Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. február 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19C/2/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7200899788
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7200899788.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobcov: X/ L. I., G..

XX.X.XXXX, K. Z. C., C.E. XX, X/ Š. I., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. C., C. XX, X/ B. I., G.. XX.XX.XXXX, K. Č.
Č.. V.. XX, O. Ž.: X/ T.. M. I., G.. XX.XX.XXXX, X/ C. I., G.. XX.X.XXXX, X/ M. M., P.. I., G.. XX.X.XXXX,
všetci bytom Z. C., C. XX, všetci zastúpení JUDr. Jánom Čisárom, advokátom v Košiciach, Murgašova
3,v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XX, nachádzajúci sa na parcele č. XXX
katastrálneho územia Š., zapísaný na L. Č.. XXXX Správy katastra Košice, okres Košice II, obec Košice
Šaca, p a t r í do dedičstva po nebohom B. I., J. XX.X.XXXX, a to v polovici z celku.

V prevyšujúcej časti a proti žalovanému v l. rade súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania účastníkov a štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcov B. I. (zomrel 14.5.1989) sa domáhal pôvodne v konaní pred Mestským
súdom v Košiciach pod sp. zn. XXC XXXX/XX žalobou z 2.12.1980, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na L. Č.. XX N. A. W. C. - M., O.. Č.. XXX Q.
XXX Z. C..Ú.. C. - mesto a určil, že nehnuteľnosti patria do vlastníctva účastníkov podľa ich podielov za

náhradu, zároveň aby súd určil, že rodinný dom na O.. Č.. XXX zapísaný na L. XX C..Ú.. Košice - mesto
tvorí jeho výlučné vlastníctvo. Mestský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 16.11.1984 (práv. 27.2.1985)
návrh právneho predchodcu žalobcov zamietol v časti o určenia jeho výlučného vlastníctva rodinného
domu a vylúčil na osobitné konanie návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a
protinávrh odporcu v l. rade T.. M. I., že rodinný dom nachádzajúci sa na parc. č. XXX Q. A. G. O.. Č..
XXX je v podielovom spoluvlastníctve.
19C2/2000

ProtizamietavémuvýrokurozsudkupodalB.Á.I.odvolanie,ktoréneskôrvzalspäť,obmedzilhoibačodo
výroku o trovách konania. Krajský súd v Košiciach uznesením zn. XXCo XXX/XX J. XX.X.XXXX pripustil
späťvzatie odvolania B.G. I., odvolacie konanie zastavil a napadnutý rozsudok vo výroku o trovách
konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný v l. rade podaním z 25.3.1987 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vzal späť svoj protinávrh o zrušenie spoluvlastníctva, žiadal konanie zastaviť s tým,
že si podá osobitne návrh. Na základe tohto jeho prejavu MS v Košiciach uznesením zo dňa 6.4.1987
zn. 23C/2041/80-130 pripustil späťvzatie protinávrhu T..M. I. o určenie podielového spoluvlastníctva k

rodinnému domu a konanie v tejto časti zastavil.

Žalovaný v l. rade podal dňa 7.4.1987 na MS v Košiciach návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva
účastníkov k nehnuteľnostiam vedeným na L. Č.. XX C..Ú.. C. - mesto, a to parcelám č. N. XXX Q. XXXa jeho vyporiadanie v súlade s užívacím stavom Mestský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 30.9.1987
č.C..XXC XXX/XXXX-XX zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a vyporiadal tak, že navrhovateľ
T.. M. I. sa mal stať výlučným vlastníkom parciel vedených v N. Č.. XXX/X, XXX, XXX Q. XXX Q. B.

I. sa mal stať stal výlučným vlastníkom parciel vedených v N. Č.. XXX/X Q. XXX/X s tým, že súd určil
aj vlastníctvo k ďalším parcelám u ostatných odporcov v l. až 10. rade s uložením povinnosti výplaty
ustupujúcim spoluvlastníkom. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia B. I., Q. L. I.. Krajský
A.V. Z. C. uznesením z 28.1.1988 č.k.19Co548/87-44 zrušil napadnutý rozsudok a konanie o nároku
žalobcu zastavil, náhradu trov účastníkom nepriznal a uložil súdu prvého stupňa rozhodnúť o späťvzatí

protinávrhu žalovaného B. I.. Rozhodol tak z dôvodu, že žalobca T.. M. I. podal návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam G. L. Č.. XX za situácie, že o tom istom
nároku bolo na Mestskom súde v Košiciach začaté súdne konanie vo veci 23C/2041/80 a o tomto nároku
nebolo meritórne rozhodnuté, pretože tento nárok bol vylúčený na samostatné konanie. Je tu preto
prekážkavecizačatejsozreteľomnaneodstrániteľnúprekážkukonaniakrajskýsúdnapadnutýrozsudok
zrušil a konanie zastavil. Ďalším uznesením sp. zn. 19C/367/1987 - 47 zo dňa 26.2.1988 Mestský súd v

Košiciach rozhodol o pripustení späťvzatia protinávrhu B. I. o určenie spoluvlastníctva k domu a konanie
v tejto časti zastavil vzhľadom na to, že B. I. na odvolacom pojednávaní 28.1.1988 svoj protinávrh o
určenie podielového spoluvlastníctva po polovicu k domu, resp. o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k domu vzal späť.

Z obsahu rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - mesto č. k. V.-XX zo dňa 25.9.1989 súd zistil, že
závetnými dedičmi po poručiteľovi B. I., zomrelom 14.5.1989, boli určení žalobcovia v l. až 3. rade.

V konaní vedenom pred Mestským súdom v Košiciach sp. zn. XXC/XXX/XX žalobcovia v l. až 3. rade
ako právni nástupcovia zomrelého B. I. navrhli podaním zo 16.10.1989, aby súd pripustil zmenu žaloby

a rozhodol aj o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu na parc. č.
494, ktorú zmenu žaloby Mestský súd v Košiciach uznesením z 30.1.1992 pripustil. P. Č..C.. XXC/
XXX/XX-XXX zo dňa 5.12.1997 Okresný súd Košice II návrh žalobcov na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu postavenému na parc. č. EN XXX vylúčil na samostatné
konanie, v ktorom bude rozhodnuté taktiež o trovách konania. Opravným uznesením zo dňa XX.X.XXXX

Č.. C.. XXC/XXX/XX - XXX súd opravil výrok rozsudku zo dňa 5.12.1997 tak, že zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam vedeným pre k.ú. Š., a to parc. č. C. XXX/X Q.
XXX/X, ktoré vyporiadal tak, Ž. T.. M. I. sa má stať výlučným
19C2/2000
vlastníkom, medzi inými aj KN parc. č. 494- zastavané plochy vo výmere 120 m2 s tým, že súd

zároveň určil, výlučnými vlastníkmi ktorých parciel sa stávajú žalobcovia L., Š. Q. B. I.. Opravné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.12.1999. Na základe podania žalovaných z 22.3.2012 súd
opravil výrok rozsudku zo dňa 5.12.1997, č.k. XXC XXX-XX-XXX pre zrejmé nesprávnosti opravným
uznesením z 22.7.2012, právoplatným 9.10.2012. Nakoľko toto uznesenie, aj keď právoplatné, nebolo
vkladu schopnou listinou na zápis do katastra, Katastrálny úrad v Košiciach 28.12.2012 vrátil súdu

uznesenie na opravu a tak ďalším uznesením Č..C..XXC XXX/XX-XXX zo dňa 23.1.2013 súd opätovne
opravil predchádzajúce uznesenia a tým výrok rozsudku zo dňa 5.12.1997 o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctvaknehnuteľnostiamtamuvedeným,medzinimiajkparc.Č..C.XXX-J..plochyvovýmere
120 m2.

