Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/240/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711202275
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7711202275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobkýň: X. Y. C., nar. XX.X.XXXX,
bývajúcej v P., U.. Š. X, 2. P. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v P., U.. Š. X, obe zastúpené U.. L. W.,
advokátkou,sosídlomvP.,O..A.XX,protižalovaným:1.Y.D.,nar.XX.X.XXXX,bývajúcejvP.,U..Š.XX,
2. F. D., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v P., U.. Š. XX, obom zastúpeným U.. P. P., advokátom, so sídlom
v P., X.. I. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných L. F., Y..X.., so sídlom v W., P. A. X,
zastúpeného U.. F. M., advokátom, so sídlom v O.G., M. X, o náhradu škody a zaplatenie nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobkýň a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa

7. júla 2011, č. k. 12C/35/2011-41 t a k t o

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutej zamietavej časti tak, že žalovaná v 1. rade j e p
o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1. rade 1.460,86 eur a žalobkyni v 2. rade 735,38 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej zamietavej časti, t.j. v časti o zaplatenie 20.000,- Sk (663,88 €), mení rozsudok tak, že
konanie v tejto časti vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou v 1.rade z

a s t a v u j e.

Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á nahradiť trovy konania žalobkyni v 1. rade vo výške 1.740,54
eur a žalobkyni v 2. rade vo výške 470,35 Eur a tieto zaplatiť k rukám ich právnej zástupkyne advokátky
U.. L. W., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vedľajší účastník na strane žalovanej v 1. rade n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalovanému v 2.rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2.rade náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 7.júla
2011, č.k. 12C 35/2011-41 žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade 7.201,92
eur a žalobkyni v 2. rade 221,83 eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti
nárok (správne žalobu - poznámka odvolacieho súdu) žalobkýň v 1. a 2. rade zamietol. Žalobu proti
žalovanému v 2. rade zamietol. Žalovanej v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade trovy

konania na účet jej právnej zástupkyne (U.. L. W. - poznámka odvolacieho súdu) vo výške 856,20 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému v 2.rade náhradu trov konania voči žalobkyniam
nepriznal. Žalovanej v 1.rade vo vzťahu k žalobkyni v 2.rade náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyni
v 2.rade uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1.rade naúčet jeho právneho zástupcu (U.. F. M. - poznámka odvolacieho súdu) vo výške 1.585,55 eur v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2.rade vo vzťahu
k žalobkyniam náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ust. § 427 ods. 1, 2, § 428,
§ 429, § 449 ods. 2, 3 a § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 101 ods. 1 až 5 zák. č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení a § 2 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. uzavrel, že nárok žalobkýň je čiastočne
dôvodný. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalovaná v 1. rade bola prevádzkovateľkou

motorového vozidla značky Škoda Felícia, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda dňa 21.10.2006.
Tento osobný automobil kúpil od P. D. žalovaný v 2.rade (otec žalovanej v 1. rade). Automobil
však nekupoval pre svoju potrebu, ale pre potrebu žalovanej v 1.rade. Žalovaný v 2.rade nemal
ani oprávnenie na riadenie osobného motorového vozidla. Dňa 21.10.2006 bolo predmetné vozidlo
odovzdané predávajúcou P. D. žalovanému v 2.rade, a ten ho následne odovzdal do užívania žalovanej
v 1.rade. Napriek tomu, že došlo k predaju vozidla dňa 21.10.2006, zmena držiteľa nebola zaevidovaná

na príslušnom OO PZ. Okresný súd uzavrel, že žalovaná v 1.rade nesie zodpovednosť za škodu,
vzniknutú pri prevádzke motorového vozidla podľa ustanovenia § 427 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka, ku ktorej došlo pri dopravnej nehode dňa 21.10.2006, a pri ktorej spôsobila zranenia H. C.,
na následky ktorých pri prevoze do nemocnice zomrel. Zodpovednosť žalovanej v 1.rade za následky
dopravnej nehody je zodpovednosťou objektívnou. Neboli zistené žiadne podstatné okolnosti, ktoré

by žalovanú tejto zodpovednosti zbavovali, pričom ani žalovaná v 1.rade žiadne takéto skutočnosti
neuviedla. Pokiaľ tvrdila, že prístrojová doska nebola podsvietená, a preto nemohla kontrolovať rýchlosť
jazdy, ide o okolnosť vyplývajúcu z prevádzky motorového vozidla, ktorá má pôvod v prevádzke, a preto
sa nemôže ňou vyviniť. Rozsah objektívnej zodpovednosti žalovanej v 1.rade okresný súd stanovil v
súlade s ustanovením § 429 a § 449 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 nar. vlády č.

