Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. február 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/15/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8306200836
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8306200836.29

Rozhodnutie

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu : CCMI,
s.r.o., Tajovského 3, Košice, IČO: 45 991 979, právne zast. JUDr. Vladislavom Sisákom, advokátom,
Skladná 14, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1) SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, 2) BANDER, s.r.o., Perečínska 2736, Snina, práv. zast. JUDr. Jánom Martincom, advokátom,
AK Werferova 1, Košice, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

O trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. 1. 2006 sa pôvodná žalobkyňa Ing. A. J. - Á. ako súkromná
podnikateľka domáhala na pôvodnom žalovanom Slovenskej republike - Ministerstvo vnútra SR náhrady

škody vo výške 3.600.000,--Sk s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že nesprávnym úradným
postupom orgánov činných v trestnom konaní, ktorí konali nad rámec predbežného opatrenia vydaného
tunajším súdom v konaní XXC/XXXX/XX-XX zo dňa 19. 1. 2001 zapečatením strojov jej znemožnili
pokračovať vo výrobe a tak jej vznikla škoda na znehodnotení strojov a na ušlom zisku. Svojho nároku
sa žalobkyňa domáhala v súlade s ustanoveniami zák. č. 58/1969 Z. z., podľa ktorých štát zodpovedá
za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov nesprávnym úradným postupom. Žalovaný

Ministerstvo vnútra SR sa k doručenej žalobe vyjadril písomným vyjadrením zo dňa 16. 6. 2006,
poukázal na to, že pri všetkých úkonoch, ktoré vykonali orgány činné v trestnom konaní vo veciach
ČVS: OUV36/20-2001, ČVS: KUV-62/OVEK-2001, ČVS: ORP-298/OEK-HE-2004 nedošlo k žiadnemu
pochybeniu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup. Všetky úkony boli vykonané
v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Zároveň poukázal na to, že v danom prípade nie je splnený základný predpoklad vzniku

nároku navrhovateľky na náhradu škody zo strany Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom vnútra
a to nesprávny úradný postup. Z tohto dôvodu navrhol, aby súd žalobu žalobkyne zamietol.

Dňa 7. 6. 2007 žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu požiadala o rozšírenie žaloby tak, že sa
domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 6.640.103,--Sk s 8 % úrokom z omeškania od právoplatnosti
vydaného rozsudku. Súd o tomto rozšírenom návrhu žalobkyne rozhodol na pojednávaní konanom dňa

11. 6. 2007 tak, že pripustil zmenu žalobného návrhu.

Dňa 28. 9. 2007 Ministerstvo vnútra SR ako žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu
v predmetnej právnej veci vznieslo námietku nedostatku pasívnej legitimácie s odôvodnením, že ak ide
o rozhodnutie vydané v trestnom konaní, je ústredným orgánom ministerstvo spravodlivosti a poukázal
v tomto smere aj na rozhodnutie V. L. v V. vo veci XXCo/XXX/XXXX zo dňa 2. 6. 2005. Z tohto dôvodu

opätovne žiadal, aby súd žalobu voči žalovanému Ministerstvo vnútra SR o náhradu škody v plnom
rozsahu zamietol.Po tomto vyjadrení žalovaného žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu písomným vyjadrením zo
dňa 1. 10. 2007 akceptovala námietku žalovaného a spresnila označenie žalovaného ako Slovenská

republika - Ministerstvo spravodlivosti SR a žiadala, aby súd pripustil toto spresnenie označenia
žalovaného. Súd o spresnení žalovaného rozhodol uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-142 dňa 9. 10. 2007.

Dňa 24. 4. 2008 doručila žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu do spisového materiálu podanie,
ktorým rozšírila žalobu aj na žalovaného v 2. rade BANDER, s. r. o. so sídlom Perečínska 2736, Snina,

ako aj rozšírila uplatnenú výšku škodu na sumu 8.071.730,--Sk s príslušenstvom. O tomto rozšírení súd
rozhodol uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XXX dňa 29. 4. 2008.

K doručenej žalobe a listinným podkladom sa Ministerstvo spravodlivosti SR ako žalovaný v 1. rade
vyjadrilo písomným podaním zo dňa 15. 6. 2008. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu žalobkyne v celom
rozsahuzamietnuťakonedôvodnúanepriznaťžalobkynitrovytohtokonania.Akžalobkyňasadomáhala

náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku vo výške tak ako rozširovala svoju žalobu z dôvodu, že
nemohla podnikať, stratila zákazníkov a teda nedosiahla rozmnožením majetkových hodnôt, ktoré sa
dalo očakávať pri riadnom podnikaní z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánov činných v
trestnom konaní, k tomuto žalovaný v 1. rade uviedol nasledovné:

V konaniach orgánov činných v trestnom konaní nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni
zakazovalopredmetnéstrojeprevádzkovať.TentozákazbolvydanývrámcikonaniavedenéhoKrajským
úradom vyšetrovania PZ Prešov vo veci KUV-62/OVEK-2001, ktoré sa týkalo trestného stíhania pre
trestný čin sprenevery. Žalovaný v 1. rade aj z opatrnosti namietal nedostatok pasívnej legitimácie v
tomto spore a zároveň poukázal na to, že žalobkyňa pri uplatňovaní nároku na náhradu škody podľa ust.

