Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/104/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212211597
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212211597.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou vo veci maloletého V. C., G.. XX.X.XXXX,

bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II ako kolíznym opatrovníkom, dieťa
rodičov M.. V. L., G.. XX.X.XXXX, K. C., A. X, zast. JUDr. P. E., advokátom so sídlom v C., B. XX Q. T..
P. C., K. C., A. XX, v konaní o zmenu priezviska takto

r o z h o d o l :

Dáva súhlas namiesto otca Ing. P. C. na podanie žiadosti matky M.. V. L. na zmenu priezviska mal. V.
C. G.. XX.X.XXXX na priezvisko L. na príslušnom matričnom úrade.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom podanom na tunajšom súde žiadala, aby súd dal súhlas za otca dieťaťa k zmene
priezviska a súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska mal. V. C. G. V. L. na príslušný matričný
úrad. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec sa už vyše dva roky nestretol so svojim maloletým synom a

nepreukazuje o neho žiaden záujem, pričom voči synovi si plní výlučne vyživovaciu povinnosť. Uviedla,
že dňa 22.1.2011 uzavrela manželstvo s B. L. a prijala priezvisko L.. Z tohto manželstva sa im narodila
dňa 10.8.2011 dcéra Z. Q.. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj maloletý V. C., ktorý ako jediný nemá
priezvisko manžela matky. Poukázala na skutočnosť, že maloletý V. berie a vníma manžela matky ako
svojho skutočného rodiča, pričom sa opakovane pýta, prečo nemá také isté priezvisko ako ostatní
členovia rodiny, prečo ho v škole oslovujú učitelia ako C., keď on sa predsa volá L..

Otec s návrhom matky na zmenu priezviska mal. V. nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento
skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 11.11.2008, č.k. 35C/192/2008-23 súd manželstvo rodičov
rozviedol a schválil dohodu rodičov tak, že mal. V. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti

matky a otca zaviazal platiť výživné vo výške 5000,- Sk. Zároveň upravil styk otca s maloletým dieťaťom
tak, že otec bol oprávnený stýkať sa s mal. každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do
18.00 hod., každý pondelok od 15.00 hod. do 19.00 hod, každý štvrtok v nepárnom týždni od 15.00 hod.
do 19.00 hod., počas vianočných sviatkov vždy od 25.12. od 16.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a
počas letných prázdnin vždy prvý kalendárny júlový týždeň počnúc pondelkom od 9.00 hod. do príslušnej
nedele do 18.00 hod. a vždy posledné dva kalendárne augustové týždne počnúc pondelkom od 9.00
hod. do príslušnej nedele do 18.00 hod. a každý párny rok na veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do

18.00 hod.. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2008.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/286/2009 súd zistil, že na návrh otca P.
C. bolo vedené konanie o zmenu úpravy styku rodiča s mal. dieťaťom a úpravu rodičovských práv apovinností, keď otec žiadal zmenu pôvodnej úpravy styku s odôvodnením, že od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva mu matkou nebolo umožnené stretávať sa so synom a to najmä v pondelky a
nepárne štvrtky, ako aj párne víkendy, kedy sa matka s dieťaťom nenachádza na adrese A. XX, C., ani

ho neoboznámi s tým, kde sa s dieťaťom bude nachádzať. Uvádzal zároveň, že dieťa nevie zastihnúť
ani v škôlke, pričom otec zistil, že matka sa pravdepodobne nachádza s dieťaťom v M., v obci neďaleko
slovenských hraníc. Otec zároveň žiadal určiť povinnosť matke pravidelne ho písomne informovať o
zdravotnom stave dieťaťa, ako aj o mieste jeho pobytu. V uvedenom konaní z vyjadrenia matky a
správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že matka dôvodila, že z adresy A. XX, Z. C. sa vysťahovala na

základe výzvy otca, ktorý ju žiadal, aby byt vypratala, keďže bol jeho vlastníkom. Obaja rodičia v rámci
individuálnych pohovoroch u kolízneho opatrovníka pripustili, že styk otca so synom bol realizovaný v
súlade s rozhodnutím súdu do polovice februára 2009, mimo celovíkendových pobytov s prenocovaním.
Súd v konaní ustanovil znalkyňu PhDr. Z. A., z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí
a klinická psychológia dospelých. Zo znaleckého posudku č. 29/2011 vyplýva, okrem iného, že matka
v rámci pohovoru so znalkyňou uvádzala: „Prvé týždne po rozvode bol malý ochotný ísť s otcom, zlom

