Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. december 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8P/69/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509210757
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2509210757.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

R.Q.,nar.XX.X.XXXX,bytomumatky,zastúpenékolíznymopatrovníkomÚradomprácesociálnychvecí
arodinyPiešťanypracoviskoHlohovec,dieťamatky:I.Q.,nar.XX.X.XXXX,bytomP.A.XXXX/X,XXXXX
H., právne zastúpená advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava a otca:
Š.Q. Q., X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpený advokátkou JUDr. Helenou
Hynkovou, Radničné nám. 7/B, 821 05 Bratislava o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Maloletá R. sa od 1.12.2009 zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletú

zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť výživné na maloletú R. v sume 500,- eur mesačne od 1.12.2009, splatnú v sume
250 eur k rukám matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred a v sume 250 eur poukazovať na
tvorbu úspor na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý je povinná matka maloletej zriadiť a oznámiť ho
otcovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Nedoplatok na zročnom bežnom výživnom za čas od 1.12.2009 do 31.12.2012 v sume 5.091,- eur súd
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 150,- eur, splatných spolu s bežným výživným k
rukám matky, do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

Nedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvorbu úspor za čas od 1.12.2009 do 31.12.2012 v sume
9.250,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 250,- eur spolu s výživným na tvorbu
úspor na osobitný účet maloletej od 15. dňa po právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.10.2009 domáhala zverenia maloletej do svojej
osobnej starostlivosti a určenia výživného otcovi v sume 500,- eur mesačne. V odôvodnení návrhu
uviedla, že s otcom maloletej nevedú spoločnú domácnosť, tento sa počas týždňa zdržiava mimo miesta
spoločného bydliska, domov chodí na víkendy, avšak na výživu maloletej neprispieva žiadnou sumou.
Matka spolu s návrhom vo veci samej podala na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
by súd maloletú zveril do jej starostlivosti a otcovi určil výživné v sume 350,- eur mesačne.

Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 8P/69/2009 -26 zo dňa 14.10.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 3.11.2009, nariadil otcovi platiť výživné na maloletú R. vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona a vo zvyšku návrh matky
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.Otec v priebehu konania najskôr navrhol zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti a neskôr žiadal
zveriť maloletú do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Matka zotrvala na svojom návrhu na zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a otec zotrval do
skončenia dokazovania na zverení maloletej do striedavej starostlivosti.
Kolízny opatrovník odporučil zachovať súčasný stav, kedy je maloletá R. v osobnej starostlivosti matky
a otcovi určiť primerané výživné zodpovedajúce jeho schopnostiam a možnostiam ako aj odôvodneným
potrebám maloletej, avšak vyššie ako otcom navrhované výživné v sume 100,- eur mesačne.

Súd po vykonanom dokazovaní výpoveďou matky a otca, sobášnym listom rodičov, rodným listom
maloletej, správami Sociálnej poisťovne, výpismi z obchodného registra, výpismi zo živnostenského
registra, správami od zamestnávateľov matky a otca, správami daňového úradu Topoľčany a Piešťany,
pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C/222/2009, psychologickou správou z referátu
poradesko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, znaleckým

posudkom E.. P. W. č. XX/XXXX, písomným vyjadrením matky k znaleckému posudku a internetovým
článkom z Hospodárskych novín vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8P/69/2009 -222 zo dňa 9.2.2012,
ktorýmmaloletúR.od1.12.2009zverildoosobnejstarostlivostimatkyaodprávoplatnostirozsudkuzveril
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždennej frekvencii, obom rodičom ponechal
právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletú R.

v sume 250 eur mesačne od 1.12.2009 do právoplatnosti rozsudku v časti striedavej starostlivosti, od
kedyvýživnérodičomneurčil,otcovipovolilnedoplatoknazročnomvýživnomod1.12.2009do31.1.2012
v sume 3.401,- eur splácať v mesačných splátkach po 100 eur a upravil styk oboch rodičov s maloletou
počas jarných a letných prázdnin a vianočných sviatkov.

Na odvolanie matky proti citovanému rozsudku v časti zverenia a výživného a na odvolanie otca v časti
výživného a jeho nedoplatku, Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11CoP 27/2012 zo dňa 9.5.2012
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto
uznesenia odvolací súd poukázal na to, že predpokladom na rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti
je v prvom rade záujem dieťaťa, ako aj vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť

intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rozhodnutie o striedavej starostlivosti
nebolo možné založiť len na záveroch znaleckého posudku, nakoľko bolo potrebné prihliadnuť na
vyjadrenia rodičov, psychologickú správu z 1.7.2010, vyjadrenie matky k znaleckému posudku ako aj
vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Podľa názoru odvolacieho súdu z doposiaľ vykonaného dokazovania
vyplynulo, že je v záujme maloletej, aby bola ponechaná v osobnej starostlivosti matky, ktorá má lepšie

predpoklady zvládať manipulačné tendencie dieťaťa a citlivo mu vytvárať východné hranice. Vo vzťahu
k určenej výške výživného odvolací súd uviedol, že je potrebné zaoberať sa výškou preukazovaného
príjmu otca, so zohľadnením jeho majetkovej účasti v obchodných spoločnostiach, s výdavkami otca
na bývanie, stravu, cestovanie, dovolenky, záujmové aktivity s tým, že nepochybne všetky uvedené
náklady nie sú hradené zo strany zamestnávateľa otca, a teda, či životná úroveň otca zodpovedá jeho

príjmom. Treba preukazovať, či má otec príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,
či si splnil povinnosť preukázať ich a či predložil podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov
a umožnil súdu sprístupnenie údajov schránených podľa osobitných predpisov, a následne zhodnotiť či
nie je dôvod na použitie ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd po zrušení veci odvolacím súdom vytýčil vo veci tri pojednávania. Na prvé pojednávanie si
otec zásielku neprevzal, ale svoju neúčasť deň pred pojednávaním ospravedlnil z dôvodu plnenia
si pracovných povinností, hoci jeho právna zástupkyňa o termíne pojednávania vedela viac ako
mesiac vopred. Súčasne otec nepredložil žiadny zo žiadaných dokladov k doplneniu dokazovania
v zmysle pokynov odvolacieho súdu, hoci ho súd vyzval na predloženie týchto dokladov najneskôr

5 dní pred termínom pojednávania a právna zástupkyňa otca, ktorá sa na pojednávanie dostavila,
taktiež nepreložila žiadny zo žiadaných dokladov. Súd odročil pojednávanie a vyzval opätovne otca a
jeho právnu zástupkyňu, aby súdu žiadané doklady doručili aspoň 5 dní pred termínom pojednávania.
Otec si opätovne zásielku s predvolaním neprevzal, ale na pojednávanie sa dostavil, avšak bez
akýchkoľvek dokladov, na predloženie ktorých ho súd vyzval, preto súd priamo na pojednávaní otcovi

odovzdal výzvu na doloženie požadovaných dokladov, pričom otec uviedol, že žiadané doklady vie
zabezpečiť v lehote 2 až 3 týždňov. Právna zástupkyňa otca uviedla, že s otcom po odvolacom konaní
komunikovala len e-mailom, žiadala o osobné stretnutie, ktoré sa neuskutočnilo. Z tohto dôvodu súd
odročil pojednávanie takmer o 6 týždňov, aby poskytol otcovi pod hrozbou uloženia poriadkovej pokutyprimeranú lehotu na doloženie všetkých požadovaných dokladov, a to v lehote 5 pracovných dní pred
termínompojednávania.Otecsinielenžeuloženúpovinnosťnesplnil,alenapojednávaniedňa4.12.2012
sa bez ospravedlnenia ani nedostavil. Súd začal pojednávanie bez otca a jeho právnej zástupkyne, ktorá

taktiež na pojednávanie neprišla, pričom svoju neúčasť telefonicky ospravedlnila 15 minút po začatí
pojednávania pre kolíziu na ceste, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala. Až po telefonickom
vyrozumení o termíne verejného vyhlásenia rozsudku, právna zástupkyňa otca zaslala súdu e-mailovú
správu, kde podrobnejšie vysvetlila situáciu s tým, že mala pád na nerovnom povrchu chodníka o 8.15
hod, keď odchádzala z Bratislavy na pojednávanie, ale informáciu o incidente mohla súdu oznámiť až

asi o 9.30 hod, lebo pri presune k lekárovi bola odkázaná na pomoc inej osoby, bola imobilná a mala
veľké bolesti. Následne súdu zaslala ďalšiu e-mailovú správu s tým, že otec sprostredkovanú informáciu
o stave veci nesprávne vyhodnotil a tiež sa nedostavil na pojednávanie.
Uvedenéskutočnostisúdvyhodnotilakošpekulatívnesprávaniesaotcazaúčelomvyhnúťsaopakovane
pojednávaniam ako aj predloženiu žiadaných dokladov. Jednak je zarážajúce, že otec so svojou právnou
zástupkyňou viac ako tri mesiace po odvolacom konaní nekomunikoval, nepripravoval sa s ňou na

