Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/470/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108218787
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5108218787.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateliek v rade 1/ H. W., nar. X. X. XXXX,
bytom E. V. XX, XXXX U., Belgicko, v rade 2/ J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, XXXX Z., Belgicko, v
rade3/J.F.,nar.XX.X.XXXX,bytomS.XX,XXXXA.,Belgicko,zastúpenýchJUDr.LenkouSenčákovou,
H. L. X, R. proti odporkyni J. N., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. XX, P. - I. F., zastúpenej JUDr. Tatianou
Polkovou, advokátkou, Y. I. XXX/XX, P., v konaní o zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho

práva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k. 6C/152/2008-337 zo dňa
3. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmnávrhunavrhovateliekvyhovelauložilodporkynipovinnosť
zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva k parcele KN-C 1754/2,
z r u š u j ea v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, p o n e c h á v a rozsudok prvostupňového súdu
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline uložil odporkyni povinnosť zdržať sa zásahov do
vlastníckeho práva navrhovateliek k pozemku - parcela KN-C 1754/2 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 329 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území P., evidovaného na LV XXXX,

vedeného Správou katastra Žilina formou vstupovania a vchádzania motorovým vozidlom, parkovania a
umiestňovania reklamného pútača, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateliek
zamietol a konanie o časti určenia neexistencie vecného bremena zastavil. Rozhodnutie o trovách
konania vyhradil samostatnému rozhodnutiu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie vo vyhovujúcej časti odôvodnil ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporkyňa svojím konaním zasahuje do vlastníckeho

práva navrhovateliek spôsobom, ako ho popísal vo výrokovej časti rozsudku. Zo svedeckých výpovedí
jednoznačne vyplynulo, že odporkyňa vchádza svojím motorovým vozidlom na sporný pozemok vo
vlastníctve navrhovateliek. Jediný svedok N. E. vo svojej výpovedi spochybnil konanie odporkyne, keď
uviedol, že odporkyňa osobne nešoféruje, vždy bola dovezená dcérou alebo svojím manželom, pričom
dôveryhodnosť tohto svedka sa súdu javila do istej miery pochybná, lebo tento svedok mal na základe
plnomocenstva od navrhovateliek spravovať akékoľvek záležitosti, vrátane neoprávneného užívania

dotknutého pozemku. Čo sa týka namietaného konania odporkyne spočívajúceho v umiestňovaní
reklamného pútača na dotknutom pozemku, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že aj k takémuto konania zo strany odporkyne už došlo. Uvedený záver vyvodil aj napriek skutkovým
zisteniam na ohliadke na mieste samom, kedy prenosný reklamný pútač odporkyne bol umiestnený
s najväčšou pravdepodobnosťou na pozemku KN-C 1754/8 vo vlastníctve odporkyne a jej manžela.
Uvedené vyplýva z obrazových snímok vyhotovených na ohliadke. Na týchto snímkach je zjavne vidieť,

že reklamný pútač je pútačom svadobného salónu HELLA, teda prevádzky odporkyne a je umiestnený
vedľa priečelia administratívnej budovy postavenej na parcele KN-C 1754/8.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne odporkyňa. Žiadala rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmeniť,

návrh navrhovateliek zamietnuť dôvodiac tým, že z jej strany nedochádza k žiadnemu zásahu do
vlastníckeho práva navrhovateliek. Prvostupňový súd vôbec neskúmal, či je možné, aby spôsobom,
aký je popísaný vo výrokovej časti, mohla zasiahnuť do vlastníckeho práva navrhovateliek, keď
nie je vlastníčkou motorového vozidla, ani držiteľkou vodičského oprávnenia. Taktiež nikdy osobne
neumiestnila žiadnu vec na pozemok navrhovateliek - „reklamný pútač“ ani taký úmysel nemá.

Označovať niekoľkocentimetrovú tabuľku za reklamný pútač je prehnané. Ak by ona postupovala
rovnako šikanóznym spôsobom ako navrhovateľky, tak úplne znemožní navrhovateľkám a ich
nájomníkom prístup k spornej nehnuteľnosti, pretože je spoluvlastníčkou pozemku, cez ktorý musí
každý ďalší vlastník ostatných pozemkov prechádzať, aby sa dostal na svoj pozemok, vrátane sporného
pozemku.