Predmetom tohto konania sp. zn. XXC/X/XXXX K. vylúčený nárok žalobcov z konania J..XXC XXX/XX
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu postavenému na parc. Č..N.
XXX.

Uznesením z 11.3.2008 súd pripustil na návrh žalobcov v 1.-3 rade vstup ďalších účastníkov do konania

na strane žalovaného v l. rade, a to žalované v 2. a 3. rade, nakoľko žalovaný v l. rade predmetnú
nehnuteľnosť daroval v roku 2004 ako svojim dcéram. Rozsudkom sp. zn. XXC/X/XXXX-XXX zo dňa
19.11.2009 tunajší súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému
domu na O.. Č.. XXX, k.ú. Š. zamietol a zaviazal žalobcov nahradiť žalovaným v l. až 3. rade trovy
konania. Rozsudok napadli odvolaním žalobcovia, v ktorom namietali správnosť záveru súdu prvého

stupňa o neexistencii dohody o založení spoluvlastníctva,vychádzajúci z údajného vyjadrenia právneho
predchodcu Ž. B. I. o tom, že „ jemu stačí na bývanie jedna chyža“. Poukázali na to, že z doteraz
vykonaného celého dokazovania, ako aj z konania právneho predchodcu žalobcov, i žalovaného v l. rade
vyplýva, že dom stavali spoločne, že právny predchodca žalobcov sa podieľal na výstavbe podstatnoumierou a žalovaný v l. rade prispieval mierou, ako mu to okolnosti dovoľovali, že B. Q. M. I. stavali dom
spoločne za účelom spoločne ho užívať. Poukazovali na konanie žalovaného v l. rade, ktoré viedlo k
tomu, aby bol zapísaný ako vlastník celej nehnuteľnosti v domnení, že to už na vlastníckych vzťahoch

nič nezmení. Tvrdili, že žalovaný v 1. rade v snahe byť vlastníkom uviedol do omylu správu katastra
predložením rozhodnutia súdu, ktoré síce bolo označené pečiatkou právoplatnosti, hoci konanie vo veci
prebiehalo a taktiež poukazovali na fyzické napadnutie právneho predchodcu žalobcov žalovaným v l.
rade, za ktoré bol právoplatne odsúdený.

Žalovaní v l. až 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.
Považovali záver súdu prvého stupňa o tom, že medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným
v l. rade nedošlo k dohode o založení spoluvlastníctva, za správny, nakoľko tak žalovaný v l.
rade, ako aj právny predchodca žalobcov svojimi účastníckymi výpoveďami vyvrátili, aby medzi nimi
existovala ku dňu začatia stavebných prác dohoda o budúcom spoluvlastníctve k stavbe. Poukazovali
na rozsudok Mestského súdu v Košiciach Č..C.. XXC/XXXX/XX - XX, C. A. G. B. I. na určenie výlučného

vlastníctva k rodinnému domu zamietol, ďalej na to, že žalovaný v l. rade zaplatil nebohému B. I. za
občiansku výpomoc pri výstavbe domu pri vyporiadaní čiastku 42.000.- Sk. Považovali za nekorektné,
aby žalobcovia v l. až 3. rade ako potomkovia B. I., ktorí na dome vôbec nepracovali, sa neoprávnene
obohacovali na úkor iného, lebo pri vysporiadaní dedičstva po rodičoch dostali oveľa viac na úkor
žalovaného v l. rade a obrali ho

19C2/2000
o majetok tým, že rozpredali rodičovský majetok a žalovanému v l. rade ako spoluvlastníkovi nedali
ani korunu, že žalovaný v l. rade sa ich bál a trpel celý život. Opätovne poukazovali na skutočnosť, že
žalovaný v l. rade nemá pochybnosti o jeho vlastníctve, že stavebné povolenie, územné a kolaudačné
rozhodnutie,akoajrozhodnutieourčenísúpisnéhočíslaznejúnajehomeno,pričomdaňznehnuteľnosti

platí žalovaný v l. rade 40 rokov a stav jeho vlastníctva rešpektoval aj kataster nehnuteľnosti, keď
rešpektoval darovaciu zmluvu výlučného vlastníka a dom prepísal na jeho deti. Podľa žalovaných
v konaní neboli preukázané žiadne právne významné skutočnosti, aby preukázali nárok žalobcov,
ktorý považujú za fiktívny a právne neexistujúci a trvali na tom, že bez dohody účastníkov o založení
podielového spoluvlastníctva k stavbe uzavretej pred začatím stavby nemôže vzniknúť podielové

spoluvlastníctvo k stavbe.

Odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
uznesením zo dňa X.X.XXXX A..J..XCo/XX/XXXX z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov.Konštatoval,žeprirozhodovanísúdprvéhostupňavychádzalzozistenia,žekzačatiuvýstavby

predmetného rodinného domu došlo v r. 1967, že žalovaný v l. rade v konaniach vedených na Okresnom
súde Košice II pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX a na MS v Košiciach pod sp. zn. XXC/XXXX/XX vypovedal,
že výstavbu rodinného domu začal s právnym predchodcom žalobcov B. I., ktorý sa mal vyjadriť, že
celý rodinný dom je žalovaného v l. rade, že právny predchodca žalobcov v konaní pred MS v Košiciach
sp. zn. XXC/XXXX/XX naopak vypovedal, že výstavbu rodinného domu začal sám, investoval do tejto

stavby svoje finančné prostriedky a nikto iný finančnými prostriedkami neprispel na výstavbu rodinného
domu, že MS v Košiciach v konaní sp. zn. XXC/XXXX/XX J. Ž. O. O. Ž. U. F., Ž. U. B. Z.Ý. vlastníkom
spornéhodomuaprotinávrhžalovanéhovl.radeozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
k tomuto domu na parc. č. XXX Q. A. G. O.. Č.. XXX je v podielovom spoluvlastníctve, vylúčil na osobitné
konanie,ktorékonanienáslednebolozdôvoduspäťvzatiaprotinávrhuzastavené.Tunajšísúdvychádzal

pri rozhodovaní aj z potvrdenia ObNV v Košiciach - Š. zo dňa 25.6.1980, nachádzajúceho sa v spise MS
v C. J.. XXC/XXXX/XX, ktorým potvrdil, že právny predchodca žalobcov B. I. bytom Vodná 15, Košice,
začal stavať rodinný dom v r. 1968 bez stavebného povolenia, z toho dôvodu bolo s menovaným vedené
priestupkové konanie a uložená pokuta 500.- Kčs. Zo žiadosti o užívacie povolenie, ktoré je obsahom
spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. XXC/XXX/XX, súd zistil, že žalovaný v l. rade požiadal 23.9.1980

