Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610203252
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8610203252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci žalobkyne O. V., nar. XX.X.XXXX, bytom
U., U. X, zastúpenej T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom U., U. X., proti žalovanému Profi Credit Slovakia, s.r.o.,
Mliekarenská 10, Bratislava, zastúpenému JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou so sídlom v Bratislave,
Kubániho 16, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne Združenia na ochranu spotrebiteľa
HOOS, Ľuda Zúbka 2, Bratislava, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku,
Sov. hrdinov 66, o neplatnosť rozhodcovského rozsudku s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Svidník zo dňa 26.10.2011 č.k. 2 C 102/2010 - 99 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o určení neplatnosti rozhodcovskej doložky a o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 413,50 Eur.

Zrušuje rozsudok vo výrokoch o zrušení rozhodcovského rozsudku, o určení, že zmluva o úvere je
bezúročná a bez poplatkov, o súdnom poplatku a o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že Zmluva o úvere č. 8300002639 uzatvorená
dňa 19.7.2007 medzi účastníkmi je bezúročná a bez poplatkov, ktoré nie sú uvedené v zmluve.

Určil rozhodcovskú doložku v Zmluve o úvere č. 8300002639 zo dňa 19.7.2007 za neplatnú, zrušil
rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končoka so sídlom Koceľová 9, Bratislava, sp. zn. RK
- 422/10-EK z 26.4.2010 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 413,50 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, trovy konania žalobkyni nepriznal
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 124 Eur na účet OS Svidník do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 52 a § 53 Občianskeho
zákonníka, ako aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993. Zdôraznil, že zmluva o poskytnutí
revolvingového úveru bola medzi účastníkmi uzatvorená dňa 19.7.2007, teda po vstupe Slovenskej
republiky do Európskej únii a z toho dôvodu táto smernica musí byť aplikovaná na daný prípad. Mal
za to, že rozhodca nepodrobil generálnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu a zmluvné podmienky v nej
obsiahnuté z hľadiska posúdenia ich platnosti. Súd prvého stupňa konštatuje, že samotná úverová

zmluva a hlavne jej všeobecné podmienky sú absolútne nečitateľné, písané malými písmenami a
s rozmazaným textom, že ani súd nemohol zistiť obsah týchto podmienok a takisto ich nemohla
poznať z takéhoto zmluvného dojednania ani samotná žalobkyňa. Všeobecné podmienky dodávateľa
nemajú slúžiť k tomu, aby do nich neprehľadne, zložito formulovane a malým písmom boli skrytézmluvné podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že uniknú pozornosti
spotrebiteľa. Takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého
obchodného styku, pretože týmto postupom došlo k sprenevere sa princípu dôvery. V zmluve sa

nenachádza ani ročná úroková sadzba. Mal za dôvodnú námietku žalobkyne, že pokiaľ ide o zostatok
tohto úveru, tento v rozhodcovskom konaní zisťovaní nebol. Takisto nie sú jasné ani výšky zmluvných
pokút a výška samotnej istiny. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ sa v spotrebiteľskej
zmluve neuvádza ročnú úroková sadzba, považuje sa spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovanému preto nepatria z predmetnej zmluvy žiadne úroky, ani poplatky, ktoré nie sú uvedené

v zmluve, keďže zmluva neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Z rozhodcovského rozsudku a
jeho záveru ďalej vyplýva, že príslušnosť osoby rozhodcu ako rozhodcu na rozhodnutie o žalobe
je daná článkom 18 Zmluvy, podľa ktorého akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či
neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom
v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 2 tohto článku s tým, že

výber jednej z týchto dvoch alternatív spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 2 toho článku platí, že pokiaľ
sa žalobca rozhodne pre alternatívu rozhodcovského konania, akékoľvek spory budú rozhodnuté v
písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov uvedených v zmluve. Súd prvého stupňa
zdôraznil, že táto listina bola dopredu žalovaným naformulovaná, vytlačená a bola predložená žalobkyni
k podpisu, pričom ona nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Opätovne zdôraznil, že zmluvné dojednania

