Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8803899432
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8803899432.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom I.
V. XX/X, XXX XX C. R. T., štátny občan SR, o vymoženie 627,35 eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Er/387/2003-26 zo dňa 29.6.2012, zhodou

hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom vyhlásil exekúciu v
celom rozsahu za neprípustnú a súčasne exekúciu zastavil. Zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie
rozhodne o právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie
pre vymoženie 627,35 eur (v odôvodnení napadnutého uznesenia zrejme nedopatrením uvedená
suma 5627,35 eur) /18.900,- Sk/ na základe exekučného titulu a to notárskej zápisnice spísanej
dňa 30.7.2003 v Partizánskom notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Súd udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie dňa 6.11.2003. Preskúmaním exekučného titulu a zmluvy o úvere,

ktorú uzavrel oprávnený s povinným dňa 23.5.2003, exekučný súd zistil, že notárska zápisnica,
ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, bola spísaná na žiadosť Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta
splnomocneného dlžníkom (povinným v tomto konaní) splnomocnením obsiahnutým v zmluve o úvere
zo dňa 23.5.2003 ním splnomocnenou osobou Mgr. Brunom Žlnayom. Celý text splnomocnenia, vrátane
osoby splnomocnenca je v štandardnej formulárovej zmluve o úvere predtlačený. Dlžník (povinný)
splnomocnil týmto splnomocnením Mgr. Tomáša Kušníra okrem iného aj na spísanie notárskej zápisnice

ako exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve tak, aby
sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu na celý
majetok dlžníka (povinného) do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.. Pri posúdení otázky, či
predmetná notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom, prvostupňový súd zistil, že predmetné
splnomocnenie je koncipované veľmi široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho
mene uznala svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný

vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať záväzok, ktorý vznikne či nevznikne
v budúcnosti. Ďalej súd poukázal aj na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu s
poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného
zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante, konkrétneho mena zástupcu
vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno
o slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri

udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba
pri výbere svojho splnomocnenca. Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísalzápisnicu za povinného. Všetky tieto skutočnosti, každá sama o sebe, majú za následok vyslovenie
absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Zákonom zamýšľané právne účinky môže vyvolať
len platne udelená plná moc. Ak plná moc nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica materiálne

podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou, nevyplynuli
právne účinky vykonaného právneho úkonu pre osobu, „v mene ktorej“ splnomocnenec konal, a teda
neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej
zápisnice. Mal za to, že vzhľadom na uvedené nie je možné vysloviť právny záver, že povinný
podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve a už vonkoncom nie, že tým mal

možnosť prejaviť svoju vôľu pri výbere advokáta, ktorý háji jeho záujmy. Z týchto dôvodov súd podľa § 57
ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z .z. vyhlásil exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a zastavil ju.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenejlehote odvolanie oprávnený. Namietal, že exekučný
súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať
pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie a rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ je toho názoru,
že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie,
ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný

súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Všeobecný
súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice)
limitovanýust.§36zákonač.323/1992Zb.onotárochanotárskejčinnosti,ktorývyjadrujeverejnoprávny
charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie § 2 ods. 2 Notárskeho
poriadku. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel

náležitú právnu starostlivosť. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejne moci ex offo povinne
posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými
mravmi.
Zákonodarca kreáciou ust. § 36 Notárskeho poriadku prejavil vôľu poveriť výlučne notára kontrolou
súladu úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Inými slovami, ak notár neodmietne vykonať úkon (ak

v pozitívnom smere vykoná zverenú činnosť v mene štátu), zanikne právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Ďalej poukazuje na ust. § 43 ods. l
Notárskeho poriadku, v zmysle ktorého je základnou vlastnosťou notárskej listiny jej vierohodnosť. Z
hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže štátny
orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom

notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle
zákonodarcu
existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje (Notársky poriadok
a zákon č.514/2003 Z.z.). Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s

takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil
zásadu rovnocennosti.. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny,
ktorá je exekučným titulom. Oprávnený ďalej tvrdí, že exekučný súd porušil princíp legality, ako aj
zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a
dvojinštančnosť súdneho konania. Zároveň poukázal na článok 12 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky,

ktorý ustanovuje všeobecný zákaz diskriminácie a čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorý je možné aplikovať tam, kde je porušená rovnosť pri výkone a ochrane
ľudských práv. Zákaz diskriminácie je nutné aplikovať na výkon a ochranu práva na súdnu ochranu,
práva na spravodlivý súdny proces, práva vlastniť majetok, ako aj na výkon a ochranu práva na pokojné
užívanie majetku (čl. l Protokolu č.1 k Dohovoru). Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený

uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie
iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Oprávnený namietal, že nemal možnosť
reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného
súdu o jeho právnom postavení. Nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného
súdu, pritom dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postupom súdu

bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom, resp. konanie má inú vadu, ktorá spôsobila
nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej oprávnený tvrdí, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je
dostatočne určité a zrozumiteľné. Pri náležitom posúdení, nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti
udeleného plnomocenstva. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh, záväzok v čase jehovzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh, záväzok vzniká. Z toho vyplýva,
že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný
nemohol platne vzdať s poukazom na ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust.