o vydanie užívacieho povolenia na rodinný dom, ktorý mal byť dokončený v r. 1979, v ten istý deň bolo
aj vydané ObNV Košice - Š., odbor výstavby, rozhodnutie o povolení užívania stavby stavebníkovi T.. M.
I. K. C., Z. XX a v tom istom spise zistil, že 21.7.1977 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie o povolení
trvalého užívania stavby rodinného domu v C. - Š., G. žiadosť žalovaného v l. rade Zo zistenia súdu I.
stupňa vyplynulo aj to, že 24.3.2004 bolo vydané M. Č. C. - Š. rozhodnutie o určení súpisného čísla k

stavbe postavenej na parc. č. 494 stavebníkovi stavby, ktorým bol označený T.. M. I., Ž. XX.XX.XXXX K.
Z. P. Ú. I.É. Q. C. U. umiestnení stavby: prestavby rodinného domu v k.ú. Buzinka, v obci Šaca na parc. č.
XXX/XXX, G. J. O. Ž. F. O. J. L. Č.. XXXX C..Ú.. Š., J. C. vyplynulo, že žalovaný v l. rade bol vedený ako
vlastník rodinného domu súp. Č.. XX G. O.. Č.. XXX C..Ú.. Š. na základe zápisu opravného rozhodnutiak rozsudku XXC/XXX/XX - XXX. Súd pri svojom rozhodnutí ďalej vychádzal zo zistenia, že vlastníčkami
spornej nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy z 2.8.2004 sa stali žalované v 2. a 3. rade.

19C2/2000
V odôvodnení uznesenia zn.XCo XX/XXXX odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že síce uviedol
v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôkazov vychádzal, avšak nehodnotil navzájom si
odporujúce dôkazy, napr. tvrdenia žalovaného v l. rade v predchádzajúcich konaniach o tom, že

predmetný dom je podielovým spoluvlastníctvom jeho a právneho predchodcu žalobcov a dokonca v
konaní, v ktorom sa právny predchodca žalobcov domáhal určenia vlastníckeho práva k rodinnému
domu, podal sám protinávrh na určenie podielového spoluvlastníctva a až následne začal tvrdiť, že
on je výlučným vlastníkom predmetného rodinného domu. Tak isto sa nevyporiadal so skutočnosťou
vyplývajúcou z potvrdenia ObNV, odbor výstavby C. - Š. J. XX.X.XXXX, z ktorého vyplynulo, že
stavebníkom bol B. I. Q. keďže začal stavbu bez stavebného povolenia, bolo s ním vedené priestupkové

konanie a bola mu uložená pokuta. Napriek uvedeným skutočnostiam vychádzal okresný súd iba z
rozhodnutí znejúcich na meno žalovaného v l. rade, i keď rozhodnutie vydané z 15.3.1971 bolo vydané
na rekonštrukčné práce na rodinnom dome, ktorá skutočnosť nie je preukázaním toho, kto je vlastníkom
rodinného domu. Vytkol aj to, že súd nehodnotil, na základe akého opravného rozsudku Č..C.. XXC/
XXX/XX - XXX bol žalovaný v l. rade vedený ako vlastník rodinného domu, t.j. o aké rozhodnutie išlo, v

neposlednom rade že sa tunajší súd nevyporiadal s otázkou aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov,
pretože ako to vyplýva z celého konania, pôvodným žalobcom o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva bol B. I. - právny predchodca žalobcov a žalobcovia vstúpili do jeho práv a povinností na
základe dedičského rozhodnutia. Tak isto sa nevyporiadal tunajší súd s otázkou, aké následky na otázku
pasívnej legitimácie má skutočnosť, že žalovaný v l. rade daroval predmetný rodinný dom žalovaným v

2. a 3. rade. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o uplatnenom
nároku, rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné s tým, že bude potrebné venovať
predovšetkým pozornosť aktívnej a pasívnej legitimácii účastníkov a otázke petitu vzhľadom na to, že
pôvodný žalobca zomrel a podiel k predmetnej nehnuteľnosti nebol vyporiadaný v dedičskom konaní.
Zároveň bude potrebné vyporiadať sa so skutočnosťami, ktoré žalobcovia uviedli v odvolaní.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu žalobcovia v l. až 3. rade podaním zo dňa 2.9.2011 požiadali súd o
pripustenie zmeny žaloby tak, aby súd určil, že nehnuteľnosť - rodinný dom A.. Č.. XX, U. Č.A. XX, G.
A. G. O.. Č.. XXX, XXX C..Ú.. Š., J. G. L. Č.. XXXX A. C. C., patrí do dedičstva po G.. B. I., zomrelom
14.5.1989. Poukázali na to, že nehnuteľnosť nebola vyporiadaná v dedičskom konaní po B. I. O. A.. J..

V. XXX/XX, nakoľko v čase prejednania dedičstva prebiehal spor o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktorý nebol právoplatne skončený. Uznesením z 28.10.2011 súd pripustil zmenu petitu
žaloby v zmysle návrhu žalobcov v l. až 3. rade.

Podaním zo dňa 10.11.2011 žalovaní v l. až 3. rade prostredníctvom ich právneho zástupcu predložili

súdu vyjadrenie s poukazom na to, že zrušený rozsudok súdu prvého stupňa považujú za správny.
Poukázali na výpis z L. Č.. XXXX ohľadom parcely č. XXX, A.. Č.. 54, kde ako vlastníci sú
evidované žalované v 2. a 3. rade. Uviedli, že jednou zo základných podmienok v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je úplné a bezpečné zistenie, že k predmetnej nehnuteľnosti
v čase rozhodovania súdu podielové spoluvlastníctvo účastníkov trvá, že vlastníctvo k nehnuteľnosti sa

nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti, pričom z výpisu z KN k predmetnému domu je zrejmé, že
žiadne podielové spoluvlastníctvo v čase rozhodovania súdu netrvá a tak nevedia, čo má byť
19C2/2000
vysporiadané v dedičskom konaní, ak žalované v 2. a 3. rade sú výlučnými vlastníčkami nehnuteľnosti -
domu a žalovaný v l. rade už nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovia nepreukázali podľa

žalovaných v konaní iný právny stav. V predchádzajúcom vyjadrení z 9.9.2011 poukázali na rozsudok
Krajského súdu v C. Č..C.. XXC XXXX/XX - 84, právoplatný dňom 27.2.1985, ktorým návrh právneho
predchodcu žalobcov B. I., že je výlučným vlastníkom rodinného domu, súd zamietol. Boli toho názoru,
že pokiaľ súd návrh zamietol, to znamená, že žiadne spoluvlastníctvo tu nebolo a ani nie je. Tvrdili, že
žalovaný v l. rade sa s B. I. za občiansku výpomoc vysporiadal a zaplatil mu vynaložené náklady v sume

