Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108010179
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mészáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3108010179.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a sudcov JUDr.
Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obvinenému Ing. H. O., pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 24. januára 2013, o sťažnosti
prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. marca
2012, sp. zn. 1T/18/2008, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 6.3.2012, sp. zn. 1T/18/2008 podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr.
por. s poukazom na § 215 ods. 1 písm. b) Tr.por. zastavil trestné stíhanie obvineného Ing. H. O., vedené
na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 1T/18/2008, pre skutok právne posúdený ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 6.marca 2007 v čase okolo 15,00

hod. v W. nad S., v sídle spoločnosti obv. Ing. H. O. DARON, s.r.o., ul. Nad Zábrehom č. 473/1 po tom,
čo prišiel za ním M. C. si vysporiadať svoju pohľadávku vo výške 1.327,76 Eur aj so svojím priateľom H.
W., keď ho obv. Ing. H. O. pozval ďalej do vnútra a nechcel, aby s ním išiel aj jeho priateľ H. W., povedal
mu najprv, aby vypadol, následne ho oboma rukami chytil za odev pod krkom a jednou rukou zovretou
v päsť ho začal udierať do oblasti hlavy, kde ho zasiahol do ľavej časti tváre a keď sa M. C. ostatným
úderom smerujúcim na jeho hlavu vyhol a začal sa brániť pred pokračujúcim útokom uchopením okolo

tela obv. H. O., v dôsledku zápasu došlo k vykĺbeniu ramena ľavej ruky M. C., vyžadujúceho si chirurgický
zákrok, pričom mu spôsobil zranenia a to luxáciu retro a dolnú luxáciu ľavého ramena s dobou liečenia
od 6.marca 2007 do 01.05.2007, t.j. v trvaní 55 dní, pričom uvedené zranenia poškodeného obmedzovali
v jeho obvyklom spôsobe života v trvaní 55 dní, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je
dôvod na postupúenie veci.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil s poukazom na znalecký posudok MUDr. Miroslava Götzla,
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý vypracoval znalecký posudok č.
78/2007 za účelom posúdenia zranení poškodeného M. C., ktoré mal utrpieť 6.3.2007 pri útoku na
jeho osobu zo strany obvineného Ing. H. O. v tom smere, že podľa jeho názoru po vyhodnotení
všetkých dôkazov obvinený konal v prípade stíhaného skutku vo forme vedomej nedbanlivosti. Tomuto
záveru dospel na základe toho, že nebolo preukázané dôkazmi, že by obvinený chcel spôsobiť

taký následok - vykĺbenie ľavého ramena poškodeného a teda nebol preukázaný úmysel obvineného
spôsobiť poškodenému takúto ujmu na zdraví. Tiež poukázal na znalecký posudok znalca MUDr. Götzla,
ktorý vyhodnotil zranenie poškodeného - zadnú a dolnú luxáciu ľavého ramena z lekárskeho hľadiska
ako ľahký druh zranenia bez podstatného ovplyvnenia jeho obvyklého spôsobu života. Na základe toho
uzavrel, že vo vzťahu k zraneniu, ktoré utrpel poškodený M. C., v danom prípade nešlo o ťažkú ujmu
na zdraví. Z týchto dôvodov uzavrel, že skutok nevykazoval splnenie všetkých potrebných zákonných

znakov skutkových podstát trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 155-158 Tr.zák., pretože išlo len
o nedbanlivostné ublíženie na zdraví.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor okresnej prokuratúry sťažnosť. V písomných
dôvodoch sťažnosti poukazuje na to, že je nepochybne preukázané, že skutok sa stal tak, ako to

bolo uvedené v obžalobnom skutku obžaloby a nie sú pochybnosti o mechanizme zranenia, ako to
uvádza znalec vo svojom znaleckom posudku. Poukazuje, že znalec k dobe liečenia sa vyjadril pri
takomto zranení, že táto trvá 6-7 týždňov, nesúhlasí s úsudkom súdu prvého stupňa, že vzhľadom k
jeho zisteniam skutok nevykazoval splnenie všetkých potrebných zákonných znakov skutkových podstát
trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 155-158 Tr.zák., pretože išlo len o nedbanlivostné ublíženie

na zdraví. Poukazuje na výpoveď poškodeného M. C., z ktorej podľa jeho názoru nepochybne vyplýva,
že keď prišiel za obvineným Ing. O. do jeho firmy a stál v chodbičke jeho firmy, tento mu povedal, aby
išiel dovnútra, načo mu odpovedal, že dovnútra nejde a následne obvinený mu povedal, aby vypadol.
Poškodený C. mu povedal, že keď ho vyplatí, odíde, vtedy ho obvinený chytil obidvoma rukami za golier
v oblasti krku, snažil sa ho vytlačiť z jeho firmy, pričom poškodenému sa podarilo prekonať jeho zovretie
a obvinený ho zatvorenou päsťou udrel do tváre - do ľavej strany líca. Má za to, že Ing. O. konal v