nastal až po otcovej cca 3-mesačnej odmlke, od tej doby malý nechcel chodiť k otcovi, v tom čase všetko
už bolo na súde. Pred dvoma rokmi na jej iniciatívu sa stretli v parku. Po nejakej dobe ona ich nechala
spolu. V ten deň bol malý s otcom v ZOO, kde sa mu páčilo, potom ho zobral na dom, kde malý zažil
iné ženy-otec mu predtým nič nevysvetlil. Nové stretnutie sa malo konať o tri dni, kedy už malý nebol
ochotný sa s otcom stretnúť, utekal od nich. Otcova reakcia bola taká, že hodil jeho veci na zem a

odišiel. Pred mal. V. otec vyslovil vetu „zničím ťa!. ďalší otcov pokus bol v škole, kde mal. znova pred
ním utekal, odmietol ho. Vianoce 2009-otec ešte v novembri prosil matku o stretnutie, rozprával veľmi
čudne-o psychotronikovi..., povedal, že chce V. kúpiť byt, ktorý aj kúpil na svoje meno, neskôr ho chcel
darovacou zmluvou previesť na syna. Oni sa tam aj nasťahovali, malému sa v byte veľmi páčilo, boli tam
cca 2-3 týždne. Darovanie sa nekonalo-otec dokonca cestou súdu požiadal o stanovenie za poručníka

mal. svojho právnika-súdom to bolo zamietnuté. Táto otcova nedôvera matku presvedčila k tomu, že z
bytu sa vysťahovali. Rok a pol otec vôbec sa o mal. nezaujímal. Okrem vulgárnych sms-iek, ktoré boli
adresované jej. V októbri 2010 bol posledný kontakt, kedy podala aj trestné oznámenie na neznámu
osobu od ktorej dostávala sms-ky s vydieračským obsahom. Podľa matky maloletý nemá vybudovaný
dostatočný citový vzťah, otec by mal viac spolupracovať na tejto skutočnosti-mal by byť trpezlivejší,

eventuálne sa podrobiť aj pomocným stretnutiam u odborníkov so zameraním na prelomenie neochoty
mal. stretávať sa s otcom, ktorý emocionálne veľmi prežíva túto problematiku."
Rovnako zo znaleckého posudku vyplýva, že otec sa na psychologické vyšetrenie dostavil v stanovený
čas. Počas jeho pobytu na chodbe pred ambulanciou došlo k náhodnému stretnutiu so synom, ktorý
veľmi impulzívne a emocionálne reagoval na otca slovami: „ty sviňa jedna, daj mne aj mojej rodine

už pokoj...". Po vstupe do ambulancie sa otec nezdržal lakrimácie (plaču). Znalcovi otec uviedol: „už
som to pochopil, nemá to zmysel, nebudem sa predsa podrobovať znaleckému vyšetreniu, nie sme v
Afganistane... veľ ja vychovávam dieťa ... a nemusím robiť testy..."-demonštratívne vstal a pozdravom
opustil ambulanciu. Otec mal. nepripustil argumentáciu znalca, aby sa napriek uvedenej skutočnosti
podrobil znaleckému vyšetreniu.

Maloletý pri pohovore so znalkyňou uvádzal: „ že rodičia sú rozvedení, mama sa vydala za B. L., ktorého
on má rád. S otcom sa párkrát stretával, naposledy v r. 2009, od tej doby ho nevidel a ani nechce
vidieť, nechcem sa s ním stretávať, neznášam ho, ani sekundu sa s ním nechcem stretnúť, klamal mi
do očí, chcel si ma kúpiť za peniaze, na sociálke povedal, že mi celá rodina zakazuje stretávať sa s
ním a telefonovať mu ...". Dieťa počas tohto monológu bolo veľmi rozrušené, nekľudné a anxiózne.