87/1995 Z. z., podľa ktorého primerané náklady spojené s pohrebom sa určia podľa pracovnoprávnych
predpisov, upravujúcich zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.
Keďžeustanovenie§49ods.1nar.vládyč.223/1988,ktorýmsavykonávaZákonníkprácebolozrušené,
pri stanovení náhrady nákladov, spojených s pohrebom aplikoval ustanovenie § 101 zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v spojení s Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

SR z 24.6.2005 a z 13.4.2006, ktorými boli dôchodkové dávky zvýšené a zistil, že k 21.10.2006 tak
výška náhrady nákladov spojených s pohrebom predstavuje 56.948,- Sk. Po započítaní plnenia podľa
sociálnoprávnych predpisov (pohrebného vo výške 2.000.- Sk) tak ustálil, že povinnosťou žalovanej v
1.rade je uhradiť náhradu nákladov spojených s pohrebom žalobkyni v 1.rade vo výške 54.948,- Sk.
Keďže za žalovanú v 1.rade toto plnenie už poukázal vedľajší účastník na strane žalovaných uzavrel,

že žalobkyni v 1.rade náhrada nákladov spojených s pohrebom nepatrí. Z týchto dôvodov žalobu v tejto
časti zamietol.

Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 1.rade na zaplatenie 16.965,- Sk (563,13 eur) a žalobkyne v 2. rade
na zaplatenie 6.683,- Sk (221,83 eur) titulom náhrady škody, súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaná

v 1.rade ako vodička motorového vozidla porušila viacero ustanovení zákona. Jazdila pod vplyvom
alkoholu,čojevrozporesustanovením§4ods.3písm.b/zák.č.315/1996Z.z..Neprispôsobilarýchlosť
jazdy svojím schopnostiam a vlastnostiam vozidla, nákladu a poveternostným podmienkam, a zároveň
porušila aj ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka o prevenčnej povinnosti, keďže sa nesprávala
tak, aby inému nespôsobila škodu. Štýlom a technikou jazdy sa dostala s vozidlom dňa 21.10.2006 do

nekontrolovateľného šmyku a je zrejmé, že práve v príčinnej súvislosti s týmto konaním žalovanej v
1.rade, žalobkyniam v 1. a v 2.rade vznikla škoda titulom uhradených trov trestného konania právnemu
zástupcoviU..U.O.,advokátovi,ktorýžalobkynevtrestnomkonanízastupovalakopoškodené.Úhradou
tejtosumysažalobkyniamzmenšilmajetok,pričomžalovanáv1.radesasvojejzodpovednostinezbavila.
Žalobkyniam preto priznal náhradu škody, ktorú podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka

neznížil, keďže nezistil dôvody pre jej zníženie. Prihliadol pritom na tú skutočnosť, že žalovaná v 1.rade
je zamestnaná v Českej republike, je zárobkovo činná tak, ako aj žalobkyne. V súčasnosti je žalovaná
v 1.rade slobodná a výška priznanej náhrady škody nie je natoľko vysoká, aby túto nemohla splniť
bez núteného výkonu rozhodnutia. Preto zaviazal žalovanú v 1.rade zaplatiť žalobkyni v 1.rade titulom
náhrady škody sumu vo výške 563,13 eur a žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 221,83 eur.

Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 2.rade na úhradu 1/3 nákladov na smútočné ošatenie vo výške 13.301,-
Sk (441,51 eur) a cestovných nákladov z Veľkej Británie na Slovensko vo výške 8.853,- Sk (293,87 eur),
v tejto časti žalobu zamietol, lebo podľa ustanovenia § 101 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. sa výdavkya smútočné ošatenie, ako aj cestovné, vynaložené na prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto
pohrebu a späť, môžu uhrádzať len osobám, ktoré žili ku dňu smrti v domácnosti s poškodeným. Keďže
s H. C. v spoločnej domácnosti dňa 21.10.2006 žila len žalobkyňa v 1.rade a žalobkyňa v 2.rade bola od

roku 2004 odcestovaná v Anglicku uzavrel, že žalobkyni v 2.rade nepatrí náhrada cestovných výdavkov,
ani náhrada nákladov na smútočné ošatenie. Preto žalobu v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 1.rade na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,- Sk (6.638,78
eur), okresný súd uzavrel, že tento nárok je v zmysle ustanovení § 11 a § 13 ods. 1, 3 Občianskeho

