Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912207246
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5912207246.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. E., nar. X. X.
XXXX, t.č. v pestúnskej starostlivosti E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. Z. XXX, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov, matky S. J., nar. X.
XX. XXXX, bytom A. Z. XXX a otca I. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Z., U. XX/X, v konaní o zvýšenie
výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 5P/70/2012-15 zo dňa
25. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil vyživovaciu povinnosť otcovi a zaviazal ho k úhrade

zameškaného výživného, ako aj vo výroku o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Ružomberku zaviazal obidvoch rodičov platiť zvýšené výživné

pre maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima. Zameškané výživné za obdobie od 1.
7. 2011 do vyhlásenia rozsudku vo výške 12,52 eur zaviazal obidvoch rodičov uhradiť do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust.
§ 62 ods. 3 Zákona o rodine, keď konštatoval, že oproti predchádzajúcej úprave, kedy rodičia
boli zaviazaní platiť výživné vo výške 25,38 eur (rozsudok Okresného súdu v Ružomberku č.k.
4P/172/2010-29 zo dňa 5. 8. 2010), došlo k zvýšeniu sumy životného minima, a teda aj minimálne

výživné sú rodičia povinní platiť vo výške 30 % z tejto sumy. Výživné vo výške 30 % životného minima
predstavuje od 1. 7. 2012 26,- eur, preto zameškané výživné ku dňu rozhodnutia prvostupňového súdu
predstavovalo u každého z rodičov 12,52 eur.
Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§146ods.1písm.a/O.s.p.anepriznalžiadnemuzúčastníkov
právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, otec maloletého dieťaťa.

Poukazoval na to, že jeho celkové náklady vo výške 221,01 eur predstavujú viac ako dávky v hmotnej
núdzi, a preto nie je schopný platiť výživné tak, ako ho určil súd prvého stupňa.

Ostatní účastníci sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne podľa ust.

§ 219 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenie,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na odvolanie otca v tomto prípade odvolací súd prihliadnuť nemohol, lebo, tak ako to správne konštatuje
i prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a preto odvolací súd tak ako je už vyššie

uvedené, napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

Vo výrokoch, ktorými súd zaviazal matku na plnenie vyživovacej povinnosti a k zaplateniu zameškaného
výživného, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s použitím ust. §
224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo
sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.