Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/292/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311201486
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4311201486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov
senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a Mgr. Ingrid Vallovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. M. H., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G. nad C., W. XX/XX, 2. I. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. nad C., W. XX/XX,
obaja zast. JUDr. Pavlom Koczánom, advokátom so sídlom v Leviciach, Ľ. Štúra 33, proti odporcom: 1.
G. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. H. XXX, 2. O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. W., časť H. D.

S. XXX, obaja zast. JUDr. Vladimírom Servátkom, advokátom so sídlom v Leviciach, Pri Podlužianke 3,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu
Levice zo dňa 7. júna 2012, č. k. 13C/13/2011-88, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c) Zák.
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, § 134 ods. 1, 129 ods. 1, § 130 ods. 1,

2 Občianskeho zákonníka a na základe výsledkov vykonaného dokazovania návrh ako nedôvodný
zamietol. Navrhovatelia uviedli, že na základe dohody o budúcej zmluve, uzavretej dňa 16. 09. 1998,
dojednali podmienky kúpy nehnuteľnosti od odporcov a to bytu nachádzajúceho sa v kat. úz. G., Správou
katastra v Leviciach vedeného na LV č. XXX, parc. č. reg. „C" 188/7 zastavané plochy a nádvoria - bytový
dom so súp. č. XXX, konkrétne bytu č. 11 na 5. poschodí bytového domu, vchod č. 24. Dohodu o budúcej
zmluve zo dňa 16. 09. 1998 podpísali navrhovatelia v 1. a 2. rade, ako aj odporcovia v 1. a 2. rade. Na

základe dohody o budúcej zmluve navrhovatelia uhradili odporcom v 1. a 2. rade sumu 300.000,-Sk pri
podpise tejto dohody a dňa 16. 09. 1998 matka navrhovateľa v 1. rade uhradila ako preddavok na kúpnu
cenu 100.000,-Sk. Navrhovatelia v 1. a 2. rade zhodne potvrdili, že nehnuteľnosť od začiatku užíva
matka navrhovateľa v 1. rade a tiež skutočnosť, že mali vedomosť o tom, že na predmetnú nehnuteľnosť
je potrebné uzavrieť s odporcami v 1. a 2. rade kúpnu zmluvu s tým, že ak kúpna zmluva uzavretá
nebude, nenadobudnú vlastnícke právo. Navrhovatelia v 1. a 2. rade mali naliehavý právny záujem
na určení, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. 11 na 5. poschodí bytového

domu súp. č. XXX, vchod 24, vedeného na LV č. XXX kat. úz. G. na parc. reg. „C" č. 188/7 - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 700 m2 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. 188/7 - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 700 m2, o veľkosti podielu 6137/330648, ako aj spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu vo veľkosti podielu
6137/220648, pretože bez podania návrhu na určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti by
nemohli nehnuteľnosť nadobudnúť. Avšak počas konania, po podaní návrhu, naliehavý právny záujem

nepreukázali. Navrhovatelia sa vydania rozsudku o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti domáhali
podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Pri vydržaní ide o nadobudnutie vlastníckeho práva fyzickou
osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci as tým aj jej skutočným držiteľom. Zákon stanovuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po
celú vydržaciu dobu. V danom prípade z výsluchu navrhovateľov v 1. a 2. rade vyplýva, že od samého
začiatku mali vedomosť o tom, že k nehnuteľnosti nadobudnú vlastnícke právo až uzavretím kúpnej

zmluvy na túto nehnuteľnosť, čo potvrdili zhodne na pojednávaní dňa 04. 11. 2011 a dňa 24. 04. 2012.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade teda neboli oprávnenými držiteľmi, pretože neboli dobromyseľní, vedeli, že
na to, aby sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti musia s odporcami v 1. a 2. rade uzavrieť kúpnu zmluvu,
o čo sa usilovali ešte v roku 1999 podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia na súd,
ktorý bol vedený na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Nc 3504/99. V tomto konaní súd aj

nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcom v 1. a 2. rade uložil uzavrieť s navrhovateľmi v 1. a
2. rade kúpnu zmluvu. Uznesenie vo veci sp. zn. Nc 3504/99 o nariadení predbežného opatrenia zo
dňa 24. 11. 1999 pod sp. zn. Nc 3504/99 nadobudlo právoplatnosť dňom 10. 02. 2000 a neskôr sa
stalo exekučným titulom v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade v Leviciach u súdneho
exekútora JUDr. Aleny Szalayovej pod č. k. Ex 3689/01. Navrhovatelia v 1. a 2. rade neboli oprávnenými
držiteľmi nehnuteľnosti, pretože im absentovala dobrá viera dobromyseľnosť, že im nehnuteľnosť patrí.