Ďalej uviedol, že otec mamu podvádzal s inou ženou. Pamätá sa na to, že raz prišla jedna žena, ktorá
povedala, že otec s ňou má dieťa. Mal. počas rozhovoru opakovanie uvádzal, že mamke verí, lebo stále
hovorí pravdu. „Vzťah s mamkou je v najlepšom poriadku, moja mamka mi nikdy nehovorí, čo mám
alebo nemám povedať...".
Znalkyňa v závere znaleckého posudku odpovedala na otázky súdu nasledovne:

Maloletý vo vzťahu k otcovi manifestuje negatívne až nezdravo nenávistné prejavy, odmieta ho, v
kontakte s ním reaguje neprimerane úzkostne neuroticky. Vzájomný citový vzťah medzi dieťaťom a
matkou je pozitívny, dieťa prejavuje vo vzťahu k matke citovú závislosť, identifikuje sa s jej cítením,
postojmianázormivovzťahukotcovi. Kotázke,vakomrozsahuaintervalochnavrhujeznalkyňaupraviť
styk otca s dieťaťom vzhľadom na záujmy a potreby mal. a citový vzťah dieťaťa k obom rodičom, ako aj

s ohľadom na vyjadrenie mal. k rozsahu styku. Znalkyňa vzhľadom k manifestovaným negatívnym až
nenávistným prejavom mal. k otcovi odporúčala v záujme mal. v prvom rade návštevu psychologickej
ambulancie oboch rodičov spolu s dieťaťom za účelom úpravy citového vzťahu dieťaťa k otcovi. Až
v závislosti od výsledkov tejto psychologickej intervencie odporúčam riešiť úpravu styku otca s mal.,prípadne uviedla iné zistenia, postrehy, ktoré zistí a ktoré by boli podstatné pre rozhodnutie vo veci, v
prípade pozitívneho výsledku psychologického zásahu odporúčam upraviť styk otca s dieťaťom v čo
najširšom rozsahu, aby sa dostatočne tieto vzťahy prehĺbili.

Následne otec doručil súdu podanie, v ktorom zobral návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie v
celom rozsahu zastaviť, preto súd uznesením zo dňa 25.10.2011 konanie zastavil, pretože aj matka so
späťvzatím návrhu súhlasila.

Matka vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 23.11.2012 uviedla, že odkedy

uzatvorila manželstvo so svojim terajším manželom (január 2011) mal. V. spontánne, sám, z vlastnej
vôle začal používať priezvisko L.. Matka sa radila aj s psychologičkou, ktorá sa vyjadrila, že zmena
priezviska by bola v prospech mal. V., preto sa rozhodla podať takýto návrh, pričom najprv vyzvala
otca, aby sa k tomuto vyjadril, resp. dal súhlas na zmenu, avšak tento nereagoval. Matka uvádzala, že
V. sa priezviskom L. začal podpisovať na rôzne listiny, v škole si takto meno písal na zošit, písomky
a postupne to okolie začalo akceptovať. Matka ďalej uvádzala, že pred týmto obdobím, kedy začal

V. používať priezvisko L., podpisoval sa stále iným priezvisko, teda nepoužíval priezvisko C., keďže
uvádzal rôzne iné mená napr. aj Harry Potter. Matka sa domnieva, že teraz keď už sa stále prezentuje
priezviskom L., akoby našiel svoju identitu. Rovnaké priezvisko má v súčasnosti matka, jej súčasný
manžel a aj spoločná dcéra - V. nevlastná sestra, preto sa aj sám V. jednoznačne vyjadruje tak, že
iba on nemá rovnaké priezvisko ako ostatný členovia rodiny, akoby bol „mimozemšťan". Matka ďalej

poukázala na tú skutočnosť, že aj v čase s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti, prevažnú väčšinu
starostlivosti o dieťa zabezpečovala iba ona, otec sa s dieťaťom stretával iba veľmi málo, resp. venoval
sa mu veľmi málo, keď ho napr. iba raz dva týždne alebo raz za mesiac zobral niekde do reštaurácie
alebo na nákup. Uviedla, že spočiatku po rozvode V. nemal problém so stretávaním sa s otcom, ak sa aj
stalo, že odmietol ísť s otcom, otec to akceptoval a neboli s tým spojené problémy. Až neskôr približne

v čase, keď bol podaný návrh otca na zmenu úpravy styku začal sa striktne domáhať realizácie styku
v zmysle rozhodnutia. Matka poukázala aj na to, že samotný návrh na zmenu úpravy styku bol otcom
podanývčase,ktorémupredchádzalopribližneobdobie3až4mesiacov,kedysynavôbecnekontaktoval
a neprejavil záujem o stretnutie s ním. Matka v dôsledku situácie po rozvode navštívila aj s dieťaťom
detskú psychologičku, pričom ponúkla aj otcovi možnosť návštevy psychologičky, on to však odmietol.

