Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/30/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111231262
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4111231262.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, zastúpená: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, proti odporkyni: A. Y.,
bytom E., G. D., F. B. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, zastúpený JUDr. Igor Šafranko,
advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. Hrdinov 163/66, o zaplatenie sumy 437,54 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 12C/127/2012-72 zo dňa
11. septembra 2012, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu z r u š u j e a vec v tejto častv r a c i a súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil s poukazom na späťvzatie návrhu
zo strany navrhovateľa. Upravil Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil
navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 19,37 Eur. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na ustanovenie § 150 OSP
majúc za to, že v danej veci išlo o spotrebiteľskú vec, v ktorých veciach sú navrhovatelia zastúpení

právnym zástupcom. Často sa domáhajú svojich nárokov v rozpore s platnými právnymi predpismi
upravujúcimispotrebiteľskésporyalebovrozporesdobrýmimravmi.Vtakýchtoprípadochvjednotlivých
konania ohľadne trov právneho zástupcu navrhovateľa zohľadní. To však neznamená, že odporca,
prípadne vedľajší účastník na strane odporcu by mal byť zastúpený automaticky právnym zástupcom,
a že nemožno objektívne posudzovať podľa § 150 OSP nároky na priznanie náhrad trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na vstup vedľajšieho

účastníka do konania a na jeho úlohu a cieľ v tomto konaní, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Z
toho vyplýva, že dané Združenie by malo mať v svojich radoch osoby, ktoré vedia poskytnúť právne
služby v oblasti spotrebiteľských sporov, resp. iné odborne zdatné osoby. V tomto prípade má aj samotný
vedľajší účastník na strane odporcu vo svojich radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Úmyslom
zákonodarcu bolo aby, Združenie na ochranu spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc
spotrebiteľovi, prípadne ho podporí ministerstvo, z čoho vyplýva, že nebolo úmyslom zákonodarcu,

aby sa Združenie na ochranu spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať právnym zástupcom, keďže ide o
oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší účastník vyznať. Pokiaľ by to aj bolo nutné, tak bez práva na náhradu
trov konania. Z opačného pohľadu, ak by musel právny zástupca zastupovať Združenie na ochranu
spotrebiteľa, v podstate nie je dôvod pre pribratie Združenia ako vedľajšieho účastníka, keďže takéto
Združenie by nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Uvedený vedľajší účastník na strane odporcu
opakovane vstupuje do súdnych sporov, automaticky zastúpený právnym zástupcom bez toho, aby

vopred vedel, o akú konkrétnu vec sa jedná a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Vzhľadom na
uvedené okolnosti mal súd za to, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu právnymzástupcom je účelové, samo osebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania,
a preto náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd prvého stupňa nepriznal.

Uznesenie v časti nepriznania náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi napadol odvolaním vedľajší
účastník na strane odporcu. Poukázal, že súd prvého stupňa vo vzťahu k účastníkom konania nemal
aplikovať § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, ale § 146 ods. 2 veta prvá OSP, nakoľko navrhovateľ späťvzatím
návrhu zavinil zastavenie konania. Ďalej namietal, že nie je namieste aplikácia § 150, pretože nie
sú dané osobitné okolnosti na strane vedľajšieho účastníka, ako aj na strane navrhovateľa, aby toto

ustanovenie bolo možné aplikovať. Žalobca uplatňuje nároky z neprijateľných zmluvných podmienok a
nároky premlčané, nesprávne presadzuje aplikovanie premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka
a nie podľa Občianskeho zákonníka, čo sú okolnosti, ktoré podľa vedľajšieho účastníka aplikovanie §
150 OSP priamo vylučujú. Rozhodnutie o trovách konania vníma vedľajší účastník ako nespravodlivé
a tiež s poukazom na to, že v platobnom rozkaze Okresný súd navrhovateľovi náhradu trov konania
priznal, pričom navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania za úkon, ktorý už roky nemá oporu v