zákonníka dôvodný. Po vykonanom dokazovaní totiž boli naplnené podmienky pre priznanie náhrady
nemajetkovejujmyžalobkyniv1.rade,keďžezostranyžalovanejv1.radedošlokprotiprávnemuzásahu,
atenbolvpríčinnejsúvislostisovznikomnemajetkovejujmynasúkromížalobkynev1.rade.Tentozásah
je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá vznikla žalobkyni v 1.rade stratou jej syna. Preto zaviazal
žalovanú v 1.rade zaplatiť žalobkyni v 1.rade nemajetkovú ujmu vo výške 6.638,78 eur, ktorú považoval
za primeranú.

O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňami a žalovaným v 2.rade rozhodol v súlade s ustanovením
§150ods.1O.s.p.aúspešnémužalovanémuv2.radenáhradutrovkonaniavočižalobkyniamnepriznal.
Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval tú skutočnosť, že žalovaný v 2.rade je otcom žalovanej v
1.rade, ktorý v konaní vystupoval ako kupujúci osobného motorového vozidla Škoda Felícia. Predmetné

motorové vozidlo po kúpe prihlásené do evidencie osobných motorových vozidiel nebolo, a preto nebolo
možné zistiť ani skutočného držiteľa motorového vozidla. Žalovaná v 1.rade pri svojej výpovedi pred
súdom uvádzala, že vlastníkom motorového vozidla Škoda Felícia v čase dopravnej nehody bola P. D..
Až z neskoršie vykonaného dokazovania súdom vyplynulo, že žalovaná v 1.rade bola oprávnená viesť
motorové vozidlo na základe súhlasu jej rodičov. Práve tieto skutočnosti viedli žalobkyne o rozšírenie

žaloby i o otca žalovanej v 1.rade - žalovaného v 2.rade. Ten až vo svojej výpovedi za držiteľku a
prevádzkovateľku motorového vozidla Škoda Felícia označil žalovanú v 1.rade, keď uviedol, že vozidlo
pre ňu kúpil, aby ho používala. Trovy konania vzniknuté na strane žalovaného v 2.rade boli spôsobené
zavádzajúcou obranou žalovanej v 1.rade. Preto súd prvého stupňa uzavrel, že bolo by v rozpore s
požiadavkou spravodlivosti, za týchto okolností priznať žalovanému v 2.rade právo na náhradu trov

konania. Z tých istých dôvodov nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného v 2.rade, pretože jeho postavenie je závislé na postavení účastníka, ktorého v konaní
podporuje.

O trovách konania vo vzťahu medzi žalovanou v 1.rade a žalobkyňou v 1.rade rozhodol podľa ust. § 142

ods. 2 O.s.p. vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní. Žalobkyňa mala úspech v konaní vo výške 77
% a neúspech vo výške 23 %, a preto má právo na 54 % účelne vynaložených trov konania. Žalovanú
v 1.rade preto zaviazal nahradiť žalobkyni v 1.rade trovy konania vo výške 856,20 eur, pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia.

O trovách konania vo vzťahu medzi žalovanou v 1.rade a žalobkyňou v 2.rade rozhodol v zmysle ust.
§ 142 ods. 2 O.s.p., keď ustálil, že úspech žalovanej v 1.rade v percentuálnom vyjadrení činí 54 %.
Keďže však žalovaná v 1.rade nežiadala priznať náhradu trov konania, v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. jej
náhradu trov konania nepriznal.

Zvyššieuvedenýchdôvodovpriznalvedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanej v1.radevočižalobkyni
v2.radenáhradutrovkonania,keďževedľajšíúčastníknáhradutrovkonaniauplatnil.Žalobkyňuv2.rade
preto zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1.rade trovy právneho zastúpenia
vo výške 1.585,55 eur, pričom pri ich vyčíslení vychádzal z vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bol zamietnutý v prevyšujúcej časti nárok žalobkýň v
1. a v 2.rade, proti výroku o náhrade trov konania žalobkyne v 1.rade a proti výroku, ktorým súd uložil
žalobkyniv2.radepovinnosťzaplatiťtrovykonaniavedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanejv1.rade,
v zákonnej lehote podali odvolanie žalobkyne v 1. a v 2.rade, z dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch tak, že uloží žalovanej