ohľadom revolvingového úveru nie sú čitateľné. Totožný text s takým istým obsahom používa žalovaný
bežne vo vzťahu ku svojim klientom, čo poukazuje, že sa nejedná o individuálne dohodnutú zmluvnú
podmienku. Táto zmluvná podmienka je neprijateľnou, preto je neplatná, lebo spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Pre spotrebiteľa znamená zvýšené náklady
s účasťou na rozhodcovskom súde vzdialenom niekoľko sto kilometrov a týmto sťažuje spotrebiteľovi

možnosť ochrany. Súd prvého stupňa zistil pri postupe rozhodcovského súdu podľa § 40 ods. 1 písm.
i/ Zákona o rozhodcovskom konaní, preto tento rozsudok zrušil. Ďalej uviedol, že žalobkyni bola v
súvislosti s uzatvorenou zmluvou o úvere vyplatená čiastka v sume 394,34 Eur a zo strany žalobkyne
bolo zaplatených 807,84 Eur. Vzhľadom na právnu fikciu, podľa ktorej sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, je plnenie, ktoré žalovaný od žalobkyne vyžadoval a nakoniec aj prijal, plnením bez

právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať.
Vynechanie ročnej úrokovej sadzby je aj nekalou praktikou, pretože žalovaný tak neumožnil žalobkyni
spoznať jeden z najdôležitejších údajov, ktorý má signalizovať výhodnosť produktu na trhu. Poplatky
uvedené v zmluve sú v rozpore s dobrými mravmi a do úvahy prichádza nielen občianskoprávna, ale aj
trestnoprávnazodpovednosť.Objektívnapremlčaciadobajevdanomprípadepodľasúduprvéhostupňa

10-ročná, pretože bezdôvodné obohatenie sa žalovaného považuje za úmyselné. Ak žalovaný použil
nekalú obchodnú praktiku a neumožnil prostredníctvom ročnej úrokovej sadzby porovnať žalobkyni
výhodnosť úveru na trhu oproti iným produktom, ak žalovaný použil neprijateľné podmienky, o ktorých
Európska komisia tvrdí, že by sotva uverila, keby ich niekto bol schopný považovať za platné a ak
neodporujú zákonu, tak „musia byť neprijateľné“, ak žalovaný použil nekalú praktiku a neobhájiteľne

skryl neprimerane vysokú až úžernú cenu úveru do poplatku, súd považuje tvrdenie žalovaného, že
sa nedopustil úmyselného konania za nepresvedčivé. Tieto praktiky a konanie v rozpore s dobrými
mravmi si ťažko možno predstaviť len v rovine nedbanlivostnej. Ak by aj súd pripustil, že žalovaný
nechcel dojednať zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že nevedel, čo
môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Najmenej

nepriamy úmysel získať majetkový prospech opísanými praktikami je na strane žalovaného zrejmý.
Preto neuznal obranu žalovaného, že nárok je nepremlčaný, keďže objektívna 10-ročná lehota od
poskytnutia úveru neuplynula. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela
až v priebehu roku 2010 v súvislosti s uverejnením rozhodnutí týkajúcich sa žalovaného na stránke
Ministerstva spravodlivosti SR, žaloba je podaná aj v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty. V zmysle

týchto dôvodov žalobe žalobkyne vyhovel, o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok

okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní zdôrazňuje, že Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená
medzi účastníkmi 19.7.2007 a jej náležitosti upravoval zákon č. 258/2001 Z.z. tak k uvedenému dňu, že
uvedenie ročnej úrokovej sadzby ako povinnú náležitosť neuvádzal. Jej uvedenie ako povinnej súčastizmluvy bolo zavedené až zákonom č. 568/2007. Na túto okolnosť súd prvého stupňa neprihliadol.
Náležitosť uvádzania úrokovej sadzby ako povinnej súčasti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno
odvodiť ani na základe spomenutej smernice, nielen z dôvodu zákazu priameho účinku smernice v