advokátskej tarife, ani nie je uskutočnený vrámci súdneho konania. Ďalej poukázal na to, že žiadna
norma upravujúca právny status Združenia na ochranu spotrebiteľov neobmedzuje, a ani nemôže
obmedzovať jeho ústavné právo na právne služby a ani s tým spojené práva na náhradu trov konania.
Opakovane vstupujú len do opakovaných konaní iniciovaných navrhovateľom. Do neexistujúcich konaní
vstupovať nemôžu. Kým budú existovať konania, v ktorých bude potrebné pomôcť spotrebiteľovi, a

budú mať možnosť do týchto konaní vstúpiť, vstúpia do nich. Ich konanie nie je nezákonné, aj keď im
ho Okresný súd vytýka. Pokiaľ Okresný súd opakovane v obdobných veciach ako aj táto argumentuje
nehospodárnosťou, tak ustanovenia zákona upravujúce náhradu trov konania tento pojem nepoužívajú.
Z obsahu pojmu nehospodárnosť však vyplýva, že tento pojem má význam len, keď je spojený s
nejakým subjektom. Subjektom, pre ktorého by bola vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov

konania nehospodárna, môže byť len navrhovateľ. Takouto rozhodovacou praxou potom Okresný súd
chráni hospodárske záujmy dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Poukázal ďalej na článok 169 ods. 1
Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré výslovne zaväzuje štáty EÚ, teda aj ich štátne orgány, ktorým sú aj súdy,
ochraňovať hospodárske záujmy spotrebiteľov, čo sa priamo dotýka Združení na ochranu spotrebiteľa.
Vedľajší účastník ďalej vo svojom odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu Nitra, ako

aj rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica, Krajského súdu Trenčín, Krajského súdu Košice a
Krajského súdu Prešov, kde im náhrada trov konania bola priznaná.

K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že vedľajší účastník Združenia na ochranu
spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych

konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal na to, že samotné Združenie má v radoch členov, ktorí
evidentne majú právnické vzdelanie. Združenie na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 Zák. č. 250/2007 Z.
z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu Ministerstva. Pokiaľ by aj z nejakého dôvodu bolo
nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom, tak bez práva na náhradu trov konania. Inak
by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka, keďže by Združenie nevedelo naplniť predmet

svojej činnosti. S poukazom na viaceré rozhodnutia krajských súdov vyjadril názor, že právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné. Zároveň navrhovateľ uviedol, že ustanovenia Charty
základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje sa
týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa
Združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu

trov konania, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické
osoby. Žiadal preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania v

súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné toto rozhodnutie v tejto časti
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sapriznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon
malzanásledokzastaveniekonania.Otázkazavineniapodľa prvejvetyuvedenéhoustanoveniasavšak
hodnotíibapodľaprocesnéhovýsledku.Druhávetatohtoustanovenia jevýnimkouzaplikácie§146ods.
2 prvá veta OSP. Aplikácia ustanovenia § 150 OSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V danej právnej veci dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením § 169 ods.
1 OSP a týmto postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Nepreskúmateľnosť
odôvodnenia tohto uznesenia vzhliadol odvolací súd v tom, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

súdu prvého stupňa absentuje skutkové, ako aj právne odôvodnenie v časti náhrady trov konania vo
vzťahunavrhovateľaavedľajšiehoúčastníkavtomsmere,ženiejeznehozrejmé,činávrhvovecisamej
bol vzatý späť a konanie bolo zastavené zavinene z dôvodov ustanovených v § 146 ods. 2 veta prvá
OSP, alebo z dôvodov podľa vety druhej citovaného ustanovenia a teda v tomto kontexte neposudzoval
náhradu trov vedľajšieho účastníka, keď aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 OSP prichádza do úvahy iba

vprípadenaplneniapredpokladovnapriznanienáhradytrovkonania.Tedasúdprvéhostupňaneskúmal,
či vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania prislúcha, pokiaľ áno, či tieto náklady na bránenie práva
boli vynaložené účelne, a až v prípade, že by si súd prvého stupňa obe tieto otázky kladne zodpovedal,
mohol by sa súd zaoberať otázkou nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi z dôvodov
hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd

uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o veci v zmysle ustanovenia § 226 OSP, podľa
ktorého je viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí a zároveň svoje rozhodnutie aj

relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 169 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.