v 1.rade povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade sumu vo výške 9.326,66 eur a žalobkyni v 2.rade sumu
vo výške 957,21 eur. Ide o sumy predstavujúce nárok žalobkýň v 1. a v 2.rade vrátane tých nárokov,
ktoré im už boli rozsudkom súdu prvého stupňa priznané. Zároveň navrhli zaviazať žalovanú v 1.rade
nahradiť trovy konania žalobkyniam v 1. a v 2.rade. Uplatnili trovy odvolacieho konania. V dôvodochodvolania namietali, že žalobkyne voči žalovanej v 1.rade uplatňujú len náhradu skutočnej škody, ktorá
im v súvislosti so škodovou udalosťou vznikla. Žalobkyňa v 2.rade uplatnila len časť skutočnej škody,
a to 1/3 nákladov na svoje smútočné ošatenie a členov svojej rodiny a cestovné náklady na pohreb. I

keď rozsah náhrady škody podľa § 427 Občianskeho zákonníka a ďalších predpisov je limitovaný, nie je
tomu tak podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka sa poškodenému
uhrádza skutočná škody a ušlý zisk. Skutočnou škodou žalobkyne v 1.rade boli náklady, ktoré jej vznikli
v súvislosti s pohrebom jej syna, jeho ošatením, smútočnou hostinou atď. Bez škodovej udalosti by
nevznikli náklady ani žalobkyni v 2.rade na jej smútočné ošatenie a jej rodinných príslušníkov bez

ohľadu na to, či ku dňu smrti žila v spoločnej domácnosti s nebohým, pretože sa jednalo o jej brata,
teda najbližšieho pokrvného príbuzného. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výraznom rozpore s
požiadavkou spravodlivosti. Aj napriek tomu, že škoda v žalovanom rozsahu bola preukázaná listinnými
dôkazmi a žalobkyniam preukázateľne vznikla v dôsledku trestného činu žalovanej v 1.rade, súd svojim
rozsudkom nepochopiteľne obmedzil jej náhradu len na zanedbateľný rozsah. Pokiaľ ide o výrok o
trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2.rade a vedľajším účastníkom na strane žalovanej v

1.rade, tento výrok nemá oporu v odôvodnení samotného rozsudku. Navyše vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci, i okolnosti, za akých došlo k dopravnej nehode, a celkový postoj žalovanej v 1.rade,
ktorá sa nezúčastnila ani na jednom pojednávaní a nijako žalobkyniam neprejavila ľútosť nad smrťou
jediného syna a brata, a doposiaľ neuhradila ani časť škody, ktorú by sama uznala, pričom naopak
účelovou výpoveďou zavádzala súd a snažila sa preniesť zodpovednosť na iných, sú dané dôvody

osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Preto je dôvodné náhradu trov konania na strane vedľajšieho
účastníka, ktorého postavenie je závislé na postavení účastníka, ktorého v konaní podporuje, nepriznať.

Proti výrokom rozsudku, ktorými sa žalovanému v 2.rade náhrada trov konania voči žalobkyniam
nepriznala, vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou v 2.rade a vedľajším účastníkom žalovanej

v 1.rade a vo výroku, ktorým sa vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 2.rade vo vzťahu k
žalobkyniam náhrada trov konania nepriznala, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na
strane žalovaných. Navrhol v napadnutých výrokoch zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že v prejednávanej veci nebol dôvod pre aplikáciu
ustanovenia § 150 O.s.p. vo vzťahu medzi žalovaným v 2.rade a žalobkyňami. Rozhodnutie súdu

prvého stupňa je nesprávne a nespravodlivé a navyše aj nedostatočne odôvodnené, pretože súd by
mal predovšetkým prihliadať na postoj účastníkov v konaní a ďalšie významné okolnosti, týkajúce sa
podania žaloby a vedenia sporu. Žalobkyne musia niesť zodpovednosť za to, že v konaní uplatňovali
nároky aj voči žalovanému v 2.rade. Navyše súd prvého stupňa neuviedol žiadne konkrétne dôvody,
pre ktoré žalobu voči žalovanému v 2.rade zamietol. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania

voči nárokom, uplatneným voči žalovanému v 2.rade na pojednávaní dňa 9.6.2011, a s touto námietkou
sa (však) súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nijako nevyporiadal. Nepriznanie náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi a žalovanému v 2.rade je nespravodlivé a neopodstatnené. Vytkol súdu
prvého stupňa, že nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi za dva úkony právnej služby,
a to za odvolanie zo dňa 19.11.2009 a za písomné vyjadrenie zo dňa 6.5.2010, ktoré boli vykonané v