jednotlivé pojednávania súdu. Najskôr sa vyhýbal prevzatiu zásielky s výzvou na doloženie dokladov,
následne súdu bez akéhokoľvek predchádzajúceho vyrozumenia alebo ospravedlnenia objektívnymi
dôvodmi žiadané doklady a jeho vyjadrenia nedoložil. Posledné pojednávanie dňa 4.12.2012 súd
vykonal v neprítomnosti otca aj jeho právnej zástupkyne z dôvodu, že svoju neúčasť vopred a dôvodne
neospravedlnili. Dodatočné ospravedlnenie právnej zástupkyne otca, súd mohol zohľadniť ako dôvodné

na jej neúčasť na pojednávaní dňa 4.12.2012, avšak otec svoju neúčasť nijako neospravedlnil, na
pojednávanie sa nedostavil, a súdu v lehote 5 dní pred termínom pojednávania nepredložil ani žiadané
doklady. Pokiaľ právna zástupkyňa otca mohla svoju neúčasť súdu oznámiť až o 9.45 hod, teda 15
minút po začatí pojednávania, hoci k jej zraneniu malo prísť o 8.15 hod, nie je zrejmé, prečo otec
na pojednávanie neprišiel, či teda mal od právnej zástupkyne informáciu skôr a kedy a či takto skôr

nemohlaprávnazástupkyňavtakomprípadeinformovaťajsúd.Bezohľadunatietoskutočnosti,otecbez
ospravedlnenia na pojednávanie neprišiel a nedoložil ani požadované doklady, čo pre súd preukazuje
nezodpovedný prístup k otca, ktorý sa snaží len predlžovať súdne konanie za účelom ovplyvňovania
maloletej R., nakoľko z právneho záveru odvolacieho súdu jednoznačne vyplynulo, že podľa doposiaľ
vykonaného dokazovania treba maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, čím je prvostupňový súd

viazaný.

Súd z pôvodne vykonaného dokazovania ako aj doplneného dokazovania o vyjadrenia oboch rodičov,
o správy Sociálnej poisťovne, o správu zamestnávateľa matky, o daňové priznanie otca za rok 2011, o
správu Centrálneho depozitára cenných papierov, zistil tento skutkový stav veci:

Okresný súd Piešťany vedie na základe návrhu matky konanie o rozvod manželstva rodičov pod sp. zn.
9C/222/2009, ktoré konanie nie je skončené, nakoľko v ňom súd čaká na rozhodnutie v tejto veci.

Výpoveďou matky a dokladmi k nej sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že matka bola od mája do

augustaroku2009zamestnanávspoločnostiRükona.s.akoobchodnáriaditeľka shrubýmpríjmom500
eur mesačne. Od 01.09.2009 do 15.10.2009 pracovala ako obchodná riaditeľka vo Vinárskych závodoch
Krupina,a.s.spriemernýmčistýmpríjmom460,-eurmesačne aod15.10.2009do31.01.2011pracovala
ako riaditeľka spoločnosti Market Line s.r.o. s priemerným čistým príjmom 1.100,- eur mesačne. Od
01.02.2011 matka pracuje ako projektový manažér v spoločnosti Poronda Immobilier s.r.o. Piešťany s

priemerným čistým príjmom v roku 2011 v sume 1.170,- eur mesačne a v roku 2012 v sume 1.200,-
eur mesačne. V súčasnom zamestnaní má matka 40-hodinový pracovný čas od 08:00 hod do 16:30
hod., pričom niekedy sa jej stáva, že si nejakú prácu na počítači vezme aj domov. Matka má ukončenú
hotelovú akadémiu s maturitou.
Do 30.11.2009 bývala matka s maloletou a otcom v rodinnom dome rodičov otca v Leopoldove, potom

sa odsťahovala aj s maloletou do Piešťan, kde bývali asi pol roka v nájme a po zrušení bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva matka kúpila byt v Piešťanoch, kde s maloletou v
súčasnosti býva. Na kúpu bytu si zobrala hypotekárny úver. Motorové vozidlo matka nevlastní. Voľný
čas sa snaží tráviť s maloletou rôznymi výletmi a bola s maloletou aj na letnej dovolenke pri mori.
Čo sa týka stretávania otca s maloletou, spočiatku to bolo dramatické, ale od roku 2009 sa otec s

maloletou pravidelne stretáva každý druhý víkend, pričom s ňou je na strednom Slovensku. Otec s
maloletoutrávilvroku2011ajtakmercelévianočnésviatkyapočasletnýchprázdnincelýmesiacaugust.
Maloletá má s otcom vytvorený dobrý vzťah. Matka otcovi v stretávaní s maloletou nebráni. Maloletá
pravidelne každý druhý víkend trávi s otcom, pričom sú spolu v Martine, v Jasnej alebo v Leopoldove urodičov otca. Niekedy i počas víkendu tráveného s maloletou musí otec pracovať, a vtedy je maloletá s
asistentkouotca,zväčšasajejvšakvenujeosobne.Matkadovolilaotcovizobraťmaloletúinazahraničnú
cestu v priebehu týždňa počas školského roka, kedy maloletú v škole ospravedlnila a zameškané učivo

sa s maloletou doučila. Posledné obdobie si však otec maloletú nechodí prevziať k matke, túto vyzdvihne
sestra otca, pričom otec s matkou nekomunikuje ani ohľadom vecí, ktoré treba maloletej na stretnutie
pripraviť.
V školskom roku 2009/2010 chodila maloletá do 2. ročníka základnej školy, v súčasnosti chodí do 5.
ročníka základnej školy. Čo sa týka bežných výdavkov v škole od roku 2009, tieto sú v podstate rovnaké

okolo 10 až 20 eur mesačne na bežné školské potreby. Maloletá navštevovala družinu s poplatkom 8 eur
mesačne a za obedy platí 20 eur mesačne. Krúžky maloletej vychádzajú asi 5 eur mesačne. Maloletá
súkromne chodí na angličtinu dva krát týždenne s poplatkom 40 eur mesačne, pričom pri platení tohto
poplatku sa rodičia spočiatku striedali a od januára roku 2011 platí angličtinu len otec.
Otec výživné na maloletú spočiatku neplatil. Po nariadení predbežného opatrenia platil minimálne
výživné a po pojednávaní v marci 2011 platí otec až doposiaľ výživné po 100 eur mesačne. V prípade

väčších nákupov pre maloletú, hradia rodičia všetko na polovicu, pričom takéto väčšie nákupy sú
sezónne tak dva krát do roka.
Matka so striedavou starostlivosťou nesúhlasila, nakoľko otec nebýva v Piešťanoch ani v Leopoldove, v
súčasnosti dobre funguje víkendová starostlivosť otca o maloletú a táto je v psychickej pohode. Otec aj
počas víkendov s maloletou býva na strednom Slovensku v Martine a po víkende matke maloletú dovezú

starí rodičia. Matka nemá výhrady voči stretávaniu sa otca s maloletou a to ani v priebehu týždňa, kedy
by si mohol otec maloletú vyzdvihnúť zo školy, zabezpečil by jej prípravu na ďalší deň a odviezol by ju
do školy, pričom najvhodnejším dňom by bola streda, kedy v škole maloletá nedostáva úlohy. Maloletá
dva krát týždenne navštevuje fitnes centrum, kde pracuje sestra otca. Otec doposiaľ neprejavil záujem
stretávať sa s maloletou v priebehu týždňa.

Podľa vyjadrenia matky otec v poslednom období s maloletou manipuluje a tlačí na ňu, aby sa rozhodla,
či má o ňu otec bojovať, z čoho má maloletá pocit, že ak sa k otcovi neprikloní, môže ho stratiť.
Otec maloletej kúpil psíka, ktorého využíva na to, aby maloletú k sebe pripútal, pričom maloletá je zo
situácie, keď nemôže byť s darovaným psíkom smutná a nešťastná. Od spolužiačok maloletej sa matka
dozvedela, že otec telefonicky prikázal maloletej vlastnoručne napísať list, ktorý chcel odovzdať na

poslednom pojednávaní, ale keďže sa mu s maloletou nepodarilo skontaktovať, lebo bola s matkou na
vyšetrení u očného lekára, otec na pojednávanie ani neprišiel.

Právny zástupca matky uviedol, že všetky spoločnosti, v ktorých otec pôsobí sú poprepájané personálne
i finančne. Príjmy otca nezodpovedajú jeho životnému štandardu, pričom všetky jeho výdavky buď hradí

zamestnávateľ, alebo je závislý od rodičov. Maloletá je v súčasnosti v stabilnom prostredí a zmena tohto
by nemusela prispieť k jej psychickej stabilite, pričom má zabezpečené i stretávanie so starými rodičmi.