horizontálnychvzťahoch,aleeventuálneaninazákladenepriamehoúčinku.Smernicač.87/102/EHSani
lennezavádzavšeobecnúpovinnosťuvádzaťúdajeročnáúrokovásadzbavzmluváchospotrebiteľskom
úvere. Táto povinnosť bola stanovená výlučne pre poskytnutie úveru formou zálohy na bežný účet inak
nežnakreditnékaretneúčty.Zmluvaorevolvingovomúvereobsahujevyčíslenieúrokovzaceléobdobie,
na ktoré bolo dohodnuté odplatné prenechanie peňažných prostriedkov na užívanie. Zdôrazňuje, že

v zmluve bol uvedený údaj ročnej percentuálnej miery nákladov, a preto žiadna právna fikcia, ako to
tvrdí súd prvého stupňa, nenastala. Vynechanie ročnej úrokovej sadzby nie je nekalou praktikou, lebo
v zmysle Smernice 87/102/EHS a Zákona o spotrebiteľských úveroch je práve údaj o hodnote ročnej
percentuálnej miere nákladov údajov signalizujúcim výhodnosť produktu a nie údaj o ročnej úrokovej
sadzbe. Výrok súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky je v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, nakoľko § 53
ods. 4 písm. r/ OZ nadobudol účinnosť až 1.1.2008. Rozsudok ďalej neobsahuje žiadne zdôvodnenie

pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, len neurčito odkazuje na § 40 ods. 1 písm. f/ Zákona o
rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu však žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola
podaná. Z obsahu rozsudku nevyplýva, na základe čoho súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba o
zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas a je prípustná. Týmito argumentmi sa súd prvého
stupňa vôbec nezaoberal. Nesprávne ďalej vyhodnotil aj námietku premlčania tohto nároku nielen v

otázke subjektívnej, ale aj objektívnej lehoty. Tvrdenie žalobkyne o tom, že sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedela v roku 2010 preukázané nebolo. Pokiaľ ide o záver súdu o 10-ročnej objektívnej lehote platnej
pre úmyselné získanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný zdôrazňuje, že ukazovateľom slúžiacim na
porovnávanie výhodnosti produktov nikdy nebola a ani nie je úroková sadzba, ale ročná percentuálna
mieranákladov.Ohľadomneprijateľnýchpodmienoksúdneuvádzažiadnuneprijateľnúpodmienku,ktorá

by sa týkala ceny úveru, teda odplaty. Cena úveru vyjadrená cez hodnotu RPMN bola 82,67 %. V konaní
bol predložený prehľad maximálnej výšky odplát za spotrebiteľské úvery, kde maximálna hodnota RPMN
v období najbližšom k dátumu uzavretia zmluvy bola 1,5 -násobne vyššia. Dôvody súdu prvého stupňa
o úmyselnom obohatení sa žalovaného nie sú reálne a opodstatnené. O tom svedčí aj vyjadrenie súdu
prvého stupňa, že išlo zo strany žalovaného o najmenej nepriamy úmysel. Tvrdí, že úmyselné konanie

a jeho forma musia byť ustálené bez akýchkoľvek pochybností a nie v rovine indícií, či nepodložených
domnienok. V zmysle týchto dôvodov žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a
zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné sčasti.

Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom prvostupňového
súdu v tom zmysle, že zmluvná podmienka akou je predmetná rozhodcovská doložka, predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd nevidí žiaden dôvod na

odklon od judikatúry Súdneho dvora, ktorá neprijateľnosti miesta súdneho konania z tzv. geografických
dôvodov priznáva relevanciu, ak sa tým na strane spotrebiteľa sťaží uplatnenie jeho práv. Ak zmluvná
podmienka, ktorá umožňuje vedenie ústneho konania pred rozhodcovským súdom na neprijateľnom
mieste spotrebiteľovi nadmerne sťažuje uplatnenie jeho práv, o to viac sťažuje takýto prístup k súdu
zmluvná podmienka o rozhodcovskom konaní, ktorá zavádza písomné konanie. Písomné konanie

pred rozhodcom oproti ústnemu konaniu robí rozhodcovský súd spotrebiteľovi ešte viac vzdialenejším.
Písomná forma rozhodcovského konania nijako nevylepšuje pozíciu spotrebiteľa oproti ústnemu
rozhodcovskému konaniu. K námietke žalovaného ohľadom nesprávnej aplikácie ustanovenia § 53 OZ
s argumentáciou, že § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť až 1.1.2008 a že
sa nesprávne aplikovala príloha č. 1 Smernice 93/13/EHS, je potrebné uviesť, že prvostupňový súd v

