Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. január 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13Cb/148/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2097899892
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2097899892.33

Rozhodnutie

KrajskýsúdvTrnavesudcomJUDr.RóbertomFoltánomvprávnejvecižalobcuZentiva,a.s.,Einsteinova
24, Bratislava, IČO: 31 411 771, zastúpeného spoločnosťou PERSPEKTA Legal, s.r.o., Tomášikova 23/
C, Bratislava proti žalovanej Helene Čechovej, Palkovičova 5, Michalovce, IČO: 171 99 964, o zaplatenie
170.048,33 eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 170.048,33 eur s 5 % úrokom od 23.11.1996 do zaplatenia,

všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške súdneho poplatku 6.801,83 eur
a vo výške nákladov právneho zastúpenia 6.090,56 eur, všetko do troch dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia na účet zastupujúcej spoločnosti PERSPEKTA Legal, s.r.o.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu na trovách konania štátu 15,66 eur do troch
dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanej podľa článku 17 Dohovoru o prepravnej zmluve
v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) náhrady škody vo výške 5.122.876,-Sk
s príslušenstvom. Poukazoval na to, že so žalovanou uzavrel prepravnú zmluvu potvrdením

medzinárodných nákladných listov č. 0524595 a 0524596, na základe ktorých mala vykonať prepravu
liekov určených pre príjemcov - spoločnosti Protek a Ekochelpfarm so sídlom v Moskve. Žalovaná tovar
prevzala dňa 8. 11. 1996 a nákladným vozidlom ŠPZ MIA 16-84 s prívesom MI 76-04 prepravila do
Ruska, kde vodiča v mieste sídla spoločnosti Protek kontaktovali neznáme osoby a na ich žiadosť došlo
k vyloženiu tovaru mimo sídla oboch príjemcov. Vydaním tovaru inému ako príjemcovi žalovaná porušila
prepravnú zmluvu a spôsobila žalobcovi škodu vo výške hodnoty prepravovaného tovaru. Na základe

správy obchodného partnera o nedodaní tovaru žalobca prepravu tovaru u žalovanej reklamoval listom
zo dňa 22. 11. 1996.

Žalovaná návrh žiadala zamietnuť. Potvrdila, že tovar bol vyložený na inom mieste ako bol určený v jej
prepravných dispozíciách a to na žiadosť mužov, ktorí sa jej vodičovi predstavili ako pracovníci firmy
Protek a o prevzatí tovaru mu nevystavili žiaden doklad. Namietala, že nebola v priamom zmluvnom

vzťahu so žalobcom nakoľko objednávku na prepravu dostala od špedičnej firmy Slovakoop a nákladný
list opatrený jej pečiatkou u žalobcu podpisoval iba jej vodič M. E.. Poukazovala tiež na to, že príjemcovi
tovaru bol odovzdaný druhý exemplár nákladného listu a nakoľko podľa čl. 12 ods. 2 CMR právo
disponovať s tovarom prešlo na príjemcu, bola povinná správať sa podľa jeho pokynov. Podľa jej názoru
potom zásielka bola odcudzená firme Protek a žalobca má právo požadovať od nej zaplatenie ceny
tovaru.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Ing. N. E., A. Z., Ing. M. W., M. E. a Z.
D., oboznámil sa s medzinárodnými nákladnými listinami č. 0524595 a 0524596, reklamáciou prepravy
zo dňa 22.11.1996, potvrdením policajného orgánu mesta Moskvy o začatí trestného konania vo veci

prevzatia zásielky neznámymi osobami, a o jeho pozastavení, bezúspešne vykonal dopyt na obchodné
spoločnosti Protek so sídlom v Moskve a Minerva, s.r.o., a zabezpečil stanovisko Damatrans spedition,
s.r.o., podľa ktorého táto spoločnosť nemá o danom obchodnom prípade, v ktorom vystupovala ako
sprostredkovateľ, žiadne písomné doklady.

Svedkyňa N. E. uviedla, že ako manažér pre Ruskú federáciu neposkytovala vodičovi žalovanej žiadne
informácie a doklady týkajúce sa tovaru vyplnili pracovníci expedície. Podľa jej zistení z viacerých
obchodných prípadov sa v čase predmetnej prepravy nevypĺňal bod 13. nákladných listov CMR, nakoľko
jednotlivé spoločnosti neboli zaradené ku konkrétnym colniciam tak, ako je to dnes V tom čase žalobca
mal obchodné zastupiteľstvo v Moskve, ktoré však nemalo povinnosť kontaktovať sa s vodičom a
sprevádzať ho k prijímateľovi tovaru. Zrejme nemala k dispozícii údaje obsiahnuté v listoch spoločnosti

Protek zo dňa 18.4. a 23.4.1996 (žiadosť o zaznamenanie colnice „Južnyj“ v rubrike č. 13 nákladného
listu a označenie nového miesta vykládky spoločnosti), nakoľko inak by ich oznámila expedientke.