§ 18 Zák. č. 58/1969 Z. z. musí okrem iného preukázať, že vo veci, o ktorú sa opiera pri uplatňovanom
nároku došlo k porušeniu poriadku postupu predpísaného právnymi normami alebo určeného povahou
a funkciou postupu. Žalobkyňa musí preukázať splnenie všetkých podmienok, ktoré musia byť splnené
kumulatívnetakakoichvyžadujeust.§18ods.1citovanéhozákona.Dôkaznébremenojenažiadateľovi
o odškodnenie. V danom prípade nebola splnená prvá podmienka predpokladu úspešnosti nároku

žalobkyne a to prítomnosť nesprávneho úradného postupu v trestnej veci preto nemôže byť žalobkyňa
v konaní úspešná.

Po vstupe do konania žalovaného v 2. rade, voči ktorému rozšírila žalobkyňa svoju žalobu, právny
zástupca žalovaného v 2. rade vyhlásil, že aj podľa jeho názoru žalovaný v 2. rade nie je pasívne

legitimovaný v tomto konaní. Mal za to, že predpokladom uplatneného nároku žalobkyne má byť
príčinná súvislosť medzi vydaným predbežným opatrením a ujmou, ktorá mala byť žalobkyni spôsobená.
Odňatie veci žalobkyni zo dňa 11. 10. 2011, ktoré realizoval Krajský úrad vyšetrovania PZ Prešov vo
veci ČVS: KUV-62/OVEK-2001, ktorým bolo zakázané prevádzkovať stroje, ktoré boli vymenované
v predbežnom opatrení tunajšieho súdu, nebolo znemožnené žalobkyni podnikať. Podľa jeho názoru

žalobkyňa nedostatočným spôsobom preukázala vzniklú škodu a vyčíslenie ušlého zisku žalobkyňou iba
na základe dôkazu, tzv. Hlavnej knihy analytickej evidencie nie je relevantným dôkazom na preukázanie
ušlého zisku žalobkyne. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že vydané predbežné opatrenie tunajším
súdom v r. 2000 obmedzilo žalobkyňu iba v časti vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu žiadal žalobu
voči žalovanému v 2. rade zamietnuť a priznať mu trovy tohto konania. Ak by sa súd nestotožnil s

argumentáciou žalovaných v 1. a v 2. rade, navrhli ustanoviť znalca za účelom ustálenia výšky ujmy,
ktorú uplatňuje žalobkyňa v tomto konaní.

V rámci vykonaného dokazovania súd vypočul žalobkyňu, oboznámil sa so stanoviskom žalovaných,
vykonal znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky škody uplatnenej žalobkyňou - ušlého zisku v

tomto konaní.

Z výsluchu žalobkyne a jej právneho zástupcu zistil, že žalobkyňa podanú žalobu voči pôvodnému
žalovanému a následne voči žalovanému v 1. a v 2. rade uplatnila z dôvodu, že nesprávny úradný postup
vidí v tom, že orgány štátu znemožnili žalobkyni podnikať tým, že jej bolo nezákonne v tomto zabránené,

pretože ak aj veci sa ponechali, keďže sú v priestoroch, kde podnikala, znemožnili je takýmto úradným
postupom podnikať. Do pozornosti súdu dala uznesenie Okresného úradu vyšetrovania v Q. v konaní
ČVS:OUV-36/20-2001,kdepoukázalanadôvodypredmetnéhouznesenia,predovšetkýmnaskutočnosť
„že boli zaistené stroje prepravované od vývozcu ATRIUM pre príjemcu WEGOMA v Spolkovej republikeNemecko na nákladom motorovom vozidle ...“ a zdôrazňuje skutočnosť, že išlo o stroje, ktoré patrili
ATRIUM, s. r. o. v súčasnosti spoločnosti ASTEC, s. r. o.. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že dňa
11. 10. 2001 bola vykonaná prehliadka v priestoroch firmy ATRIUM, v dôsledku ktorej boli zablokované

