Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Hušeková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/160/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012899593
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4012899593.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v ktorého mene koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., proti povinnému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X., D. XXX/XX, o vymoženie 118,50 Eur
(3.570,- Sk) istiny s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Nitre č.
k. 7Er/195/2004-21 zo dňa 18. apríla 2012, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil.
Návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pazmaňa 49/3,
náhradu trov exekúcie vo výške 79,94 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 39, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"),
§ 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona a § 238 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"). Súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že v priebehu exekučného konania začatého dňa 01.06.2004 preskúmal
spisový materiál a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a následne ju
zastaviť, nakoľko oprávnený a povinný dňa 22.05.2003 uzavreli zmluvu o úvere č. 4031016, súčasťou
ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Nakoľko povinný nesplnil záväzok zo zmluvy,
bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinnú osobu konal a zápisnicu podpísal Mgr. Bruno Žlnay,
advokátsky koncipient, na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003, ktorý dlh v plnom rozsahu,
čo do základu a výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici povinný
splatí v lehote do 23.03.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Návrhom zo dňa 18.11.2010 oprávnený požiadal súd prvého stupňa, aby pripustil
zmenu súdneho exekútora tak, aby vykonávaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60. Súd prvého stupňa mal za to,
že dvojstranný právny úkon - zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere v čase,
keď žiadny dlh neexistoval, teda nebola známa ani jeho výška. V tom čase nemohla povinná osoba
realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla ani splnomocniť advokáta Mgr. Kušníra na také právo, z
čoho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že splnomocnenie (dohoda o splnomocnení), ktoré je súčasťou
zmluvy o úvere považoval v zmysle § 39 OZ za neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť
k uznaniu právneho záväzku dlhu Mgr. Kušnírom a teda k vydaniu podpísaniu a podpísaniu notárskej
zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie. Ďalej uviedol, že z ustanovenia § 574 ods.
2 OZ jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,je neplatná pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. Kušníra, prípadne Mgr. Bruna Žlnaya na
základe substitučnej plnej moci na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene
povinného uznal jeho záväzok, považoval súd prvého stupňa za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom.
Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Súd
prvého stupňa aj s poukazom na uvedené žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora ako
nedôvodnú zamietol. Trovy exekúcie súd prvého stupňa priznal exekútorovi v súlade s ustanoveniami §
196, § 199, § 200 ods. 1 a § 203 Exekučného poriadku a § 2, § 3, 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods.
1, § 27 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len „vyhláška“/ v
sume 79,94 Eur vrátane 20% DPH, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného. Priznané trovy exekúcie
pozostávajú z odmeny podľa počtu hodín vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení
s § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 31,88 Eur za 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu / vypracovanie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 30 min., vypracovanie upovedomenia o začatí
exekúcie-40min.,prípravapodkladovnasúpishnuteľnýchvecíavýkonsúpisu-60min.,upovedomenie
o vykonaní súpisu hnuteľných vecí - 40 min., vypracovanie žiadosti o súčinnosť - DI - 20 min., Sociálna
poisťovňa - 20 min., spracovanie vzniknutých trov exekúcie - 30 min./ t.j. 240 minút, z paušálnej odmeny
za 4 úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 15,92 Eur á 3,32
Eur zvýšenej o 20% DPH a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 11,26 Eur za
poštovné, z náhrady podľa § 23 vyhlášky 1,95 Eur za spotrebný materiál, cestovné náhrady vo výške
16,56 Eur (Šaľa - Nitra a späť - 30 km, súpis hnuteľných vecí dňa 23.02.2004) a z náhrady za stratu času
30 min. =1 x 0,79 Eur, 30 min. =1 x 0,79 Eur, 30 min. =1 x 0,79 Eur, 30 min. =1 x 0,79 Eur spolu 2,37 Eur.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovanie a rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného
titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje
právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd
rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Ďalej namietal, že Zákon o notároch a
notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu.
Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou
dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade
by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v
právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie napríklad
v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút
alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc
všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho
postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol
povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.
Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade
by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený
uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak
oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára.
Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je
exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej
uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku uvedenou v argumentácii oprávneného žiadal, aby všeobecný súd postupom
podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal aj tú skutočnosť, že
exekučnýsúd konalprirevíziinotárskejčinnostimimorámeczverenejprávomociataktiežporušilprincíp
legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý
súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie
so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou
SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázanéhoodlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej
úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Porušením princípu
rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne
nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal,
že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu
obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne
rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania
opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným
ustanovením, a preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok.
Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku
zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ustanovenia §
33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že
povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Poznamenal že zástupca povinného žiadny spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže
bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval,
že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu
ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti,
ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
K odvolaniu oprávneného sa nevyjadril ani povinný ani súdny exekútor.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu
oprávneného vyhovieť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 01.06.2004, kedy bol súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom
v Partizánskom č. N 1135/2004, NZ 21971/2004, zo dňa 13.03.2004, v ktorej Mgr. Bruno Žlnay na
základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúc Mgr. Tomáša Kušníra, ktorému povinný
na základe splnomocnenia v zmluve o úvere č. 4031016 zo dňa 22.05.2003 udelil plnú moc na spísanie
notárskej zápisnice, v jeho mene uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 9.739,-Sk. Podľa
notárskej zápisnice úver a poplatok predstavujú sumu 3.570,-Sk, pričom táto suma sa bude úročiť
úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 18.12.2003 do zaplatenia. Celý tento dlh pozostáva
z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej
zápisnice. Dňa 28.06.2004 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi,
so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 51/19 poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo
dňa 18.11.2010 požiadal oprávnený súd prvého stupňa o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra
PekáranaJUDr.RudolfaKrutého.SúdnyexekútorJUDr.ĽubomírPekárnavýzvusúduprvéhostupňazo
dňa 26.11.2011, ktorou bol vyzvaný na vyjadrenie k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
a tiež na vyčíslenie trov exekúcie a predloženie exekučného spisu, podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 08.02.2011 uviedol, že súhlasí so zmenou súdneho exekútora a zároveň si uplatnil náhradu
trov exekúcie. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté
uznesenie. Oprávnený dňa 09.08.2012 doručil súdu prvého stupňa podanie označené ako návrh na
prerušeniekonaniapostupompodľaustanovenia§109ods.1písm.c)OSPačl.267Zmluvyofungovaní
EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu, ktorým navrhol, aby odvolací súd prerušil
predmetné exekučné konanie a v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil
prejudiciálne otázky.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v
tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie
v napadnutej časti v súlade s ustanovením § 169 ods.1 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom
konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov.
Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Je tomu tak z dôvodu, že uznesenie súdu
prvého stupňa je zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Nepreskúmateľnosť a zmätočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd vzhliadol v tom
smere, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že neaplikoval správne zákonné
ustanovenie.
V danej právnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica a preto je potrebné sa zaoberať otázkou
vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným
titulom iba za predpokladu, že spĺňa jednak formálne podmienky vykonateľnosti a jednak materiálne
podmienky vykonateľnosti. Podmienkami materiálnej vykonateľnosti, ktoré musí notárska zápisnica
obsahovať sú právny záväzok, označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, predmet a čas plnenia, ako
aj právny dôvod, teda označenie právneho úkonu, alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorých
záväzok vznikol a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notársku zápisnicu je
potrebné považovať za verejnú listinu a ako každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej
uvedených a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak, teda aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa
preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Z toho vyplýva, že pri skúmaní a posudzovaní vykonateľnosti
notárskej zápisnice súdom je predmetom skúmania predovšetkým naplnenie formálnych náležitostí
notárskej zápisnice.
Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní musí v danej
právnej veci zaoberať podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či splnomocnenie
a jeho obsah je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva
v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, keďže v danej
veci je nesporné, že povinní notársku zápisnicu nespísal, ale splnomocnil na jej spísanie inú osobu -
Mgr. Tomáša Kušníra, ktorá osoba ako sa javí konala za oprávneného /veriteľa/, ktorú skutočnosť si však
musí ujasniť súd prvého stupňa pri tomto vyššie uvedenom právnom posúdení. Právne úkony osôb,
ktoré nespĺňajú predpokladané náležitosti upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobujú
absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu
na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Pokiaľ súd prvého stupňa dospeje k záveru, že je daný dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a
následne na jej zastavenie súčasne súd prvého stupňa posúdi aj účelnosť a výšku náhrady trov exekúcie
vyčíslených JUDr. Ľubomírom Pekárom.
V prípade, že súd prvého stupňa dospeje následne k inému záveru, aký vyjadril v napadnutom uznesení
zváži tiež, či vyhovie návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo dňa 30.08.2010 z JUDr.
Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého a to s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS
322/2010 zo dňa 13.4.2011 za situácie, keď súd na nedostatok nestrannosti exekútora musí prihliadnuť.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň svoje
uznesenie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 169 ods.1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.