Matka ďalej uvádzala, že aj po zastavení konania o zmenu úpravy styku, potom ako došlo k incidentu
u znalkyne, otec sa žiadnym spôsobom nesnažil situáciu riešiť a približne po dobu 3 rokov, nemal so
synomžiadenkontakt.Uviedla,žeotecibaformálneprejavovalzáujem,keďsadomáhalprostredníctvom
návrhu na súd výkonu rozhodnutia o jeho styku s dieťaťom, avšak tento návrh bol zamietnutý z dôvodu,
že otec vôbec nereagoval na výzvu súdu a to ani opakovane.

Otec na pojednávaní dňa 7.3.2013 uviedol, že súhlasí s tým, že aj v tomto konaní je prvoradý záujem
dieťaťa. Poukázal na skutočnosť, že je pre neho veľmi bolestivé, že syn trpí diskonfortom, ktorý z jeho
pohľadu spôsobuje jeho matka, kde by chcel poukázať na to, že pokiaľ je v jednotlivých písomných

správach uvádzaný negatívny postoj syna ku nemu, prípadne v tomto prípade negatívny postoj k jeho
priezvisku. K uvedenému podľa jeho názoru dochádza v dôsledku dlhodobého správania sa matky, ktorá
ovplyvňuje mal. V., a dlhodobo mu bráni sa s ním stretávať a tento postoj a toto stanovisko dieťaťa je
výsledkom jej aktivít. Poukázal na to, že sa dlhodobo domáhal možnosti realizovať styk s dieťaťom, bolo
to v rokoch 2009-2010, kedy podával aj návrh na výkon rozhodnutia. Taktiež sa domáhal návrhom na

zmenu styku novej úpravy, avšak v týchto konaniach nebol úspešný. Otec ďalej uviedol, že konanie
zmenu úpravy styku, ktoré bolo vedené na jeho návrh, bolo ukončené uznesením o zastavení konania,
pretože on zobral späť návrh z dôvodu, že konanie na súde prebiehalo veľmi dlho, počas celého obdobia
3 rokov, nebol vykonaný iný úkon, iba jeden znalecký posudok, kde vyšetrovanie u znalca dopadlo veľmi
zle, syn mu nepekne vynadal. V dôsledku uvedených skutočností, teda zobral návrh na zmenu úpravy

styku späť.
Poukázal na tú skutočnosť, že aj keď zobral predchádzajúce návrhy späť, keďže sa rozhodol ďalej
nebojovať,nejednalosavžiadnomprípadeoto,žebystratilosynazáujem,naopakonsaonehozaujíma
naďalej si plní svoje povinnosti ako je vyživovacia povinnosť a zároveň nad rámec súdom stanoveného
výživného sporí mal. V. (kde už k dnešnému dňu má nasporenú čiastku skoro 10.000,- eur). Taktiež

maloletému zakúpil byt, ktorý dosiaľ je v jeho vlastníctve, teda mal v úmysle tento byt kúpiť s tým, že
neskôr bude patriť maloletému, avšak stále mu boli robené zo strany matky nejaké problémy. Taktiež
uviedol, že aj keď došlo k zmene výšky výživného, pristúpil na dohodu, pretože uznal argumenty matky,
že došlo k zvýšeniu nákladov a podobne.Poukázal ďalej na skutočnosť, že nesúhlasí so zmenou priezviska, pretože mal. V. tak, ako to vyplynulo
aj zo správy, sa neprezentuje len priezviskom L., ale napr. sa prezentoval aj priezviskom alebo
menom Harry Potter, taktiež z predchádzajúcich období vie, že sa chcel volať priezviskom podľa

predchádzajúcich priateľov matky, pričom poukázať na to, že manželstvo matky s p. L. trvá v súčasnosti
iba jeden rok, pričom vôbec nevie kto je tento pán, aký má vzťah k dieťaťu a podobne.
Ďalej uviedol, že by s tým nesúhlasil, ani s osvojením, ale pokiaľ by žiadali nie zmenu priezviska, ale
osvojenie,malobytoprenehoaspoňnejakúlogiku,keďžebyžiadaliosvojenienapr.nazákladetvrdenia,
že tvoria šťastnú rodinu. Takto on má aj naďalej platiť a plniť si povinnosti, avšak má dôjsť k zmene