Svedkyňa A. Z., colná deklarantka a expedientka žalobcu uviedla, že pre daný obchodný prípad
vystavila baliaci list, doklad pre vnútrozemskú colnicu - JCD, CMR a karner tir a to na základe dokladov

obdržaných od Ing. E.. Konkrétne zaznamenané údaje si už nepamätá, ale v tom čase spoločnosť Protek
už bola ich dlhodobejším odberateľom a nakoľko rovnako ako iný odberatelia nevyžadovala uvádzanie
údajov pre colné vybavenie, nevypĺňala bod 13. nákladných listov. Nepamätá si aké informácie poskytla
vodičovi žalovanej, po skúsenostiach z tohto obdobia začali vodičom poskytovať kontakt na obchodné
zastupiteľstvo aj na zahraničného odberateľa, meno kontaktnej osoby a telefónne číslo.

Ing. M. W. uviedol, že v rokoch 1994 až 1997 bol vedúcim zastúpenia žalobcu v Moskve pričom
jeho prvoradou úlohou bolo vyhľadávanie nových odberateľov, informovanie o výrobkoch a uzatváranie
kontraktov a hoci v čase predmetnej dodávky bolo zastupiteľstvo informované o dodávkach, nemalo v
tomto smere žiadne povinnosti a to ani pri preclievaní tovaru. Protek bol v Rusku najväčším odberateľom

žalobcu a nemá vedomosť o tom, že by mal špeciálne požiadavky na preclievanie tovaru alebo kontakt
s jeho pracovníkmi. Až po odcudzení tovaru boli žalobcovi poskytnuté kópie preukazov pracovníkov
určených na preberanie tovaru. Preclievanie tovaru podľa dohody zmluvných strán zaznamenanej na
nákladomliste(cip)malzabezpečovaťodberateľ,nalistyProtek-uzodňa18.4.a23.4.1996sinepamätá.

Svedok M. E. uviedol, že si nepamätá, aké doklady dostal ako vodič od žalovanej, od niektorej
pracovníčky obdržal karner tir, nákladné listy a faktúry a bol informovaný, že pre obe firmy, ktorým bol
tovar určený, tento bude vyclievať spoločnosť Protek. Inak bol inštruovaný iba aby s tovarom šiel do tejto
firmy, nie o tom, ako sa má kontaktovať s jej pracovníkmi. Po príchode do sídla spoločnosti odovzdal
faktúry a nákladné listy pracovníkovi v kancelárii označenej ako export - import a bolo mu tam povedané,

aby s vozidlom počkal na ďalšie inštrukcie. Až na druhý deň ráno prišiel za ním z areálu spoločnosti iný
muž, ktorý mu povedal, že má u seba doklady a zaviedol ho na iné miesto, kde do večera vykladali tovar
z vozidla. Potom mal do rána počkať vo vedľajšej ulici na doklady a keď mu tieto prinesené neboli, vrátil
sa do spoločnosti, kde mu v tej istej kancelárii bolo oznámené, že tovar neprevzali. O tom, že by tovar
bol daný do dispozície prijímateľa nedostal žiaden doklad.

Svedok Z. D. uviedol, že so žalovanou spolupracoval ako spolumajiteľ špedičnej firmy Slovakoop, s.r.o.
a prepravu tovaru pre žalobcu mu faxom ponúkla iná špedičná firma Damatrans. Prepravu prijal na
realizáciu a ústne ju ponúkol žalovanej s tým, že jej zaplatí cenu prepravy, ktorú jemu uhradí spoločnosť
Damatrans.

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 12.11.2004 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
5.122.876,-Sk s 5 % úrokom od 23.11.1996 do zaplatenia a na trovách konania 301.612,-Sk, všetko do
troch dní. Na základe dokazovania vykonaného okrem oboznámenia listinných dôkazov aj výsluchom
účastníkov konania a svedkov Ing. N. E., A. Z., Ing. M. W., M. E. a Z. D. súd dospel k záveru o

dôvodnosti žaloby v celom rozsahu a nedôvodnosti obrany žalovanej spočívajúcej v tvrdení o absencii
jej zmluvného vzťahu so žalobcom, nakoľko súdu nepredložila žiaden dôkaz o tvrdenom právnom
vzťahu s obchodnou spoločnosťou Slovakoop, ktorý by súčasne vylučoval existenciu prepravnej zmluvy
žalovanej so žalobcom, hodnoverným dôkazom o uzatvorení ktorej podľa článku 4 CMR je nákladný listpotvrdený žalovanou. Súd konštatoval, že žalovaná nepredložila ani dôkaz zbavujúci ju ako dopravcu
zodpovednosti za stratu zásielky (článok 17 CMR), najmä keď za preukázané výlučne na základe
jej vtedajšieho pracovníka - vodiča M. E. nemožno považovať samotné dopravenie tovaru do sídla

spoločnosti Protek, kontaktovanie sa s pracovníkmi príjemcu a umožnenie príjemcovi disponovať s
tovarom, prípadne i vydaním ďalších pokynov pre jeho vyloženie. Z okolností prípadu považoval súd za
zrejmé, že žalovaná mala k dispozícii aktuálnu adresu spoločnosti Protek a informáciu o tom, že táto
spoločnosťzabezpečípreclenietovaru,nezistilžiadennesprávnyúdajalebopríkazposkytnutýžalobcom
pre dopravcu majúci za následok stratu zásielky.