odvolacom konaní proti uzneseniu súdu o zastavení konania proti pôvodne žalovanej P. D.. Vedľajší
účastník si náhradu za tieto dva úkony doposiaľ neuplatnil, avšak súd prvého stupňa, ani odvolací súd o
nich nerozhodol, a preto aj s poukazom na výrok súdu prvého stupňa v uznesení č. k. 12C/73/2008-120
zo dňa 24.5.2010, v ktorom si vymienil rozhodnúť o trovách konania, uplatnil náhradu aj za tieto dva
úkony právnej pomoci.

Žalovaní, ani vedľajší účastník na strane žalovaných, sa k odvolaniu žalobkýň písomne nevyjadrili.

Žalobkyne sa písomne k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkýň a odvolanie vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 2 písm. b/, ods.3
O.s.p., z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu vo veci samej (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkýň je čiastočne dôvodné a odvolanie vedľajšieho účastníka dôvodné nie je.

Rozsudok vo výroku, ktorým žalovaná v 1.rade bola zaviazaná zaplatiť žalobkyni v 1.rade 7.201,92 eur
a žalobkyni v 2.rade 221,83 eur, nebol odvolaním napadnutý; preto tento výrok nadobudol právoplatnosť
a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu. Rovnako odvolaním nebol napadnutý ani výrok, ktorýmžaloba voči žalovanému v 2.rade bola zamietnutá. Aj tento výrok nadobudol právoplatnosť a nestal sa
predmetom odvolacieho prieskumu (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho prieskumu sa stal napadnutý výrok v zamietavej časti a súvisiace výroky o
trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, ako aj napadnutý výrok o
trovách konania žalovaného v 2.rade a vedľajšieho účastníka na jeho strane.

Odvolacísúdrozhodolbeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.Rozsudokbol

verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.2.2013 o 8.45 hod. v pojednávacej miestnosti č.
dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18.2.2013
na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p., v spojení s § 211
ods. 2 O.s.p.

Žalobkyne vo veci samej namietajú odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii

práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený.

Žalobkyňa v1. rade označila za primerané náklady, spojené s pohrebom cintorínske poplatky vo výške
3.941,- Sk a 500,- Sk, pohrebnú službu 10.864,- Sk, smútočnú výzdobu 1.450,- Sk, pánske sako pre
nebohého 4.290,- Sk, kravatu pre nebohého 170,- Sk, ponožky 33,- Sk, stuhu do rakvy 82,50 Sk, šatovku
do rakvy 1.248,- Sk, plachtu do rakvy 260,- Sk, smútočný veniec 1.000,- Sk, kvety 4.395,- Sk a 700,-

Sk, stromček na hrob 109,- Sk, smútočnú hostinu (kar) 22.071,- Sk, pohonné hmoty vynaložené pri
zaobstaraní pohrebu 1.400,- Sk, vyhotovenie fotografií z pohrebu 200,- Sk, kahance a sviečky 524,- Sk,
náhrobný pomník 60.000,- Sk, spolu vo výške 113.237,50 Sk (3.758,80 eur). Z týchto nákladov navrhla
odpočítať príspevok na pohreb vo výške 2.300,- Sk a sumu 46.927,50 Sk, ktorú jej titulom náhrady
týchto nákladov uhradil vedľajší účastník. Žalobkyňa v 1. rade vyčíslila škodu, vzniknutú titulom náhrady

primeraných nákladov, spojených s pohrebom vo výške 64.010,- Sk (2.224,74 eur).

Žalobkyňa v 1.rade voči žalovanej v 1.rade uplatňuje náhradu primeraných nákladov spojených s
pohrebom, ktoré súd prvého stupňa právne posudzoval podľa ust. § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v spojení s ust. § 2 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa tieto určia podľa pracovnoprávnych predpisov upravujúcich
zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Zákon odkazuje na ust. § 49
ods. 1 nar. vlády ČSSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce, a ktoré bolo zrušené zák.
č. 311/2001 Z. z. Zákonníkom práce s účinnosťou od 1.4.2002.