priezviska, to pre neho zasa logiku nemá. Taktiež poukázal na to, že v tomto konaní je potrebné vykonať
širšie dokazovanie, aj vo vzťahu k iným skutočnostiam, vykonať prípadne znalecké dokazovanie, keďže
aj matka bola v predchádzajúcom období aj psychiatricky liečená a mala problém s alkoholom. Ďalej
otec uviedol, že rozvodovým rozsudkom je upravený jeho styk s maloletým, avšak on styk nerealizuje,
pretože dieťa sa s ním stretávať nechce a on mu nechce spôsobovať traumu, pričom si myslí, že sa
dieťa nechce stretávať, pretože je ovplyvňované matkou.

Zo správy z psychologického vyšetrenia PhDr. Z. E. v závere vyplýva, že V. nechce komunikovať s
rôznymi odborníkmi, chce si žiť svoj vlastný život, je v pomykove z toľkých vyšetrení a nepríjemných
stretnutí. Pre pozitívny a zdravý vývoj osobnosti dieťaťa psychologička navrhla vykonať zmenu
priezviska C. G. L. a eliminovať tak možné odlišnosti členov v rodine, pričom podľa jej názoru toho času

odlišnosti medzi ktoré patrí aj iné priezvisko dieťaťa spôsobujú V. psychický diskonfort s tendenciou
dezintegrácie osobnosti, ak v krátkom čase nedôjde k náprave. Oddialením zmeny priezviska na L. A.a
automaticky prolonguje aj tvorba zdravej a normálnej identity dieťaťa v jeho neprospech.

Zo správy Základnej školy M. XX/A vypracovanej triednym učiteľom dieťaťa vyplýva, že V. je žiakom

4.A triedy. Dosahuje v škole veľmi dobré učebné výsledky. Je kamarátsky, rád číta encyklopédie. V.
je medzi spolužiakmi obľúbený. Jeho správanie v škole je v súlade so školským poriadkom. V. nemá
žiadne neospravedlnené hodiny. Na písomky si V. v 3. ročníku nikdy nenapísal svoje pravé meno a
priezvisko, hoci bol napomínaný. Po napomenutí si napísal na písomky meno Harry Potter. Vo 4. ročníku
si začal V. písať iné priezvisko, ako je jeho rodné priezvisko na písomky, aj keď bol na túto skutočnosť

upozorňovaný. Stále si píše na svoje písomky priezvisko L.. V škole ho spolužiaci cez prestávky volajú
V. L.. Pri rozhovore s učiteľom, prečo používa iné priezvisko „L., A. V. vyjadril, že chce toto priezvisko
používať zo svojho vlastného presvedčenia a bez donútenia inými osobami.

Z pripojeného listu, ktorý matka doručovala otcovi (doručený dňa 12.3.2012) vyplýva, že týmto listom
matka žiadala otca o vyjadrenie k zmene priezviska mal. V., a žiadala ho o súhlas, kde informovala otca,
že dňa 29.1.2011 uzavrela manželstvo s IG.. B. L. O. a prijala priezvisko L., z ktorého manželstva sa
narodila aj dcéra. Poukazovala na to, že mal. V. sa cíti byť súčasťou novej rodiny.

Kolízny opatrovník v písomnej správe doručenej súdu 2.8.2012 uviedol, že mal. V. navštevuje ZŠ
M., kde ukončil 3. ročník s výbornými prospechom, je nadpriemerne inteligentný, šikovný a citlivý. V.
býva v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a sestrou. V. sa cíti byť súčasťou tejto rodiny, k
matkinmu manželovi prechováva pozitívne emócie, rešpektuje hod. Rovnako tak má pozitívny citový

vzťah k sestre. S matkou má úzky vzťah, je na ňu citovo výrazne naviazaný. Vzhľadom na vek mal. sme
odporučili navrhovateľke konzultáciu na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Košice
I, s cieľom zistiť postoje a motiváciu mal. dieťaťa k zmene priezviska. Navrhovateľka sa spolu s mal.
V. tejto konzultácie zúčastnili, otec mal. konzultáciu odmietol. Z poradensko-psychologickej konzultácie
vyplynulo, že mal. si želá zmenu priezviska to z dôvodu prechovávania negatívnych emócií až odporu k

otcovi. V. nemá záujem o styk s otcom, odmieta ho a rovnako tak ani nechce, aby záujem o styk prejavil
jeho otec. Mal. V. je nadmerne informovaný a zaťažovaný minulými aj súčasnými problémami rodičov.
Okrem faktu, že dieťa si želá zmenu priezviska, má negatívny vzťah s otcom, odmieta stretnutia s ním,
neboli zistené žiadne iné relevantné dôvody na zmenu jeho priezviska.

