Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/154/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607200543
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5607200543.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, vo veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast.
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36 864 421,
zastúpenou konateľom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom, proti povinnej: Z. D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom W. C. XXX, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 313,68 Eur s prísl., o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3Er/34/2007-33 zo dňa
09.05.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom vo výroku č. 1 exekúciu

zastavil, vo výroku č. 2 priznal súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej voči povinnej náhradu trov
exekúcie vo výške 278,24 Eur a vo výroku č. 3 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu
trov exekúcie nepriznal.
V odôvodnení okresný súd uviedol, že uznesením č. k. 3Er/34/2007-15 zo dňa 27.04.2011 vyhovel
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora JUDr. Márie Krasňanovej a vykonaním exekúcie
poveril súdneho exekútora JUDr Rudolfa Krutého. Zároveň určil trovy exekúcie pôvodnej súdnej

exekútorky vo výške 278,24. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2012.
Dňa 07.06.2011 oznámila súdna exekútorka súdu, že povinná uhradila celú pohľadávku vo výške 2
462,43 Eur a táto bola zaslaná dňa 06.06.2011 oprávnenému a týmto považuje exekúciu za skončenú.
Oprávnený na výzvu súdu oznámil, že suma 2 462,43 Eur mu bola pripísaná na účet dňa 09.06.2011,
avšak nevie, kedy bola vymožená, keďže od tohto dátumu závisí výška úroku z omeškania. Exekúcia
končí vymožením celej pohľadávky a nakoľko oprávnený nevie určiť výšku pohľadávky, trvá na

pokračovaní exekúcie.
Okresný súd právne zastavenie exekúcie odôvodnil, že ku dňu 09.06.2011, teda pripísaniu sumy na
účet oprávneného, došlo k splneniu dlhu, pričom podľa výpočtu okresného súdu povinný uhradil viac
ako mal, a preto splnením dlhu zaniklo právo ním priznané v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku a súd exekúciu zastavil.
Ohľadom náhrady trov exekúcie pôvodnej exekútorky poukázal na uznesenie č. k. 3Er/34/2007-15 zo

dňa 27.04.2011, v ktorom vyčíslil trovy exekúcie v sume 278,24 Eur a určil, že účastníkom povinným
ich nahradiť je v zmysle § 197 Exekučného poriadku povinný. Súdnemu exekútorovi JUDr. Krutému
náhradu nepriznal, keďže nedošlo ani k zaslaniu spisu po zmene súdneho exekútora, a preto mu žiadne
trovy ani nemohli vzniknúť.
Okresný súd zdôraznil že dôvodom takéhoto postupu bola potreba zastavenia exekúcie na základe
podania pôvodnej exekútorky, ktorým súdu oznámila, že povinná vymáhanú pohľadávku uhradila.Proti vyššie uvedenému uzneseniu v celom rozsahu podal odvolanie oprávnený prostredníctvom
právneho zástupcu. Žiadal odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Prvostupňovému súdu vytýkal vady uvedené v § 221 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.), že sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný, a v §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p., že účastníkovi konania súd odňal možnosť konať pred súdom. Namietal
aj nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie a že konanie má takú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Oprávnený nepodal návrh na zastavenie

exekúcie. Súdny exekútor konal bez pokynu oprávneného. Zastavenie je nesprávne a predčasné.
Povinná uhradila dňa 09.06.2011 pohľadávku vo výške 2 462,43 Eur, avšak táto suma nepredstavuje
celkový dlh voči oprávnenému. Dlh je tvorený istinou vo výške 313,68 Eur, úrokom 12,45 Eur, úrokom
z omeškania vo výške 0,25 % zo sumy 313,68 Eur odo dňa 23.01.2007 (pozn. odvolacieho súdu- ide
o zjavný omyl, keďže podľa obsahu spisu sa jedná o dátum 21.01.2004) do zaplatenia, čo predstavuje
2114,72 Eur, trovami súdneho konania 7,07 Eur, trovami exekúcie oprávneného- súdny poplatok za

