Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305213502
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4305213502.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti povinnému: W. X., nar.: XX. XX. XXXX, Y. H. XXX/XX, K. - X., o vymoženie sumy 400,09 eur s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Er/598/2005 a u súdneho exekútora
JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmáňa 49/3, Šaľa pod sp. zn. Ex 3185/05, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 16Er/589/2005-17 zo dňa 3. mája 2012 v časti o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a v časti jej zastavenia, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti jej
zastavenia p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 135,71 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil
citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. c/, § 44 ods. 6, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovení § 22 ods. 2, § 23, § 39 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica N
2686/2005, NZ 26572/2005 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača v Partizánskom.
V notárskej zápisnici bol povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, konajúcim na základe
plnej moci, ktorú mu povinný udelil v zmluve o úvere, ktorú uzatvoril s oprávneným. Na základe
uvedeného splnomocnenia, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, splnomocnený zástupca uznal záväzky

vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods.
2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

Konštatoval, že z citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku vyplýva, že
predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je označenie oprávnenej osoby, právny
záväzok, právny dôvod, predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá

s vykonateľnosťou výslovne súhlasí.

Pokiaľ teda ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, hlavný dôraz je kladený na výslovný „súhlas
povinnej osoby s exekúciou“. Uvedené je na vôli povinnej osoby, ktorá však nesmie byť postihnutá
žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Skutočnosť, že povinný
nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú

osobu (pričom plnomocenstvo bolo spísané priamo v predtlači zmluvy o úvere), čo možno považovať
aj za obmedzenie slobodnej voľby advokáta (§ 20 zák. č. 586/2003 Z. z. oadvokácii), ako aj na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, no samotné
plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je, dlžník svojím podpisom len prejavil súhlas s prijatou sumou,
jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas so všeobecnými podmienkami je nedostatkom, pre ktorý

súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom k
formulácii plnomocenstva, ktoré vytváralo široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca
a na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení si právneho zástupcu (plnomocenstvo bolo
súčasťou formulárovej zmluvy o úvere), bol dôvodný záver, že takéto splnomocnenie je pre obchádzanie
zákona neplatným právnym úkonom, čo následne robí neplatným právnym úkonom i samotnú notársku

zápisnicu.

Nakoľko súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zamietol, nakoľko by to odporovalo hospodárnosti exekučného konania.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 200

ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovení § 160 ods. 1, § 167 ods. 2 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnychexekútorovúčinnejdo30.06.2006tak,žesúdnemuexekútorovipriznaltrovyexekúcievovýške
135,71eur,vrátane20%DPHzdôvodovuvedenýchvodôvodnenísvojhouznesenia,ktorépozostávaliz
odmeny súdneho exekútora vo výške 46,48 eur za 4 hodiny účelne vynaložených na vykonanie exekúcie

a za 6 úkonov exekučnej činnosti a z náhrady hotových výdavkov vo výške 74,41 eur za poštovné,
spotrebný materiál a cestovné a z náhrady za stratu času vo výške 4,62 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti jej zastavenia. Namietal,

že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad
exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal, že Zákon o notároch a
notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu.

A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by
dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny
poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho
postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol

povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.
Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a
preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že
súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ďalej
tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné

zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru,
že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto
dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný
ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol
uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania

a iných osôb v porovnateľnom postavení. Poukázal, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek
tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že
nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že

plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných
zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Dodal, že žiadne z ustanovení
zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil
udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej

zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal,
že od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne
nové právne, ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie
uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa naďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne
otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon

spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o
úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu
pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47
ChartyzákladnýchprávEÚtakérozhodnutievnútroštátnehosúdu,ktoréaplikujúcvnútroštátneprocesné

a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

K odvolaniu oprávneného sa písomne dňa 11. 01. 2013 vyjadril povinný a uviedol, že z dôvodu jeho
nemajetnosti a pracovnej neschopnosti sa s oprávneným dohodol, že bude vyplácať šekom podľa
potreby.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania, t. j. v časti o
vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti jej zastavenia, podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 03. 05. 2012 v časti druhého a tretieho výroku ako vecne

správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 04. 11. 2005,
kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného zo dňa 06. 10.

2005 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 2686/2005, NZ 26572/2005 dňa 12. 06. 2005. Následne súd
prvého stupňa vydal dňa 15. 11. 2005 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr.
Ľubomíra Pekára na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 18. 11.
2010 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa

Krutého. V súvislosti s výzvou súdu prvého stupňa si súdny exekútor dňa 26. 04. 2012 vyúčtoval trovy
exekúcie vo výške 143,67 eur, na náhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného. Dňa 03. 05. 2012 súd
prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh
oprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora,vyhlásilexekúciuzaneprípustnú,zastaviljuaoprávnenému
uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 135,71

eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí orgánov Európskej únie, rozhodnutí osvedčených ako

európsky exekučný titul, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd
nimi schválených, vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane

blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a
poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov
vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, iných
vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,

kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potreby jej zastavenia a

z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v časti druhého a tretieho výroku ako vecne správne
potvrdiť. Nadoplnenievšakodvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žepredpokladomnavykonávanie
exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých
je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v
znení platnom do 30. 11. 2006, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie
sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 04. 11. 2005.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 12. 06. 2005 spísanú notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 2686/2005, NZ 26572/2005, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods.
2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej
osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 02. 11.
2004) uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 12.053,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú

sumu 8.640,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 30. 03. 2005 do
zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia
a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania dňa 02. 11. 2004, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v
zmysle ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako

exekučného titulu a na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej
zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej

zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a
notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska
zápisnica podľa§41ods.2 Exekučnéhoporiadkujerýdzoprocesnoprávnyminštitútom,ktorýnadväzuje

na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho
zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch
ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka
adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a
notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda

podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný
právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice.
Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je
jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí

z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená,
že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca
teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné
vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy,

ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba
bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho Mgr. Tomáš

Kušnír na základe splnomocnenia udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 02. 11.
2004.Splnomocneniejesúčasťouformulárovejpredtlačezmluvy,ktorúpoužívaoprávnenýakoveriteľpri
poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený
súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomnýpri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto
zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto

plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j.
musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v
zmluve o úvere zo dňa 02. 11. 2004 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný
dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu
predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Plnomocenstvo zo dňa 02. 11. 2004 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno
na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je
toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako
zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 02. 11. 2004 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa

pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i
predtlačenýtext,žedlžníksplnomocňujeadvokátaMgr.TomášaKušníra.Užtátoskutočnosťpreukazuje,
že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa
(oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra
nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2
Občianskehozákonníkajeprávnyúkontakejtoosobyabsolútneneplatný(§39Občianskehozákonníka),
a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej
veci je totiž povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom
na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje

opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom
činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 12. 06.
2005akonespôsobilýexekučnýtitul,atoztohohľadiska,že Mgr.TomášKušnírnemoholprijejspisovaní

konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade
zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom
stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej ďalšie
pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť
exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP) považuje
za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu oprávneného
obsiahnutom v odvolaní zo dňa 12. 10. 2012 súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala

možnosť vyhovieť tomuto návrhu na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané
oprávneným v jeho podaní už boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.
3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01. 2007) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12
zo dňa 30. 08. 2010).

Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý
spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá

reálny základ v prejednávanom spore.

V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na judikatúru
Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger
Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou,

či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka
druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho
dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo
EditorialaSalvatEditores(C-240/98ažC-244/98,Pohotovosť(C-76/10),zktorýchjezrejmé,žeustálenájudikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok
v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti
takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z

toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je
zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči
spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny
súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom

toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva
a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd
spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho
posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie
jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných

otázok Súdnemu dvoru EÚ.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.