§ 39 Občianskeho zákonníka. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení
plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ak povinný udelil
svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil
predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom

to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Zástupca povinného bol na základe udeleného
plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto
úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom
neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice
nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu, než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Odvolateľ má
za to, že v tomto prípade nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola

začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej
existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného
titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od
vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali
viesť k zmene postoja súdu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že predmetná záležitosť bola Okresným súdom
vo Vranove nad Topľou správne vyhodnotená a bolo rozhodnuté v súlade so zákonom a voči tomuto

rozhodnutiu nemá žiadne námietky.

Sudkyňa, ktorej bola vec po podaní odvolania pridelená na vybavenie podanému
odvolaniu nevyhovela a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§212 ods. 1,3 O.s.p). Po takomto preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené. Odvolací súd
sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a len na zdôraznenie jeho správnosti k tam
uvedeným dôvodom dodáva:

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právnyúkon,oktorýide,aniten,záujmyktorésúvrozporesozáujmamizastúpeného.Samotnámožnosť
existencie rozporu so záujmami zastúpeného nestačí, pretože rozpor musí existovať.

Rozpor so záujmami zastúpeného je však daný v prípade, keď vopred určený zástupca uvedený vo

formulárovej spotrebiteľskej zmluve koná na základe vôle veriteľa opakovane aj v iných spotrebiteľských
zmluvách, čo je treba považovať za dôkaz blízkych vzťahov veriteľa a zástupcu dlžníka. Zástupca
dlžníka, ktorý túto funkciu vykonáva po dohode s veriteľom opakovane pri zastupovaní viacerých
dlžníkov, zastupuje v konečnom dôsledku aj veriteľa, jeho záujmy, ktoré boli uvedené v obsahu plnej
moci tvoriacej súčasť spotrebiteľskej zmluvy.

Pri zastupovaní dlžníka (povinného) pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu
citovaného zákonného ustanovenia, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy
sú v rozpore so záujmami zastúpeného zastupovaného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej
skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo

o výber zástupcu zo strany povinného, pričom súdu sú známe aj ďalšie spotrebiteľské zmluvy uzavreté
medzi terajším oprávneným a inými spotrebiteľmi, ktoré obsahovali totožné plnomocenstvo pre toho
istého právneho zástupcu. Existencia takýchto spotrebiteľských zmlúv vyplýva aj z ďalej uvedených
rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Splnomocnenie bolo súčasťou formulárovejzmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dňa 25.11.2010 sp. zn. 3Cdo63/2009 „aj
pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje takzvaná prezumpcia správnosti. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho

vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalším sú označenie oprávnenej osoby,
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice“.

Notárska zápisnica ako verejná listina, pokiaľ nemá tieto zákonom stanovené náležitosti, nie je
spôsobilým exekučným titulom.

Zásadný význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu v preskúmavanej veci má posúdenie skutkových a
právnych záverov preskúmavaného uznesenia, týkajúcich sa tvrdenia,
že notárska zápisnica zo dňa 30.7.2003 je nespôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm.
c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok.

Nespôsobilosť tejto notárskej zápisnice byť exekučným titulom v preskúmavanej veci je dôsledkom
neplatnosti splnomocnenia daného povinným pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo
dňa 23.5.2003.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje v prvom rade na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa

23.11.2011 č. k. I.ÚS456/2011-19, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a to napríklad aj na účely zistenia existencie
zistenia dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Všeobecný súd
rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na

ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Ak
neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho,
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

V náväznosti na takéto uznesenie Ústavného súdu SR zaujal stanovisko k tejto problematike aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo veci spisovej značky 2Cdo263/2010
z dňa 21.12.2011. „Podstatnou ... skutočnosťou je, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o
úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala

záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva
uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v
tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať
výšku „uznaného“ dlho v čase uznania, pretože neistý záväzok budúcnosti nie je dostatočne určitý a
určiteľný. Navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka

a v akom
rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v
zmluve o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony
splnomocnenca, správne ho odvolací súd považuje za neplatné. Povinného zmluvná voľnosť pri
„zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante

konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej
zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si
zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda
to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho
splnomocnenca. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platným spôsobom nebolo, nemohli neskorší

právny úkon uskutočnený „splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa nadobudnúť právne
účinky pre osobu, v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne
účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôžebyť exekučným titulom, na základe ktorej by oprávnenej či povinnej/povinnému vznikol nárok, ktorého
vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať“.

Odvolací súd dáva do pozornosti aj časť odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR spisovej značky
II.ÚS 499/2010 a II.ÚS 489/2010, podľa ktorého „...Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny
predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať s súlade s celkovým účelom právneho
predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení
exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného

konania a nielen pred vydaním poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v
iných ustanoveniach exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia
§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku v jeho v rozhodnom znení, vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým
exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania
exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napríklad v
prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným (§ 57

ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom
konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené
alebo sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), alebo ak v
prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo (§ 57
ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil

za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný
dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napríklad, ak si účastníci konania
nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva
a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.)...“.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. prvostupňové uznesenie potvrdil ako vecne
správne.

Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania z dôvodu, že o trovách

konania bude rozhodovať prvostupňový súd po právoplatnosti tohoto uznesenia. V súlade
s § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súčasne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.