Výpoveďou otca a dokladmi k nemu sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že od októbra roku 2007
do augusta roku 2009 bol otec zamestnancom spoločnosti Rükon a.s.. na založení ktorej sa podieľal,

pričom peniaze do základného imania mu darovali rodičia. V tejto spoločnosti bol generálnym riaditeľom
s hrubým príjmom 500 eur mesačne. Táto spoločnosť bola od začiatku vo vysokej strate, nevykazuje
žiadny zisk. Táto spoločnosť má problémy z dôvodu krízy. Otec spočiatku vlastnil všetky akcie tejto
spoločnosti, ale tieto bezodplatne postúpil pre pôžičky, ktoré za neho prevzali iné osoby.
Od01.09.2009boloteczamestnanývoVinárskychzávodochKrupinaa.s.,kdebol výkonnýmriaditeľom.

Spoločnosť spoluzakladal, pričom rodičia mu dali na základné imanie. Jeho priemerný čistý mesačný
príjem v tejto spoločnosti bol od septembra do decembra roku 2009 vo výške 457,- eur, v roku 2010 bol
vo výške 530,- eur mesačne, od januára do júna roku 2011 bol vo výške 522,- eur a od júla do decembra
2011 bol vo výške 324,- eur. Z dôvodu zmeny zákonov pre odvod daní z vína od 01.01.2012 už táto
spoločnosť nevie vykonávať svoju činnosť, zvažuje sa konkurz a likvidáciu spoločnosti. Otcov pracovný

čas je flexibilný. Zväčša pracuje cez notebook.
Od 1.8.2012 je otec zamestnaný v spoločnosti ŠK BD Rücon Spišská Nová Ves so sídlom v Martine,
kde je jeho priemerný mesačný príjem 567 eur mesačne.
Otec je od januára 2003 zapísaný v živnostenskom registri s predmetom podnikania v oblasti
maloobchodu, veľkoobchodu, sprostredkovania obchodu a služieb, prevádzkovania autoumyvárne,

čistiacich a upratovacích prác, montáže, servisu a čistenia výčapných zariadení, predaja jedál a nápojov
a vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy. Podľa daňového priznania za rok 2008 otec dosiahol ročný
príjem zo zamestnania v sume 6.867,22 eur a ročný príjem zo živnosti v sume 37.696,44 eur, čo po
odrátaní daňovej povinnosti predstavuje priemerný čistý mesačný príjem 3.027,- eur. Podľa daňovéhopriznania za rok 2009 otec dosiahol ročný príjem zo zamestnania v sume 6.905,86 eur a ročný príjem
zo živnosti v sume 317,92 eur, čo po odrátaní daňovej povinnosti predstavuje priemerný čistý mesačný
príjem 571,- eur. Otec uviedol, že živnostenskú činnosť od roku 2008 v podstate nevykonáva, zvažuje

zrušenie živnosti. Podľa daňového priznania za rok 2011 otec dosiahol ročný príjem zo zamestnania v
sume 4.674, 56 eur a ročný príjem zo živnosti v sume 2.743,68 eur, čo po odrátaní daňovej povinnosti
predstavuje priemerný čistý mesačný príjem 515,- eur.
Otec mal na začiatku roku 2012 pripravenú zmluvu s novým zamestnávateľom Ubytovacie a reštauračné
zariadenia Martin s miestom výkonu práce penzión Sunflower Piešťany, avšak bol práceneschopný.

Príjem by mal mať otec rovnaký ako doteraz plus odmeny. V tejto spoločnosti zatiaľ vystupuje ako druhý
štatutár. V tejto spoločnosti sa otec nezamestnal.
Otec k možnosti zabezpečiť si lepšie platenú prácu so svojím vzdelaním uviedol, že nemá ešte
dokončené vzdelanie.
Otec bol od októbra 2010 do februára 2011 dlhodobo práceneschopný pre dýchacie problémy a
poberal nemocenské v priemernej sume 574,- eur mesačne. Od 06.12.2011 do 29.5.2012 bol otec

práceneschopný z dôvodu úrazu chrbtice pri páde na snowboarde a poberal nemocenské dávky v
priemernej sume 536 eur mesačne.
Keďže o maloletú otec v súčasnosti nezabezpečuje osobnú starostlivosť, má viac času na športové
aktivity a aj s maloletou sa venuje snowbordu.
Otec má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore čašník a v súčasnosti študuje na

Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, odbor právo, s poplatkom 2.000 eur ročne, ktorý mu pomáhajú
hradiť rodičia.
Otec sa v súčasnosti viac zdržiava v Martine, resp. v Jasnej. V Martine má otec k dispozícii služobný
byt Vinárskych závodov, kde zamestnávateľ platí nájom a energie 300 eur mesačne, pričom byt má
rozlohu 120 m2. V Jasnej otec býva v byte predsedu predstavenstva svojho zamestnávateľa, ktorý

má k dispozícii. V Piešťanoch otec nebýva. Byt v Piešťanoch patrí jeho sestre. V prípade striedavej
starostlivostibyotecsmaloletoubývalvLeopoldovevrodinnomdomerodičov,ktorýjeprerobenýnadvoj
dom so samostatnými bytmi, kde aj maloletá vyrastala a aj predtým dochádzala do škôlky v Piešťanoch,
ktoré je vzdialené 18 km. Počas dvoch týždňov striedavej starostlivosti by otec mohol byť s maloletou
od rána do večera. Otec bude maloletú voziť do školy z Leopoldova do Piešťan denne autom, či už

služobným alebo rodičovským a čo sa týka času medzi skončením školy a začiatkom krúžkov, maloletú
môže buď odviezť domov, alebo môže byť v penzióne Sunflower, kde chodí maloletá aj do posilňovne.
V prípade striedavej starostlivosti ak bude mať nejaké povinnosti otec, môže zabezpečiť starostlivosť o
maloletú matka. V súčasnosti je maloletá v psychickej pohode najmä preto, že sa jej otec venuje.
Otec nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Auto využíva otec služobné Vinárskych závodov buď BMW alebo

Volkswagen, pričom so súhlasom predsedu predstavenstva ho môže používať aj na súkromné účely.
Všetky výdavky aj benzín hradí zamestnávateľ. Taktiež mobil používa len služobný. Výšku príjmu mu
určuje predseda predstavenstva.
K platbám výživného na maloletú otec predložil súdu doklady o platbách výživného z ktorých vyplýva,
že od novembra 2009 do februára 2010 otec platil výživné po 30 eur mesačne, od marca 2010 do

mája 2010 platil výživné po 26,- eur mesačne, za mesiac jún 2010 zaplatil výživné v sume 30,- eur, za
mesiac júl 2010 zaplatil umu 196,- eur na tábor maloletej, za mesiac august 2010 zaplatil výživné 30,-
eur, za mesiac september 2010 zaplatil výživné 200,- eur a za mesiace október 2010 až február 2011
zaplatil výživné po 27,- eur mesačne. Od marca 2011 otec platí výživné po 100,- eur mesačne. Okrem
výživného otec maloletej pravidelne kupuje oblečenie. Kúpil jej aj kompletnú lyžiarsku výbavu a hradil

všetky poplatky ohľadom lyžovania. Maloletej otec hradil aj dva tábory.
Otec maloletej za mesiace apríl až jún 2010, október a november 2010 a február 2011 uhradil poplatky
za kurz angličtiny v celkovej sume 237,81 eur.
Otec maloletej za šesť mesiacov uhradil poplatky za školský klub v celkovej výške 48 eur.
Otec doplnil, že pokiaľ mu matka pošle zoznam väčších nákupov pre maloletú, z týchto polovicu uhradí,

čo matka potvrdila a doplnila, že ide o väčšie nákupy asi 2-krát ročne, pričom bežné veci si nenecháva
preplácať, na čo otec doplnil, že ani on pri nákupe oblečenia pre maloletú nedáva matke preplatiť
polovicu.
Otec striedavú starostlivosť dokáže zabezpečiť aj počas vysokoškolského štúdia, nakoľko školu má len
4-krát za semester, a to v piatok poobede a v sobotu, čo vychádza, 1 až 2 krát mesačne.

Súd otca v rámci doplnenia dokazovania k určeniu výšky výživného po zrušení veci odvolacím súdom
opakovane vyzval i prostredníctvom právnej zástupkyne, aby otec súdu predložil doklady o majetkových
účastiach vo všetkých obchodných spoločnostiach od roku 2009 do súčasnosti s preukázaním výnosovz týchto účastí a pôsobenia v týchto spoločnostiach ako štatutárny orgán, doložil súdu doklady o
výdavkoch na bývanie, na stravu, na dovolenky, na cestovanie ako aj všetky platby výživného od marca
2011 doteraz. Otec súdu žiadané doklady pod hroznou poriadkovej pokuty nie lenže nepredložil ale ani

v lehote na ich predloženie súdu neoznámil prípadné objektívne dôvody, ktoré by mu bránili v predložení
týchto dokladov, za čo mu súd uložil poriadkovú pokutu. Otec súdu napriek trom pojednávaniam po
zrušení súdu odvolacím súdom žiadne zo žiadaných dokladov nepredložil, skôr mal tendenciu sa
pojednávaniam vyhýbať a nekomunikoval ani so svojou právnou zástupkyňou tak, aby požadované
doklady predložil prostredníctvom nej.

