Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010369
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Lukáč

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8711010369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Antona Lukáča a sudcov JUDr. Petra

Reváka a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.12.2012, v trestnej veci
obžalovanejY.V.prezločinvydieraniapodľa§189ods.2písm.d/Tr.zák.,vkonaníoodvolaníokresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 94/2011 zo dňa 06.02.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanej Y. V., nar. X.X.XXXX v T. - L. L.,
trvale bytom U. L. č. X, okres
T.,

u k l a d á

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovanú zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovanú Y. V. za vinnú zo zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 28.2.2009 sa spoločne s H. V. a M. S. dohodli, že od poškodeného K. Q., nar. X.X.XXXX, bytom W.
N., ul. U. č. XXX, vymámia nejaké peniaze pod zámienkou, že Y. C. ich zabije, zastrelí, vypáli im domy,

pričom Y. V. bola v telefonickom kontakte s H. V. a M. S. a počas vzájomných telefonátov sa tvárila, že
obaja rozprávajú s Y. C., kde v mieste trvalého bydliska K. Q., v jeho rodinnom dome H. V. a M. S. ho
takýmto spôsobom nútili a hrozili mu, aby išiel vybrať z banky peniaze, na druhý deň 1.3.2009 na ich
opätovné naliehanie K. Q. v ranných hodinách okolo 09.00 hod. vybral v OC MAX v T., v pobočke U.
banky finančnú hotovosť vo výške 3.000,- €, pričom Y. V. aj v tento deň bola v telefonickom spojení s
H. V. a M. S., kde následne v čase okolo 10.00 hod. po vystúpení H. V. a M. S. z taxíka na parkovisku
pred hotelom J., na ul. Q. v T. a po tom, čo H. V. a M. S. K. Q. lúpežne prepadli a to tak, že H. V. tohto

chytil za vlasy a udieral päsťou do hlavy najmenej trikrát, čo využila M. S. a poškodenému pri tom, ako
sa bránil, z vnútorného ľavého náprsného vrecka zimnej pánskej vetrovky vybrala finančnú hotovosť vo
výške 3.000,- € a to 6 ks bankoviek nominálnej hodnoty 500,- €, Y. V. prijala od nich 1.000,- €, čím takto
bola K. Q. spôsobená škoda v sume 3.000,- €, pričom k zraneniu K. Q. nedošlo.Za to jej okresný súd podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák., § 38
ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu jej podmienečne odložil
a zároveň uložil probačný dohľad nad jej správaním. Skúšobnú dobu určil v trvaní 4 rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. jej zároveň uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa

súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o vine a treste. V písomných
dôvodoch odvolania namieta, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ obžalovanú neuznal vinnou v
zmysle obžaloby, a to zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. vo forme

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ale skutok prekvalifikoval iba na zločin vydierania podľa § 189
ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

Nesúhlasí s argumentáciou prekvalifikovania konania obžalovanej, ktorá je uvedená v dôvodoch
napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti poukazuje na to, že obžalovaná sa s odsúdenými dohodla, že

vymámiafinančnéprostriedkyodpoškodenéhoapojejtelefonickýchvyhrážkachpoškodenémudošlojej
zapríčinenímkspáchaniuzločinulúpeže.Vedela,žesvojímkonanímmohla,avskutočnostiajspôsobila,
daný následok. Okresný prokurátor poukazuje aj na tú skutočnosť, že obžalovaná sa dostavila na miesto
prevzatia peňažných prostriedkov vo výške 1.000,- €. Pokiaľ obžalovaná by nebola iniciovala konanie s
už odsúdenými osobami, nebolo by došlo k spáchaniu zločinu lúpeže.

Okresný prokurátor navrhuje preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania oprávnenou osobou a v zákonnej lehote krajský súd postupoval v

súlade s ust. § 317 ods. 1 Tr. por. a preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol iba vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Postupom v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného poriadku krajský súd zistil, že odvolanie
okresného prokurátora je dôvodné, avšak nie zo skutočností, ktoré sú uvedené v písomných dôvodoch
jeho odvolania.

Súd prvého stupňa zmenu právnej kvalifikácie oproti obžalobe dôvodí tým, že obžalovanej sa

nepodarilo preukázať, aby spoločným konaním s inými osobami použila voči inému násilie a hrozbu
bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, aby tak spôsobila väčšiu škodu, čo je
predpoklad pre trestnú zodpovednosť zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. vo
forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Obžalovaná takéto konanie, ktoré jej kládol prokurátor za
vinu, poprela a jej obhajobu objektívne nevyvrátili ani svedkovia (predtým ako obžalovaní) M. S. a H.