rámci súdnej kontroly rozhodcovskej doložky nerozhodoval podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Prvostupňový
súd v tejto súvislosti aplikoval správne generálnu klauzulu (§ 53 ods. 1 OZ) s tým, že uvedenie jej
neskoršieho znenia nie je na úkor správnosti rozsudku, keďže nešlo o aplikáciu žiadnej z výnimiek, ktoréboli neskoršou aplikáciou do tohto zákonného ustanovenia zapracované (hlavný predmet a primeranosť
ceny).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia spornej zmluvy (19.7.2007),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Táto
generálna klauzula ako zásada je platná aj v súčasnosti a jej text je naďalej súčasťou ustanovenia §

53 ods. 1 OZ.

Je ďalej zrejmé, že podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa všetky spory zo zmluvy o
úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na
všeobecnomsúdemalosícepovahurozväzovacejpodmienkyvovzťahukrozhodcovskejdoložke,avšak

toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde,
spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Občiansky zákonník účinný
od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ považuje aj dojednanie

vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve,
ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je podmienkou neprijateľnou, a preto je
neplatná, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. O takúto

zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
všeobecným súdom, ak túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné,
či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula
alebo dodávateľ svojim konaním, podaním žaloby na rozhodcovskom súde (K. Csach, Štandardné
zmluvy, vydavateľstvo A. ČENĚK). Uvedené nie je dôvodom na iné vyhodnotenie tejto neprijateľnej

podmienky u zmlúv uzatvorených pred 1.1.2008. Vtedajší Občiansky zákonník len demonštratívne
menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať
aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľavustanovení

§ 53 vždy spájal sankciou neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Odvolacísúdpretozuvedenýchdôvodovpotvrdilrozsudokvovýrokuourčeníneplatnostirozhodcovskej
doložky ako vecne správny (§ 219 O.s.p.).

Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom prvostupňového súdu v posúdení, že žalovanému nepatria z
predmetnej zmluvy žiadne úroky, ani poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, keďže zmluva uzatvorená

medzi účastníkmi neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe.

Na zdôraznenie správnosti tejto časti rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej
špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvárania zmluvy, bola obsiahnutá v zákone č.

258/2001 Z.z. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona, pri úveroch formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom
ako na kreditné karty, alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ

najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch
platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a
doplnená.Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostíobsahujenajmäsumu,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov;akjetomožné,
treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov,
ak veriteľ chce túto možnosť využiť.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

K argumentácii odvolateľa, že síce možno uznať, že zákon explicitne neupravoval úrokovú sadzbu ako
povinnú náležitosť, upravoval však dôsledky neuvedenia úrokov (§ 4 ods. 5 z. č. 258/2001 Zb.). V zmluve

úroková sadzba nie je uvedená.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
časový priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto

charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný
má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania ani nebolo tvrdené, či
preukázané,abyúverposkytovalžalobkynizaúčelomvýkonuzamestnania,povolaniaalebopodnikania.

Je zrejmé, že v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi absentuje uvedenie ročnej úrokovej
sadzby poskytnutého úveru. Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že dňa 19.7.2007 bola uzatvorená
medzi účastníkmi úverová zmluva, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 27.000,- Sk
(896,24 Eur), pričom s pohľadávkou žalobkyne v podobe nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru
započítal žalovaný aj pohľadávku veriteľa v sume 15.120,- Sk (501,90 Eur) a zároveň bola dohodnutá

zmluvná odmena vo výške 46.008,- Sk (1.527,19 Eur).

Žalobkyni v súvislosti s takto uzatvorenou zmluvou bola reálne vyplatená čiastka v sume 394,34 Eur a
účastníci nerozporovali, že žalobkyňa pri splácaní tohto úveru uhradila celkovo 807,84 Eur.