V rámci doplnenia dokazovania po zrušení veci odvolacím súdom otec na výzvu súdu doložil len súhlas
so sprístupnením informácií podľa osobitného zákona ohľadom všetkých prevodov akcií obchodných
spoločností prostredníctvom Strediska cenných papierov od 1.1.2008, kde podľa správy Centrálneho
depozitáracennýchpapierovSR,a.s.malotecdo6.2.2008zriadenýúčet majiteľacennýchpapierov,kde
od 1.1.2008 nemal evidované žiadne cenné papiere a na jeho účte nebola za dané obdobie evidovaná
žiadna zmena.

Právna zástupkyňa otca uviedla, že otec neovplyvní prepojenie jednotlivých spoločností, kde je
zamestnaný. Otec od zamestnávateľa dostáva materiálne výhody, ktoré by v inom zamestnaní nemal
a dokáže materiálne zabezpečiť i dieťa, nakoľko hradí jeho výdavky. O maloletú sa otec vie postarať,
dokáže sa s ňou naučiť. Stotožňujú sa so závermi znaleckého posudku, pričom pri striedavej

starostlivosti by zostali maloletej zachované väzby na stabilné prostredie. Ani rozšírený styk otca s
dieťaťom by nepostačoval. Navrhované výživné 500 eur je nereálne, nebolo by ho ani z čoho vykonať.
Primerané by bolo vo výške 100 eur mesačne a v prípade striedavej starostlivosti navrhujú výživné
neurčiť.

Z psychologickej správy E.. I. D. z referátu poradensko-psychologických služieb, Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany vyplýva, že maloletá R. má problémy adaptovať sa na novú situáciu v
rodine,čosaprejavujevneprimeranýchemocionálnychreakciáchasprávanívočiokoliu.Maloletápočas
rozhovoru mala problém odpovedať na niektoré otázky, prezentovala citovú väzbu k obom rodičom,
pričom sa spontánne vyjadrila, že chce bývať s otcom. Psychologička odporučila dieťa zveriť tomu z

rodičov, ktorý bude mať lepšie predpoklady zvládať manipulačné tendencie dieťaťa a citlivo mu vytvárať
výchovné hranice. Keďže počas poradenského procesu nedošlo medzi rodičmi k dohode a každý z
rodičov žiadal zveriť maloletú do svojej starostlivosti odporučila psychologička pribratie súdneho znalca
z oblasti psychológie.

Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 8P/69/2009 -125 zo dňa 7.4.2011 pribral do konania znalca z
odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých E.. P. W., ktorý v júni roku 2011 podal
vo veci znalecký posudok č. XX/XXXX.
Zo záverov znaleckého posudku E.. P. W. vyplýva, že maloletá R. má k matke citovo bohatý a autentický
vzťah, vníma ju ako bezpečnú a stabilnú osobu, rešpektuje ju a vníma ju ako dôslednejšiu a prísnejšiu vo

výchove. Matku má v zážitkovom svete spojenú s bohatými zážitkami z voľno-časových aktivít. Maloletá
trávi s otcom menej času. Otca má ako rodičovskú osobu zidealizovanú, otca čiastočne vníma ako obeť
odchodumatkysňou.Otecjepremaloletúdôvernouabezpečnouosobou,obraciasananehososvojimi
potrebami, preferuje ho aj pri príprave do školy. Maloletá sleduje citové prežívanie otca, má tendenciu
ho chrániť. Nešpecificky ho preferuje.

Vzájomné vzťahy rodičov sú vcelku korektné vo vzťahu k maloletej, nezaťažujú ju svojou kritikou či
frustráciou. Odchod matky zo spoločnej domácnosti maloletá vníma ako otcovu ujmu, preto sa ho usiluje
chrániť a kritizuje nešpecificky matku.
Obajarodičiasúvzdelaní,pracovneaktívni,ambiciózniavsúčasnostizamestnanívriadiacichpozíciách.
Otec i matka sú dostatočne citovo zrelí, intelektovo a hodnotovo vyspelí pre výchovu dieťaťa. Obaja

rodičia sú schopní rovnocenne vplývať na výchovu maloletej, predovšetkým na citový, intelektuálny a
zároveň aj morálno-hodnotový vývin.
Striedavá starostlivosť by pre maloletú R. znamenala emočnú stabilitu. Keďže je maloletá v školskom
veku, je potrebné, aby sa zachovala návšteva toho istého školského zariadenia a pokračovalo sa
v záujmových aktivitách. Maloletá má v mieste svojho pôvodného bydliska dostatočné väzby na

rovesníkov. Pre striedavú starostlivosť je splnená podmienka primeranej spolupráce rodičov ako aj ich
dostatočná zrelosť na rozpoznanie prípadných manipulatívnych sklonov zo strany maloletej. Maloletá
nemá poruchy správania, dosahuje nadpriemerné školské výsledky a s oboma rodičmi má citovo bohatývzťah. Navyše by si maloletá pri striedavej starostlivosti zachovala kontinuálny vzťah s pôvodným
bydliskom a starými rodičmi.
Rodičia maloletej sa zaujímajú o jej školské výsledky, pripravujú sa s ňou do školy. Sami rodičia sa

stále vzdelávajú a považujú to za prioritnú hodnotu. Predpoklady rodičov zabezpečovať vzdelávanie a
každodenné potreby sú splnené.
Vzhľadom na vek maloletej znalec odporučil dvojtýždennú frekvenciu striedavej starostlivosti. Maloletá
potrebuje stále citovú podporu zo strany rodičov. Maloletá nie je zatiaľ dostatočne citovo stabilná.
Dlhodobejšie odlúčenie by viedlo skôr k citovému strádaniu. Je vhodné, aby zážitky z oboch rodičov boli

u maloletej dostatočne čerstvé, čo sa dá zabezpečiť pri častejšej frekvencii striedavej starostlivosti.
Potreby maloletej sa vzhľadom na jej vek budú postupne meniť. Kým v súčasnosti sú v popredí jej
záujmov rovesníci a rozvoj kompetencíí, o dva roky začne obdobie dospievania a individualizácie, kedy
matka bude mať vplyv na psychosexuálnu identifikáciu a správanie sa a otec na druhej strane môže
prispieť k primeranému vzťahu k opačnému pohlaviu so súčasným citovým a hodnotovým regulovaním
svojich potrieb. Prípadné vystupňované konflikty pri dospievaní s jedným z rodičov môžu pri striedavej

starostlivosti byť ľahšie zvládnuteľné pri súhlasných výchovných prístupoch oboch rodičov.
V prípade zverenia do starostlivosti otcovi či matke, by maloletá mohla byť v styku s druhým rodičom
v rozsahu každého druhého víkendu, od piatka do nedele poobedia s ohľadom na prípravu do školy,
pričom matka by bola ústretová aj ohľadom stretávaní sa maloletej s otcom počas týždňa.

Matka so záverom znalca o vhodnosti striedavej starostlivosti nesúhlasila a považovala ho za nesprávny
a založený na nedostatočnom zistení všetkých skutkových okolností ohľadom pomerov otca a matky.
Matka navrhla nové znalecké skúmanie, alternatívne po zohľadnení skutočných schopností a možností
otca pri zabezpečovaní každodenných potrieb maloletej rozhodnúť o zverené maloletej do výhradnej
starostlivosti matky. Matka sa už dva roky sama stará o maloletú a zabezpečuje všetky jej potreby,

otec spočiatku prispieval len minimálnym výživným a od 3.3.2011 hradí výživné po 100,- eur mesačne.
Otec v priebehu konania tri krát zmenil bydlisko, pričom v dvojdome v Leopoldove, kde bývajú jeho
rodičia sa zdržiava sporadicky, a to len niektoré víkendy, keď sa rozhodne tieto dni stráviť s maloletou
a svojimi rodičmi. V tomto byte nie je žiadne bytové zariadenie, okrem detskej izby, ktorú kúpil otec
v lete 2011. Maloletá trávi čas počas víkendov väčšinou so starými rodičmi a po víkende maloletú

privezie vo väčšine prípadov sestra otca. Miestom pobytu a pracovných aktivít otca je mesto Martin, kde
sa väčšinou času otec zdržiava a kde sídli i viacero spoločností, kde je otec štatutárnym orgánom, či
zamestnancom. Otec pôsobí ako štatutárny orgán Vinárskych závodov Krupina a.s., pričom pravidelne
navštevuje výrobný závod v Krupine, ktorá je vzdialená od Piešťan 145 km. Podľa internetovej správy
z hospodárskych novín z 23.8.2011 otec ako výkonný riaditeľ Vinárskych závodov Krupina uviedol, že

ich produkty sa v toku 2011 začali vyvážať do okolitých štátov, pričom ich podnik, ktorý zamestnáva 19
zamestnancov, by mal po rekonštrukcii a nových investíciách zamestnávať 45 až 60 zamestnancov.
Matka poukázala na stabilitu výchovného prostredia maloletej v Piešťanoch, kde s ňou býva už takmer
dvarokyakdemámaloletáivšetkysociálneväzby.VLeopoldovemámaloletálenstarýchrodičov.Matka
názor znalca o vhodnosti striedavej starostlivosti považuje skôr založený na psychosociálnych postojoch

oboch rodičov a emocionálnom stave dieťaťa, avšak podľa nej znalec nezohľadnil reálne možnosti otca
napĺňať dlhodobo ciele striedavej starostlivosti. Tvrdenie znalca, že by otec prevzal časť starostlivosti,
ktorú doteraz zabezpečovala matka, pre matku vyznieva ako nepodložená vízia.