stroje, ktoré využívala vo firme. Takýmto postupom jej bolo znemožnené vykonávať prevádzku v celej
firme,vtomčaseužmalaprijatéobjednávky,zálohyaztohtodôvodusanemohlaplnevenovaťnaplneniu
týchto záležitostí. Je toho názoru, že takýto postup nebol v súlade so zákonom, keď v zmysle príkazu
na prehliadku iných priestorov v konaní Krajského úradu vyšetrovania PZ ČVS:KUV-62/OVEK-2001
zo dňa 15. 10. 2001 bolo konštatované, že v období od začiatku r. 2000 do 11. 9. 2000 nezistený

páchateľ odcudzil rôzne stroje, strojno-technologické zariadenie, počítače, softvéry k počítačom z firmy
BANDER, s. r. o. a že k tomuto nemohlo dôjsť, pretože táto prevádzka firmy ÁTRIUM bežala od r.
1998 (živnostenské oprávnenie získala dňa 5. 11. 1998). Postup policajných orgánov, keď pri tejto akcii
asistovali aj kukláči, mal zlý dopad na jej zákazníkov, títo rušili svoje objednávky, žiadali vrátiť zálohy a
potom nasledovala aj negatívna mediálna kampaň a tam vidí poškodenie svojho mena a svojej osoby. V
tom vidí žalobkyňa nesprávny postup orgánov polície, týmto postupom došlo k vzniknutej škode a preto

sa domáha náhrady škody v tomto konaní.

Postoj žalovaných sa nezmenil ani počas konania a dokazovania vo veci. Žalovaný v 1. rade
argumentoval tým, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného
v 1. rade a zdôraznil, že žalovaná neuznáva ani základ nároku, ktorý uplatnila v konaní pôvodná

žalobkyňa. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutkový stav veci, na konanie vedené na Okresnom úrade
vyšetrovania PZ Q. pod č. ČVS:OUV-36/20-2001, v ktorom dňa 11. 1. 2001 vyšetrovateľ začal trestné
stíhanie vo veci pre trestný čin sprenevery, na konanie Krajského úradu vyšetrovania PZ T. pod č. k.
ČVS:KUV-62/OVEK-2001, v ktorom bol vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov súkromnej firmy
K.. A. J.I. - E. z dôvodu, že existovalo dôvodné podozrenie, že sa v tejto prevádzka nachádzajú veci

dôležité pre trestné konanie. Dňa 19. 1. 2001 Okresný súd v Humennom vydal predbežné opatrenie
v konaní č. XXC/XXXX/XX-XX, ktorým zakázal pôvodnej žalobkyni, ako aj Ing. A. V. predať, prenajať,
darovať alebo inak nakladať s hnuteľnými vecami špecifikovanými v tomto predbežnom opatrení až
do právoplatného skončenia konania v predmetnej právnej veci. Ak pôvodná žalobkyňa spája trestné
konanie a občiansko-právne konanie, žalovaný v 1. rade poukázal na to, že nie je možné prelínať

občianske súdne konanie, v ktorom došlo k vydaniu predbežného opatrenia a trestné konanie pre
trestný čin sprenevery. Tvrdenia žalobkyne, že orgány činné v trestnom konaní realizovali svoje zákonné
opatrenia nad rámec predbežného opatrenia, je potom podľa žalovaného v 1. rade absurdné. Poukázal
na to, že zo spisového materiálu v trestnom konaní vyplýva, že žalobkyňa bola vyzvaná na vydanie veci
dôležitých pre trestné konanie, dobrovoľne nepristúpila k vydaniu, preto príslušný orgán činný v trestnom

konaní realizoval odňatie veci a to v súlade s Trestným poriadkom. Takýmto postupom v trestnom konaní
nedošlo k porušeniu objektívneho práva, ktoré by zakladalo akýkoľvek nárok na náhradu škody podľa
zák. č. 58/1969 Zb.. Naviac v tomto prípade nie je naplnená jedna z troch kumulatívnych podmienok
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup. Žalovaný v 1. rade poukázal aj na
vykonané znalecké dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že táto žaloba bola účelovo podaná a

preto žiadal, aby súd túto žalobu zamietol, pričom žalovaný v 1. rade si uplatňuje aj trovy tohto konania.

Žalovaný v 2. rade v priebehu vykonávaného dokazovania taktiež zotrval na svojom stanovisku, ktoré
prezentoval po doručení písomnej žaloby, naďalej zastával názor, že vydané predbežné opatrenie v
konaní I. L. v Q. č. k. XXC/XXXX/XX bolo úplne v zhode s požiadavkou, podľa ktorej pri nariaďovaní

predbežného opatrenia musí súd prihliadať na to, aby zásah do práv a oprávnených záujmov subjektu,
ktorému sa ukladá povinnosť nebol neprimeraný aj s ohľadom na možný vznik ujmy. Predbežným
opatrením nariadený zákaz podľa názoru žalovaného v 2. rade neprekročil žiadne iné zákonné ani
ústavné medze s výnimkou obmedzenia istej časti vlastníckeho práva žalobkyne špecifikované v
predbežnom opatrení. Žalovaný namietal, aby v danom prípade bola daná zodpovednosť žalovaného

