Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. február 2013

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/190/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010340

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2013:3512010340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trestnej veci
obžalovaného Ľ. Ž., nar. XX.XX.XXXX v H., trestne stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania

skutku (ďalej len „Trestný zákon") a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom
dňa 06. februára 2013 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : Ľ. Ž., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom U. H. č. X, na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 19.03.2012 v čase o 08.45 hod. v obci Bošáca po ceste III/061024, viedol osobné motorové vozidlo

zn. N. G. U., EČ: T. XXX H. po tom, čo požil alkoholické nápoje, pričom mu bolo dychovou skúškou
zistených 0,80 mg alkoholu na liter vydychovaného vzduchu v jeho dychu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej

by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. l Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. k), písm. l) Trestného
zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 1.500 Eur
(jedentisícpäťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť:
- poškodenej spoločnosti DôVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova č. 25, 851 01 Bratislava, IČO:
35 942 436, škodu vo výške 192,35 Eur,
- poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava,
IČO: 35 937 874, škodu vo výške 13,37 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04.12.2012 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv/270/2012, na obvineného Ľ. Ž., T.. XX.XX.XXXX v H.,
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 06.02.2013 a zistil nasledovné:

Obžalovaný Ľ. Ž. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku
č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), vrátane poučení podľa §
257 Trestného poriadku a po porade so svojím obhajcom urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po vyhlásení

obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že
obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich
právach, najmä o práve na obhajobu, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestný
čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku robí dobrovoľne. Súd následne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods.
5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v
tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného
poriadku, poškodených, ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per analogiam), súd uznesením podľa

§ 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, pričom tiež podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná
dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere.

Z vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený.

Podľa § 289 ods. 1 Trestného kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Vzhľadom na priznanie viny obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora, po vyjadrení
obhajcu obžalovaného a poškodeného prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom
konaní, subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného pod právnu normu ustanovenia § 289 ods.
1 Trestného zákona, pretože vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom

návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú
škodu na majetku. Obžalovaný sa tohto trestného činu dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný
subjekt. Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento skutok. U
obžalovanéhoideokonanieúmyselné,pretoževedel,žemôžespôsobomuvedenýmvTrestnomzákone
spôsobiť poru-šenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, a pre prípad, že by ho

spôsobil, bol s takýmto následkom uzrozumený. Zákonom chráneným záujmom je v predmetnej trestnejveci dodržiavanie predpisov o plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, vrátane zákazu požívať pred
jazdou motorovým vozidlom alkoholické nápoje.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného (č.l. 142 spisu) vyplýva, že doposiaľ bol raz súdne trestaný, a to
v roku 1988 peňažným trestom vo výmere 500,- Kčs, pričom vo vzťahu k tomuto odsúdeniu sa na neho
hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z evidenčnej karty vodiča (č.l. 128-130 spisu) vyplýva, že má záznam
o troch blokových pokutách, v roku 2005 vo výške 500,- Sk za osvetlenie vozidla, v roku 2008 vo výške
1.000,- Sk porušenie povinností účastníka cestnej premávky a v roku 2012 vo výške 30,- Eur za rýchlosť

jazdy. V roku 2006 mu bol uložený zákaz činnosti vo výmere 4 mesiace za porušenie povinností vodiča.

Z vyjadrenia poškodeného N. Č. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že jeho nárok na náhradu škody
bol zo strany obžalovaného, resp. poisťovne uspokojený ešte pred konaním hlavného pojednávania.
V tejto súvislosti z listinných dokladov predložených súdu vyplynulo, že z titulu poistného plnenia

bola poškodenému N. Č. poisťovňou Wüstenrot vyplatená suma 1.864,- Eur, z titulu bolestného N.
Č. poisťovňou Wüstenrot vyplatená suma 351,04 Eur a G. Č. suma 394,- Eur. Poškodený tiež od
obžalovaného dňa 07.09.2012 prevzal sumu 2.000,- Eur z titulu dorovnania škody na jeho motorovom
vozidle.

Súdu boli obhajcom obžalovaného prezentované doklady, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný z dôvodu
zadržania vodičského preukazu prišiel o zamestnanie, následne požiadal o poskytnutie dávky v
nezamestnanosti, ktorá mu však rozhodnutím Sociálnej poisťovne nebola priznaná.

Z potvrdenia ošetrujúcej lekárky matky obžalovaného tiež vyplýva, že jej zdravotný stav je zhoršený

a obžalovaný sa z tohto dôvodu musí o ňu starať. Z dôvodu zadržania vodičského preukazu musí v
súčasnosti využívať pomoc inej osoby na odvoz svojej matky k lekárovi.

Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške
192,35 Eur z titulu náhrady nákladov vynaložených na zdravotnú starost-livosť poškodenej G. Č..

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške
13,37 Eur z titulu náhrady nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť poškodeného N. Č..

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. k) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa pričinil o
odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôso-benú škodu.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Úvodom úvah o primeranosti trestnej sankcie súd poukazuje na obdobné prípady, riešené tunajším
súdom za asistencie tunajšej prokuratúry ako jednej z procesných strán. Napr. zo spisov Okresnéhosúdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/142/2012, sp. zn. 2T/144/2012, sp. zn. 2T/151/2012, v ktorých
bol rozsudok vyhlásený na podklade uzatvorenej dohody o vine a treste, vyplýva, že páchateľom týchto
skutkov, ktorí jazdili pod vplyvom alkoholu s koncentráciou v rozmedzí od 0,56 do 0,96 miligramu

alkoholu na liter vydychovaného vzduchu, bol uložený trest zákazu činnosti vo výmere 3 roky. Z ďalších
spisov Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, napr. sp. zn. 0T/6/2012, sp. zn. 0T/27/2012, sp.
zn. 0T/38/2012, sp. zn. 0T/40/2012, vyplýva, že páchateľom týchto skutkov, ktorí jazdili pod vplyvom
alkoholu s koncentráciou v rozmedzí od 1,12 do 1,36 miligramu alkoholu na liter vydychovaného
vzduchu, bol uložený trest zákazu činnosti vo výmere 3 roky. Preto súd, vychádzajúc zo zásady

predvídateľnosti súdnych rozhodnutí ako jednej zo základných axióm princípu právnej istoty, vzal pri
rozhodovaníoprimeranomtresteobžalovanéhodoúvahyajsvojupredchádzajúcurozhodovaciučinnosť
v podobných prípadoch, nenamietanú v označe-ných rozhodnutiach žiadnou z procesných strán.

U obžalovaného súd identifikoval dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. k) Trestného zákona a
podľa§36písm.l)Trestnéhozákona.Priťažujúcaokolnosťuobžalova-néhozistenánebola.Obžalovaný

sa ku skutku priznal v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní a svoj čin úprimne oľutoval.
Súčasne sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov svojho konania tým, že sa s poškodenými
dohodol o náhrade škody. S poukazom na tieto okolnosti, ktoré v rámci dokazovania vyšli najavo, dospel
súd k záveru, že na obžalovaného možno pôsobiť aj alternatívnym trestom, ktorý nie je spojený s
trestom odňatia slobody. Preto súd obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím

na § 38 ods. 3, § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona uložil peňažný trest vo výmere 1.500 Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by
výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Keďže trestná činnosť obžalovaného súvisela priamo s vedením
motorového vozidla, uložil mu súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 (tri) roky. Pri výmere tohto trestu zohľadnil mentálny postoj
obžalovaného k následku, ktorý svojím konaním spôsobil, jeho súčinnosť v rámci trestného konania a
vo vzťahu k poškodeným, ako aj potrebu starostlivosti obžalovaného o jeho matku, ktorá si vyžaduje
častejšiu lekársku starostlivosť. Na dôvažok je potrebné uviesť, že súd nezistil v rámci dokazovania
žiadnu významnú okolnosť (quod non est in actis, non est in mundo), aby v tejto kauze sa odklonil

od vlastnej rozhodovacej činnosti v obdobných prípa-doch, ktoré boli príkladmo uvedené vyššie. Takto
uložený trest považuje súd s poukazom na okolnosti tohto prípadu za zákonný a primeraný, od ktorého
vykonania možno dôvodne očakávať efektívnu nápravu obžalovaného do budúcnosti. Uložený trest
súčasne primeranou mierou vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Vo vzťahu k uplatneným nárokom na náhradu škody spoločnosťami DôVERA zdravotná poisťovňa, a.s.,
vo výške 192,35 Eur a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., vo výške 13,37 Eur, dospel súd k záveru,
že tieto, čo do dôvodu a výšky, boli uplatnené riadne a včas a keďže nebolo pochybností o oprávnenosti
týchto nárokov, súd obžalovanému v odsudzujúcom roz-sudku uložil podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku povinnosť, aby uvedeným poškodeným subjektom túto škodu nahradil.

Po vyhlásení rozsudku sa obžalovaný a jeho obhajca vzdali práva na podanie odvolania proti tomuto
rozsudku. V lehote na podanie odvolania sa prokurátor proti tomuto rozsudku odvolal, a to do výroku
o treste v neprospech obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.