Kolízny opatrovník vykonal dňa 14.11.2012 pohovor s maloletou, ktorá sa vyjadrila, že chce bývať s

otcom v Martine alebo v Liptovskom Mikuláši i keď by radšej bývala s obomi rodičmi ako predtým. K
úplnej zmene prostredia a školy maloletá uviedla, že si je toho vedomá a aspoň spozná nových ľudí, i
keď všetku rodinu má v Piešťanoch, Hlohovci a Leopoldove.

Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákona o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,

môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude
striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.Podľa§24ods.4Zákonaorodine,súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíalebopri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom

rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa verené do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej starostlivosti každého rodiča alebo súd
môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a
povinností k maloletej R., nakoľko rodičia, ktorí spolu od 1.12.2009 nežijú sa o tomto nevedia dohodnúť.
Vprvomradesasúdzaoberalurčením,ktorémuzrodičovzverímaloletúdoosobnejstarostlivosti,pričom
súčasne skúmal, či by bola striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletej, nakoľko otec maloletej

trval na striedavej osobnej starostlivosti a v takom prípade, súd musí skúmať vhodnosť striedavej
starostlivosti. Matka s maloletou R. bývala do 30.11.2009 v spoločnej domácnosti s otcom Leopoldove,
z ktorej sa odsťahovala spolu s maloletou do Piešťan, kde od 1.12.2009 býva sama s maloletou.
Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej R. preto súd považuje za potrebné upraviť spätne
od 1.12.2009, kedy preukázateľne nastala zmena pomerov rodičov k maloletej. Vzhľadom k tomu, že

maloletá R. od 1.12.2009 žije sama s matkou, súd maloletú spätne od 1.12.2009 zveril do osobnej
starostlivosti matky, najmä z dôvodu, že je potrebné spätne upraviť výživné otca na maloletú, ktoré bolo
doposiaľ upravené len predbežným opatrením.
Pomery rodičov k maloletej je však potrebné upraviť aj do budúcnosti, kedy súd vychádzajúc zo
záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorými je viazaný, posudzoval otázku vhodnosti

striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť je nový inštitút rodinného
práva, ktorý zohľadňuje právo oboch rodičov na výchovu dieťaťa, avšak v prípade dvoch rôznych
výchovných prostredí s nedostatočnou komunikáciou medzi rodičmi, nie je zabezpečená stabilita
východného prostredia, či už neustálou výmenou domácnosti, kde sa dieťaťa zdržiava ako aj rozdielnym
a nejednotným výchovným vplyvom oboch rodičov, ktorá nestálosť prostredia sa môže negatívne

odraziť aj na psychickom vývine dieťaťa. Predpokladmi na rozhodnutie súdu o osobnej striedavej
starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne spojené, sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa ako pri výlučnej
osobnej starostlivosti, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa a súhlas aspoň jedného
z nich do zverením dieťaťa do striedavej starostlivosti. Treba zohľadňovať aj citové väzby dieťaťa,

jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho východného prostredia, ak aj schopnosť rodiča dohodnúť
sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Pri striedavej starostlivosti je nevyhnutná
intenzívna komunikácia medzi rodičmi ohľadom potrieb dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o
veciach súvisiacich so školskou dochádzkou, aj mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa. Dieťaťuby sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo ešte
viac traumatizované z rozchodu rodičov. V tomto smere je rozhodujúca aj vzdialenosť bydlísk oboch
rodičov. Pri nemožnosti rodičov dohodnúť sa na striedavej starostlivosti sú dôvodné pochybnosti, či by

výchovné prostredie založené na autoritatívnom rozhodnutí súdu bolo stabilné a v záujme maloletého
dieťaťa. Okrem tohto treba riešiť i praktické záležitosti ako presun osobných vecí dieťaťa z domácnosti
jedného rodiča do domácnosti druhého rodiča, vybavenie oboch domácností. V tomto smere si súd
dovoľuje poukázať na zavádzajúce tvrdenia zo strany otca maloletej, ktorý pred predchádzajúcim
rozhodnutím súdu vo februári 2012 prezentoval, že si našiel zamestnanie v Piešťanoch s tým, že

bude s maloletou bývať u rodičov v Leopoldove a zabezpečí školskú dochádzku maloletej do rovnakej
školy. Medzičasom však otec neurobil a súdu nepreukázal žiadny zo zamýšľaných krokov vo vzťahu
k vytvoreniu primeraného prostredia pre pobyt maloletej s otcom buď v Piešťanoch, kde sa formálne
prihlásil k trvalému pobytu v bydlisku jeho sestry, alebo v Leopoldove v dome jeho rodičov. Otec
naďalej všetky pracovné aj mimopracovné aktivity sústredí do oblasti stredného Slovenska, a to do
Martina, Jasnej resp. Liptovského Mikuláša. Skôr súčasné aktivity otca smerujú k tomu, aby postoj

maloletej R. ovplyvnil na svoju stranu, čo dokazuje i darovanie psíka maloletej, s ktorým môže byť
len počas víkendov, keď je u otca, čo u maloletej vyvoláva smútok, najmä ak jej otec pravidelne túto
situáciu pripomína telefonicky. Maloletá začína prezentovať názor, že chce byť u otca, keď nemôže
byť s obomi rodičmi, čo do veľkej miery vyvvoláva otec tým, že sa snaží ťažisko rozhodnutia preniesť
na maloletú, čím ju núti rozhodnúť sa medzi obomi rodičmi a maloletá z dôvodu deficitu kontaktu

s otcom a strachu z toho, že stratí jeho záujem, prejavuje záujem byť s otcom i za cenu straty
doterajšieho stabilného prostredia, ktoré má v Piešťanoch, kde má školu, okruh všetkých známych a
príbuzných aj mimoškolských aktivít. Takéto správanie otca vo vzťahu k záujmom maloletej sa súdu
javí ako nezodpovedné a až sebecké, zohľadňujúce len pozíciu a záujmy otca. V tomto smere otec
vôbec nevytvára predpoklady na fungujúcu striedavú starostlivosť, ale skôr podnecuje maloletú, aby

prejavovala výhradný záujem o výlučnú starostlivosť otca. Maloletá si vzhľadom na svoj vek a citové
väzby k obom rodičom, kde deficit pravidelného kontaktu cíti najmä k tomu z rodičov, v ktorého osobnej
starostlivosti sa nenachádza, nedokáže uvedomiť do dôsledkov všetky prípadné zmeny, ktoré by ju
čakali v prípade zverenia do výlučnej starostlivosti otca. Naproti tomu otec ako dospelá a zodpovedná
osoba, by si mal uvedomiť dôsledky svojho konania vo vzťahu k záujmom maloletej. Otec si musí byť

vedomý rozsahu svojich pracovných povinností, ktoré mu doposiaľ neumožnili presunúť jeho aktivity
bližšie k Piešťanom tak, aby sa vytvorili vhodnejšie podmienky na striedavú starostlivosť. Pri pracovnej
zaťaženosti otca, jeho štúdiu na vysokej škole, by úplná zmena prostredia maloletej, jej zverením do
výlučnej starostlivosti otca, k čomu jeho správanie smeruje, nebola v súlade s jej záujmami. Maloletá by
bola úplne vytrhnutá zo známeho prostredia čo sa týka domácnosti i školy, ktoré dôsledky musí zvážiť

predovšetkým otec, nakoľko maloletá túto otázku s ohľadom na vek nevie dostatočne posúdiť, i keď
prezentuje záujem o spoznanie nových ľudí. Vzhľadom k tomu, že tendencie otca smerujú k tomu, aby
maloletá sama vyjadrovala záujem bývať s otcom, nejaví sa v tomto smere ako vyhovujúca ani striedavá
starostlivosťobochrodičovomaloletúR..Maloletádonovembra2009žilasobomirodičmi,pričomtakýto
model spolužitia by chcela zachovať, čo však vzhľadom na prebiehajúce rozvodové konanie rodičov

a ich vzájomnú nekomunikáciu nie je možné. Od decembra 2009, teda tri roky sa maloletá nachádza
v osobnej starostlivosti matky, ktorá otcovi v pravidelných dvojtýždňových intervaloch počas víkendov
umožňuje stretávanie s maloletou, pričom v prípade potreby si rodičia stretnutia prispôsobia. Okrem
víkendov otec doposiaľ neprejavil záujem o pravidelné stretávanie s maloletou počas týždňa, kde by sa s
ňoumoholpripravovaťdoškoly.Okremtohosarodičiavediadohodnúťajnastretnutiachpočasprázdnin,

kedy maloletá s otcom v lete trávila celý mesiac. Napriek tomu, že otec sa s maloletou pravidelne každý
druhý víkend stretáva, pre maloletú si osobne nepríde ani ju osobne matke neodovzdá a s matkou
nekomunikujeaniohľadomvecí,ktoréjepotrebnénavíkendpremaloletúpripraviť.Takýtopostojotcajev
zásadnom rozpore s inštitútom osobnej striedavej starostlivosti, nakoľko ak rodičia vôbec nekomunikujú,
nemôžu dieťaťu vytvárať stabilné výchovné prostredie a určitú kontinuitu výchovných postupov.