Táto dobromyseľnosť im chýbala od samého začiatku, kedy nakladali s nehnuteľnosťou, a teda po celú
dobu neboli oprávnenými držiteľmi. Pri nehnuteľnosti oprávnená držba musí trvať po dobu 10 rokov
nepretržite. Navrhovatelia v 1. a 2. rade nesplnili predpoklady vydržania, čo sa týka ich dobrej
viery, dobromyseľnosti, ako aj oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu, ktorá je pre nehnuteľnosti
10 rokov. Súd zhodnotil dobromyseľnosť navrhovateľov v 1. a 2. rade po objektívnej, ale aj subjektívnej

stránke. Po objektívnej stránke strata dobrej viery navrhovateľov v 1. a 2. rade ako držiteľov nastala,
ešte keď uzatvárali dohodu o budúcej zmluve dňa 16. 09. 1998, kde je výslovne uvedené, že je potrebné
uzavrieť kúpnu zmluvu k nehnuteľnosti, ako náhle bude založený list vlastníctva pre odporcov v 1. a 2.
rade. Už vtedy sa navrhovateľom v 1. a 2. rade stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho
posudzovania museli u nich dôvodne vyvolať pochybnosti, že im nehnuteľnosť patrí. Po subjektívnej

stránke je potrebné posúdiť dobromyseľnosť z hľadiska jeho osobného presvedčenia. Ide o vnútorný
psychický stav, ktorý sa v danom prípade navonok prejavil ešte v roku 1999, keď navrhovatelia podali
návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn.
Nc 3504/99 a následne na ich návrh bolo začaté exekučné konanie a podkladom sa stalo právoplatné
uznesenie o nariadení predbežného opatrenia. Súd podaný návrh zamietol, pretože neoprávnenému

držiteľovi nepatria žiadne z práv, ktoré prislúchajú vlastníkovi. Neoprávnený držiteľ nemôže nadobudnúť
vec do vlastníctva vydržaním. Súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti vo veci
samej.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia, v ktorom uviedli, že žalobu podali z

dôvodu nevyhnutnosti zosúladenia skutočného vlastníckeho stavu so stavom formálnym, čím preukázali
naliehavý právny záujem na určení. Navrhovatelia dňa 16. 09. 1998 dojednali podmienky kúpy
nehnuteľnosti od odporcov v 1. a 2. rade, dojednaná kúpna cena predstavovala 400.000,-Sk, bola
predávajúcim vyplatená a navrhovatelia užívajú predmetný byt od 13. 09. 1998 tak, že ho obýva matka
navrhovateľa. Navrhovatelia vo svojom vlastníckom práve nie sú nikým rušení, predmetnú nehnuteľnosť

užívajú pokojne, slobodne, vážne ako vlastníci po dobu dlhšiu ako desať rokov. Z judikatúry NS SR ani
prípadná neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie
vlastníctva vydržaním. Navrhovatelia naložili s vecou ako s vlastnou, dali ju do užívania B. H., po dobu
dlhšiuako10rokovsúdržiteľmipredmetnej nehnuteľnosti.Funkciouvydržaniajeumožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá

viera je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady
alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so
stavom právnym. V danom prípade bolo preukázané, že navrhovatelia sú vzhľadom na všetky okolnosti
dobromyseľní, že tu titul je, nakoľko došlo k dojednaniu predmetu kúpy, k zaplateniu kúpnej ceny
a odovzdaniu predmetu kúpy do faktickej držby navrhovateľom. Súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Navrhovatelia
nadobudli predmetnú nehnuteľnosť jednak titulom kúpy, tak aj titulom vydržania. Z uvedených dôvodov
navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a podanému návrhu vyhovel.

Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedli, že navrhovatelia v prvostupňovom konaní

nepreukázali právny dôvod nadobudnutia nehnuteľnosti. Navrhovatelia vytvorili účelovú konštrukciu s
cieľom nahradiť splnenie rigidných pravidiel vydržania vlastníckeho práva. Ustanovenie § 80 písm.
c) OSP nie je možné použiť, pretože neexistuje písomná kúpna zmluva, ktorú by bolo nutné do 3
rokov od podpísania podať na vkladové konanie. Zmluva o budúcej zmluve nie je právnym dôvodomnadobudnutia nehnuteľnosti. Navrhovatelia pri skúmaní podmienok vydržania síce splnili podmienku
10- ročnej vydržacej doby, ale neboli dobromyseľní vo svojej držbe nehnuteľnosti, vzhľadom k tomu, že
nepodpísali riadnu kúpnu zmluvu. Navrhovatelia mali možnosť v prípade nedosiahnutia dohody uzavrieť

riadnu kúpnu zmluvu v termíne stanovenom v dohode o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
obrátiť sa na súd v 3-ročnej premlčacej lehote do uplynutia doby, do ktorej sa mala riadna kúpna zmluva
uzavrieť. Navrhovatelia nemohli byť dobromyseľní vo svojej držbe už aj z toho dôvodu, že sa vedome s
odporcom snažili o dosiahnutie podpísania riadnej kúpnej zmluvy, k čomu pre zásadné rozpory nedošlo.
Navrhovatelia namiesto aprobovaného právneho riešenia a dohody s odporcom zámerne počkali na

uplynutie 10-ročnej lehoty tak, aby mohli vytvoriť koncepciu tzv. vydržania nehnuteľnosti. Z uvedených
dôvodov navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľov voči rozsudku nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti
- bytu č. 11 na 5. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vchod č. 24, vedeného na LV č. XXX kat. úz.