42.000.- Sk a tým sa vzájomne vysporiadali, že žalovaný v l. rade bol vlastníkom rodinného domu, lebo
všetky písomné doklady nasvedčujú, že ho staval sám pre seba a svoju rodinu, v r. 1966 sa oženil a dom
stavalispoločnesmanželkuM.I.,ktorámalabyťvedenáakospoluvlastníčkarodinnéhodomu.Poukázali
na to, že súd opravu chýb v rozsudku vykonal až v r.1999, že žalobcovia nemali žiadne písomné dokladypreukazujúce ich nárok, len poukazovali na vyjadrenie svedkov. Dohoda medzi B. I. a žalovaným v
l. rade o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe pred začatím stavby, nikdy uzatvorená
nebola,čomunasvedčujúvšetkydôkazyohľadomvýstavbydomu.Argumentovalitiežtým,žežalobcovia

v l. až 3. rade predmetný rodinný dom nestavali, nič na ňom neodpracovali, len boli dedičmi po B. I.,
ktorý nemal deti, že pomery výstavby rodinného domu nepoznali, ale zavetrili dobrú šancu, ako prísť k
značnémumajetkubezvlastnéhopričineniaazaúčinnejpomocisúdu.Ktvrdeniužalobcovvodvolaní,že
došlo k falšovaniu verejnej listiny uviedli, že dôkazy nepreukázali toto tvrdenie žalobcov a takéto konanie
žalovaného v l. rade vylúčili. Považovali za nepreukázané aj tvrdenie žalobcov o tom, že žalovaný v l.

rade bol právoplatne odsúdený za napadnutie ich právneho predchodcu. Zdôrazňovali, že z výpisu z LV
k predmetnému rodinnému domu je zrejmé, že podielové spoluvlastníctvo v čase rozhodovania netrvá
a dom je prevedený na deti žalovaného v l. rade, pričom údaje z katastra sú záväzné pre každého.
Podľa nich nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý tu musí byť aj v čase
rozhodovania súdu, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena, ako je to v tomto prípade.
Boli toho názoru, že v konaní preukázali, že žalovaný v l. rade staval dom s úmyslom mať ho pre seba,

tomu nasvedčujú všetky písomnosti, ktoré sú na jeho meno, taktiež na to, že žalovaný platí 40 rokov
daň za sporný dom. Rozpísali všetky náklady v súvislosti s výstavbou rodinného domu a ich úhradu
titulom občianskej výpomoci G. B. I.. Podľa žalovaného v l. rade žalobcovia majú len snahu bezdôvodne
sa obohatiť na jeho účet bez akýchkoľvek písomných dokladov, kde nepoznajú podrobnosti stavby a
považovali konanie žalobcov za konanie v rozpore s dobrými mravmi aj z dôvodu, že sa vyhrážajú, že

dom vyletí do vzduchu, často požívajú alkoholické nápoje, preto je tu dôvodná obava, že svoj zámer
zrealizujú. Navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť, u žalovaných v 2. a 3. rade z dôvodu nedostatku
ich pasívnej legitimácie v tomto konaní.

Podľa ust. § 226 O.s.p, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia KS v Košiciach sp.zn. XCo/XX/XXXX, tunajší súd rozhodol
o zmenenej žalobe po doplnení dokazovania oboznámením listín z pripojených súdnych spisov a po
zhodnotení celého doposiaľ vykonaného dokazovania a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v

ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
19C2/2000
Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podanou určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. sa žalobcovia domáhali, aby súd
autoritatívne vyslovil, že či tu je alebo nie je určité právo, za účelom dosiahnutia istoty v ich právnom
postavení ako závetných dedičov po nebohom B. I. t.j. aby do neistého právneho vzťahu účastníkov
vniesli istotu. Tento neistý stav právneho postavenia žalobcov nemožno podľa názoru súdu inými

právnymi prostriedkami, ako takouto určovacou žalobou, odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto
neistotavznikla.Posúdenienaliehavéhoprávnehozáujmuprikaždejurčovacejžalobejeotázkouprávnej
kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo
budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Súčasná súdna prax dáva prednosť žalobe,
že určitá vec patrí do dedičstva pred žalobou o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom

veci, ako je to v danom prípade (XCdo/XX/XX, XCdo/XX/XX). O. úspešnosti určovacej žaloby vždy je,
že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem.

Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.
Súd ako základnú otázku v rámci konania o určenie, že vec patrí do dedičstva, posudzuje to, či poručiteľ

bol alebo nebo vlastníkom tejto konkrétnej veci, o ktorú ide. Pri žalobách o určenie veci do dedičstva
sú zásadne aktívne legitimovaní všetci dedičia. Vecná legitimácia môže byť daná tým, že postavenie
žalobcov pri vyhovení takejto žalobe môže byť priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Na druhej
strane musia byť žalovaní, t.j. vecne pasívne legitimovaní všetci tí, ktorí sú evidovaní ako spoluvlastníci
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti. V opačnom prípade je tu nedostatok vecnej pasívnej legitimácie

a žalobu je potrebné bez ďalšieho z toho dôvodu zamietnuť. Naliehavý právny záujem vždy preukazuje
žalobca a ten musí existovať v čase rozhodovania súdu, nielen v čase začatia konania. Ak je žalovaný
odporca zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti, má žalobca vždy naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva. Žalobou s daným určovacím petitom môžu žalobcovia dosiahnuťodstránenie spornosti, i neistoty v ich právnom vzťahu a vyriešenie otázky, či ich právny predchodca
B. I. bol ku dňu smrti alebo nie spoluvlastníkom predmetného domu a v akom rozsahu. Rozhodujúci
je právny záujem žalobcu a nie záujem žalovaného. Naliehavý právny záujem je daný predovšetkým

tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu (P.). K tomuto ohrozeniu práva žalobcov
postačí, ak iná osoba namieta, že pozemok alebo nehnuteľnosť nie je jeho, že mu nepatrí a to postačuje
na to, aby sa cítil ohrozený, neistý v právnom postavení tým, že je popierané jeho právo v konkrétnom
právnomvzťahu.NesprávnymzápisomvKNprávnepostaveniežalobcoviapociťujúdôvodneakoneisté.
Objektívne to popieranie ich práva nie je spôsobilé vyvolať zmeny v právnom vzťahu a z toho vyplýva aj

posudzovanie naliehavého právneho záujmu súdu na základe uvedených okolností. Naliehavý právny
záujem je daný aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide,
priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému a toto môže spočívať
napríklad v založení možnosti uplatnenia vlastného (zo zákona) vynútiteľného práva k predmetu určenia
(P. G. A. J.. XCdo/XX/XXXX). Žalobcovia ako osoby, ktoré vstúpili do práv a povinností nebohého B. I.
Q. jeho závetní dedičia, môžu na základe rozhodnutia súdu v prejednávanej veci uplatňovať svoje práva

k predmetu určenia, t.j. k rodinnému domu na parc. č. 494 ( § 175x O.s.p).

19C2/2000
Súd posudzoval naliehavý právny záujem s ohľadom na všetky tieto okolnosti, aj s prihliadnutím na

to, že žalovaní namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na tejto určovacej žalobe
a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem je tu nesporne daný, nakoľko existuje tu aktuálny a
dlhodobý stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými, ktorý je ohrozením právneho
postavenia žalobcov.