Ako už bolo uvádzané, žalovaný ako veriteľ nemôže od žalobkyne ako spotrebiteľa požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001
Z.z. v znení neskorších predpisov). Súd prvého stupňa preto dôvodne rozhodol o povinnosti žalovaného
vydať žalobkyni v súvislosti s plnením za poskytnutý úver, plnenie bez právneho dôvodu, výška ktorého

bola ustálená sumou 413,50 Eur. S neuvedením ročnej úrokovej sadzby sa nespája neplatnosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Ako už bolo spomínané, v takom prípade veriteľ nemôže požadovať úrok
alebo poplatky neuvedené v zmluve. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu vzniklo na strane
žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré má povinnosť vydať podľa § 451 OZ.

Správnym je aj záver o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, v dôsledku
čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový subjekt má
dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a

dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie ročnej úrokovej sadzby
v uzatvorenej zmluve účastníkov, použitie neprijateľnej podmienky a určenie neprimerane vysokej ceny
úveru, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami.
So zreteľom na to, je správny záver súdu prvého stupňa poukazujúci na neuplynutie objektívnej 10-

ročnej lehoty od poskytnutia úveru, v dôsledku čoho bolo možné takto uplatnený nárok žalobkyni priznať.Za stavu, že žalobkyňa opísala, ako sa dozvedela o problematickosti zmluvy (internetová stránka MS
SR) a žalovaný nepreukázal, že sa tak dozvedela skôr, je problematické akceptovať námietku uplynutia
subjektívnej premlčacej doby.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil aj výrok preskúmavaného rozsudku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 413,50 Eur postupom podľa § 219 O.s.p.

V súvislosti s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa o určení, že zmluva o úvere uzavretá dňa 19.7.2007

medzi účastníkmi je bezúročná a bez poplatkov, ktoré nie sú uvedené v zmluve, je potrebné poukázať
na ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Danosť naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení je jednou z nevyhnutných podmienok, aby
bolo možné takejto určovacej žalobe vyhovieť. Žalobca má pritom právny záujem na určení, ak by
bez neho bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený alebo ak by jeho
právne postavenie sa stalo neistým. Určovacia žaloba je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie
ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže jej cieľom je

poskytnutie preventívnej ochrany.

Ak však už bolo právo žalobcu porušené, stráca prevencia akýkoľvek význam a žalobca nemôže mať
právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Žalobca má v takom prípade právny
záujem iba na odstránení následkov porušenia práva, teda na plnení.

Je zrejmé, že žalobkyňa v súvislosti s tým, že zmluva o úvere neobsahujúca údaj o ročnej úrokovej
sadzbe je bezúročná a bez poplatkov, požadovala v tomto konaní aj vydanie plnenia bez právneho
dôvodu a v tomto smere súd prvého stupňa jej návrhu dôvodne vyhovel. Z preskúmavaného rozhodnutia
pritom nie je zrejmé, ako prvostupňový súd vyhodnotil danosť naliehavého právneho záujmu na takomto

určení, keď žalobkyňa v tejto súvislosti požadovala od žalovaného aj finančné plnenie a ako už bolo
uvádzané, jej návrhu v tomto smere bolo vyhovené.

Súd prvého stupňa taktiež nedostatočne zdôvodnil rozhodnutie v časti zrušenia rozhodcovského
rozsudku rozhodcu JUDr. Erika Končoka so sídlom Koceľova 9, Bratislava z 26.4.2010, keď je zrejmé, že

v tejto súvislosti sa nevyporiadal s uplatňovanou argumentáciou zo strany žalovaného. Z rozsudku súdu
prvého stupňa totiž nevyplýva, na základe čoho dospel k záveru, že žaloba o zrušení rozhodcovského
rozsudku bola podaná včas. V zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov, žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.
Prípustnosťou podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z tohto aspektu sa súd prvého
stupňa nezaoberal a závery v tomto smere neuvádza v preskúmavanom rozhodnutí.

V zmysle týchto záverov odvolací súd rozsudok vo výrokoch o zrušení rozhodcovského rozsudku, o
určení, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a v súvisiacom výroku o súdnom poplatku a
o trovách konania zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a v rozsahu zrušenia vrátil vec prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí o ostávajúcej časti nároku žalobkyne súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách
tohto štádia konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.