Napriek tomu, že žalobkyňa v 1.rade náklady spojené s pohrebom riadne zdokladovala a žiadny
z účastníkov, ani vedľajší účastník odôvodnenosť, výšku a ani primeranosť týchto nákladov
nespochybňoval, súd prvého stupňa náhradu týchto nákladov žalobkyni v 1. rade nepriznal dôvodiac
tým, že v zmysle ustanovenia § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 1 nar. vlády č.
87/1995 Z. z. a zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorých je limitovaná výška náhrady

týchto nákladov sumou 54.948,- Sk, žalobkyni v 1. rade náhrada tejto škody nepatrí.

Odvolací súd nepovažuje za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o nároku žalobkyne v 1.rade na
náhradu škody titulom nákladov spojených s pohrebom, pretože v zmysle § 449 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa uhrádzajú primeranú náklady spojené s pohrebom. Nárok žalobkyne v 1.rade, pokiaľ ide

o náhradu nákladov spojených s pohrebom, je majetkovou ujmou a zároveň aj skutočnou škodou. Ide o
náklady, ktoré žalobkyňa v 1. rade preukázateľne v súvislosti s pohrebom H. C. vynaložila a nepochybne
ide o primerané náklady. Žalobkyni v 1. rade patrí ich náhrada aj v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka.Výdavky, vynaložené žalobkyňou v 1. rade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a miestne zvyklosti
nepochybne možno považovať za primerané a to aj vzhľadom na blízky rodinný vzťah a vek syna

žalobkyne v 1. rade H. C.. Výdavky, uplatnené žalobkyňou z tohto titulu neboli v konaní žalovanými ani
vedľajším účastníkom namietané.

Pokiaľ (však) ide o náhradu nákladov žalobkyne v 1. rade za náhrobný pomník vo výške 60.000,- Sk
(č. l. 23 spisu), o tomto nároku už bolo čiastočne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce

č. k. 4T/14/2007-253 zo dňa 30.10.2007, ktorým bolo okrem iného uložené obžalovanej Y. D. v zmysle
ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku nahradiť poškodenej Y. C. (žalobkyňa v 1. rade) škodu
vo výške 20.000,- Sk, pričom podľa odôvodnenia tohto rozsudku išlo o náhradu hodnoty náhrobného
pomníka. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú Y. C.Ú. so zvyškom nároku na
náhradu škody na občianske súdne konanie. Právoplatným rozsudkom v trestnej veci bolo žalovanej v
1.rade už súdom uložené uhradiť žalobkyni v 1.rade 20.000,- Sk z celkovo uplatnenej náhrady hodnoty

náhrobného pomníka vo výške 60.000,- Sk.

O tomto nároku žalobkyne v 1.rade vo výške 20.000,- Sk už bolo právoplatne rozhodnuté, a preto podľa
§ 159 ods. 3 O.s.p. táto skutočnosť zakladá dôvod prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). Z týchto
dôvodov odvolací súd konanie v tejto časti (t.j. o sumu 20.000,-Sk) podľa ust. § 103 a § 104 ods. 1

O.s.p. zastavil.

V tejto časti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov (viď R 22/1979 etc.) podľa ktorej
právoplatné prisúdenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní bráni prejednaniu rovnakej veci v
občianskom súdnom konaní v tom rozsahu, v akom sa o náhrade škody rozhodlo.

Z celkovo uplatňovanej náhrady za náhrobný pomník vo výške 60.000,- Sk je preto dôvodná (len)
náhrada vo výške 40.000,- Sk (60.000,- Sk - 20.000,- Sk).

Z celkovo uplatňovanej náhrady (primerané náklady spojené s pohrebom) vo výške 113.237,50 Sk

(3.758,80 eur) tak treba odpočítať časť sumy náhrobného pomníka vo výške 20.000,- Sk, priznanú
rozsudkom v trestnej veci, príspevok na pohreb vo výške 2.300,- Sk a sumu 46.927,50 Sk, ktorá bola
titulom týchto nákladov uhradená žalobkyni v 1. rade vedľajším účastníkom (ako vyplýva z vyjadrenia
vedľajšieho účastníka k žalobe zo dňa 16.7.2008, ale aj ďalších vyjadrení vedľajšieho účastníka v
priebehu konania, ktorý výplatu tejto sumy žalobkyni nespochybnil a ako vyplýva aj z písomného dôkazu

na č. l. 27 spisu zo dňa 8.2.2007). Celkovo je preto nárok žalobkyne v 1.rade na náhradu škody za
náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom dôvodný vo výške 1.460,86 eur. (113.237,50 Sk
- 20.000,- Sk - 2.300,- Sk - 46.927,50 Sk, čo činí 44.010,- Sk, po prepočte konverzným kurzom sumu
1.460,86 €).

Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 2.rade na náhradu škody titulom nákladov na smútočné ošatenie vo
výške 13.301,- Sk (441,51 eur) a cestovných nákladov z Veľkej Británie na Slovensko vo výške 8.853,-
Sk (293,87 eur), rovnako ako z dôvodov, týkajúcich sa žalobkyne v 1.rade, odvolací súd nepovažuje za
správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ nárok žalobkyne v 2.rade v tomto rozsahu zamietol.
Rovnako ako v prípade žalobkyne v 1.rade aj u žalobkyne v 2. rade ide o skutočne vynaložené náklady,

spojené so zabezpečením si smútočného ošatenia v súvislosti s pohrebom H. C., ktorý bol jej bratom.
Aj náklady cestovného na pohreb zo zahraničia a späť treba považovať za preukázané a dôvodné.
Ide o skutočnú škodu, ktorá vznikla žalobkyni v 2.rade, za ktorú jej v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka patrí náhrada.

Odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že okresný súd sa nezaoberal námietkou premlčania, ktorú
uplatnil vo vzťahu k žalovanému v 2. rade (a ani v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, prečo
žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol) nie je opodstatnená, keďže odvolaním nebol napadnutý
výrokozamietnutížalobyvočižalovanémuv2.rade.Tedatentovýrokniejeaaninemôžebyťpredmetom
odvolacieho prieskumu.

Právne irelevantná je námietka vedľajšieho účastníka, že okresný súd mu nepriznal trovy konania za
2 úkony právnej služby, lebo ide (totiž) o trovy konania vedľajšieho účastníka vo vzťahu k pôvodne
žalovanej v 1. rade P. D., o ktorých trovách už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresnéhosúdu Michalovce zo dňa 24.mája 2010 č.k.12C 72/2008-120 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 16.novembra 2010 č.k. 4 Co 228/2010-137.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil napadnutý zamietavý
výrok tak, že žalovanú v 1.rade zaviazal zaplatiť žalobkyni v 1.rade 1.460,86 eur a žalobkyni v 2.rade
735,38 eur.

Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozhodnutie, rozhodol aj o trovách konania na súde prvého

stupňa.

O trovách konania medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovanou v 1.rade rozhodol podľa ustanovenia § 142
ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Žalobkyňa v 1.rade mala neúspech
v pomerne nepatrnej časti, v ktorej konanie bolo zastavené. Celkovo uplatňovala zaplatenie sumy vo

výške 9.326,66 eur, konanie bolo zastavené v časti o zaplatenie sumy 663,87 eur, čo tvorí asi 7 %
nároku, preto odvolací súd priznal žalobkyni v 1.rade voči žalovanej v 1.rade plnú náhradu trov konania.

Žalobkyni v 1.rade patrí náhrada trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods.1 v spojení s § 13 ods. 3
vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „cit. vyhláška“), pričom odmena za jeden úkon právnej služby činí 253,93 eur (t.j. zo sumy 8.662,79
€). V zmysle ust. § 13 ods. 2 cit. vyhl. sa základná sadzba tarifnej odmeny do 31.5.2010 zníži o 20
% a od 1.6.2010 o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Do
31.5.2010takhodnotajednéhoúkonuprávnejslužbypozníženío20%činí203,14euraod1.6.2010táto
hodnota po znížení o 50 % činí 126,97 eur. Právnej zástupkyni žalobkyne patrí odmena za zastupovanie

za 9 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, účasť na pojednávaniach dňa
11.9.2008, 11.6.2009, 24.9.2009, 9.6.2011, 23.6.2011 a 7.7.2011 a ďalšia porada s klientom zo dňa
9.6.2009) 6 x 203,14 eur a 3 x 126,97 eur, čo spolu činí 1.599,75 eur a režijný paušál 3x 190,- Sk, 3 x
6,95 eur a 3 x 7,41 eur, čo spolu činí 62,01 eur; spolu prvostupňové trovy právneho zastúpenia 1.661,76
eur. Odmena za písomné podanie zo dňa 8.9.2008 právnej zástupkyni nepatrí, keďže toto podanie nie

je v spise obsiahnuté. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon
právnej služby, t.j. za odvolanie vo výške 71,37 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby bola stanovená z tarifnej hodnoty, ktorou je u žalobkyne v 1. rade priznaná suma vo výške
1.460,86 eur. Vrátane režijného paušálu tak trovy odvolacieho konania žalobkyne v 1. rade činia 78,78
eur. Spolu trovy konania žalobkyne v 1. rade činia 1.740,54 €.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2.rade a žalovanou v 1.rade odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov,
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže žalobkyňa v 2.rade mala plný úspech v konaní, patrí jej náhrada trov konania voči žalovanej v
1.rade.