G. na parc. reg. „C" č. 188/7 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 700 m2 a spoluvlastníckeho
podielu na pozemku parc. č. 188/7 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 700 m2, o veľkosti podielu
6137/330648, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a na príslušenstve domu o veľkosti podielu 6137/33648, pričom vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam odôvodňovali vydržaním predmetných nehnuteľností.

Napadnutým rozhodnutím súd návrh navrhovateľom zamietol. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia
súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci
riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Odvolací súd dodáva, že súd prvého
stupňa sa vo veci správne zaoberal najprv tým, či majú navrhovatelia na požadovanom určení naliehavý
právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP.

Návrhom v zmysle tohto zákonného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či

tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce
v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má
naliehavý právny záujem. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z
ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok

na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého
právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu.

Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní
domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť

odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o
(ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia
žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len
zbytočnevyvolávakonanie,poktorombudemusieťajtaknasledovaťiné konanie(rozsudokNajvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004).

Keďže v danej veci sú v katastri nehnuteľností ako vlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní
odporcovia, pričom podaným návrhom sa navrhovatelia domáhajú určenia vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam, nástrojom na odstránenie spornosti práva navrhovateľov je určovania žaloba, pretosúd prvého stupňa správne dospel k záveru, že navrhovatelia mali na takomto určení naliehavý právny
záujem, pretože len vyhovením takémuto návrhu by mohlo dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností. Súd prvého stupňa sa tiež správne potom zaoberal otázkou, z akého titulu

navrhovatelia svoje vlastnícke právo odvodzujú, pričom jeho záver, že navrhovatelia nesplnili podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je správny a odvolací súd sa aj s ním stotožňuje.

Navrhovatelia svoje vlastnícke právo odvodzovali od uzavretia dohody o budúcej zmluve zo dňa 16. 09.
1998, v ktorej si dojednali podmienky kúpy nehnuteľností od odporcov, od zaplatenia kúpnej ceny a

užívania predmetných nehnuteľností od 13. 09. 1998.

Zmluva o budúcej zmluve, od ktorej navrhovatelia svoje vlastnícke právo odvodzovali však nie je
samostatným zmluvným typom, ale sa viaže na inú (definitívnu) zmluvu, ktorá sa má v budúcnosti
uzavrieť. Účelom zmluvy o budúcej zmluve je zabezpečiť uzavretie zmluvy až v budúcnosti. Jej účastníci
sa zaväzujú, že do vzájomne dohodnutej doby uzatvoria určitú zmluvu. Ak zmluva o budúcej zmluve

smeruje k uzavretiu kúpnej zmluvy, potom podmienkou jej platnosti je okrem iného aj to, aby obsahovala
dohodu o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, ktorými sú dojednania o predmete kúpy a o kúpnej
cene. Povinnosť uzavrieť zmluvu zaviazanej strane nastane až v dobe, keď ju povinná strana vyzve na
uzavretie budúcej zmluvy a je súdne vynútiteľná žalobou. Ak teda k uzavretiu hlavnej zmluvy dobrovoľne
nedôjde, poskytne zmluvnej strane ochranu súd, a to i proti vôli strany, ktorá sa z akéhokoľvek dôvodu

uzavretia hlavnej zmluvy bráni. V prípade, že do 1 roka od platnosti záväzku nedôjde k uzavretiu budúcej
zmluvy a ani jedna zo strán nepodá žalobu o nahradenie súhlasu s uzavretím zmluvy, právo
oprávneného účastníka uplynutím tejto lehoty zanikne.

Keďže navrhovatelia svoje vlastnícke právo odvodzovali od dohody o budúcej zmluve, napriek tomu,

že si boli od začiatku vedomí, že uzavretie tejto zmluvy na nadobudnutie vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam nestačí a po tom, ako sa odporcovia stanú vlastníkmi predmetných nehnuteľností
je potrebné uzavrieť aj riadnu kúpnu zmluvu, k čomu však nedošlo, odvolací súd sa stotožnil aj so
záverom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia neboli dobromyseľní pri vstupe do držby, ani počas
vydržacej doby, a preto podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním nesplnili. Ak odporcovia

po tom, ako sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností s navrhovateľmi kúpnu zmluvu odmietli
uzavrieť, navrhovatelia sa mohli splnenia povinnosti v zmysle zmluvy o budúcej zmluve domáhať na
súde. Užívanie predmetných nehnuteľností na základe zmluvy o budúcej zmluve nie je pre vyhovenie
podanému návrhu postačujúce a kúpna zmluva, hoc aj neplatná, od ktorej by si navrhovatelia mohli
odvodzovať dobromyseľnosť pri vstupe do držby medzi účastníkmi konania, uzavretá nebola. Ak teda

súd prvého stupňa návrh navrhovateľov zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto ho odvolací
súd podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 4 OSP nerozhodoval, pretože súd
prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.