Je povinnosťou súdu skúmať v každom štádiu konania vecnú legitimáciu označených účastníkov
konania, prípadne, ktoré ďalšie osoby účastníkmi konania majú byť. Pokiaľ v priebehu konania vysvitne,
že označený odporca nie je pasívne legitimovaný a nemal by byť účastníkom konania, môže navrhovateľ
so súhlasom súdu aj v priebehu konania upravovať okruh účastníkov. Ak je v priebehu konania
preukázané, že je aj ďalší spoluvlastník, ktorý doposiaľ nebol účastníkom konania, navrhovateľ musí

svoj návrh rozšíriť aj o toho účastníka. V predmetnom konaní žalobcovia správne rozšírili žalobu aj voči
žalovaným v 2. a 3. rade, keďže sú na L. Č.. XXXX Z. C..Ú. Š. zapísané ako podielové spoluvlastníčky
sporného domu, ale zotrvali na žalobe aj voči žalovanému v 1. rade ( nevzali ju proti nemu späť), aj keď
preukázateľne ten už nie je na LV zapísaný ako vlastník domu, čo sa nutne muselo prejaviť v zamietnutí
žaloby proti žalovanému v 1. rade.

Z dokazovania súd považoval za hodnoverne preukázané, Ž. B. I. nebol výlučným vlastníkom rodinného
domu G. O..Č..XXX, čo je zrejmé zo spisu zn. XXC/XXXX/XX, kedy právny predchodca žalobcov
tvrdil, že výstavbu domu začal bez stavebného povolenia v r. 1967 sám, investoval svoje financie z
predaja dobytka, nikto iný neprispel finančne na výstavbu, pri začiatku stavby domu boli prítomní rodičia

žalovaného v 1. rade, sestra Veronika a Mária, ktoré už nie sú nažive, že pri výstavbe mu pomáhalo
mnoho ľudí, tiež brat Michal, ktorý u neho býval od r. 1965, lebo sa rozviedol a ktorému za pomoc
poskytoval bezplatne stravu a bývanie. Vypočutí viacerí svedkovia potvrdili, že na výstavbe domu sa
podieľali E. B. I., ako aj žalovaný v 1. rade Z potvrdenia ObNV v Košiciach, odboru výstavby M. Z. C.
Š. zo dňa 25.6.1980 zasa bolo preukázané, Ž. B. I. začal stavať rodinný dom v r.1968 bez stavebného

povolenia, preto sa viedlo priestupkové konanie, nakoľko staval rodinný dom v hygienicky stavebnej
uzávere a bola mu uložená poriadková pokuta vo výške 500.- Kčs. Žalovaný v l. rade v tom čase v
konaníreagovaltak,žesúhlasilsozrušenímpodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkovknehnuteľnostiam
reálnou deľbou a čo sa týka rodinného domu, navrhol, aby navrhovateľ B. I. a on ako odporca boli určení
ako spoluvlastníci v jednej polovici rodinného domu. V uvedenom konaní žalovaný v 1. rade potvrdil aj

to, že výstavbu rodinného domu začali spoločne s B. I. na podklade projektu, ktorý dal sám vybaviť KPÚ
v B. Bystrici, že po skončení VŠ sa vrátil bývať k svojej matke a nie C. B. I., ako to tvrdil, do rodičovského
domu, pričom nebohá matka rozhodla, že spolu s B. I. si majú postaviť rodinný dom, že B. I. M. značné
príjmy z chovateľskej činnosti a predaja zvierat, že v r. 1966 sa oženil, s manželkou sa však rozišiel,
ale požiadal o stavebné povolenie, ktoré obdržali 15.3.1971. Poprel tvrdenie B. I., že len on výlučne

znášal financovanie výstavby, čo zabezpečovali spoločne. Aj v žiadosti z 14.10.1980 adresovanej ObNV,
odboru výstavby v Košiciach - Šaci, ktorá je obsahom spisu XXC XXXX/XX, žalovaný v l. rade znovu
spomína otázku podielového vlastníctva k rodinnému domu na parc. č. N. XXX so svojim bratom B.G.
I., ku ktorému si činí nárok na vlastníctvo v celosti brat B. I., a poznamenal, že je známe ObNV, kto sapričinil alebo podieľal na výstavbe tohto rodinného domu. Žalovaný na l. rade v C. XXC/XXXX/XX, Z.
C. B. sa domáhal určenia výlučného vlastníctva k domu, na pojednávaní 13.11.1984 sám predniesol
protinávrh, aby súd určil, že

19C2/2000
rodinný dom nachádzajúci sa na parc. č. 494, ako aj stavba na parc. č. 495 sa nachádza v podielovom
spoluvlastníctve B. Q. M. I.. Ako už bolo vyššie spomenuté, M. Z. C. Z. C. XXC/XXXX/XX Z.
XX.XX.XXXX P., C. J. G. B. I. o určenie jeho vlastníctva k domu s poukazom na to, že T.. M. I. podľa
pripojených dokladov, ako aj svedeckých výpovedi hodnoverne preukázal, že sa podieľal osobne na

stavbe rodinného domu a investoval do jeho výstavby finančné čiastky, osobne vybavoval stavebné
povolenie, aj projekt, ktorý dal sám vypracovať. B. I. teda spor o vlastníctvo k domu prehral, proti
rozsudku ale podal odvolanie, ktoré neskôr vzal späť v zamietajúcej časti, KS v Košiciach pripustil
späťvzatie odvolania B. I. a odvolacie konanie zastavil. Na pojednávaní 26.11.1985 sa žalovaný v l. rade
prostredníctvom svojho právneho zástupcu opäť jasne vyjadril, že uznáva vlastníctvo B. I. v polovičnom
podiele tohto rodinného domu, že k sporu došlo bez jeho zavinenia, že spor zaviedol B.G. I. iba preto,

že žalovaný je evidenčne vlastníkom celej nehnuteľnosti, že pokiaľ by bol žaloval o určenie vlastníckeho
práva v súlade so skutočnosťou, t.j. so skutočnou dohodou, ktorú uzatvorili bratia medzi sebou, bol
by tento spor potrebný, že B. I. nebol v užívaní predmetnej nehnuteľnosti rušený, a to, čo dohodou
nehnuteľnosti užívať mal, v skutočnosti aj užíval.. Z tohto prejavu žalovaného v 1. rade v inom konaní
rovnako vyplýva, že dohodu bratia uzavreli. V odvolaní proti rozsudku MS v Košiciach zo dňa 5.3.1986

zn. 23C/2041/80 B. I. okrem iného uviedol, že žalovaný v 1. rade si dal celú nehnuteľnosť Geodézii
Košice - mesto zapísať na svoje meno, preto bol nútený podať žalobu, aby bolo určené vlastníctvo k
tomuto rodinnému domu. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný v l. rade potvrdil pravdivosť tvrdenia B. I. o
tom, že sa dal zapísať na LV ako výlučný vlastník a že uznal, že B. I. je spoluvlastníkom stavby v jednej
polovici,napriektomuuznávaciemuprejavupokračovalpotomspor.Svedčíotomvyjadreniežalovaného

v l. rade z 13.5.1986. Skutočnosť, že žalovaný v l. rade uznal, že Ján Hanzel je vlastníkom predmetného
rodinného domu v polovici a preto má právo na náhradu trov z polovičnej hodnoty domu, konštatoval
aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí o odvolaní B. I. proti rozsudku zo dňa 5.3.1986 zn. XXC/XXXX/
XX-XXX, v ktorom zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie a
na rozhodnutie len o trovách konania. Podaním doručeným MS v Košiciach 27.3.1978 žalovaný v l.

rade prostredníctvom právneho zástupcu vzal späť svoj protinávrh o zrušenie spoluvlastníctva a žiadal
konanie zastaviť. Súd pripustil späťvzatie protinávrhu žalovaného v 1. rade o určenie vlastníckeho práva
k rodinnému domu a konanie v tejto časti zastavil, a to uznesením zo dňa 6.4.1987. Aj v uznesení MS
v Košiciach zo dňa 3.8.1987 zn. XXC/XXXX/XX - XXX, ktorým súd zaviazal navrhovateľa B. I. nahradiť
T.. M. I. trovy konania, súd konštatoval, že zo súdneho spisu bolo zistené, že T.. M. I. už na prvom

pojednávaní uznal, že B. I. je vlastníkom sporného domu v jednej polovici.