Navrhovateľky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadali rozsudok prvostupňového súdu ako
vecne správny potvrdiť. Svedkovia vypočutí v konaní jednoznačne potvrdili, že na spornej parcele je
parkované vozidlo odporkyne a okrem nej tam parkujú aj jej zamestnanci. Aj pokiaľ išlo o umiestnenie
reklamného pútača, samotná odporkyňa na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21. 6. 2011, potvrdila, že
reklamnýpútačmávyloženýpredsalónomanageometrickompláneukázalamiesto,kamhoumiestňuje,

pričom sa jednoznačne jednalo o parcelu 1754/2. V ostatnom navrhovateľky poukazovali na vyjadrenia
odporkyne v priebehu prvostupňového konania, týkajúce sa existencie, resp. neexistencie vecného
bremena, ktorými skutočnosťami ale už odporkyňa svoje odvolanie nedôvodila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez

nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust.
§ 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ako vyplynulo z doterajšieho priebehu konania, navrhovateľky sa svojím návrhom domáhajú ochrany
vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z tejto skutočnosti je potom potrebné prisvedčiť odporkyni, že je výlučne na
navrhovateľkách, aby jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom preukázali, že je to práve
odporkyňa, ktorá neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva.

Z ústavného princípu nezávislosti súdu okrem iného vyplýva i výlučné právo súdu zvážiť, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie, i to, akým spôsobom hodnotí vykonané dokazovanie. Zákon
nepredpisuje, ani predpisovať nemôže, zásady, z ktorých by mal súd vychádzať pri hodnotení dôkazov,
ale z dôvodov rozhodnutia musí byť zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, pričom vždy musí dbať na to, aby jeho rozhodnutie

bolo presvedčivé.

Už z výpovede svedka N. E. vyplynulo, že odporkyňa osobne nejazdí motorovým vozidlo a bez ohľadu
na jeho pomer k účastníkom, túto závažnú skutočnosť mal prvostupňový súd v priebehu dokazovania
preveriť, keď naviac i odporkyňa v odvolaní poukazuje na to, že nie je vlastníčkou žiadneho motorového

vozidla a nie je ani držiteľkou vodičského oprávnenia. Zákon v ust. § 120 ods. 1 O.s.p. čiastočne prenáša
i na súd zodpovednosť za výsledok konania, keď umožňuje súdu vykonať i také dôkazy, ktoré v priebehu
konania nenavrhujú účastníci, pokiaľ je to potrebné na preukázanie rozhodujúcich skutočností, najmä
na odstránenie rozporov vo vykonanom dokazovaní.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu prostredníctvom dopravného
inšpektorátu a orgánu, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, zistiť, či odporkyňa je držiteľkou
vodičského oprávnenia a či je vlastníčkou osobného motorového vozidla, lebo len v takomto prípade
by bola spôsobilá zasiahnuť do vlastníckeho práva navrhovateliek spôsobom, ako to vyplýva z výroku
napadnutého rozhodnutia (súd na jednej strane v dôvodoch svojho rozhodnutia - č.l. 17 druhý odsek

poukazuje na to, že konanie manžela odporkyne nemožno spájať s osobou navrhovateľky, pričom v
tomto prípade už bližšie neskúmal, či je to skutočne odporkyňa, ktorá používaním motorového vozidla
zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateliek).Ak v ďalšej časti svojho rozhodnutia súd zakázal odporkyni umiestňovať reklamný pútač na spornej
parcele, v tejto časti je jeho rozhodnutie nevykonateľné a aj z tohto dôvodu bolo potrebné i túto časť
napadnutého rozsudku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Účelom každého súdneho rozhodnutia je vyriešiť spor medzi účastníkmi s konečnou platnosťou tak,
aby v budúcnosti nevznikali pochybnosti ohľadom prejednávanej veci. Pokiaľ teda súd pri rozhodovaní
vychádzal z konkrétnych skutočností a v dôvodoch cituje konkrétny prenosný reklamný pútač, mal by byť
tento v rozsudku opísaný nezameniteľným spôsobom ako vec, tak aby nevznikali pochybnosti v prípade
núteného výkonu rozhodnutia, keďže odporkyňa už v priebehu odvolacieho konania spochybňuje obsah

pojmu reklamný pútač.
V tomto smere je ale opäť na navrhovateľkách, aby formulovali svoj návrh takým spôsobom, aby
v budúcnosti nemohlo dôjsť k zásahu do ich vlastníckeho práva formou umiestňovania reklamných
predmetov na ich nehnuteľnosti, ale i to len za predpokladu, že zo strany odporkyne skutočne k takýmto
zásahom dochádza, čo musí byť v konaní taktiež nespochybniteľným spôsobom preukázané.

V ostatných častiach, pokiaľ bol návrh navrhovateliek vo zvyšku zamietnutý a konanie zastavené,
odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.