Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. marec 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/397/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112239646
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112239646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: P.. Z. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. Š. - E., F. XXX/X, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom
Prešov, Sládkovičova 8, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné nám. 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím takto

r o z h o d o l :

odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.565,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne za sumy 1.565,36 Eur za obdobie od 18.11.2012 do zaplatenia, a to v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 20 Eur a na účet jeho
právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 379,42 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa23.11.2012žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcunazaplatenie
sumy 1.565,36 Eur titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Predmetný návrh
odôvodnil skutočnosťou, že bol trestne stíhaný pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného, pričom
táto vec bola prejednaná na tunajšom súde pod sp. zn. XT XX/XXXX. Konanie skončilo oslobodzujúcim

rozsudkom, pričom v priebehu trestného konania boli náklady spojené s jeho obhajobou vo výške
1.565,36 Eur. Následne odporca nesúhlasil s jeho žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku a
považoval túto za nedôvodnú.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom a žiadal tento zamietnuť s tým, že neboli splnené podmienky
vzniku nároku na náhradu škody, nebolo preukázané vydanie nezákonného rozhodnutia v trestnom
konaní ako ani príčinná súvislosť medzi namietaným rozhodnutím a spôsobenou škodou. Odporca

poukázalnaskutočnosť,žerozhodnutiavydanévpriebehutrestnéhostíhania,atouznesenieovznesení
obvinenia, nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie a nezákonnosť rozhodnutia nemožno
vyvodzovať len zo samotného oslobodenia spod obžaloby. V danom prípade je treba prihliadať na
konkrétne okolnosti prípadu, ktoré spočívali, okrem iného, aj v zmene právnej úpravy a použitia novšieho
ustanovenia právneho predpisu, ktoré bolo pre navrhovateľa v postavení obžalovaného priaznivejšie.
V konaní nebolo preukázané, že v čase vznesenia obvinenia neboli splnené podmienky pre vydanie
uznesenia o vznesení obvinenia.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením spisu tunajšieho súdu sp.
zn. XT XX/XXXX, príjmových pokladničných dokladov, faktúr za poskytnutie právnych služieb, žiadostio predbežné prerokovanie nároku, oznámenia o výsledku predbežného prerokovania ako aj ostatného
spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Na základe vydaného uznesenia o začatí trestného stíhania bol navrhovateľ trestne stíhaný pre trestný
čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a ods. 1, 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.
Následne na základe obžaloby okresného prokurátora v S. zo dňa 18.07.2003 bolo vedené trestné
konanie pod sp. zn. XT XX/XXXX pred Okresným súdom S.. Tento rozsudkom zo dňa 24.03.2011
oslobodil navrhovateľa spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry z dôvodu, že tento skutok nie je

trestným činom. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť po tom, čo Krajský súd v S. zobral na vedomie
späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským prokurátorom. V priebehu konania si navrhovateľ
zvolil obhájcu, pričom na trovách právneho zastúpenia zaplatil sumu 1.565,36 Eur. Túto sumu žiadal
od odporcu ako náhradu škody, a to žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 15.05.2012,
pričom odporca vyhodnotil jeho žiadosť ako nedôvodnú, čo mu oznámil podaním zo 07.11.2012.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 27 zákona č. 58/1969 Zb. účinného v čase vydania uznesenia o začatí trestného stíhania, resp.
podania žaloby Okresnej prokuratúry Prešov, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na náhradu
škody spôsobenej rozhodnutiami, ktoré budú vydané po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na

náhradu škody spôsobenej po tomto dni nesprávnym úradným postupom.

S poukazom na ustanovenie § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.07.2004, ktorý zrušil
dovtedy platný zákon č. 58/1969 Zb., súd má za to, že v danom prípade je nutné aplikovať vtedy účinný
zákon č. 58/1969 Zb., nakoľko rozhodnutia, ktoré spôsobili vznik škody u navrhovateľa, boli vydané

počas účinnosti tohto zákona. Skutočnosť, že k oslobodeniu spod obžaloby došlo už za účinnosti zákona
č. 514/2003 Z. z. nie je vo veci relevantná, pre určenie pôsobnosti zákona je podstatný stav v čase
vydania uznesenia o vznesení obvinenia a podanie obžaloby, čo bolo za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,

ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom v správnom konaní ako aj v
konaní pred súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal
štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie, štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti sa podľa odseku 1 nemožno zbaviť.