Z obsahu spisu Štátneho notárstva Košice - mesto sp. zn. D 810/89 súd zistil, že bolo prejednané
dedičstvo po nebohom B. I., zomrelom 14.5.1989, naposledy bytom v Košiciach, Vodná 15, kde v
notárskej zápisnici zo dňa 26.3.1987 u notára B.. Q. C. Z. C. B. F. U. T., Ž. G. M. J. Z. N. L. Č.. XX

C..Ú.. Š., Q. O.. Č.. 494, najmä rodinný dom na parc. č. XXX s dvorom a zastavanou plochou, odkázal
poručiteľ žalobcom v l. až 3. rade zároveň prehlásil, že nechce aby po ňom dedil žalovaný v l. rade,
pretože sa k nemu nezachoval ľudsky, nečestným spôsobom a na základe nepravdivých údajov chce
získať jeho rodinný dom a ostatný majetok, pričom sa snaží dostať ho do domova dôchodcov. V spise
sa nachádza výpis J. N. J. L. Č.. XXX, podľa neho žalovaný v l. rade je evidovaný ako vlastník parcely č.

XXX-J. plochy o výmere 120 m2, vyhotovený Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach
29.8.1989 a titulom
19C2/2000
nadobudnutia nehnuteľnosti je M. XXC/XXX/XX-XX/XX. Štátne notárstvo Košice - mesto rozhodlo v
dedičskej veci dňa 25.9.1989 a potvrdilo, že nehnuteľný majetok nadobudli zo závetu žalobcovia v l. až

3. rade. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že štátne notárstvo zistilo, že poručiteľ okrem záhrady
zanechal i rodinný dom s pozemkom, ktorý je predmetom súdneho sporu na Mestskom súde v Košiciach,
č.k. XXC/XXX/XX Q. XXC/XXX/XX, ktoré nie sú právoplatne ukončené.

Na základe vyššie uvedených výsledkov dokazovania mal súd za preukázané, že v konaní XXC

XXXX/XX A. už právoplatne rozhodol o tom, že sporný dom netvorí výlučné Z. B. I.. Súd je viazaný
týmto právoplatným rozhodnutím a vychádzal z neho. Žalovaný v l. rade už v tomto konaní tvrdil, že
dom nadobudli do podielového spoluvlastníctva, čo konštatoval aj Krajský súd v Košiciach vo svojom
rozhodnutí o odvolaní B. I. O. zamietavému výroku rozsudku .Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe
stavanej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení

spoluvlastníckychvzťahov,ktoránemusíbyťpísomnáanemusiasavnejspoluvlastnícidohodnúťvopred
o veľkosti spoluvlastníckych podielov. Z obsahu dohody však musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť
podielové spoluvlastníctvo k stavbe.

Z celého konania a zo spomínaných rozhodnutí súdov možno vyvodiť záver, Ž. B. I. Q. T.. M. I.l uzavreli

ústnu dohodu ( keďže písomná neexistuje) o založení spoluvlastníckych vzťahov k stavbe rodinného
domu na parc.č. 494, že stavali dom spoločne a podieľali sa na výstavbe a financovaní domu mierou
primeranou ich situácii a okolnostiam Ani jeden z vypočutých svedkov nemal informácie o tom, aký bol
stav pri začatí stavby rodinného domu a aká bola dohoda stavebníkov. Žalobcovia síce v záverečných
prednesoch v konaní tvrdili, že žiadna dohoda medzi B. Q. M. nebola, čo tvrdili v konaní aj žalovaní. Súd
všakhodnotilajinédôkazy,navzájomsiodporujúce,najmätvrdeniaasprávanieúčastníkovdohodyB.Q.

M. I. počas priebehu všetkých súdnych sporov. Považoval za nesporne preukázané, že dom začal stavať
v r. 1968 B. I. bez stavebného povolenia. Svedčí o tom vyjadrenie ObNV v Šaci z 25.6.1980. M. I. A.
nárokoval dom a tvrdil, že žiadna dohoda A. B.G. uzavretá nebola a on staval všetko. B. I. zase tvrdil, že
je to jeho dom, súd však jeho návrh o určenie výlučného vlastníctva k tomu zamietol. Akým spôsobom sa
podieľali viacerí stavebníci na výstavbe spornej nehnuteľnosti a na ktorého z nich boli vydané stavebné

povolenie, či kolaudačné rozhodnutie k stavbe, nie je podľa názoru súdu v prejednávanej veci právne
významné, pretože nedotýka sa vlastníckych vzťahov k stavbe. Je síce pravdou, že žalovaný v l. rade
bol zapísaný ako vlastník zastavanej plochy parc. č. 494, vo výpise z EN z LV č. 680 zo dňa 30.5.1988,
Z. W., G..O.. O., G. Z. Q. Z. V. G. O..Č..XXX. Q. E. G. B. F. P. M. XXC/XXX/XX-X-XX/XX. O. J. Z. A. A.
J.. XXC XXX/XX na tunajšom súde jediný rozsudok v tejto veci vydal MS v Košiciach dňa 30.9. 1987 a

tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť 28.1.1988 (ako mal vyznačenú právoplatnosť na kópii tohto
rozsudku žalovaný v 1. rade ktorý aj predložil súdu- čl.XXX,) O. Q. G. O. G., G. G. U. B.G. Q. L. I. E. P. K.
J. F. C. Z. C. J. V. XX.X.XXXX J..XXCo 548/87-44 z dôvodu litispendencie. V spise zn. XXC XXX/XX sa
nenachádza na čl. 9 žiaden iný rozsudok, iba na čl. 22 ( ako je vyznačený titul nadobudnutia vlastníctva
žalovaného v 1. rade k zast. ploche č. O..XXX Z. uvedenom výpise z KN), spis nemá ani 9, ani 95 strán

(porovnanie označenia titulu nadobudnutia z výpisu z EN s rozhodnutiami v predmetnom
19C2/2000
spise), takže súdu nie je známe, za akých okolností získal žalovaný v 1. rade pečiatku s právoplatnosťou
na rozsudku zn. XXC XXX/XX-XX zo dňa 30.9.1987 a ten zrejme predložil na zápis svojho vlastníctva do
evidencienehnuteľností,pričomrozsudoksatýkallenkparc.č.XXX-J..O.,aleniedomunatejtoparcele,

aj keď v konaní v jeho poslednej fáze žalovaný v 1. rade zdôrazňoval, že on má doklady na vlastníctvo
k domu, ale preložil iba spomínaný rozsudok zn.XXC XXX/XX-XX s vyznačenou právoplatnosťou. Je
zaujímavé na veci aj to, že obsahom tohto spisu na čl. 284 je ďalší výpis J. N. J. L. Č.. XX J. dňa 2.7.1987
(s rozdielom len pár mesiacov od výpisu vyhotoveného už Krajskou správou geodézie a kartografie
v Košiciach, podľa ktorého ako vlastník O..Č..XXX U. Z. XXX M.- zast. pl. je evidovaný Ján Hanzel.