Uplatnený nárok priznal súd žalobcovi podľa článku 27ods. 1 CMR a o trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p.

V dôsledku odvolania žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky tento rozsudok súdu prvého stupňa
uznesením č.k. 1Obo 163/07356 zo dňa 26.2.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa odôvodnenia uznesenia odvolací súd rovnako dospel k záveru o existencii prepravnej zmluvy
medziúčastníkmikonaniaaneopodstatnenostižalovanouuplatňovanejnámietkyonedostatkujejvecnej
legitimácie. Považoval za preukázané, že zásielka nebola doručená jej príjemcovi do miesta určenia,
nebol tak splnený záväzok žalovanej z prepravnej zmluvy a žalovaná preto zodpovedá za úplnú stratu

zásielky, ktorú jej na prepravu odovzdal žalobca. Za nedostatočne odôvodnený považoval odvolací súd
záver súdu prvého stupňa o výške škody s poukazom na článok 23 ods. 1, 2 a 3 CMR a o oprávnenosti
nároku žalobcu na 5% úroky od 23.11.1996 do zaplatenia podľa článku 27 ods. 1 CMR.

Neskorší rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 31.7.2009 zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením zo dňa 16.12.2009 z dôvodu porušenia procesných práv žalovanej prejednaním a
rozhodnutím veci v neprítomnosti jej vtedajšieho právneho zástupcu.

Po vrátení veci prejednal súd vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa
pojednávania nezúčastnila napriek tomu, že včasné doučenie predvolania tejto procesnej strane bolo

potrebné vyvodzovať zo splnenia podmienok tzv. fikcie doručenia podnikajúcej fyzickej osobe podľa §
48 ods. 3 O.s.p.

Súd vypočul žalobcu, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách vo veci, poukazoval na
to, že zodpovednosť žalovanej bola ustálená aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo

veci.

Výšku škody spôsobenej stratou zásielky dokladoval žalobca, ktorý je výrobcom a obchodníkom s
liečivami, predložením faktúr P 107 114 a P 110 110 vystavených na žalovanou prepravený tovar v dňoch
6.11. a 8.11.1996, podľa ktorých celková cena zásielky bola 148.060 USD (v prepočte ku dňu podania

žaloby 5.122.876,-Sk). Hodnovernosť týchto dokladov z hľadiska ich vzťahu k predmetnej zásielky a
jej hodnote žalovaná v priebehu konania nespochybnila a nakoľko účastníci iné dôkazy v súvislosti s
určením hodnoty zásielky nepredložili a nenavrhli vykonať, nemal súd pochybnosť o dôvodnosti výšky
uplatnenej náhrady ako hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu určenej podľa bežnej
trhovej ceny tak, ako to predpokladá ustanovenie článku 23 ods. 1 a 2 Dohovoru CMR.

Nakoľko v konaní uplatnená náhrada podľa zistenia súdu súčasne nedosahuje hranicu maximálnej
zodpovednosti dopravcu za škodu stanovenú článkom 23 ods. 3 Dohovoru CMR, dospel súd na základe
vykonaného dokazovania k záveru o zodpovednosti žalovanej za stratu prepravovanej zásielky, ako
konštatoval už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí a odvolací súd v odôvodnení uznesenia zo dňa

26.2.2009, ako aj o dôvodnosti výšky žalobcom uplatnenej náhrady škody v celom rozsahu.

S prihliadnutím na predloženú reklamáciu zo dňa 22.11.1996, ktorej odoslanie a doručenie nebolo
žalovanou spochybnené, priznal súd žalobcovi úroky z náhrady škody vo výške 5% ročne od 23.11.1996
do zaplatenia, nárok na ktoré podľa článku 27 ods. 1 Dohovoru oprávnenému vzniká odo dňa zaslania

písomnej reklamácie dopravcovi.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd v konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi právo na náhradu
trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 6.801,83 eur (204.912,- Sk) a nákladov právnehozastúpenia pri 7 úkonoch právneho zastúpenia s tarifnou odmenou podľa vyhl. č. 240/1990 Zb. vo
výške 7.230,- Sk (podanie žaloby, 6x účasť na pojednávaniach, 4 úkonoch s tarifnou odmenou podľa
vyhl. č. 163/2002 po 22.800,- Sk (3x účasť na pojednávaniach, písomné vyjadrenie k predmetu sporu),

3 úkonoch s tarifnou odmenou podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 1x 189,60 eur (1/4 odmeny za
pojednávanie3.7.2009),1x379,20eur(1/2odmenyzapojednávanie31.7.2009),1x758,50eur(odmena
za pojednávanie konané dňa 25.1.2013) a vo výške paušálnych náhrad výdavkov 7x 70,- Sk, 4x 136,-
Sk, 2x 6,95 eur, 1x 7,81 eur.

O povinnosti v konaní neúspešnej žalovanej nahradiť trovy konania štátu vo výške 15,66 eur vzniknuté
v súvislosti so svedeckým dokazovaním rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu k Najvyššiemu súdu SR v Bratislave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.