Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/119/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010187
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3712010187.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Mészárosa a JUDr. Ondreja Gáboríka, v trestnej veci proti obžalovanému S. S., nar. XX.X.XXXX v Z., pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr.zák. s poukázaním na ustanovenie
§ 138 písm. b) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 30. júla 2012, sp.zn. 1T/50/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného S. S. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 30.7.2012, sp.zn. 1T/50/2012, bol
obžalovaný S. S. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.
b/ Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr.zák, ktorého sa dopustil na tom skutkovom
základe, že

hoci bol podľa Zákona o rodine ako aj na základe vyriešenia a posúdenia predbežnej otázky
orgánmi činnými v trestnom konaní a následne aj na základe rozsudku Okresného súdu Pov. Bystrica
sp. zn. 7P/42/2010-42 zo dňa 22.09.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn.
5CoP/91/2010-89 zo dňa 23.11.2010, právoplatného dňa 03.01.2011, povinný ako otec prispievať na
výživu svojich maloletých detí D. - S., XX.XX.XXXX, sumou vo výške 100,- Eur a H., nar. 29.09.2008,

sumou vo výške 100,- Eur a výživné mal zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke detí O.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., A. XXX/X-XX, svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil ani v mieste
bydliska detí, ani na inom mieste, pričom plneniu svojej vyživovacej povinnosti sa úmyselne vyhýbal
tým, že napriek tomu, že v období od 03.01.2007 do 31.10.2010 pracoval v spol. Škoda Auto a. s.,
Mladá Boleslav, Česká republika, vyživovaciu povinnosť si u zamestnávateľa nenahlásil a pracovný
pomer ukončil na vlastnú žiadosť napriek tomu, že v uvedenej spoločnosti dosahoval dostatočný príjem,

z ktorého si mohol pravidelne a v plnej výške plniť svoju vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti,
takto však nekonal a výživné pravidelne a v plnej výške neplatil, pričom v mesiaci marec 2010 pracoval
aj na základe dohody o vykonaní práce v spol. Roman Pavlík - Pavi interiery, Mladá Boleslav, Česká
republika, v období od 05.11.2010 do 11.11.2010 a od 26.11.2010 do 13.01.2011 bol evidovaný na úrade
práce ako uchádzač o zamestnanie, odkiaľ bol vyradený z dôvodu odchodu do cudziny, v období od
12.11.2010 do 15.11.2010 pracoval v spol. KFŠ - Delta s.r.o. Bardejov, od 02.09.2011 doposiaľ pracuje

v spol. Konštrukter, s. r. o. Bardejov a napriek tomu si vyživovaciu povinnosť pravidelne a v plnej výške
neplnil a vyživovaciu povinnosť si neplnil ani iným spôsobom, čím mu za kritické obdobie od augusta
2009 do 30.7.2012 vznikol dlh na výživnom voči matke detí O. D. vo výške 4.985,72 Eur, nakoľko časť
výživného vo výške 2.154,28 Eur uhradil.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr.zák., s prihliadnutím na §

36 písm. j) Tr. zák., na trest odňatia slobody 16 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Tr.zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba na 2 roky.Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním
obžalovaný.Vpísomnýchdôvodochodvolaniauviedol,žesanecítibyťvinným.Vyživovaciupovinnosťsa

snaží plniť podľa svojich možností, avšak v súčasnosti má malý príjem, snažil sa o zníženie vyživovacej
povinnosti, avšak nebolo mu vyhovené. Taktiež uvádzal, že v júli 2010 bol matkou maloletých detí O. D.
okradnutý o 1000,-€, ktorú sumu na súdnych pojednávaniach žiadal započítať do vyživovacej povinnosti,
avšak do dnešného dňa mu nebolo vyhovené. Z uvedených dôvodov žiadal, aby bol napadnutý rozsudok
zrušený v celom rozsahu, pretože nie je schopný plniť také vysoké výživné, ako si určila O. D..

Na verejnom zasadnutí o odvolaní zástupkyňa krajskej prokurátorky uviedla, že napadnutý rozsudok
okresného súdu považuje za zákonný a správy, a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí žiadal zrušiť napadnutý rozsudok, nakoľko poukázal na to, že z

jeho príjmu nie je možné uhrádzať také výživné. Ďalej žiadal, aby bolo rozhodnuté o znížení priznaného
výživného.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu je
napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení
Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie

skutkového stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok spáchal
obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery,
pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi tak jednotlivo, ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil
v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por. Obžalovaný sa k
neplateniu výživného na deti v podstate doznal, taktiež je usvedčovaný tiež výpoveďou svedkyne O. D.

ako aj celým radom listinných dôkazov oboznámených pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o obranu
obžalovaného, s touto sa zaoberal už okresný súd v napadnutom rozhodnutí, pričom odvolací súd sa
v plnej miere stotožnil so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ktoré majú
oporu vo vykonanom dokazovaní a napokon tiež vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného.
Ten svojim úmyselným konaním nepochybne naplnil tak znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom k § 138 písm. b) Tr.zák.
S podrobnejším odôvodnením v tomto smere odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Čo sa týka námietky obžalovaného, že O. D. mu mala údajne odcudziť čiastku
1000,-€, k tomu odvolací súd uvádza, že situáciu mal riešiť podaním trestného oznámenia a napokon
túto čiastku nemôže započítať do dlžného výživného.

Napokon tiež pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité
z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe
obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ stál jedenkrát pred súdom, avšak hľadí sa na neho ako by

nebol súdne trestaný. V mieste bydliska má dobrú povesť, za priestupok postihnutý nebol. Preto mu
bola súdom priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák. Priťažujúce okolnosti zistené
neboli. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že prichádza do úvahy uloženie trestu odňatia slobody
v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 207 ods.3 Tr.zák. upravenej v zmysle § 38 ods. 3 Tr.zák., pričom
s prihliadnutím na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy je aj podľa názoru odvolacieho súdu

trest uložený pri spodnej hranici zákonnej sadzby v trvaní 16 mesiacov s jeho podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu 2 roky zákonný, nie je neprimeraný a takto uloženým trestom bude splnený jeho účel.Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa §
319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.