Súd v súvislosti s nejasným záznamom v EN ohľadom parc.č. 494 prihliadal na podanie Katastrálneho
úradu v Košiciach, keď ten dňa 8.8.2011 oslovil súd v predmetnej veci s tým, že vykonal z vlastného
podnetu prešetrenie zmien údajov katastra a zistil nesúlad údajov medzi súborom popisných informácií,
geodetických informácií a listinami uloženými v zbierke listín. Za účelom začatia katastrálneho konania o
oprave chyby v katastrálnom operáte vyžiadal od súdu zaslanie kópie geometrického plánu, aj záznamu

podrobného merania zmien, na základe ktorých bolo OS Košice II. vyhotovené dňa 31.5.1999 opravné
uznesenie XXC XXX/XX-XXX, ale súd zistil a oznámil KÚ v Košiciach, že v spise XXC XXX/XX A. G. Ž.
L.. Ž. Z. E. C. Z. O. J. XX.X.XXXX A. Q. I. P., U. C. A. U. Ž. Z. X. P. O. R. konania (stavebné povolenie,
rozhodnutie o užívaní stavby, kolaudačné rozhodnutie), ktorými „ chcel presvedčiť súd, že on je jediným
majiteľompredmetnéhodomu“,atvrdili,žetietosúfalošné,vyhotovenézaneistenýchokolnostístým,že

rozhodnutie o užívaní stavby z 23.9.1980 bolo vyhotovené až po troch rokoch od vydania kolaudačného
rozhodnutia zo dňa 21.7.1977 a spomínané doklady záhadne zmizli na K. U. C.-Š..

Súd neuveril tvrdeniam žalovaného v l. rade o tom, že k žiadnej dohode medzi ním a B. I. O. J. Z. V. G.L.
Q. Ž. U. K. Z. Z. domu na parc. č. 494, kým ho nedaroval svojim dcéram- žalovaným v 2. a 3. rade. Tieto

jeho tvrdenia nie sú presvedčivé a ich vierohodnosť bola spochybnená v konaní samotným správaním sa
žalovaného v 1. rade počas spomínaných súdnych sporov, pretože z obsahu predmetného spisu, ako aj
predchádzajúcichcitovanýchrozhodnutísúdovmožnojehoprejavvôlehodnotiťakoúčelovýanelogický.
Až po smrti B. I. žalovaný v l. rade začal pred súdom tvrdiť, že je výlučným vlastníkom rodinného domu,ale dovtedy pripúšťal, že ide o podielové spoluvlastníctvo domu s Jánom a aj sa správal ako podielový
spoluvlastník už len tým, že podal protinávrh na určenie podielového spoluvlastníctva k domu. K tomuto
správaniu žalovaný v l.rade nepredložil žiadne významné argumenty na jeho podporu. Súd považoval

argumentáciu žalovaného v l. rade za účelovú, prispôsobenú okolnostiam zmeny postupnej situácie.
Správanie sa oboch, t.j. právneho predchodcu žalobcov, aj žalovaného v l. rade počas trvania súdnych
sporov nasvedčuje s prihliadnutím na všetky okolnosti tomu, že sa dohodli pred začatím výstavby domu,
t.zn. skôr, než sa začalo so stavbou, na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Nepreukázané
ale zostalo v konaní, na akých konkrétnych podieloch sa dohodli, takže potom zo zákona platí, že ich

podiely sú rovnaké. Zo spomínaných podaní, adresovaných súdu, aj zo správania oboch stavebníkov
počas celého konania možno vyvodiť, že menili svoje tvrdenia o vlastníctve k rodinnému domu. Pôvodne
ich tvrdenia oboch o vlastníctve k domu, keď Ján tvrdil, že je výlučný vlastník a M. Ž. T. U. A., O. O. A.
Q. J. G. B. G. F. Z. Z. C. V. U. J.. O.. B.G. A. O. E. M. Q. pripustil, že je tu spoluvlastníctteda že
bola dohoda o podielovom spoluvlastníctve. Podielové

19C2/2000
spoluvlastníctvo pripúšťal aj M. a tým jeho správanie svedčí o skutočnosti a o tom, že k dohode
o podielovom spoluvlastníctve k domu došlo, len tvrdil, že má vyšší podiel, čo je zrejmé z podaní
žalovaného v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 4.7.2001, t.j. až po Ú. B.. M. sa
nesprával od počiatku ako výlučný vlastník domu a je nelogické, ak niekto, kto o sebe tvrdí, že je výlučný

vlastník nehnuteľnosti - celého domu, koná a správa sa ako podielový spoluvlastník, k čomu došlo aj
v danom prípade. B. I. po zamietnutí jeho žaloby súdom o určenie výlučného vlastníctva k domu podal
žalobu ako spoluvlastník na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k domu. Správal sa
teda tiež tak, akoby k dohode o spoluvlastníctve k stavbe V. A. M. došlo. Súd preto mohol vyvodiť z
opísaného správania obidvoch stavebníkov, že k dohode o založení spoluvlastníckych vzťahov pred

začatím výstavby domu M. B. I. Q. T.. M. I. došlo, lebo takto sa správali obaja. Zo správania ich oboch
ako stavebníkov možno vidieť rozpor medzi ich tvrdením a konaním. Tvrdili niečo, ale správali sa inak
obaja. Faktické dôkazy o existencii dohody stavebníkov nie sú. Svedkov, ktorí by sa k tejto okolnosti
mohli vyjadriť, už nebolo možné vypočuť pred súdom, keďže sú nebohí. Nebohý je Q. B. I. Q. nemožno
ich konfrontovať A. T.. M. I.. Z. M. Ž. Z. Z.. P. O. A. A. G. J. V. Q. potrebný vzhľadom na to, že sám

žalovaný v 1. rade poukazoval na poskytnutie finančných prostriedkov na dokončeniu domu z jej strany
a vyjadrenie svedkyne k chovaniu B. I. voči nej nie je podstatné k posúdeniu vzniku spoluvlastníctva k
domu. Na základe akých dôvodov sa takto rozporuplne správal žalovaný v 1. rade, teda inak, ako tvrdil,
žejevýlučnývlastníkdomu, nevysvetlilžiadnymrozumnýmspôsobomasúdnemoholzadanejdôkaznej
situácie prehliadnúť správanie účastníkov dohody. o založení spoluvlastníctva k stavbe. Zmenu v ich

správaní nemôže súd akceptovať ako nevýznamnú pre posúdenie skutkového stavu a neprihliadať na
ňu. Nie je síce priamy dôkaz o tom, aké boli okolnosti uzavretia dohody o založení spoluvlastníckych
vzťahov M. B. Q. M. Q. G. B. je už nebohý, aj rodičia a sestry žalovaného v 1. rade, nemožno ich
konfrontovať so žalovaným v l. rade. Tvrdenie žalovaného v l. rade, že nebola uzavretá dohoda o tom,
že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe domu s B. I., G. Z. C. O.. Z. C. J. Z. V. Z. G. O. U..

