Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898479
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012898479.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany

Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: O.. W. D., I. S. XX, K. I., proti odporcovi:
Slovenská X. - F. Ú. I., S. S. S. X, I., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného S. Z. Y. B. XX.L. XXXX, Č..D.. XC XXX/XXXX-XXX, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení konania z r u š u j e .
V časti výroku týkajúceho sa zamietnutia návrhu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa X. X. XXXX Č..D.. XC XXX/XXXX - XXX súd prvého stupňa konanie v časti o

zaplatenie XXX,XX C. (Z. XX XXX,- Sk) zastavil, určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa XX. XX. XXXX je neplatné, návrh vo zvyšnej časti týkajúcej sa trvania pracovného pomeru
zamietol s tým, že o nárokoch navrhovateľa z neplatného skončenia pracovného pomeru rozhodne po
právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ pracoval u odporcu v
pracovnom pomere, keď na základe menovacieho dekrétu dňa X.X.XXXX bol menovaný do funkcie
vedúceho organizačného odboru dňom X.X.XXXX, z ktorej funkcie bol dňom X.XX.XXXX odvolaný s
tým, že nové ponúknuté pracovné zaradenie odmietol. Dňa XX.XX.XXXX bolo navrhovateľovi doručené

okamžité skončenie pracovného pomeru za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa
mal dopustil tým, že v dňoch XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX W. XX.X.XXXX svojvoľne opustil pracovisko
za účelom súkromného zastupovania fyzických osôb v konaniach vedených na Okresnom S. I. U. W.
Okresnom S. M.. Ďalej skúmal dodržanie lehoty jedného mesiaca pre okamžité zrušenie pracovného
pomeru podľa § 53 ods. 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. a dospel k záveru, že nebola splnená jedna
z formálnych podmienok platnosti výpovede - dodržanie zákonnej subjektívnej lehoty, preto ustálil, že
okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné. S poukazom na účinnosť zákona č. 312/2001 Z.z.

od 1.1.2002 konštatoval, že navrhovateľ nepožiadal o prijatie do štátnej služby v lehote do 6 mesiacov
F. X.X.XXXX, na základe čoho dospel k záveru, že jeho pracovný pomer zanikol zo zákona, ku dňu
XX.X.XXXX (§ 16, § 161 ods. 1, písm. a/, b/), a preto návrh na určenie, že pracovný pomer navrhovateľa
trvá do právoplatného skončenia konania , ako nedôvodný zamietol. Konanie v časti o zaplatenie
XX.XXX,-Sk zastavil, na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom, doručeného súdu dňa X.XX.XXXX.
Proti tomuto rozsudku, čo do jeho výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie XXX,XX C. a v
časti zamietnutia v návrhu na určenie trvania pracovného pomeru, podal v zákonom stanovenej lehote

odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo určené, že jeho pracovný pomer u
odporcu skončil XX. X. XXXX. Poukázal na prieťahy, ktoré boli v konaní, ďalej na to, že na pojednávaní
dňa X. XX. XXXX zobral čiastočne návrh späť čo do sumy XX XXX,- Sk (XXX,XX C.) v spojení s jeho
podaním zo dňa X. XX. XXXX, pričom súhlas zástupcu odporcu so späťvzatím bol daný na pojednávaníX. XX. XXXX a súd prvého stupňa uznesením pripustil zmenu návrhu, pričom uznesenie o zastavení
konania v tejto časti asi zabudol do spisu doložiť, pričom dodnes mu nebolo doručené. Je teda toho
názoru, že v časti o zaplatenie sumy XX XXX,- Sk už bolo rozhodnuté. Namietal, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na ustanovenie § 61 ods.
1,ods.3Zákonníkapráceč.65/1965Zb.,ktorýdňomX.X.XXXXstratilúčinnosťnadobudnutímúčinnosti
Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., pričom poukázal na jeho ustanovenie § 79 ods. 1, v zmysle ktorého
je zamestnávateľ povinný vyzvať zamestnanca, aby opäť nastúpil do práce, pokiaľ súd rozhodne o
neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Je toho názoru, že zmeny vyvolané zákonom číslo 312/2001

Z.z. o štátnej službe, ako i zákonom číslo 313/2001 Z.z. o verejnej službe, odôvodňujú rozhodnúť o
skončení pracovného pomeru v tomto prípade súdom, pretože po právoplatnom rozhodnutí súdu o
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v danom prípade niet zamestnávateľa, ktorý by
ho mal povinnosť vyzvať, aby nastúpil do práce. Podľa neho súd prvého stupňa po zrušenom rozsudku
zo dňa XX. X. XXXX správne rozhodol o zániku jeho pracovného pomeru zo zákona ku dňu XX. X. XXXX
a pokiaľ krajský súd vo svojom rozhodnutí o vrátení veci prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie

vyslovil právny názor, že súd prvého stupňa pochybil, keď rozhodol nad rozsah žalobného petitu návrhu
navrhovateľa vyslovením skončenia pracovného pomeru u odporcu dňom XX. X. XXXX, za stavu, keď
ani odporca na takéto určenie nepodal vzájomný návrh, nezhodnotil existujúci chaos v kompetencii
zrušených novovytvorených orgánov štátnej a verejnej správy a neurčenie rozhodnej doby skončenia
pracovného pomeru súdom tak vyvolá ďalšie nejasnosti, kedy vlastne skončil jeho pracovný pomer,