v 2. rade za ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobkyne v podobe zisku, ktorý jej mal uchádzať
z dôvodu nemožnosti podnikať s hnuteľnými vecami uvedenými. Poukázal na to, že na preukázanie
ušlého zisku uplatneného v konaní pôvodnou žalobkyňou bol vypracovaný znalecký posudok a následne
kontrolný znalecký posudok z odvetvia účtovníctvo, daňovníctvo a kontroling. Ani jeden zo znalcov
K.. E., ani Ing. T. uplatnený ušlý zisk nepotvrdili, z ich záverov vyplýva, že presun výroby a montáže

okien pôvodnou žalobkyňou do inej spoločnosti nastal ešte pred vydaním predbežného opatrenia. Z
tohto dôvodu neexistuje príčinná súvislosť medzi účinkami predbežného opatrenia a ujmou, ktorá mala
vzniknúť žalobcovi. Ak nástupca žalobkyne spoločnosť CCMI predložila v konaní na dôkaz nesúhlasu
so závermi predchádzajúcich znalcov znalecký posudok, ktorý vypracoval Ing. Y. N., poukázal nato, že objednávateľom tohto posudku bola pôvodná žalobkyňa, ktorá v čase zadania objednávky už
nebola účastníčkou konania, pretože medzitým postúpila svoj nárok súčasnému žalobcovi. V tomto
smere dal do pozornosti aj ďalšie dve významné skutočnosti: jediný spoločník a konateľ žalobcu

CCMI, s. r. o. je sám znalec v danom odbore, jeho odborné vyjadrenie pôvodná žalobkyňa v tomto
konaní predložila ako listinný dôkaz, jediný spoločník a konateľ žalobcu je konateľom a väčšinovým
spoločníkom spoločnosti Expertise, s. r. o., ktorej predmetom činnosti je aj znalecká činnosť v odbore
ekonomika a zriadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov. Z tohto dôvodu v prípade
ďalšieho znaleckého dokazovania navrhol vylúčiť spoločníkov tejto spoločnosti z takéhoto znaleckého

dokazovania. V neposlednom rade dal do pozornosti skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa postúpila svoju
pohľadávku len z obavy pred nepriaznivým výsledkom v konaní a po celý čas je angažovaná v tomto
konaní. K znaleckému posudku, ktorý v rámci ďalšieho konania predložil nový žalobca na dôkaz toho,
že závery predchádzajúcich znalcov sú neúplné a nepresné (znalecký posudok znalca Ing. Y. N.)
preto navrhol pri hodnotení dôkazov pominúť. Žalovaný v 2. rade vyslovil názor, že pôvodná žalobkyňa
neurobila nič, aby obmedzila údajne vznikajúcu škodu a vsadila na úspech v špekulatívnom spore.

Žiadal, aby súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a priznal
mu náhradu trov konania.

Súd za účelom stanovenia výšky ušlého zisku, ktorý ako škodu uplatnila v tomto konaní žalobkyňa, ktorá
jej mala byť spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu od zapečatenia strojov orgánmi

činnými v trestnom konaní v októbri 2001 a ich následným zadržiavaním a znemožnením ďalšieho
podnikania až do konca r. 2006, súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru ekonomika
a podnikanie, odvetvie účtovníctvo Ing. A. E.. Ustanovená znalkyňa vypracovala znalecký posudok č.
6/10 a doručila ho súdu dňa 25. 6. 2010. Znalkyňa uzatvorila, že z predložených listinných dôkazov
predložených žalobkyňou dospela k záveru, že žalobkyni nevznikol žiadny ušlý zisk z dôvodu, že ani

v predchádzajúcich obdobiach vo svojej podnikateľskej činnosti nedosahovala žiadny zisk, ale stratu
a pretože z dôvodov nesúvisiacich so zapečatením strojov v októbri 2001 prestala vykonávať výrobu
okien ako svoju podnikateľskú činnosť fyzickej osoby už na začiatku r. 2001 a v r. 2000 dosiahla stratu
pri výrobe okien.

K vyhotovenému znaleckému posudku znalkyne Ing. A. E. vzniesla námietky žalobkyňa, poukázala na
to, že neobjektívny, znalkyňa nad rámec úlohy nahrádzala súd a jej postoj hodnotila ako druh zaujatosti.
Navrhla, aby súd vo veci určil iného znalca. S vyhotoveným znaleckým posudkom sa stotožnili žalovaní
v 1. a v 2. rade, zotrvali na všetkých svojich doterajších prednesoch a písomných podaniach.

