10.12.2012 na Okresný súd v Považskej Bystrici
návrh podľa § 299 ods. 1 Tr.por. na uloženie ochranného psychiatrického liečenia F. F. ústavnou formou.
Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že F. F. bol uznesením povereného príslušníka OO PZ Považská
Bystrica sp.zn. ČVS: ORP-369/PB-PB-2012 zo dňa 27.4.2012 stíhaný pre skutok kvalifikovaný ako

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na
ustanovenie§139osds.1písm.c/Tr.zák,pričomposkončenískrátenéhovyšetrovaniasprihliadnutímna
závery znalcov psychiatrov, ktorí vyšetrili duševný stav obvineného, prokurátorka Okresnej prokuratúry
v Považskej Bystrici uznesením sp. zn. Pv 480/2012 zo dňa 27.11.2012, právoplatným dňa 7.12.2012,
podľa § 215 ods.1 písm. e/ Tr.por. zastavila trestné stíhanie proti obvinenému F. F.. Nakoľko zo
záverov znaleckého posudku vyplýva, že F. F. nebol pre nepríčetnosť trestne zodpovedný za spáchanie

predmetného skutku a jeho pobyt na slobode je bez adekvátnej liečby nebezpečný, je potrebné mu uložiť
ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Okresný súd Považská Bystrica následne uznesením zo dňa 24.01.2013, sp. zn. 2Nt/31/2012 na
verejnom zasadnutí rozhodol tak, že podľa § 73 ods. 1 Tr.zák., § 74 ods. 1 Tr.zák. F. F. uložil ochranné
ústavné psychiatrické liečenie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obvinený F. F., v ktorej uviedol, že dobrovoľne
absolvoval kompletnú odvykaciu liečbu v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží a počas jeho
hospitalizácie bolo zrealizované aj psychologické vyšetrenie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku

napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného nie je
dôvodná.

V prvom rade je nutné uviesť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení ochranného ústavné
psychiatrického liečenia je plne dôvodné. Ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku znalcov
psychiatrov, ktorí boli pribratí v pôvodnom konaní na vyšetrenie duševného stavu obvineného F. F.,

bola znalcami u neho zistená duševná porucha - Schizomorfná psychotická porucha s pravdepodobnou
etiopatogenézou v súvislosti s viacročným zneužívaním návykových látok, od ktorých je závislý.Uvedenou duševnou poruchou trpel i v čase spáchania skutku a v dôsledku nej nevedel rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a nebol schopný svoje konanie ovládať. V dôsledku
duševnej poruchy nie je schopný ani plne chápať zmysel trestného konania. Jeho pobyt na slobode bez

adekvátnej psychiatrickej liečby znalci považujú za nebezpečný. Vzhľadom k tomu znalci odporučili
uložiť mu ochranné psychiatrické liečenie a to ústavnou formou, keďže v ambulantnej psychiatrickej
liečbe nikdy nespolupracoval.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sú splnené podmienky v zmysle § 73 ods. 1 Tr.zák. pre uloženie

ústavné psychiatrického liečenia, pričom súd v takom prípade ukladá liečenie obligatórne. V danom
prípade je odôvodnená ústavná forma liečenia s poukazom na konštatovanie znalcov, že pri ambulantnej
psychiatrickej liečbe F. F. nikdy nespolupracoval. Na nutnosti uložiť F. F. takéto liečenie nič nemení ani
sťažovateľom uvádzaná skutočnosť o tom, že absolvoval dobrovoľne odvykaciu liečbu od návykových
látok.Jezrejmé,žeikeďjehozávislosťnanávykovýchlátkachsúvisísozistenoupsychotickouporuchou,
odvykacia liečba ktorú absolvoval má iný charakter ako liečba psychiatrická, pri ktorej znalci konštatovali

nutnosť užívať psychofarmaká. Až na základe odbornej lekárskej správy alebo znaleckého posudku
k nariadenej ochrannej liečbe po jej nastúpení bude preto možné v danom prípade rozhodovať o
prepustení z nej, resp. zmene ochrannej liečby, avšak v súčasnosti je jej nariadenie dôvodné.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd sťažnosť F. F. podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.