Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/380/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710207427
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3710207427.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v konaní o výkon rozhodnutia oprávneného otca maloletých detí: K. T., trvale
bytom C. XXX, proti povinnej matke maloletých detí: W. T., trvale bytom C. XXX, právne zast. JUDr.
Annou Kubovičovou, advokátkou AK, so sídlom Tatranská 300/8, Považská Bystrica, v konaní o výkone
rozhodnutia o úprave styku oprávneného s maloletými deťmi T. a D., T., zverenými do výchovy povinnej,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 8Em/1/2010-106

zo dňa 26. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nenariadil výkon rozhodnutia ukladaním pokút povinnej
matke s poukazom na ustanovenia § 272 ods. 1-3, § 273 ods. 1 a § 372t O.s.p. S poukazom na
zistené skutočnosti, na obsah vyjadrení oboch rodičov a hlavne tiež opatrovníka maloletých detí uviedol,

že pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi musí byť záujem
dieťaťa prvoradým hľadiskom (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa) a že právo na styk rodiča s dieťaťom
je predovšetkým právom dieťaťa podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa. Hľadiac na záujem mal. detí
konštatoval, že súd rozhodnutím, č.k. 6P/58/2008-15 zo dňa 06.10.2008, právoplatným dňa 06.11.2008,
priznal otcovi maloletých detí právo realizovať stretávanie sa s deťmi v presne určenej dobe. Súd tak

rozhodol po tom, čo bolo manželstvo rodičov a maloletých detí rozvedené a z rozhodnutia ich rodičov
nebolo ďalej možné, aby boli deti s oboma rodičmi spoločne. Súd rešpektoval právo maloletých detí. V
konaní o výkon rozhodnutia nie je oprávnený vstupovať do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania,
je oprávnený skúmať len naplnenie, resp. nenaplnenie podmienok na nariadenie výkonu rozhodnutia,
a teda, či správanie sa povinnej osoby je v rozpore s rozhodnutím, na podklade ktorého realizuje
oprávnený svoje práva. Tvrdenia účastníkov konania, ktorými sa navzájom osočovali, kedy uvádzali

okolnosti, pre ktoré by bolo možné podať návrh na začatie nielen občianskoprávneho, ale aj iných
konaní (napr. správne) nie sú v tomto štádiu pre súd podstatné. Podstatný je záver, že matka má
rozhodnutím súdu uloženú povinnosť - umožniť otcovi stretávanie sa s deťmi. Súd prvého stupňa dospel
k záveru, že matka maloletých detí túto povinnosť žiadnym spôsobom neporušuje, deťom v stretávaní
s otcom nezabraňuje. Naopak matka je sama za to, aby sa deti s otcom stretávali. Stretávanie sa otca
s deťmi je znemožnené inou skutočnosťou, a to rozhodnutím detí. Obe dcéry účastníkov konania sú

už dostatočne veľké na to, aby vnímali, čo sa okolo nich deje, aby prejavili svoj názor a emócie. A
pokiaľ sa oni samé nechcú s otcom stretávať, nie je povinnosťou matky k stretávaniu s otcom ich nútiť.
Podstatou výkonu rodičovských práv a realizácia styku spočíva v obojstrannej potrebe tráviť čas určitým
spôsobom. Stretávanie sa otca však pravdepodobne nemotivuje deti a nevyvoláva potrebu u detí s
otcom sa stretnúť. Súd prvého stupňa preto apeluje na otca maloletých detí, aby zmenil správanie k
matke maloletých detí a pokiaľ je pravdou a motívom jeho konania to, čo prezentoval na súde, je dôvod

na to, aby kompetentná osoba (opatrovník maloletých detí) začala vo veci konať a aktívne obhajovať
záujmy maloletých detí. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že matke ichnáhradu nepriznal. V rámci výkonu rozhodnutia bola matka maloletej v konaní zastúpená právnym
zástupcom. V zásade nárok na náhradu trov v rámci výkonu rozhodnutia podľa ustanovenia § 270 ods.
2 O.s.p. má oprávnený. Aplikácia tohto ustanovenia je však v konaní o výkon rozhodnutia o výchove