Dňa 3. 12. 2010 súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomika a
manažment, odvetvie Kontroling a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Ing. L. T..

Dňa 26. 1. 2011 do spisového materiálu bol doručený návrh na zmenu účastníkov na strane žalobkyne
tak, aby na strane žalobkyne novým žalobcom sa stala spoločnosť CCMI, s. r. o., Tajovského 3, Košice,

na základe predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi pôvodnou žalobkyňou ako
postupcom a spoločnosťou CCMI, s. r. o. ako postupníkom zo dňa 17. 1. 2011. Zo zmluvy o postúpení
pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodnou žalobkyňou a spoločnosťou CCMI, s. r. o. súd zistil, že v článku
II. predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok bodu 1 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je postúpenie
budúcej pohľadávky v predpokladanej výške 220.411,04 eur s príslušenstvom, ktoré tvorí 8 % ročný úrok

z omeškania, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu.

Súd o zmene účastníkov konania na strane žalobcu rozhodol uznesením zo dňa 5. 4. 2011, nakoľko v
tomto období vo veci prebiehalo kontrolné znalecké dokazovanie.

Kontrolný znalec K.. L. T. podal znalecký posudok č. 1/2012 dňa 20. 2. 2012. Zo záverov, ktoré zistil
kontrolný znalec, súd mal za preukázané, že sa stotožnil so záverom znalkyne K.. E., keď dospel k
záveru, že nárok žalobkyne na náhradu škody a ušlého zisku taktiež považoval za neopodstatnený,
konštatoval ako predchádzajúca znalkyňa, že presun a následný útlm podnikateľskej činnosti žalobkyne
nebol spôsobený nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko k nemu

evidentne došlo nielen pred samotným zapečatením strojov, ale dokonca aj pred vznikom samotného
sporu.So závermi kontrolného znaleckého posudku sa stotožnili žalovaní v 1. a v 2. rade, považovali ho za
vecne správny v celom rozsahu.

Žalobca namietal správnosť zistení kontrolného znalca, považoval znalca za zaujatého, uviedol, že v
znaleckom posudku nie je použitý ani jeden z ukazovateľov, ktorý by mohol vyhodnotiť ekonomickú
„vitalitu“ ohodnocovanej firmy. Z tohto dôvodu vypracovaný znalecký posudok považoval pre potreby
súdneho konania za nepoužiteľný a žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie vedeckým ústavom,
fyzickou osobou alebo právnickou osobou z odboru ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a

daňovníctvo, kontroling. Žalobca na dôkaz svojich tvrdení, že v konaní vyhotovené znalecké posudky
sú neúplné a nepresné, predložil aj znalecký posudok vypracovaný na objednávku pôvodnej žalobkyne,
ktorý vypracoval z odboru účtovníctvo, daňovníctvo, kontroling Ing. Y. N. dňa 11. 6. 2012. Konštatoval,
že ak by K.. A. J. vykonávala svoju podnikateľskú činnosť za obdobie od r. 2002 -2006 dosiahla by
ušlý zisk vo výške 141.000,-- eur (4.251.000,-- Sk). Výška škody by v dôsledku nesprávneho úradného
postupu činila 19.000,-- eur (574.697,88 Sk).

Súd vykonal dôkaz výsluchu znalca k vyhotovenému znaleckému posudku, v ktorom znalec zotrval na
všetkých zisteniach uvedených v závere znaleckého posudku.

Dňa 18. 7. 2012 súd rozhodol o námietkach žalobcu vznesených voči znalcovi K.. L. T. a rozhodol, že

tento znalec nie je vylúčený z podania znaleckého posudku v prejednávanej právnej veci. Na odvolanie
žalobcu voči tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd v T. v konaní XCo/XXX/XXXX-XXX dňa 16. 11.
2012 tak, že podané odvolanie žalobcu odmietol s poukazom na ust. § 17 O. s .p..

Po takto vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:

Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

(2) Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť
manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného
registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný
vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153 O. s. p. ods. 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Podľa ust. § 1 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom

konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

(3) V hospodárskoprávnych vzťahoch nezodpovedá štát podľa tohto zákona v prípadoch, v ktorých
rozhodovanie patrí orgánom hospodárskej arbitráže.
Podľa ust. § 2 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú
účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa ust. § 18 ods. 1 štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a
orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí
tieto úlohy plnia.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Žalobca sa podaným návrhom v predmetnom konaní (predtým pôvodná žalobkyňa) aj následnými
rozšírenými návrhmi domáhal na žalovaných náhrady škody a ušlého zisku. Žalobný návrh odôvodnil
žalobca tým, že mu mala byť spôsobená škoda nesprávnym úradným postupom orgánov činných v