Podľa § 3 citovaného zákona, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti

nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 10 citovaného zákona, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov
odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je existencia
nezákonného rozhodnutia, t. j. rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Ďalej existencia
škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnym opravných prostriedkov smerujúcich
proti nezákonnému rozhodnutiu a ďalej vznik tejto zodpovednosti predpokladá, že nezákonné

rozhodnutie sa zrušilo, teda zbavilo platnosti. V tejto súvislosti súd dodáva, že v zmysle ustálenej súdnej
praxeštátzodpovedáajzaškoduspôsobenúzačatím,čivedenímtrestnéhostíhania,ktorésaneskončilo
právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Rozhodovanie súdov sa ustálilo na názore,
že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má
zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesenie obvinenia. Predmetný zákon

zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť. Nie je teda
nutné posudzovať správnosť rozhodnutia orgánu štátu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu
povinnosť a škodu zavinil, rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci
je výsledok tohto konania. V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ bol oslobodenýspod obžaloby a táto skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie nároku na náhradu škody. Skutočnosť,
že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tomto závere nič nemení.
Judikatúradospelakzáveru,žeideošpecifickýprípadzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúzačatím

a vedením trestného stíhania, aj keď zákon výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade
oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. V danom prípade sa vychádza z analogického výkladu
úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby, pričom v
súvislostisprávnymzastúpenímmuvzniklaškodanamajetkuvovýške1.565,36Eur,atonazaplatených

trovách obhajoby. Je nepochybne zrejmá príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
oslobodením spod obžaloby a vyplatenými trovami obhajoby, čím boli podľa názoru súdu splnené všetky
podmienky pre priznanie náhrady škody na zaplatených nákladoch obhajoby. Všetky úkony obhajoby
možno považovať za účelné a podmienené úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, bez ktorých
by tieto trovy neboli vznikli. Predmetné úkony boli vyúčtované a ich výška je v súlade s vyhláškou o
odmenách a náhradách advokátov, účinnou v čase vyúčtovania a vzniku týchto trov.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný a boli preukázané všetky
podmienky pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle citovaného zákona. Zodpovednou osobou za
škodu spôsobenú rozhodnutím orgánom štátu je Slovenská republika, v mene ktorej vystupuje príslušný
ústredný orgán, teda Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom nárok bol uplatnený

dôvodne čo do jeho rozsahu, preto súd návrhu vyhovel v celom rozsahu.

Súd posudzoval aj skutočnosť, či boli splnené podmienky pre uplatnenie nároku, pričom mal za to, že je
dôvodné priznať túto náhradu škody, nakoľko navrhovateľ využil všetky riadne opravné prostriedky voči
vydaným rozhodnutiam v priebehu trestného stíhania, nakoľko podal sťažnosť proti uzneseniu o začatí

trestného stíhania, ktorá bola následne zamietnutá ako nedôvodná.

Súd zároveň priznal navrhovateľovi taktiež právo na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 1.565,36
Eur vo výške 8,75 % od 18.11.2012 do zaplatenia. Odporca sa dostal do omeškania s plnením svojho
peňažného záväzku dňom nasledujúcim po doručení odpovede na žiadosť o predbežné prejednanie

nároku, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/95 Z. z., podľa ktorého
je úrok z omeškania o 8 %-tuálnych bodov vyšší ako základná sadzba Európskej centrálnej banky platnej
k 1. dňu omeškania. Nakoľko ku dňu 18.11.2012 táto predstavovala 0,75 % , súd priznal navrhovateľovi
právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne za obdobie od 18.11.2012.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému navrhovateľovi právo
na náhradu trov konania vo výške 20 Eur na zaplatenom súdnom poplatku a na náhradu trov konania
vo forme trov právneho zastúpenia. Tieto trovy pozostávajú z odmeny určenej v zmysle vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov. Sadzba za jeden úkon právnej pomoci z
hodnoty veci 1.565,36 Eur činí 71,37 Eur, pričom v konaní boli vykonané štyri úkony právnej pomoci, a

to prevzatie a príprava zastúpenia, písomná žiadosť na príslušný orgán o prerokovanie nároku, písomné
podanie na súd a zastupovanie na pojednávaní, k čomu je nutné pripočítať 3x režijný paušál po 7,63
Eur za úkony v roku 2012 a jeden režijný paušál vo výške 7,81 Eur za úkon v roku 2013, čo spolu činí
30.70 Eur. Táto suma po zvýšení o DPH vo výške 63,24 Eur predstavuje spolu sumu 379,42 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možnoodôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.