maloletých detí ustanovením § 272 ods. 2 O.s.p. vylúčená. S prihliadnutím na podstatu konania, kedy
sa oprávnený domáhal realizácie stretávania sa s maloletými deťmi a s poukazom na neexistenciu
zákonného ustanovenia, ktoré by umožňovalo súdu priznať povinnej náhradu trov konania, súd prvého
stupňa náhradu trov konania matke nepriznal, hoci návrh otca považuje za nedôvodný a preukázateľne
matke vznikli trovy titulom právneho zastúpenia.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, z dôvodu, že nie je podpísané sudkyňou ani
inou oprávnenou osobou a neobsahuje ani odtlačok úradnej pečate okresného súdu, v dôsledku
čoho predmetné uznesenie nemôže zakladať žiadne právne účinky voči účastníkom konania. Taktiež
preto, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých
detí nepostupoval v zmysle ustanovenia § 272 a nasl. O.s.p., konanie viedol tak, ako keby jeho
predmetom bolo zisťovanie nájomného vzťahu rozvedených manželov a nie porušovanie povinností
matky maloletých umožniť oprávnenému stretávanie s jeho maloletými dcérami tak, ako je to upravené
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím okresného súdu, č.k. 6P/58/2008-15. Tým, že súd prvého

stupňa v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí nepostupoval podľa § 272 a nasl.
O.s.p., namiesto predvolania svedkov, ktorých oprávnený uviedol vo svoj prospech (sestra a kamarát
oprávneného), porušil zákon - § 18 veta prvá a § 272 a nasl. O.s.p. V závere predmetného
uznesenia na oprávneného apeluje, aby zmenil správanie k matke maloletých detí, čím prekročil svoju
právomoc, pretože si dovolil zasiahnuť do jeho súkromia, ktoré dostatočne nepozná a ktoré nebolo,

resp. nemalo byť predmetom tohto konania. Keďže matka maloletých mu už asi tri roky odmieta umožniť
stretávať sa s jeho maloletými dcérami, je samozrejmé, že má právo byť na matku maloletých nasrdený,
pretože ho psychicky vydiera a štve ich deti proti nemu. Napadnutým uznesením sudkyňa odňala
vážnosť rozhodnutiu okresného súdu 6P/58/2008-15, prispela k porušovaniu práv oprávneného zo
strany povinnej a predovšetkým porušila práva maloletých dcér stretávať sa s oprávneným. Súdu prvého

stupňa a odvolaciemu súdu pripomenul, že o tom, ako veľmi negatívne vplýva povinná na maloleté
deti, bol vypracovaný znalecký posudok, a to na účely konania, ktorého predmetom bolo nepravdivé
osočovanie a na cti utŕhanie zo strany povinnej, ktorá si dovolila klamať súdu, že oprávnený obťažoval
svoje maloleté dcéry a za to ponižujúce klamstvo ju súd nijako nepostihol. Žiadal odvolací súd o
zrušenie uznesenia súdu prvého stupňa a vrátenie mu veci na ďalšie konanie s tým, aby súd prvého

stupňa postupoval podľa § 272 a nasl. O.s.p., aby riadne zistil skutkový stav veci a aby následne vydal
rozhodnutie, ktoré bude zodpovedať zákonu.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica sa k odvolaniu oprávneného vyjadril tak, že
doporučuje, aby bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa. Vo veci o výkon rozhodnutia o úprave

styku sa pridržiava vyjadrenia v uvedenom uznesení a aj naďalej je toho názoru, že nie je dôvod na
realizovanie výkonu rozhodnutia, vzhľadom k tomu, že otec má riadne upravený styk s mal. deťmi, podľa
vyjadrenia matky ho však sám nerealizuje.

Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či

odvolanie bolo podané včas.

Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. veta prvá, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje, o čom bol povinný v písomnom vyhotovení uznesenia poučený.

Podľa § 57 ods. 1, 3 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty a lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. veta druhá, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je

posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo oprávnenému
doručené dňa 08.08.2012, posledný deň, kedy mohol podať odvolanie, bol deň 23.08.2012.Preukázateľne bolo odvolanie oprávneným, ktoré spĺňa zákonné požiadavky odvolania podané dňa
27.08.2012, teda po 15-dennej zákonnej lehote.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie oprávneného ako oneskorene podané odmietol podľa §
218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a odvolaním sa po obsahovej stránke nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.