trestnom konaní, ktorí mali konať nad rámec predbežného opatrenia vydaného tunajším súdom v konaní
č. k. XXC/XXXX/XX-XX zo dňa 19. 1. 2001. Žalobca poukázal na to, že zapečatením strojov bolo
znemožnené žalobkyni pokračovať vo výrobe a tak jej vznikla škoda na znehodnotení strojov a na
ušlom zisku. Svoj nárok uplatnila na základe Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom v znení neskorších predpisov (v ďalšom

iba zák. č. 58/1969 Zb.). Z výpovede žalobkyne a z výpovede, ktorú doplnil jej právny zástupca súd
zistil, že nesprávny úradný postup žalobkyňa vidí v tom, že orgány štátu znemožnili žalobkyni podnikať
tým, že jej bolo nezákonne v tom zabránené, napriek tomu, že aj veci sa v priestoroch ponechali, kde
podnikala, znemožnili jej takýmto úradným postupom podnikať. Takýmto postupom bolo jej znemožnené
vykonávať prevádzku v celej firme, poukázala na konanie orgánov činných v trestnom konaní, na

negatívnu mediálnu kampaň, keď bola o tomto prinesená aj reportáž v televízii a na postoj zákazníkov
firmy, ktorí rušili svoje objednávky, resp. žiadali vrátiť zálohy.

Oboznámením sa s výsledkami konania vo veci č. k. XXC/XXXX/XX bolo preukázané, že tunajší súd
vydal predbežné opatrenie dňa 19. 1. 2001, ktorým zakázal pôvodnej žalobkyni a K.. A. V. predať,

prenajať, darovať alebo inak nakladať s hnuteľnými vecami špecifikovanými v tomto predbežnom
opatrení až do právoplatného skončenia občianskeho súdneho konania v tejto veci. V konaní Okresného
úradu vyšetrovania PZ Q. pod č. ČVS:OUV-36/20-2001 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre
trestný čin sprenevery uznesením vyšetrovateľa. V konaní Krajského úradu vyšetrovania PZ T. pod č.
ČVS:KUV-62/I.-2001 bol dňa 8. 10. 2001 vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov súkromnej firmy

K.. A. J. - E.. Žalobkyňa ako dôvod predmetnej žaloby a nesprávny úradný postup uvádza konanie
orgánov činných nad rámec predbežného opatrenia vydaného tunajším súdom v konaní XXC/XXXX/
XXXX. Súd k tomuto uvádza, že občiansko-právne konanie vedené vo veci XXC/XXXX/XX a konanie
u orgánov činných v trestnom konaní, tak ako sú uvedené vyššie, nie sú konania, ktoré na seba
nadväzovali, ide o samostatné konania v zmysle samostatnej zákonnej úpravy, výsledkom ktorého bolo

rozhodnutie vo veci v zmysle rozdielnej zákonnej úpravy. V danom prípade účelom konania u orgánov
činných v trestnom konaní bolo odňatie strojov, zariadení z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného
činu. Účelom občianskeho súdneho konania bolo vyriešiť vlastníctvo k predmetným hnuteľným veciam
a riešenie predbežnej otázky vlastníctva k hnuteľným veciam.

Zák. č. 58/1969 Zb. nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že
podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel ustanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku,ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. V právnom predpise nie je možné do
najmenších detailov upraviť postup v tom-ktorom konaní. Či úradný postup bol vykonaný správne,
je potrebné posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

Právna úprava zák. č. 58/1969 Zb. nedefinuje bližšie pojem škody a neupravuje ani výšku náhrady.
Z tohto dôvodu je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne §
442, pričom toto ustanovenie je možné aplikovať vtedy, ak v konaní bolo preukázané, že škoda ako
predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v
príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobkyni sa v predmetnom konaní nepodarilo

uniesť dôkazné bremeno na preukázanie zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup a teda
nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Tvrdenia
žalobkyne, že ako súkromná podnikateľka v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov činných
v trestnom konaní, ktorí konali nad rámec predbežného opatrenia, vydaného Okresným súdom v Q. v
konaní XXC/XXXX/XX-XX zo dňa 19. 1. 2001 tým, že zapečatili stroje, jej znemožnili pokračovať vo
výrobe a tak jej vznikla škoda na znehodnotení strojov a na ušlom zisku, nepreukázala. Z výsledkov

znaleckého dokazovania znalcami K.. E. a K.. T. bolo nesporne preukázané, že presun výroby a montáže
okienpôvodnoužalobkyňoudoinejspoločnostibolvykonanýeštepredvydanímpredbežnéhoopatrenia.
Z tohto dôvodu neexistuje príčinná súvislosť medzi vydaným predbežným opatrením Okresného súdu v
Q. v konaní XXC/XXXX/XX a vznikom škody, resp. ušlého zisku, ktorý uplatňuje žalobkyňa.