V písomnej správe doručenej súdu 15.11.2012 kolízny opatrovník informoval súd o tom, že dňa
13.11.2012 bol vykonaný pohovor s mal. V., za účelom zistenia jeho aktuálneho postoja k návrhu, pričom
mal. V. počas pohovoru opakovane prezentoval vôľu volať sa priezviskom L. tak, ako všetci členovia jehorodiny, čiže mama, sestra, a matkin manžel, ktorého mal. nazýva otcom. Priezvisko L. používa aj v škole,
podpisuje sa ním na písomky, aj jeho triedny učiteľ ho takto oslovuje. Mal. dieťa je s týmto priezviskom
už stotožnené, pri podpisovaní úradného záznamu sa k menu V. C. podpísal ako V. L.. Vzhľadom na

uvedenéskutočnostinavrhujeme,abysúdrozhodolvsúladesvôľoumal.dieťaťaapredmetnémunávrhu
na zmenu priezviska vyhovel.

Pred pojednávaním konaným dňa 7.3.2012, na ktorom súd rozhodol kolízny opatrovník telefonicky

ospravedlnil svoju neúčasť, avšak poukázal na svoje stanovisko doručené súdu v novembri 2012 s tým,
že situácia sa nezmenila a kolízny opatrovník má za to, že zmena priezviska je v záujme mal dieťaťa,
preto navrhol, aby súd udelil súhlas namiesto otca na zmenu priezviska mal. dieťaťa a to aj v súlade
s vôľou dieťaťa.

Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Vdanomprípadesamatkadomáhalaudeleniasúhlasunapodaniežiadostiozmenupriezviskanamiesto
otca, ktorý so zmenou priezviska dieťaťa nesúhlasí. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že o zmene
priezviskadieťaťaniejesúdoprávnenýrozhodovaťaprinezhoderodičovsúdnanávrhjednéhozrodičov
rozhodne iba o tom, či tento rodič je oprávnený podať žiadosť o zmenu priezviska dieťaťa, alebo nie.
Keďže v tomto konkrétnom prípade sa rodičia nedohodli o podaní žiadosti na zmenu priezviska mal.

V., pričom matka preukázala, že otca žiadala o vyjadrenie stanoviska a udelenie súhlasu, avšak otec
nereagoval, preto podala návrh na súd. Súd v súlade s ust. § 35 Zákona o rodine skúmal, či sú dané
závažné dôvody, pre ktoré je možné nahradiť súhlas otca na podanie takejto žiadosti matkou.
Súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade je v záujme mal. V., aby došlo k zmene jeho
priezviska a to nielen s poukazom na tú skutočnosť, že matka mal. V. uzatvorila manželstvo, z ktorého

pochádza aj ďalšie dieťa, pričom u matky došlo k zmene priezviska v dôsledku čoho traja členovia rodiny
matka, jej súčasný manžel a nevlastná sestra V. majú rovnaké priezvisko a iba mal. V., ktorý s nimi
žije v spoločnej domácnosti má odlišné priezvisko, čo nepriaznivo vplýva na jeho psychiku. Uvedené
vyplynulo aj z lekárskych správ psychologičky, ktorú dieťa dlhodobo navštevuje, súd preto poukazuje
aj na stanovisko psychologičky, ktorá jednoznačne vyjadrila, že je v záujme mal. V. udeliť takýto súhlas

a to v čo najkratšom čase. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že rovnaké stanovisko zaujal aj
kolízny opatrovník, ktorý rovnako má za to, že zmena priezviska je v záujme mal. dieťaťa a dlhodobo
takýto názor prezentuje aj samotné mal. dieťa.
Vo vzťahu k tvrdeniu otca, že stanovisko dieťaťa je ovplyvnené konaním matky, súd poukazuje na tú
skutočnosť, že samotná zmena priezviska nie je obmedzením rodičovských práv otca a nebráni mu, aby