Zhodnotiac vyjadrenia a postoj oboch rodičov, závery znaleckého posudku, psychologické správy E..
D., vyjadrenia kolízneho opatrovníka a prostredníctvom neho prezentovaný názor maloletej, je v záujme
maloletej, aby bola ponechaná v osobnej starostlivosti matky, ktorá má lepšie predpoklady zvládnuť
manipulačné tendencie dieťaťa a citlivo mu vytvárať výchovné hranice. I podľa záverov znalca má
maloletá k matke citovo bohatý a autentický vzťah, matku vníma ako citovo bezpečnú a stabilnú

osobu, pričom ju zároveň rešpektuje a vníma ju ako dôslednejšiu a prísnejšiu vo výchove, či je
dané i tým že matka prevažne zabezpečuje vytváranie stabilného pravidelného režimu spojeného s
prípravou na vyučovanie do školy a otec sa s maloletou posledné tri roky stretáva len cez víkendy
a počas prázdnin, čo je spojené so skôr voľnočasovými aktivitami bez konkrétnych najmä školskýchpovinností, preto z pohľadu maloletej môže byť čas strávený s otcom atraktívnejší a zaujímavejší, ale v
maloletej nebuduje pocit zodpovednosti k plneniu si každodenných, najmä školských povinností. Na túto
skutočnosť poukázal i znalec, keď uviedol, že otca ako rodičovskú osobu má maloletá zidealizovaného

a nešpecificky ho preferuje. Tento postreh znalca dokazuje aj vyjadrenie maloletej prostredníctvom
kolízneho opatrovníka, kde vo vyjadrení dňa 14.11.2012 uviedla, že chce bývať s otcom, aj keby mala
bývať v Martine alebo v Liptovskom Mikuláši a musela by zmeniť okruh kamarátov, školu a zázemie
širšej rodiny, ktoré má v okolí Piešťan. Najradšej by aj tak maloletá chcela bývať s obomi rodičmi. Súd
prihliadal aj na vyjadrenie maloletej s ohľadom na jej vek 10 rokov, pričom ide o inteligentné dievčatko,

ktoré však vzhľadom na vek bude skôr emocionálne ako racionálne vnímať vzniknutú situáciu, a preto
je aj prirodzená jej väčšia inklinácia k rodičovi, s ktorým v súčasnosti trávi nemej času. Maloletá napriek
vyjadreniu, že chce bývať s otcom, nedokáže s ohľadom na vek a emocionálne zainteresovanie posúdiť,
aké výchovné prostredie je v jej záujme. Záujem maloletého dieťaťa súd skúma nie len podľa vyjadrenia
maloletého dieťaťa a toho, čo by bolo jeho želaním, ale musí prihliadať na všetky okolnosti, ktoré
by mohli mať na výchovu maloletej vplyv a vyhodnotiť pre maloletú to najlepšie prostredie tak, aby

maloletá mohla vyrastať v stabilnom prostredí, v blízkosti najbližších príbuzných a kamarátov. Pokiaľ sa
na výchovnom prostredí nevedia dohodnúť rodičia, musí toto určiť súd svojím rozhodnutím. Rešpektovať
záujmy maloletej neznamená výhradne sa riadiť jej vysloveným názorom. Sama maloletá uviedla, že
by najradšej bývala s obomi rodičmi, pričom ak by rodičom v maximálnej miere záležalo na záujmoch
maloletej, rešpektovali by toto jej želanie a vytvorili by pre maloleté dieťa fungujúcu rodinu s obomi

rodičmi. Avšak vzhľadom na dlhodobo nepriaznivé vzťahy oboch rodičov, nie je žiadny predpoklad,
že boli schopní eliminovať vzájomné nezhody do takej miery, aby vytvorili fungujúcu rodinu. Keďže
sami rodičia nevedia rešpektovať prvoradý záujem maloletej na výchovné prostredie fungujúcej rodiny
s obomi rodičmi a nevedia sa dohodnúť na inom variante takého prostredia, ktoré by čo najmenej
stresovalo maloleté dieťa, je na rozhodnutí súdu, aby posúdil záujmy maloletej. V záujme maloletej,

ktorá nemôže žiť s obomi rodičmi v úplnej rodine, je aby vyrastala aspoň v čo najstabilnejšom prostredí,
ktoré bude formovať čo najlepšie jej charakterové vlastnosti, bude mať vo svoje blízkosti širšiu rodinu
a príbuzných, okruh známych kamarátov a aj známe školské prostredie. Už zo samotného vyjadrenie
maloletej, že chce bývať s otcom, vyplýva, že sama maloletá nemá presnú predstavu, či to bude v
Martine alebo v Liptovskom Mikuláši, napriek tomu by bola ochotná vzdať sa úplne známeho prostredia

a prejsť do nového a bližšie nešpecifikovaného prostredia, len aby mohla byť s otcom. Bez ohľadu na
schopnosť oboch rodičov zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú, nie je v jej záujme, aby bola úplne
vytrhnutá zo známeho prostredia. Ako prvý by si mal vstúpiť do svedomia otec, či skutočne dokáže
maloletej v úplne novom prostredí nahradiť kontakt s blízkymi príbuznými, jej kamarátmi a venovať jej
také množstvo času, aby to nenarušilo jeho pracovné aktivity a štúdium na vysokej škole, pričom okrem

doposiaľ realizovaných skôr voľnočasových aktivít, by sa musel venovať maloletej i v rámci plnenia si
školských povinností a vytvárať jej stabilný denný režim i ohľadom prípravy do školy. Sama maloletá
dôsledky prípadného presťahovania sa k otcovi nedokáže dôsledne posúdiť. Otec by si však mal tieto
dôsledky dostatočne uvedomiť. Súd pri posudzovaní možnosti rešpektovania názoru maloletej, že chce
bývať s otcom, prihliadal aj na vystupovanie otca v priebehu tohto konania a jeho prístup k výzvam

súdu, pričom otec sa súdu nejaví ako zodpovedná dospelá osoba, ktorá by mohla dieťaťu vytvárať
pevnéhraniceformovaniajehocharakterupozitívnymsmerom.Otecvpriebehudokazovaniapredprvým
rozhodnutím súdu, deklaroval, že bude bývať u rodičov v Leopoldove a pracovať v Piešťanoch, napriek
tomu, nepodnikol žiadne kroky, aby tieto tvrdenia zrealizoval. Otec sa skôr orientuje na vlastné pracovné
aktivity na strednom Slovensku a snaží sa maloletú vytrhnúť zo známeho prostredia a pritiahnuť ju

sebecky k sebe do neznámeho prostredia. Rovnako otec opakovane neplnil uloženú povinnosť súdu
predložiť doklady o svojich majetkových pomeroch a prípadné objektívne dôvody na nesplnenie tejto
povinnosti nikdy súdu s predstihom neoznámil, čo preukazuje nezodpovedný, alebo skôr špekulatívny
prístup otca za účelom dosiahnutia len jeho záujmov. Rovnako skutočnosť, že otec nekomunikuje s
matkou ohľadom toho, ako maloletú na stretnutie s otcom pripraviť, svedčí o ľahkovážnom prístupe otca

k záujmom maloletej. To, že otec dokáže prípadnú chýbajúcu vec v rámci stretnutia s ním maloletej
kúpiť, svedčí skôr o preukazovaní jeho finančnej nezávislosti ako o záujme o potreby maloletej. Celkovo
sa postoj otca vo vzťahu k potrebám maloletej súdu javí ako nekritický, orientovaný len na jeho záujmy
a aktivity, ktorým by sa maloletá mala podriadiť a prispôsobiť tým, že sa presťahuje k otcovi, či už do
Martina alebo Liptovského Mikuláša, teda ešte ani prostredie nie je jednoznačne dané.