návrh na vydanie poverenia 16,60 Eur. Povinná neuhradila celý dlh ale len jeho časť. Zastavenie
exekúcie ohrozuje vymožiteľnosť legitímnych nárokov oprávneného. Z odôvodnenie nevyplýva vzťah
medzi skutkovými zaisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej, čo porušuje právo na spravodlivé súdne konanie, čo predstavuje inú vadu konania.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa
§ 374 ods. 4 O.s.p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Uviedol pritom, že nemožno priznať dôvodnosť odvolacím dôvodom oprávneného. Súdna exekútorka v
upovedomení o začatí exekúcie vyzvala povinnú uspokojiť pohľadávku oprávneného a jej príslušenstvo,
ako aj trovy exekúcie na účet súdneho exekútora. Na tento povinná poukázala sumu 3 125,28 Eur dňa

02.06.2011 (č. l. 51), čím došlo k splneniu uloženej povinnosti. Súdna exekútorka následne poukázala
oprávnenému sumu 2 462,43 Eur s tým, že tieto boli odpísané dňa 08.06.2011. Pohľadávka bola
uspokojená celkom, keďže povinná mala povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 313,68 Eur od
21.01.2004 do 02.06.2011, čo je 2 109,49 Eur. Po pripočítaní istiny 313,68 Eur a úrokov z omeškania
12,45 Eur vyčíslených v exekučnom titule, predstavuje nárok oprávneného 2 435,62 Eur. Nakoľko mu

bola poukázaná suma 2462,43 Eur, povinná uhradila o 26,81 Eur viac ako bola jej povinnosť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 58 ods.
4 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), napadnuté
uznesenie v celom rozsahu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil

Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok

a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne
z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či
už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku,
prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Každý z týchto
dôvodov neprípustnosti má za následok zastavenie exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce sa

exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov,
prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu.

Dôvody pre zastavenie exekúcie sú teda tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru.
Spoločnou ich charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti (ex offo),

v každom štádiu konania. Ak však súd zistí neprípustnosť exekúcie pred vydaním poverenia (v konaní
o žiadosti o udelenie poverenia), je to dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia (§ 44
Exekučného poriadku); rovnako v námietkovom konaní súd vydá rozhodnutie, ktorým námietkam proti
exekúcii vyhovie (§ 50 Exekučného poriadku).

Procesnými podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, spôsobilý
návrh (§ 38 až 40 Exekučného poriadku) a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným
exekučným titulom (to, či skutočne aj je exekučným titulom, je hmotnoprávnou podmienkou exekúcie,
ktorú súd skúma pri rozhodovaní o udelení poverenia), prípadne listiny, o ktorých oprávnený tvrdí,že preukazujú prechod alebo prevod nároku. Všetky ostatné predpoklady exekúcie (existencia
a vykonateľnosť exekučného titulu, splnenie vzájomného záväzku alebo prechod alebo prevod
pohľadávky apod.) sú hmotnoprávnymi podmienkami exekúcie, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu

a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti exekúcie ako takej. Je zrejmé, že vzhľadom
na trvanie exekúcie môže počas jej výkonu dôjsť k zmene hmotnoprávnych podmienok a exekúcia, ktorá
na začiatku bola dôvodná, sa stane nedôvodnou

Exekučné konanie má charakter sporového konania, tento charakter sa však prejavuje iba v riešení

prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, či možno vykonávať exekúciu, teda či sú
splnené predpoklady na to, aby súdny exekútor vykonával úkony exekučnej činnosti smerujúce k
speňaženiu majetku alebo k vynúteniu inej povinnosti. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd. Možno
ju riešiť v troch rovinách, a to ako spor o začatie exekúcie, spor o zastavenie exekúcie (§ 57) a spor o
odklad exekúcie (§ 56). Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie,
kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene.

Okresný súd exekúciu zastavil pri aplikácii ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, podľa ktorého
súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Zánik vymáhaného (judikovaného) práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek

iným spôsobom predpokladaným zákonom (najmä § 559 až § 587 Občianskeho zákonníka). Napr.
započítanie, dohoda, splynutie.