naďalej prejavoval svoj záujem o dieťa, venoval sa mu a snažil sa tak zlepšiť svoj vzťah s dieťaťom. Na
základe správania sa dieťaťa a jeho jednoznačne zaujatého stanoviska je súd toho názoru, že naopak
neudelenie súhlasu, by mohlo vážne narušiť psychiku dieťa a jeho ďalší vývoj. V neposlednom rade súd
poukazuje aj na to, že aj keď otec slovne prezentuje záujem o mal. V., jeho konanie tomu nenasvedčuje,
keď dlhodobo sa s dieťaťom nestretáva. Jeho pasívny postoj, ktorý zaujal aj v konaniach, ktoré už boli

vedené na súde, neprispieva k zlepšeniu postoja dieťaťa k otcovi. Naopak prehlbuje ich vzájomné
odcudzenie. To, že otec si len plní vyživovaciu povinnosť (aj keď by to bolo nad ráme súdom stanovenej
povinnosti) samo o sebe nepreukazuje záujem otca o dieťa.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že nepovažoval za vhodné doplňovať dokazovanie spôsobom, ktorý
navrhoval otec, t.j. výsluchom ďalších učiteľov, alebo zabezpečením ich správ, prípadne ďalším

znaleckým dokazovaním, keď súd zohľadnil stanovisko psychologičky, ktorú dieťa dlhodobo navštevuje,
že oddiaľovanie rozhodnutia môže negatívne ovplyvniť vývoj dieťaťa a rovnako je súd toho názoru, že
takéto predlžovanie stavu právnej neistoty u dieťaťa, ktoré je informované o tomto konaní, pričom by
bolo nútené navštevovať ďalších odborníkov, pre potreby znaleckého dokazovania, k čomu má dieťa
negatívny postoj, nie je v záujme dieťaťa.

Ako ďalší dôvod na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska súd videl ohrozenie
školského a vzdelávacieho procesu dieťaťa, kde dieťa jednoznačne prezentuje svoje stanovisko a aj
keď toto je v súčasnosti zo strany učiteľov akceptované, môže do budúcna viesť k ďalším možným
problémom, keďže sa dieťa prezentuje trvale iným priezviskom, ako je jeho súčasné priezvisko.K námietke otca, že matka je so súčasným manželom zosobášená iba krátko, súd uvádza, že v
súčasnosti toto manželstvo trvá, riadne plní svoj účel, keďže v tomto konaní neboli preukázané žiadne
skutočnosti, žeby toto manželstvo bolo nefunkčné. Z uvedeného manželstva pochádza aj ďalšie dieťa

a teda súd vychádza zo stavu, ktorý je v čase rozhodovania a teda neakceptoval túto námietku otca.
K tvrdeniu otca, že dieťa sa prezentovalo rôznymi inými priezviskami, nielen priezviskom L., súd uvádza,
že z vykonaného dokazovania síce vyplýva, že dieťa sa prezentovalo aj inými menami, avšak bolo
to v čase, predtým ako matka dieťaťa uzatvorila manželstvo so súčasným manželom a prijala nové
priezvisko, pričom od uzatvorenia manželstva a zmeny priezviska matky, dieťa trvale dlhodobo používa

toto priezvisko, totožné s priezviskom ostatných členom rodiny, s ktorými býva v spoločnej domácnosti,
t.j. akoby dieťa našlo svoju identu. Naopak je súd názoru, že skutočnosť, že dieťa aj predtým, ako matka
zmenila svoje priezvisko na priezvisko L. a mala ešte priezvisko zhodné s priezviskom dieťaťa C., V. už
používal iné priezviská (a to aj vymyslené), svedčí o negatívnom postoji dieťaťa k svojho súčasnému
priezvisku, preto súd považuje túto skutočnosť za ďalší dôvod svedčiaci pre zmenu tohto priezviska
na iné.

Pri rozhodovaní súdu vo veci zmeny priezviska je prvoradý záujem dieťaťa, ktorý bol preukázaný v
priebehu konania. O zmene priezviska súd rozhodnúť nemôže, ale rozhodne len o splnomocnení rodiča
na podanie žiadosti o zmene priezviska dieťaťu príslušnému orgánu. Vzhľadom na vyššie uvedený
skutočný stav a v súlade s cit. zák. ustanovením rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

O trovách konania súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2

O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).