úmysle ublížiť na zdraví poškodenému C. a jeho konanie tak vykazovalo znaky trestného činu a nie
priestupku. Z týchto dôvodov navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť okresného
prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v Trenčíne po preskúmaní spisového materiálu sa stotožnil so skutkovými a právnymi
úvahami okresného súdu tak, ako sú vyjadrené v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia.

Krajský súd hodnotiac všetky vykonané dôkazy v prípravnom konaní dospel k totožnému právnemu
záveru, ako súd prvého stupňa, že obvinenému Ing. H. O. nie je možné pričítať, že by konal v úmysle
ublížiť na zdraví poškodenému M. C. tým, že jeho útok smeroval k spôsobeniu zranenia poškodenému
- k vykĺbeniu ramena ľavej ruky. Sám poškodený k tomuto zraneniu uviedol, že k vykĺbeniu ramena
ľavej ruky došlo v čase, ako chcel oblapiť Ing. O. okolo tela, aby mu zabránil v ďalšom udieraní a

v momente ako ho držal, Ing. O. sa trhol a vtedy mu ľavé rameno vyskočilo. Krajský súd poukazuje
tiež na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Miroslava Götzla, ktorý charakterizoval z lekárskeho
hľadiska zranenie poškodeného C. - zadná a dolná luxácia ľavého ramena ako ľahký druh zranenia,
ktorý u poškodeného nezanechal trvalo funkčné následky. Znalec sa vyjadril, že doba liečenia takéhoto
poranenia, ako i narušenia obvyklého spôsobu života je 6 až 7 týždňov s tým, že práceneschopnosť

poškodeného v trvaní 55 dní bola primeraná. Zo znaleckého posudku vyplývajú zásadné skutočnosti,
ktoré majú vo vzťahu k výpovedi poškodeného, k spôsobu vzniku jeho poranenia dôležitý význam z
hľadiska posudzovania zavinenia obvineného Ing. O. na vzniku tohto zranenia poškodeného. Je zrejmé,
že poškodený už v minulosti utrpel takéto zranenie a to dňa 11.10.2001. Taktiež dôležitou skutočnosťou
pre posúdenie všetkých okolností prípadu je potrebné vziať do úvahy, že fixácia ramena poškodeného

trvala 21 dní, pričom po zložení fixácie nasledovala rehabilitácia, počas ktorej doby bola vystavená aj
pracovná neschopnosť z dôvodu, že poškodený je manuálne pracujúca osoba. Znalec sa v podstate
vyjadril, že počas 21 dňovej fixácie použiteľnosť ľavej hornej končatiny poškodeného pre manuálnu
činnosť bola nulová.

Obdobneajkrajskýsúduzavrelnapodkladevykonanýchdôkazovvprípravnomkonaní,žeuobvineného
Ing. H. O. nebol preukázaný úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví vo forme vykĺbenia
ľavého ramena, pričom chytenie poškodeného pod krkom a údery do tváre zo strany obvineného neboli
v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré poškodený pri ich vzájomnej potýčke utrpel tak, ako to uzavrel
súd prvého stupňa. Teda v danej veci nejde o ťažkú ujmu na zdraví, resp. ujmu na zdraví pri úmyselnom

zavinení alebo z nedbanlivosti tak, ako to má na mysli skutková podstata trestných činov ublíženia na
zdraví podľa § 155-158 Tr.zák. Tiež vzhľadom na uplynutie doby - čas spáchania skutku (6.3.2007) nie
je dôvod na postúpenie veci Obvodnému úradu Dubnica nad Váhom za účelom prejednania prípadného
priestupku proti občianskemu spolužitiu, nakoľko uplynula dvojročná premlčacia lehota na prejednanie
priestupku v zmysle § 20 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Na základe týchto skutočností krajský súd nepovažoval sťažnosť prokurátora za dôvodnú, preto ju podľa
§ 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.