ak nebude v tomto smere stačiť odkaz na odôvodnenie rozsudku, že jeho pracovný pomer sa skončil
zo zákona, ku dňu XX. X. XXXX a pravdepodobne takýto nepresný a neurčitý rozsudok vyvolá ďalšie
konanie pred súdom.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol jeho odvolanie zamietnuť v plnom
rozsahu.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v medziach dôvodov
odvolania, ktorými je viazaný ( § 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.
V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ písomným podaním zo dňa X.XX.XXXX zobral

návrh v časti o zaplatenie istiny XX.XXX,-Sk späť, čo potvrdil na pojednávaní dňa X.XX.XXXX. Súd
prvého stupňa rozsudkom č.k. XC XXX/XXXX -XXX Y. B. X.XX.XXXX vo výroku I. zastavil konanie v
časti o zaplatenie istiny XX.XXX,-Sk. Nakoľko odvolanie odporcu proti tomuto výroku nebolo podané, v
tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvého stupňa právoplatnosť, nakoľko uznesením D. S. K. I. Č..D..
XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený len v časti týkajúcej

sa veci samej, t.j. v jeho výrokoch II. (určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru),
III. (určenia skončenia pracovného pomeru), IV. (zamietnutia návrhu v časti určenia trvania pracovného
pomeru) a v súvisiacom výroku V., v ktorom rozsahu bola súdu prvého stupňa vec vrátená na ďalšie
konanie.
So zreteľom na uvedené, navrhovateľ opodstatnene namieta, že o zastavení konania v časti o

zaplatenie XXX,XX C. (XX.XXX,-Sk) bolo už súdom prvého stupňa (právoplatne) rozhodnuté, a preto
odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1, písm. i/ O.s.p., nakoľko
dôvody na jeho vydanie neexistovali.
Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak

zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde
k platnému skončeniu pracovného pomeru.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie
ďalšieho trvania pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu po tom, čo s ním bol neplatne okamžite
skončený pracovný pomer dňa XX.XX.XXXX (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a

na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha
určenia trvania jeho pracovného pomeru u odporcu, je potrebné zamietnuť.Navrhovateľ sa v odvolacom konaní dovoláva, s ohľadom na novovzniknutý právny stav vyvolaný
účinnosťou zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe dňom X.X.XXXX, zhodne so záverom súdu prvého
stupňa, skončenia jeho pracovného pomeru u odporcu dňom XX.X.XXXX.

V tejto súvislosti namietal, že súd prvého stupňa o skončení jeho pracovného pomeru u odporcu
nerozhodol vo výroku rozsudku. Súd prvého stupňa však postupoval správne pokiaľ návrh navrhovateľa
na určenie trvania pracovného pomeru zamietol za stavu, keď sa jeho pracovný pomer skončil zo zákona
dňom XX.X.XXXX, nakoľko jeho žalobný petit na určenie trvania pracovného pomeru už nemohol obstáť;
totiž pre rozhodnutie je vždy rozhodujúci skutkový stav v čase jeho vyhlásenia ( § 154 ods. 1 O.s.p.).

Konanie sa začína na návrh, ktorý je procesným úkonom, ktorým sa navrhovateľ obracia na súd, aby
o jeho veci autoritatívne rozhodol. Návrh má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p.
obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p.. Existencia riadneho návrhu je základnou
podmienkou pre začatie občianskeho súdneho konania, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či návrh
spĺňa zákonom stanovené náležitosti.
Základnou zložkou návrhu je tzv. žalobný nárok, ktorým navrhovateľ stanovuje predmet konania a tým

aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením
žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit
curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe navrhovateľom tvrdeného skutkového
stavu, mohlo byť ním uplatňovanému nároku vyhovené; navrhovateľ nie je povinný uplatnený nárok
kvalifikovať po právnej stránke.

Zo žalobného petitu návrhu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda ako žiada,
aby súd vo veci rozhodol, a preto musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd jednoznačne
vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v občianskom súdnom konaní, ktoré je ovládané
dispozičnou zásadou, viazaný návrhom, a teda nesmie účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné
povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho

prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v ust. § 153 ods. 2 O.s.p..
Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha navrhovateľa zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej
obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv
a povinností, nemôže však za navrhovateľa vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a
vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom

prípade.
S ohľadom na uvedené, súdu prvého stupňa neprináležalo rozhodnúť priamo vo výroku rozsudku nad
rámec žalobného petitu návrhu o tom, kedy sa pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil. Pokiaľ
v tomto smere nebol podaný vzájomný návrh odporcu, bolo povinnosťou navrhovateľa upraviť (zmeniť)
žalobný petit návrhu a odstrániť tak stav právnej neistoty ohľadne toho, kedy sa jeho pracovný pomer u

odporcu skončil. Navrhovateľ tak neopodstatnene namieta, že súd prvého stupňa mal o tejto otázke vo
výroku rozsudku rozhodnúť z úradnej povinnosti. Nejde totiž o žiaden z prípadov uvedených v § 153 ods.
2 O.s.p., kedy by vyplýval určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi z právneho predpisu,
kedy nie je súd výnimočne viazaný žalobným návrhom účastníkov konania.
V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého

rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods.
3 O.s.p.).
So zreteľom na uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť odvolacích námietok navrhovateľa
týkajúcich sa zamietnutia návrhu na určenie trvania pracovného pomeru, a preto v tejto napadnutej časti
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.