Žalobkyni v 2. rade patrí náhrada trov právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1 a § 13 ods. 3 cit. vyhl.,
pričom odmena za jeden úkon právnej služby činí 51,45 € (t.j. zo sumy 957,21 €). V zmysle ust. § 13

ods. 2 cit. vyhl. sa základná sadzba tarifnej odmeny do 31.5.2010 zníži o 20% a od 1.6.2010 o 50%, ak
ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Do 31.5.2010 tak hodnota jedného
úkonu právnej služby po znížení o 20% činí 41,16 € a od 1.6.2010 táto hodnota po znížení o 50% činí
25,73 €. Právnej zástupkyni žalobkyne patrí odmena za zastupovanie pred súdom prvého stupňa a pred
odvolacím súdom za 10 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žalobného

návrhu, účasť na pojednávaniach dňa 11.9.2008, 11.6.2009, 24.9.2009, 9.6.2011, 23.6.2011, 7.7.2011)
5 x 41,16 € a 4 x 25,72 €, a za účasť na vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Košiciach dňa 26.2.1013
podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vo výške 1/4, t.j. vo výške 6,43 € a režijný paušál 3 x 190,-Sk, 2 x 6,95 €, 4 x
7,41 € a 7,81 €, čo spolu činí 70,27 €. Podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl. patrí právnej zástupkyni žalobkyne v
2. rade aj vyúčtovaná náhrada za stratu času za cestu z Michaloviec do Košíc a späť dňa 26.2.2013 4

polhodiny po 13,01 €, spolu vo výške 52,04 € a cestovné za tento deň osobným automobilom zn. Citroen
náhrada za spotrebované pohonné látky vo výške 10,97 € (120 km x 0,061 x 1,499) a základná náhrada
120 km x 0,183 vo výške 21,96 €. Spolu žalobkyni v 2. rade patria trovy právneho zastúpenia vo výške470,35 €. Odmena za písomné podanie zo dňa 8.9.2008 právnej zástupkyni nepatrí, keďže toto podanie
sa v spisovom elaboráte nenachádza.

Žalovaná v 1.rade nemala úspech v konaní, a preto ju súd zaviazal nahradiť trovy konania vyššie
špecifikované žalobkyniam. Vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane žalovanej v 1.rade, zdieľa osud
žalovanej v 1.rade, a preto nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovanému v 2.rade náhradu trov odvolací súd nepriznal podľa § 150 ods.1 O.s.p. Žaloba voči

žalovanému v 2.rade bola zamietnutá. V konaní bol teda úspešný, a preto by mu mala patriť náhrada trov
konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. V prejednávanej veci ale sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa
pre aplikáciu § 150 ods.1 O.s.p., pre ktoré súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom priznať.
Žalobkyne uplatnili svoje nároky voči žalovanému v 2.rade, ktorý kúpil predmetné motorové vozidlo od
P. D.. Predmetné motorové vozidlo nebolo prihlásené do príslušnej evidencie, a tak nebolo možné zistiť,
kto je držiteľom predmetného vozidla. Žalovaná v 1.rade vo výpovedi uviedla, že vlastníčkou vozidla v

čase nehody bola P. D. , a vozidlo jej umožnili viesť jej rodičia. Uvedené okolnosti viedli žalobkyne k
tomu, že žalobu rozšírili aj na žalovaného v 2.rade (otca žalovanej v 1.rade). Žalovaný v 2.rade vo svojej
výpovedi ozrejmil, že vlastníčkou vozidla a jeho prevádzateľkou v čase nehody bola žalovaná v 1.rade,
pre ktoré predmetné motorové vozidlo zakúpil a odovzdal.

Trovy konania, ktoré žalovanému v 2.rade vznikli, boli spôsobené zavádzajúcou obranou žalovanej v
1.rade, a preto by bolo v rozpore aj s požiadavkou spravodlivosti, ak by za takýchto okolnosti priznané
trovy konania žalovanému v 2.rade.

Tie isté dôvody viedli súd aj k nepriznaniu náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na

strane žalovaného v 2.rade.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/04 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.