Účastníci konania majú v občianskom súdnom konaní nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť
preukázať svoje tvrdenia. Žalobkyňa ani jej nástupca súčasný žalobca spoločnosť CCMI, s. r. o.
uplatnenú výšku škody a ušlý zisk v konaní nepreukázali. Ak namietali, že doterajšie dokazovanie
ustanovenými znalcami K.. E. a Ing. T. boli neúplné a nepresné, súd na tieto námietky neprihliadal,
pretože všetky listinné dôkazy, ktoré na podporu svojich tvrdení preukazovali, konkrétne znalecký

posudok vyhotovený Ing. Y. N. bol vyhotovený na objednávku pôvodnej žalobkyne, takže konanie
súčasného žalobcu, ale aj pôvodnej žalobkyne súd pokladá za konanie špekulatívne, ktoré hodnotením
tých istých listinných podkladov, ktoré pôvodná žalobkyňa preukázala znalcom v znaleckom dokazovaní
ktoré nariadil súd v rámci konania, nemohlo viesť k inému záveru, ako dospeli predchádzajúci znalci.
Nie je možné, aby znalec Ing. Y. N. mohol vyhodnotiť výšku zisku v rámci podnikateľskej činnosti,

ktorú mala v r. 2002 - 2006 vykonávať pôvodná žalobkyňa na sumu ušlého zisku 141.000,--eur a
výšku škody v dôsledku predaja zastaralých zásob pod obstarávaciu cenu v sume 19.000,-- eur s
ohľadom na pôvodnou žalobkyňou dosahovanú stratu v r. 1999 a 2000. Znalec Ing. N. napriek týmto
zisteniam prognózoval od r. 2002 postupnú ziskovosť. Aby mohla byť výpoveď o budúcnosti považovaná
za prognózu, musí: vzniknúť ako výsledok organizovanej činnosti, obsahovať charakteristiku svojej

spoľahlivosti, musí sa vzťahovať k určitému prognózovanému obdobiu, musí vyjadrovať alternatívnosť
možných budúcich stavov, musí obsahovať podmienky, za ktorých sa má uskutočniť.

Žalobkyňa svoj žalobný návrh uplatnila podľa ustanovení zák. č. 58/1969 Zb.. Ust. § 18 cit. zák.
zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktoré predpokladá súčasné splnenie

troch podmienok: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobkyňa neuniesla
dôkaznú povinnosť a následne ani súčasný žalobca, pretože nepreukázal súčasné splnenie troch
podmienok zakladajúcich zodpovednosť štátu za uplatnenú škodu žalobcom.

Nesprávny úradný postup ako prvú podmienku uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
žalovanými sa žalobkyni nepodarilo v konaní preukázať. Ak odvodzovala svoj nárok od rozhodnutia
tunajšieho súdu v konaní XXC/XXXX/XXXX tým, že tvrdila, že orgány činné v trestnom konaní
konali nad rámec predbežného opatrenia a tými jej znemožnili pokračovať vo výrobe, toto tvrdenie
ničím nepreukázala. Ak spájala občiansko-právne konanie (vydanie predbežného opatrenia) a trestné

konania orgánov činných v trestnom konaní, k tomuto súd poznamenáva, že každé konanie prebiehalo
samostatne, na základe iných zákonných predpisov a sledovalo iný účel. Takýmito tvrdeniami pôvodná
žalobkyňa ani súčasný žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup. K vzniku škody ako ďalšej
podmienky pre uplatnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovanými ak poukazoval žalobca
na to, že orgány činné v trestnom konaní tým, že zapečatili stroje znemožnili pokračovať vo výrobe

žalobkyni, súd poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania znalkyňou Ing. E. a Ing. T.. Zo záverov
týchto znaleckých dokazovaní vyplýva, že pôvodná žalobkyňa previedla výrobu do inej spoločnosti
ešte pred zapečatením strojov, aj pred vznikom samotného sporu. Aj z doplňujúceho výsluchu znalca
bolo preukázané, že znalec na záveroch, ktoré v znaleckom posudku uviedol, zotrváva. Z výsledkovdokazovania vyplynulo aj zistenie, že pôvodná žalobkyňa nadobudla predmetný majetok v r. 1999.
Výrobné stroje, ktoré boli zapečatené, využívala na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s Ing. V..
Pôvodná žalobkyňa so všetkými zamestnancami ukončila pracovný pomer dňa 31. 10. 2000, ktorí

boli potom zamestnaní v spoločnosti ATRIUM, s. r. o. (následne premenovaná na ASTEC, s. r. o.). Z
listinných dôkazov bolo nesporne preukázané, že v účtovníctve pôvodnej žalobkyne v čase zapečatenia
strojov neboli evidované žiadne prijaté zálohy tak ako tvrdila žalobkyňa. Z tohto dôvodu konanie vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXXX/XX a trestné konania neovplyvnili výrobu a hospodárenie
pôvodnej žalobkyne a nezapríčinili stratu zisku žalobkyne. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje,

že v konaní nebola preukázaná škoda, ktorá mala vzniknúť žalobkyni, následne súčasnému žalobcovi,
takže nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.

Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym

úradným postupom (Rozsudok NS SR z 30. 6. 2010, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).

Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva
škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa zisťuje príčinná

súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,
ktorá príčina ju vyvolala.

Ušlý zisk je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá - na rozdiel od skutočnej škody - spočíva v
tom, že v dôsledku protiprávneho konania, resp. škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu (zväčšeniu

majetku), ktoré poškodený mohol odôvodnene, t. j. preukázateľným spôsobom očakávať so zreteľom
na obvyklý (pravidelný, normálny) chod vecí. (z odôvodnenia rozhodnutia - Rozsudku NS SR č. k.
5Cdo/198/2007 zo dňa 30. 6. 2008).

Z výsledkov dokazovania, predovšetkým z listinnej činnosti, s ktorou sa súd v konaní oboznámil, vyplýva,

že pôvodná žalobkyňa už k mesiacu november 2000 nevyrábala, nevykonávala svoju podnikateľskú
činnosť preto potom v rozpore s týmito zisteniami sú výsledky znaleckého dokazovania znalca Ing.
Milana Lagosza.

K námietkam žalovaného v 1. rade, ktoré vzniesol v smere, že je potrebné skúmať nakoľko žalobca

namieta postup pri odňatí veci, či nejde o porušenie interných predpisov, čo však znamená, že
pri takomto porušení by zákonom splnomocneným zástupcom Slovenskej republiky - odporcu bolo
Ministerstva vnútra SR, nie Ministerstva spravodlivosti SR, súd uvádza, že k tejto otázke súd zaujal
stanovisko v čase, keď Ministerstva vnútra SR vznieslo námietku nedostatku pasívnej legitimácie, s
odôvodnením, že ak ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní, je ústredným orgánom Ministerstvo

spravodlivosti SR (rozhodnutie Krajského súdu v V. vo veci č. k. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 2. 6. 2005).
Žalobkyňa túto námietku akceptovala, spresnila označenie žalovaného na žalovaného v 1. rade, o čom
súd rozhodol uznesením zo dňa 9. 10. 2007. K námietke zmeny zodpovednosti skutkovej podstaty a
námietke premlčania, keď nový žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 3. 2012 zmenil titul uplatňovanej
náhrady škody z nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktorý mal spočívať

v nezákonnom zapečatení výrobných strojov, kedy až do tohto vyjadrenia nebolo namietané nezákonné
rozhodnutie - predbežné opatrenie vo veci č. k. XXC/XXXX/XX-XX a trestné konanie pre marenie výkonu
úradnéhorozhodnutiazačaténazákladeuzneseniaORPZ vQ.vkonaníČVS:ORP-298/OEK-HE-2004,
ktoré nebolo vedené voči pôvodnej žalobkyni a v ktorom pôvodná žalobkyňa nebola trestne stíhaná,
ak si nový žalobca uplatňuje náhradu škody na inom skutkovom základe ako bolo pôvodne v žalobe,

vzniesol žalovaný v 1. rade námietku premlčania; súd k tomuto uvádza, že novým žalobcom tvrdené
skutkové okolnosti v dôsledku zmeny titulu uplatňovanej náhrady škody neboli v konaní preukázané.
Námietka premlčania uplatnená žalovaným v 1. rade je z tohto dôvodu dôvodná, pretože namietané
rozhodnutia boli vydané v mesiaci október a november 2001 a tento skutkový základ nároku na náhradu
škody uplatnil nový žalobca až dňa 27. 3. 2012.

Z hľadiska naplnenia podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného - žalobcu. Cieľom dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1 O.
s. p. je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom toto bremeno spočíva na žalobcovi. Splneniedôkaznej povinnosti podľa citovaného ustanovenia ešte neznamená unesenie dôkazného bremena.
Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za
výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Ak v konaní zistený

skutkový základ neumožňuje ustáliť vznik konkrétnej majetkovej ujmy žalobcu, v takom prípade súd
rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, ktorej neúspech v konaní sa pričíta tomu účastníkovi, na ktorom
leží dôkazné bremeno, t. j. žalobcovi. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena
účastníkom konania je potom jeho neúspech v spore. V prejednávanej veci nie je naplnený jeden zo
základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a preto nárok žalobcu na náhradu

škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. nemôže byť daný.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).