Najčastejším dôvodom zániku vymáhané nároku je jeho splnenie. Zánik vymáhaného nároku splnením
jeúspešnýmdôvodomnapodanienámietokzostranypovinnéhoalebodôvodnazastavenieexekúcieex

offo alebo na návrh iba v prípade, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, teda pred dňom, kedy
bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, t.j. pred začatím exekučného konania.
V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez
ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde
vždy o vymoženie (resp. čiastočné vymoženie) pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne

rozhodnutie sa nevydáva. Exekučný súd preto k platbám po začatí exekučného konania neprihliada, ich
uskutočneniesapreukazujepriamosúdnemuexekútorovi.Ibavprípade,žebyzostranyexekútora,resp.
oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné
vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať (čiastočného) zastavenia exekúcie podľa
§ 57 ods. 3 Exekučného poriadku.

Exekučný súd prihliada k zániku práva, resp. zánik vymáhaného nároku možno namietať povinným, iba
ak nastal po vzniku exekučného titulu. Má sa za to, že súd rozhodol vo vyhľadávacom konaní podľa
stavu platného v deň vyhlásenia rozsudku a že právo v čase vyhlásenia rozsudku existovalo. Exekučný
súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.

Ak vymáhaná pohľadávka bude uspokojená až po začatí exekučného konania, končí sa exekúcia bez
vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej zastavení, a to:
a) ak nárok oprávneného zanikol preto, že súdny exekútor vymohol plnenie od povinného, končí sa
exekúcia týmto vymožením, alebo

b) ak nárok oprávneného povinný splnil, končí sa exekúcia tým, že súdny exekútor upustí od jej
vykonania (§ 46 ods. 3 Exekučného poriadku).

Ak povinný po začatí exekučného konania splnil vymáhanú pohľadávku a zároveň podal aj námietky
proti exekúcii, súdny exekútor od vykonania exekúcie upustí (§ 46 ods. 3 Exekučného poriadku) a súd

o takýchto námietkach vôbec nerozhodne (§ 50 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku). Rovnako
v prípade, že povinný po začatí exekúcie splnil vymáhanú pohľadávku celú alebo čiastočne, nie je v
zásade dôvod, aby súd vydával rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekúcie a už vôbec nie v prípade
uhradenia celej vymáhanej pohľadávky. Prijatie výkladu, že exekučný súd exekúciu čiastočne zastaví po
každom čiastočnom plnení povinného - hoci to oprávnený aj súdny exekútor rešpektujú - by znamenalo,

že exekučný súd by v niektorých exekučných konaniach mohol vydať aj desiatky zbytočných uznesení
o čiastočnom zastavení exekúcie. Súd vydá uznesenie o čiastočnom zastavení exekúcie iba vtedy, ak
čiastočné plnenie je medzi účastníkmi konania sporné alebo ak ho súdny exekútor nezohľadňuje, pričom
ale dôvodom na vydanie rozhodnutia o čiastočnom zastavení exekúcie nie je samotný čiastočný zánikpráva zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, ale výkon exekúcie v širšom rozsahu, ako stačí
na uspokojenie vymáhanej pohľadávky v zmysle § 57 ods. 3 Exekučného poriadku.

Osobitným spôsobom skončenia exekúcie je upustenie od jej vykonania. O skončení exekúcie sa tu
nevydáva žiadne rozhodnutie súdu. Skončenie exekúcie nastáva samotným naplnením zákonných
predpokladovpodľa§46ods.3Exekučnéhoporiadku.Súdnyexekútorjepovinnýodvykonaniaexekúcie
upustiť v dvoch prípadoch:

a) ak povinný splnil vymáhanú povinnosť, alebo
b) ak povinný splnil vymáhanú povinnosť aspoň čiastočne a oprávnený s upustením od vykonania
exekúcie súhlasí.