Pokiaľ ide o posúdenie, na základe akého rozsudku č.k. 19C/743/88 - 163 bol žalovaný v l. rade vedený
ako vlastník nehnuteľnosti, súd zistil, že išlo o opravné uznesenie OS KE II. zo dňa 31.5.1999, nie
rozsudok, ktoré aj keď nadobudlo právoplatnosť 30.12.1999, podľa názoru súdu nie je doposiaľ právne
účinné z dôvodu, že jeho obsah bol opravený uznesením tohto súdu zo dňa 22.7.2012 a toto rozhodnutie

( aj keď právoplatné dňom 9.10.2012), nebolo vkladu schopnou listinou na zápis zmien do KN, kataster
ho vrátil súdu na opravu a ďalším opravným uznesením zo dňa 24.1.2013, na ktorom nie je vyznačená
právoplatnosť, znova bol opravený výrok aj pôvodného uznesenia J..XXC XXX/XX-XXX. oprava sa týka
aj parc.KN.494- zastavané plochy vo výmere 120 m2.

Zo spisu v C. XXC XXX/XX súd zistil, že žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
30.3.2012 predložili súdu aj výkaz výmer na geometrickom pláne zo dňa 10.8.1980, kde sa jasne uvádza
žalovaný v 1. rade ako vlastník parc.č. 494 o výmere 120 m2 - zast. pl. bez domu.(čl.206). V žiadnom
zo spomínaných súdnych spisov sa nenachádza dôkaz U. E., Q. K. T.. M. I. N. Z. C. Q. Z. G. - V. A.. Č..
54 na parc.č.494. Nesporne ale vlastníčkami v 1-ici z celku sú evidované žalované a v 2. a3. rade na

základe darovacej zmluvy V-350/2004 zo dňa 2.8.2004, podľa ktorej im žalovaný
19C2/2000
v 1.- rade daroval G. Z. G.Q. L. Č.. XXXX, C..Ú.. Š., Q. V. A..Č.. XX G. O..Č..XXX, O. G. L. Č.. XXXX
B. Z. Č. K. U. O.: I. Ú. C. U. O. C. G. K. A. U. F.M. XXC XXX/XX-XXX G. O., U. T. Q. Č..XXX J.. O..,Č. B. zrejmé aj z odpovede KÚ v Košiciach z 22.2.2012, založenej v tomto spise na čl.191). Z úkonu
darovania žalovaného v 1. rade, ktorý nemal právoplatný a nepochybný právny titul na nadobudnutie
vlastníctva k domu súp.č.54 na parc.č.494 v k.ú. Šaca, možno posúdiť len to, že daroval žalovaným v

2-. a 3. rade, t.j. previedol viac práv ako sám mal., preto na žalované v 2. a 3. rade nemohlo ani prejsť
vlastníctvo k celému predmetnému rodinnému domu.

Čo sa týka otázky aktívnej a pasívnej legitimácie v konaní, kde predmetom bolo určenie, že predmetná
nehnuteľnosť (tak ako je uvedená vo výroku rozsudku) patrí do dedičstva po právnom predchodcovi Ž.

B. I., A.V. J., Ž. A. Q. L. A. Z. V. O. G. B. I., t.j. žalobcovia v l. až 3. rade. Pri zmene petitu žaloby ale
žalobcovianeupresniliokruhpasívnelegitimovanýchúčastníkov.Žalovanývl.radetotižniejevlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti a v súčasnosti sú zapísané ako spoluvlastníčky G. G. L. Č.. XXXX C..Ú.. Š.,
žalované v 2. a 3. rade (každá v 1 s titulom nadobudnutia- darovacia zmluva V350/2004 z 2.8.2004),
vo vzťahu ku ktorým sa len môžu žalobcovia domáhať predmetného nároku. V čase dlhotrvajúceho
súdneho sporu žalovaný v l. rade predmetnú nehnuteľnosť daroval žalovaným. Žalobcovia mali vziať

voči nemu žalobu späť, čo nevykonali, aj keď mali, pretože žalovaný v 1. rade nie je ani dedičom po
G. B. I. a nie je ani zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, a právne postavenie žalobcov sa
nezmení vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

Z uvedených dôvodov súd žalobu proti. žalovanému v l. rade zamietol pre nedostatok jeho pasívnej

legitimácie v konaní

Vychádzajúc zo zhodnotenia vykonaných dôkazov, predovšetkým zo správania A. B. Q. M. I. v priebehu
súdnych konaní o vlastníctvo k spornému domu, súd konštatuje, že existovalo ku dňu A. B. I. podielové
spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti so žalovaným v 1. rade a to v rovnakom podiele, keďže

nebolo preukázané v konaní, aby sa dohodli na inej výške podielov ( § 137 OZ). Nie je dôvodná žaloba v
tomsmere,žežalobcoviasadomáhaliurčiť,žerodinnýdompatrídodedičstvapoG..B.Á.I.,aleneuviedli
k tomu prináležiaci správny jeho podiel k nehnuteľnosti. Z obsahu petitu ich žaloby možno jasne vyvodiť,
že sa domáhajú určenia nehnuteľnosti v celosti do dedičstva, čo nie je právne dôvodné požadovať, ak
nehnuteľnosť- rodinný dom A..Č..XX J. G. O.. Č..XXX, C..Ú.. Š., patril ich právnemu predchodcovi len v

polovici, ak sú podiely rovnaké, t.j. každý zo spoluvlastníkov bol vlastníkom v 1 k celku.

Na základe uvedeného dôvodu súd žalobu v prevyšujúcom rozsahu, t.j. nad rozsah uvedený vo výroku
tohto rozsudku, žalobu ako právne nedôvodnú zamietol. Zamietnutie žaloby sa týka aj tej časti petitu
žaloby, v ktorej nehnuteľnosť - dom označili žalobcovia aj orientačným číslom 15 a v časti., že dom

nachádzajúci sa G. O..Č..XXX C..Ú.. Š., čo z údajov na LV č. 2434 nevyplýva.

Pokiaľ ide o „upozornenie“ žalovaných ohľadom údajných nepresností v zápisnici z pojednávania zo
dňa 11.1.2013, ktoré predložili súdu písomne dňa 20.2.2013, súd na túto námietku neprihliadal, nakoľko
zápisnica o pojednávaní je verejnou listinou, žalovaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali

svoje tvrdenie, že obsah zápisnice z uvedeného
19C2/2000
pojednávania bol v inom znení, ako bol sudkyňou na tomto pojednávaní nadiktovaný priamo za účasti
žalovaných to technického zariadenia, kedy proti jej obsahu nič nenamietali.

O trovách konania účastníkov a štátu súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle ust. § 151 ods.
3 O.s.p. z dôvodu väčšieho počtu účastníkov, aj väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach
na Okresný súd Košice II.

V odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.