V., ani poškodený K. Q. a táto okolnosť nevyplývala ani z listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené
v prípravnom konaní.

Aj krajský súd po preskúmaní dôkazov, ktoré boli vykonané súdom prvého stupňa na hlavnom
pojednávaní, nezistil skutočnosti pre právnu kvalifikáciu konania obžalovanej ako trestného činu lúpeže

podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., tak ako jej kládla obžaloba za vinu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na výpoveď obžalovanej Y. V. na hlavnom pojednávaní. Táto
poprela vinu na spáchaní trestného činu lúpeže spolu s odsúdenými M. S. a H. V., avšak na druhej strane
priznala, že peniaze požadovali od poškodeného, ktoré žiada C., čo však nebola pravda. Obžalovaná

poprela, aby bola poškodeného v spoločnosti s odsúdenými fyzicky napadla, a o útoku odsúdeného
V. na poškodeného sa dozvedela až po tom, čo spoluodsúdení získali peniaze. Na tom, čo urobia s
poškodeným, keď im peniaze nevydá, neboli spoločne dohodnutí.Odsúdený H. V., ktorý bol na hlavnom pojednávaní vypočutý ako svedok, potvrdil, že všetci traja boli
dohodnutí na tom, že budú poškodenému tvrdiť, že ak peniaze im nedá, príde Y. C.. Spoločne sa dohodli,
že to budú tvrdiť z dôvodu obavy poškodeného pred osobou menom Y. C..

Poškodený K. Q. tvrdil, že z osôb odsúdených V. a S. strach nemal. Strach mal iba z osoby C., že mu
podpáli dom, že ho zabije. O tom, že aj jemu ublíži, mu povedali odsúdený V. a odsúdená S.. Obžalovanú
V. pri výbere peňazí, ani pri hoteli J. nevidel, až neskôr sa dozvedel od odsúdenej S., že aj ona dostala
od nej 1.000,- €.

V súlade so závermi súdu prvého stupňa aj krajský súd tak zistil, že obžalovaná sa zúčastnila konania
voči osobe poškodeného, ktoré spočívalo v hrozbe násilia, resp. hrozbe inej ťažkej ujmy, aby niečo konal
a spôsobila tak v súčinnosti s odsúdenými väčšiu škodu. Obžalovaná sa nedohodla spolu s odsúdenými,
že použijú násilie voči osobe poškodeného za účelom získania jeho peňazí. Ani jeden dôkaz vykonaný
na hlavnom pojednávaní takúto skutočnosť nepreukazuje. Spoločná dohoda medzi nimi iba bola vo sfére

hrozby násilia alebo hrozby inej ťažkej ujmy v záujme získania peňazí. Obaja spoluodsúdení vybočili
z medzí dohody a sami použili násilie voči osobe poškodeného, pričom obžalovaná s týmto konaním
spoluodsúdených nebola uzrozumená. Iba odsúdení zodpovedajú za konanie, ktorého sa oni dvaja
dopustili. Je preto v súlade s výsledkami dokazovania potrebné kvalifikovať konanie obžalovanej iba ako
zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Obžalovaná hrozbou násilia, hrozbou inej ťažkej

ujmy nútila iného, aby niečo konal a spôsobila tak väčšiu škodu.

Pochybil súd prvého stupňa, ktorý pri ukladaní trestu obžalovanej použil ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. o
mimoriadnom znížení trestu, pričom použitie tohto ustanovenia presvedčivo nezdôvodnil a krajský súd
po preskúmaní veci ani nezistil podmienky pre použitie tohto zmierňujúceho ustanovenia pri ukladaní

trestu.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Obžalovaná už bola postihnutá súdom za úmyselnú trestnú činnosť. Je nezamestnaná, žije v mieste
svojho trvalého bydliska, je bezdetná. Podieľala sa na spáchaní závažného úmyselného trestného činu
(predstierala, že telefonuje s osobou, z ktorej má poškodený strach). Krajský súd nezistil skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali použitie zmierňujúceho ustanovenia Trestného zákona. Okolnosti, ktorými dôvodí
súd prvého stupňa použitie tohto ustanovenia, by bolo potrebné zohľadniť iba v rámci zákonnej trestnej
sadzby.

Z týchto dôvodov bolo potrebné výrok o treste zrušiť a uložiť jej trest odňatia slobody na dolnej hranici

zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 4 rokov. Okolnosti v prospech obžalovanej krajský súd
zohľadnil pri výmere trestu, keď ho uložil na dolnej hranici trestnej sadzby.

Krajský súd tak napadnutý rozsudok zrušil iba vo výroku o treste na základe odvolania okresného
prokurátora a uložil obžalovanej trest odňatia slobody bez použitia ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. -

mimoriadneho zníženia trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.