Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. január 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112011434
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3112011434.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. januára 2013
prejednal sťažnosť odsúdeného

X. D.

nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom M. XXXX/XX, E., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v NOO a
ÚVTOS Trenčín,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Pp/117/2012 zo dňa 14.12.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Pp/117/2012 zo dňa 14.12.2012 bol návrh odsúdeného
X. D. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnutý. Uznesenie
nenadobudlo právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného.
V odôvodnení sťažnosti poukázal na to, že vykonal podstatnú časť svojho trestu, a že splnil formálnu

podmienku na podmienečné prepustenie, t.j. vykonanie dvoch tretín trestu. Súd nemal prihliadnuť
na jeho predchádzajúce odsúdenia. Napokon poukazuje na to, že súd o návrhu na podmienečné
prepustenie rozhodol v lehote dlhšej ako 60 dní. Žiadal, aby jeho sťažnosti bolo vyhovené.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Súd prvého stupňa nepochybil, pokiaľ v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona skúmal
splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody. Pokiaľ ide o formálnu podmienku, vykonanie uloženého trestu (dve tretiny), túto odsúdený

splnil.Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený, musí ale súd dospieť k záveru, že od
odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Rozhodnutie o tom robí súd na
základe viacerých dôkazov a nielen hodnotenia príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Podľaposudkuústavu,uodsúdeného rizikosociálnehozlyhania bolovyhodnotené akostredné, pričom
aj resocializačná prognóza je menej priaznivá. Uvedené závery pritom súd prvého stupňa vyhodnotil aj
z pohľadu predchádzajúceho viacnásobného opakovaného páchania trestnej činnosti. Tu súd prvého
stupňa správne poukázal zároveň na to, že odsúdený bol už v minulosti opakovane podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, čím mu bolo umožnené preukázať polepšenie, čo sa však

minulo účinkom. Je preto len logické, že súd prvého stupňa aj na túto dokazovanú okolnosť prihliadol v
neprospech odsúdeného, keď dospel k záveru, že od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti
nielenže nebude páchať trestnú činnosť, ale že bude viesť riadny život.

Pokiaľ ide o námietku odsúdeného, že súd prvého stupňa o jeho návrhu rozhodol až po viac ako 60
dňoch. Na nedodržanie lehoty bude súd prvého stupňa upozornený, to však neznamená, že vzhľadom

k tomu, že odsúdený už bol opakovane podmienečne prepustený, že by nadriadený súd mal rozhodnúť
o podmienečnom prepustení odsúdeného.

Napokon súd prvého stupňa nepochybil ani pokiaľ v súlade s ustanovením § 66 ods. 2 Tr. zák. prihliadol
v neprospech odsúdeného na to, že tento vykonáva trest odňatia slobody v ústave so stredným stupňom

stráženia.

Z uvedených dôvodov nepovažoval preto krajský súd sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a túto podľa §
193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.