Za iných okolností súdny exekútor od vykonania exekúcie upustiť nemôže. V prípade, že povinný splní
pohľadávku oprávneného po začatí exekučného konania, avšak oprávnený popiera, že jeho pohľadávka

bola splnená, súdny exekútor nesmie od exekúcie upustiť, keďže súdny exekútor nemá oprávnenie
hodnotiťspornéskutočnostimedziúčastníkmikonania.Právomocrozhodnúťtentospormáibaexekučný
súd.

Rozlíšenie, či sa exekúcia skončila upustením od jej vykonania, alebo vymožením pohľadávky a trov

exekúcie, je potrebné pre účely určenia výšky odmeny exekútora. Výška odmeny exekútora pri upustení
od vykonávania exekúcie totiž predstavuje 50 % odmeny, ktorá by mu patrila pri vymožení pohľadávky
(§ 5 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov). Ustanovenie §
46 ods. 3 Exekučného poriadku bolo zmenené novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.
341/2005 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2005. Súčasné platné znenie je aplikovateľné aj na exekučné

konania, ktoré sa začali pred 01.09.2005 (§ 238 ods. 2 Exekučného poriadku). Znenie platné do
01.09.2005 ustanovovalo, že súdny exekútor upustí od vykonania exekúcie vtedy, ak povinný splní,
čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a uhradí preukázateľné trovy exekúcie. Uvedená legislatívna
zmena má vplyv na výšku trov exekúcie. Ak pred 01.09.2005 povinný uhradil vymáhanú pohľadávku, ale
neuhradil trovy exekúcie, súdny exekútor mal nárok vymôcť od neho odmenu vo výške 20 % zo základu

na jej určenie (vymáhaná pohľadávka zaokrúhlená na celé sto koruny nahor). Ak po 01.09.2005 povinný
uhradí vymáhanú pohľadávku, ale neuhradí trovy exekúcie, súdny exekútor má nárok na odmenu vo
výške 10 % zo základu na jej určenie. Odvolací súd zastáva názor, že aj po uvedenej legislatívnej zmene
platí všeobecné pravidlo, že trovy exekúcie vymôže súdny exekútor vydaním príkazu na úhradu trov
exekúcie (§ 200 ods. 3). Znamená to, že ak povinný splní vymáhanú pohľadávku, súdny exekútor upustí

od vykonania exekúcie tým, že upustí od vymáhania tejto pohľadávky. Súdny exekútor ale pokračuje vo
vymáhaní trov exekúcie. Odvolací súd poukazuje na to, že súd rozhoduje o trovách exekúcie iba vtedy,
keď rozhoduje súčasne o jej zastavení (§ 200 ods. 2), alebo ak koná o námietke účastníka exekučného
konania o trovách určených súdnym exekútorom (§ 201 a § 202). V danom prípade - ak má dôjsť k
upusteniu od vykonania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku - exekučný súd nemá dôvod

exekúciu (ktorá sa už skončila) zastaviť.

K trovám exekúcie patria nároky súdneho exekútora (odmena súdneho exekútora, náhrada hotových
výdavkovanáhradazastratučasu-§196až§199Exekučnéhoporiadku).Vexekučnomkonanívznikajú
trovy aj oprávnenému, napríklad súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, trovy jeho

právneho zastúpenia a iné, ktoré sa vymáhajú v exekučnom konaní rovnakým procesným postupom ako
nárokysúdnehoexekútora.Trovyoprávnenéhosavsúdnejpraxipovažujútedazatrovyexekúcie.Výšku
trov oprávneného určuje súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie ako súčasť trov exekúcie
(§ 201) podľa zásad Občianskeho súdneho poriadku o náhradách trov konania. Pokiaľ vzniknú trovy
oprávnenému neskôr, určí ich súdny exekútor v upovedomení o ďalších trovách exekúcie (§ 202. Trovy

oprávneného určené súdnym exekútorom preskúma exekučný súd iba na námietku povinného alebo
oprávneného proti trovám exekúcie (§ 201 a § 202).

Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu bola dňa 02.06.2011, teda už v čase vydania uznesenia č. k.
3Er/34/2007-15 zo dňa 27.04.2011, doručeného súdnej exekútorke JUDr. Krasňanovej dňa 25.03.2011,

pripísaná na účet súdnej exekútorky JUDr. Krasňanovej suma 3 125,28 Eur. Súdna exekútorka
poukázala dňa 08.06.2011 na účet oprávneného sumu 2 462,43 Eur, ktorá mu bola pripísaná dňa
09.06.2011. Podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnom prípade posledný deň, za ktorý mali byť
vypočítané úroky z omeškania, je deň zaplatenia, ktorým sa rozumie deň pripísania sumy dlhu na účetsúdneho exekútora (02.06.2011). Túto okolnosť, že úrok z omeškania závisí od dátumu vymoženia,
uviedol aj oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 11.01.2012 na výzvu okresného súdu. Pri nútenom
výkone rozhodnutia má povinný často zablokované finančné prostriedky na účtoch a nemôže s nimi

disponovať okrem prevedenia na to číslo účtu, ktoré je uvedené v upovedomení o začatí exekúcie, a
ktoré by mal súdny exekútor oznámiť aj banke, na ktoré má povinný možnosť uhradiť dlžnú sumu a
predbežnétrovyexekúcie.Zexekučnéhospisuvyplýva,ževtomtoprípadetobolúčetsúdnejexekútorky,
na ktorý mala povinná zaslať istinu, úroky aj trovy exekúcie. Zároveň je potrebné poznamenať, že
trovy súdnej exekútorky JUDr. Krasňanovej boli súdom určené v uznesení č. k. 3Er/34/2007-15 zo dňa

27.04.2011 vo výške 278,24 Eur.

Na základe vyššie uvedených záverov bude povinnosťou okresného súdu v tomto štádiu exekučného
konania po vrátení veci zaslať exekučný spis naspäť súdnej exekútorke JUDr. Krasňanovej za účelom
doplnenia dokazovania, aká suma zo strany povinnej došla na jej účet, či sa jedná o vymoženie dlhu
alebo plnenie zo strany povinnej pod hrozbou exekúcie a vypracovania konečného vyčíslenia a následne

je okresný súd povinný preveriť, či exekútor upustil od vykonávania exekúcie a v akom rozsahu. V
prípade, že by bolo potrebné vymôcť už len trovy exekúcie, považuje sa exekúcia za skončenú a o
zastavení exekúcie z dôvodu splnenia dlhu nie je potrebné rozhodnúť. Vzhľadom k tomu, že došlo
k zmene exekútora, pôvodný súdny exekútor už nemôže vykonávať žiadne ďalšie úkony za účelom
vymoženia ani trov exekúcie, a ak exekučný súd zistí, že exekútor od vymáhania nemôže upustiť

(oprávnený nesúhlasí s ukončením exekúcie), resp. je potrebné vymôcť ešte trovy exekúcie, je potrebné
vydať poverenie na vykonanie exekúcie novému súdnemu exekútorovi JUDr. Krutému, ktorý exekúciu
dokončí. V prípade sporov medzi povinným a oprávneným o tom, či plnenie pokrýva celú pohľadávku,
rozhoduje exekučný súd podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré predstavuje právny základ
pre zastavenie exekúcie, ak sa exekúcia vykonáva v širšom rozsahu, ako je potrebné na uspokojenie

pohľadávky.

Vo vzťahu k odvolaniu súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej čo do trov exekúcie ( č.l. 56 spisu )
a o späťvzatí odvolania z jej strany ( č.l. 58 ) už súd nerozhodoval, vzhľadom na to, že napadnuté
rozhodnutie bolo v plnom rozsahu zrušené.

S poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhoduje prvostupňový súd. V
prípade,ženovérozhodnutieniejevydané,trovyodvolaciehokonania,vktorombolúspešnýoprávnený,
t.j. trovy právneho zastúpenia oprávneného, sú súčasťou trov exekúcie, ktoré vymáha súdny exekútor.
Vzhľadomktomu,žesioprávnenýtrovyprávnehozastúpeniavodvolaníneuplatnil,právonaichnáhradu

nevzniklo.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.