Ako vyhodnotil súd z dokazovania s ohľadom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu, v
súčasnosti je v záujme maloletej zostať v osobnej starostlivosti matky, ktorá pre maloletú vytvára
stabilnejšievýchovnéprostrediespevnýmihranicamismerujúcimikformovaniuzodpovednéhoprístupu,
čo v očiach maloletej matku stavia do pozície, že ju chápe ako dôslednejšiu a prísnejšiu vo výchove, čoje však v záujme maloletej. Otec doposiaľ v konaní preukázal skôr orientáciu na vlastné záujmy, ktorým
by sa mala maloletá prispôsobiť úplnou zmenou výchovného prostredia, čo v záujme maloletého dieťaťa
nie je. Taktiež otec doposiaľ nerealizoval deklarovaný záujem bývať v Leopoldove a realizovať svoje

pracovné aktivity v Piešťanoch tak, aby mohla prebiehať prípadná striedavé starostlivosť.
Súd pri rozhodnutí komu zverí maloletú do osobnej starostlivosti prihliadal aj na osobné a povahové
vlastnosti oboch rodičov, ich spoločenské uplatnenie, ich postoj k práci ako aj plneniu si spoločenských
povinností,pričomajsprihliadnutímnatietookolnostivyhodnotil,želepšiepodmienkynariadnuvýchovu
maloletej má matka. Otec napriek tomu, že v roku 2008 dosahoval vysoký príjem, neprejavuje aktívny

záujem nájsť si zamestnanie alebo aktivity zodpovedajúce tomuto jeho príjmu. Skôr naopak dlhodobo
si udržiava zamestnania, kde preukazuje príjem len na úrovni 1,5 násobku minimálnej mzdy, napriek
tomu, že pôsobí ako konateľ či predseda predstavenstva vo viacerých obchodných spoločnostiach,
kde podľa jeho vyjadrení nepoberá žiadne finančné ohodnotenie. Skôr by bolo efektívnejšie, kedy otec
svoje pracovné aktivity smeroval len jedným smerom, čomu by mohol venovať viac času a našiel by
si prácu, ktorá by zodpovedala jeho doterajším pracovným skúsenostiam bez ohľadu na dosiahnuté

vzdelanie, na ktoré sa otec odvoláva. Naproti tomu matka má dlhodobo stabilné a finančne dobre
hodnotené zamestnanie, hoci jej vzdelanie nie je vyššie ako u otca. Čo sa týka postoja otca k plneniu si
spoločenských povinností je jednoznačne zrejmé, že nepredstavuje pre maloletú vhodný vzor v správaní
sa vo vzťahu k plneniu si uložených povinností s poukazom na skutočnosť, ako otec odignoroval viaceré
výzvy súdu na predloženie žiadaných dokladov, pričom nebol schopný v súdom stanovenej lehote tieto

dôvody nejako ospravedlniť. Otec sa na pojednávaní súdu dňa 25.10.2012 sám vyjadril, že potrebné
doklady a vyjadrenia zabezpečí v lehote 2 až 3 týždňov, a napriek tomu, že mu súd poskytol takmer 6
týždňovú lehotu, práve z dôvodu, aby otcovi poskytol dostatok času na predloženie dokladov a nebolo
pre krátkosť času na zabezpečenie týchto dokladov zmarené ďalšie pojednávanie, otec nie len že si
uloženú povinnosť súdu nesplnil, ale úplne opomenul túto skutočnosť včas a objektívnymi dôvodmi súdu

oznámiť. V tomto smere sa súdu otec nejaví ako zodpovedná a vhodná osoba na výlučnú starostlivosť
o maloletú.

Rodičovské práva zastupovať maloletú a spravovať jej majetok zostali zachované obom rodičom v
rovnakom rozsahu, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne dôvody na ich obmedzenie.

Pri určení výšky výživného otcovi súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj z možností a
schopností oboch rodičov. Maloletá R. je na prvom stupni základnej školy, kde jej priemerné výdavky na
školské pomôcky sú okolo 15 eur mesačne, na obedy 20 eur mesačne na družinu 8 eur mesačne a na
školské krúžky 5 eur mesačne. Okrem toho maloletá navštevuje súkromne angličtinu, čo vychádza 40

eur mesačne. Výdavky na maloletú spojené so školou, krúžkami a štúdiom cudzieho jazyka sú okolo 100
eur mesačne. Inak je maloletá zdravá a má len bežné výdavky na ošatenie a stravu. Celkovo sa výdavky
na maloletú s ohľadom na životnú úroveň jej rodičov môžu pohybovať okolo 350 až 400 eur mesačne,
kde treba zohľadniť aj možnosť zúčastňovať sa na rôznych kultúrnych či športových podujatiach, mať
prístup ku kvalitnejšiemu ošateniu, prístupu na internet prostredníctvom kvalitného zariadenia, ako aj

prístupu k mobilnej komunikácii s rodičmi. Na týchto bežných odôvodnených výdavkoch na maloletú by
sa obaja rodičia mali podieľať primerane podľa svojich možností a schopností.
Matka mala do 15.10.2009 príjem 460 eur mesačne a následne sa jej príjem zvýšil na priemernú
sumu okolo 1.100,- eur mesačne, pričom v súčasnosti má príjem 1.200,- eur mesačne. Matka mala za
posudzované obdobie príjmy len zo závislej činnosti, ktoré súdu preukázala.

Čo sa týka otca tento mal za rok 2008 vysoký príjem najmä zo živnosti, kde dosiahol priemerný
mesačný zisk okolo 3.000,- eur. Od roku 2009 sa deklarovaný príjem otca znížil najskôr na sumu
okolo 520,- eur mesačne a od júla 2011 na sumu okolo 324,- eur mesačne, pričom aj v období keď
bol na dlhodobejšej práceneschopnosti poberal nemocenské vo výške okolo 570,- eur mesačne. Od
1.8.2012 je otec zamestnaný v spoločnosti ŠK BD Rücon Spišská Nová Ves so sídlom v Martine, kde

je jeho priemerný mesačný príjem 567 eur mesačne. Otec okrem zamestnania pôsobil vo viacerých
obchodných spoločnostiach na rôznych pozíciách, najmä ako predseda predstavenstva, pričom otec
na výzvu súdu doklady o príjmoch z týchto aktivít ani pod hrozbou poriadkovej pokuty nedoložil. Súd
sa opakovanými výzvami na otca i prostredníctvom jeho právnej zástupkyne snažil, aby súdu otec
preukázal svoje príjmy aj z inej než závislej činnosti, čo si otec neplnil. Otec súdu po oznámení

konkrétneho obdobia, za ktoré bude súd žiadať sprístupnenie údajov zo strediska cenných papierov,
doložil písomný súhlas na sprístupnenie týchto údajov, nakoľko si bol vedomý skutočnosti, že k prevodu
cenných papierov na jeho účte prišlo pred týmto zisťovaným obdobím, nakoľko i podľa oznámenia
Centrálneho depozitára cenných papierov otec ešte na začiatku roku 2008 mal otvorený účet, ale tentobol ku dňu 6.2.2008 zrušený, pričom v danom období neprišlo k žiadnemu pohybu na tomto účte.
Otec súdu v priebehu konania nepreukázal žiadne príjmy z inej než závislej činnosti, pričom priebežne
pôsobil vo viacerých obchodných spoločnostiach, najmä ako predseda predstavenstva, a keďže si

súdomuloženúpovinnosťneplnil,súdvzmysle§63ods.1Zákonníkaprácevychádzalzpredpokladu,že
výškajehopriemernéhomesačnéhopríjmupredstavujedvadsaťnásoboksumyživotnéhominima.Výšku
životného minima upravuje zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov,
pričom výška životného minima podľa § 2 písm. a) tohto zákona sa vždy k 1.7. v roku mení, pričom
od 1.7.2008 bolo životné minimum vo výške 178,92 eur (pôvodne 5.390,- Sk), od 1.7.2009 vo výške

185,19 eur, od 1.7.2010 vo výške 185,38 eur, od 1.7.2011 vo výške 189,83 eur a od 1.7.2012 je vo
výške 194,58 eur mesačne. Priemerná výška dvadsaťnásobku sumy životného minima od 1.12.2008 do
súčasnosti predstavuje sumu 3.735,60 eur (178,92 eur x 20 = 3.578,40 eur, 185,19 eur x 20 = 3.703,80
eur, 185,38 eur x 20 = 3.707,60 eur, 189,83 eur x 20 = 3.796,60 eur, 194,58 eur x 20 = 3.891,60 eur),
z ktorej súd vychádzal pri posudzovaní priemerného mesačného príjmu otca. V tejto súvislosti si súd
dovoľujepodotknúť,žeotecvroku2008bolschopnýdosiahnuťpriemernýziskokolo3.000eurmesačne,

teda takýto len predpokladaný príjem otca môže zodpovedať aj reálnym možnostiam otca, čo v danom
prípade avšak nie je rozhodujúce.
Odôvodnené potreby maloletej za posledné tri roky s ohľadom na životnú úroveň rodičov, na ktorej sa
má právo maloletá podieľať, sú okolo 350 až 400 eur mesačne, na ktorých by sa obaja rodičia mali
podieľať primerane podľa svojich schopností a možností. Vychádzajúc z priemerného príjmu matky za

posledné tri roky, ktorý bol okolo 1.000 eur mesačne a predpokladaného príjmu otca okolo 3.700 eur
mesačne, prihliadnuc na určenú tvorbu úspor, obaja rodičia by sa mali približne rovnakou mierou zo
svojho príjmu podieľať na výdavkoch na maloletú s ohľadom na mieru osobnej starostlivosti matky o
maloletú za posledné tri roky. Súd otcovi určil bežné výživné v sume 250 eur mesačne, čo by malo
pokryť asi 2/3 každodenných potrieb maloletej s tým, že zvyšnú časť týchto potrieb vo výške okolo 150

eur mesačne bude hradiť matka zo svojho príjmu, čo predstavuje asi 15 % z jej príjmu. Keďže súčasné
odôvodnené potreby maloletej neodôvodňujú určiť vyššie bežné výživné, avšak predpokladaný príjem
otca umožňuje otcovi platiť výživné až vo výške 500 eur mesačne, čo by predstavovalo menej ako 15
% z jeho predpokladaného príjmu, súd zhodnotil, že je v záujme maloletej, aby časť výživného v sume
250 eur mesačne bola poukazovaná na osobitný účet zriadený v prospech maloletej. Na nakladanie

s prostriedkami a tomto účte ktorýmkoľvek z rodičov do dosiahnutia plnoletosti maloletej je potrebný
súhlas súdu.
Vzhľadom k tomu, že presnú výšku nedoplatku otca na bežnom výživnom na maloletú R. by súd mohol
zistiť len s nepomernými ťažkosťami, a rozsiahle a dlhodobé zisťovanie všetkých platieb by ani nebolo
v prospech maloletej, súd pri určení nedoplatku bežného výživného vychádzal z preukázaných platieb

výživného otcom ako aj s ďalších preukázaných plnení a konkrétnu výšku nedoplatku určil v zmysle §
136 O.s.p. podľa svojej úvahy.
Nedoplatok na bežnom výživnom otcovi súd za rok 2009, teda od 1.12.2009 do 31.12.2009, určil v sume
220,- eur, nakoľko otec uhradil na výživnom len sumu 30,- eur.
Nedoplatok na bežnom výživnom otcovi za rok 2010, teda od 1.1.2010 do 31.12.2010, súd určil v sume

1.825,- eur, nakoľko otec na výživnom od januára do decembra 2010 uhradil 279,- eur (1-2/2010 po 30,-
eur, 3-5/2010 po 26,- eur, 6/2010 30,- eur, 8/2010 30,- eur, 10-12/2010 po 27 eur) + 196,- eur na tábor
(za 7/2010) + 200,- eur (za 9/2010), čo predstavuje spolu sumu 675,- eur. Okrem toho otec 5 mesiacov
v roku 2010 hradil maloletej kurz angličtiny, čo predstavuje spolu sumu okolo 200,- eur (5 mesiacov x 40
eur mesačne) a podieľal sa polovicou výdavkov na sezónnych nákupoch pre maloletú, čo predstavuje

sumu okolo 150 eur dva krát ročne. Všetky tieto plnenia predstavujú spolu sumu 1.175,- eur za rok 2010.
Otec však mal na výživnom za rok 2010 uhradiť sumu 3.000,- eur (250 eur x 12 mesiacov). Nedoplatok
na výživnom za rok 2010 tak predstavuje sumu 1.825,- eur (3.000,- eur - 1.175,- eur).
Nedoplatok na bežnom výživnom otcovi za rok 2011, teda od 1.1.2011 do 31.12.2011, súd určil v sume
1.246,- eur, nakoľko otec na výživnom od januára do decembra 2011 uhradil 1.054,- eur (1-2/2011 po

27,- eur, 3-12/2011 po 100,- eur). Okrem toho otec 10 mesiacov školského roka 2011 hradil maloletej
kurz angličtiny, čo predstavuje spolu sumu okolo 400,- eur (10 mesiacov x 40 eur mesačne), čo potvrdila
aj matka a podieľal sa polovicou výdavkov na sezónnych nákupoch pre maloletú, čo predstavuje sumu
okolo 150 eur dva krát ročne. Všetky tieto plnenia predstavujú spolu sumu 1.754,- eur za rok 2011. Otec
však mal na výživnom za rok 2011 uhradiť sumu 3.000,- eur (250 eur x 12 mesiacov). Nedoplatok na

výživnom za rok 2011 tak predstavuje sumu 1.246,- eur (3.000,- eur - 1.754,- eur).
Nedoplatok na bežnom výživnom otcovi súd za rok 2012, teda od 1.1.2012 do 31.12.2012, určil v sume
1.800,- eur, nakoľko otec uhrádza výživné po 100,- eur mesačne. (určené výživné 250 eur x 12 mesiacov
- uhradené výživné 100 eur x 12 mesiacov).Celkový nedoplatok otca na výživnom od 1.12.2009 do 31.12.2012 je v sume 5.091,- eur (nedoplatok
za rok 2009 v sume 220,- eur + nedoplatok za rok 2010 v sume 1.825,- eur + nedoplatok za rok 2011 v
sume 1.246,- eur + nedoplatok za rok 2012 v sume 1.800,- eur).

Súd vzhľadom na zárobkové možnosti a schopnosti otca, povolil otcovi nedoplatok na zročnom bežnom
výživnom splácať v mesačných splátkach po 150,- eur, splatných spolu s bežným výživným, do
zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Výška splátok výživného je určená tak, aby nedoplatok
na zročnom výživnom bol uhradený najneskôr do troch rokov.
Nedoplatok na výživnom na tvorbu úspor za obdobie od 1.12.2009 do 31.12.2012 súd určil v sume 9.250

eur,nakoľkootecdoposiaľnepoukazovalžiadnefinančnéprostriedkynatvorbuúsporpremaloletédieťa.
Výška nedoplatku predstavuje sumu výživného na tvorbu úspor za mesiac december roku 2009 v sume
250 eur, za 12 mesiacov roku 2010 v sume 3.000 eur, za 12 mesiacov roku 2011 v sume 3.000 eur
a za 12 mesiacov roku 2012 v sume 3.000 eur. Vzhľadom na vysoký nedoplatok tohto výživného súd
povolil otcovi tento nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 250 eur tak, aby tento nedoplatok bol
uhradený do troch rokov.

Na záver si súd dovoľuje podotknúť, že doterajšia životná úroveň otca daná nadštandardnými plneniami
zo strany zamestnávateľov na úrok vyplácanej mzdy, absolvované zahraničné dovolenky, plnenia
poskytované maloletej mimo vyživovacej povinnosti ako aj štúdium otca na súkromnej vysokej škole
preukazujú, že otec disponuje dostatkom finančných prostriedkov na úhradu výživného. Skutočnosť, že
si vedel otec zariadiť, že na neho nie sú vedené žiadne účty v bankách, že nevlastní žiadne motorové

vozidlo, žiadnu nehnuteľnosť, nemôže byť na úkor potrieb a výhod, ktoré by maloleté dieťa malo čerpať
v rámci životnej úrovne otca.

Súd nepovažoval na nevyhnuté upraviť stretávanie sa otca s maloletou, nakoľko posledné tri roky
prebieha pravidelné stretávanie sa otca s maloletou každý druhý víkend, prípadne podľa dohovoru

rodičov niekedy dva víkendy po sebe, teda pravidelný kontakt otca s maloletou je zabezpečený. Matka
nijako nebráni v stretávaní sa maloletej s otcom, nenamieta ani stretávanie sa v priebehu pondelka až
piatka, čo doposiaľ otec nikdy nevyužil a maloletú v tomto období nikdy nežiadal. Keďže matka nijako
neobmedzuje stretávanie sa maloletej s otcom v pravidelných primeraných intervaloch s ohľadom na
školské povinnosti maloletej, súd nemal dôvod zasahovať do úpravy styku rodičov súdnym rozhodnutím,

najmä za situácie, že otec sa k tejto otázke nijako nevyjadril, a v zásade vylúčil aj úpravu rozšíreného
styku s maloletou s cieľom presadiť si striedavú, či jeho výlučnú starostlivosť. V prípade, že by ďalšia
úprava stretávania otca s maloletou medzi rodičmi spôsobovala problémy, je na otcovi, aby sa obrátil so
svojím návrhom na súd na úpravu stretávania, keďže matka i rozšírenému kontaktu maloletej s otcom
nebráni. V tomto smere si súd dovoľuje podotknúť, že je povinnosťou rodiča, ktorý sa chce s dieťaťom

stretávať, aby si maloletú osobne vyzdvihol v mieste jej bydliska, nakoľko je potrebná komunikácia
medzi rodičmi ohľadom prípadných osobitných potrieb maloletej, ktoré v tom čase treba zabezpečovať.
Z vyjadrenia matky však vyplýva, že otec si pravidelne maloletú prevezme prostredníctvom svojej sestry,
čo taktiež nepreukazuje, že by otec rešpektoval pravidelný režim maloletej a rodičovské povinnosti s
tým spojené.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohlamať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
navykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona(Exekučnéhoporiadku),akideorozhodnutieovýchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.