Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/155/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112218750
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4112218750.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová
2/A, IČO: 45 869 464, zast. Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Karpatská 18, proti povinnému: R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., S. G. XXX/XX, o vymoženie 613,77
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 06.
2012 č. k. 10Er/679/2012-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 05. 06. 2012. Vychádzal zo zistenia, že súdny
exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 613,77 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zo dňa 19.
08. 2011 sp. zn. IIB1010024. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o
úvere zo dňa 23. 11. 2007, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zák.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 2,
4, 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d) a §

44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Exekučný
poriadok),preskúmalžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcie
a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Konštatoval, že predmetná zmluva o úvere
vo všeobecných úverových podmienkach obsahuje rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa zmluvné
strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a obchodných podmienok budú riešené
dohodou, pričom rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné. Dospel k záveru,

že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko nedáva
zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu. Spotrebiteľ ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Naviac si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal, pričom ani nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť,
alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda i rozhodcovskému konaniu. Uzavrel, že

rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, ktorého núti v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Svoj záver argumentačne podporil i rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-240/98, C-168/2005, C-243-2008 a C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti
Cristina Rodriguez Nogueira. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c),
ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava

Šupu o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny
a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa

nesprávne právne vec posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Vychádzajúc z ust. § 37 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a §
159 ods. 2 OSP mal za to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu. Namietal, že exekučný súd nebol oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku

všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Rovnako tak nedisponuje právomocou rušiť
alebo meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Opierajúc sa o ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o
rozhodcovskom konaní mal za to, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či
samotnázmluvaobsahujeneprijateľnúpodmienku,t.j.niekaždáskutočnosťhodnotenáakoneprijateľná
podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Konštatoval, že predmetná úverová zmluva
predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou zriadenou a pôsobiacou

v Slovenskej republike v súlade s ust. zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej
banky Slovenska. Tento zákon v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ust. § 93b ods. 1
zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
stálym rozhodcovským súdom. Záverom zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a

dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú
podmienku.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( § 10 ods. 1 OSP ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212
ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslav Šupu, so sídlom Exekútorského
úradu v Nitre, Kmeťkova 30, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého
stupňa dňa 07. 06. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od

povinného vymoženia sumy 613,77 eura, úroku vo výške 23 % ročne zo sumy 613,77 eura od 02. 05.
2010 do zaplatenia, sankčného úroku vo výške 9 % ročne zo sumy 613,77 eura od 02. 05. 2010 do
zaplatenia, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenej ku dňu predčasnej splatnosti úveru
vo výške 47,18 eura, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenej odo dňa nasledujúceho po
dni predčasnej splatnosti do dňa 01. 05. 2010 vo výške 277,69 eura, sumy dlžných poplatkov vo výške

38,17 eura, trov konania vo výške 39,07 eura, súdneho poplatku za vydanie poverenia exekútorovi vo
výške 16,50 eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 55,10 eura a exekučný titul,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná,
a.s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 7, zo dňa 19. 08. 2011 sp. zn. IIB1010024, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15. 11. 2011 a vykonateľnosť dňa 19. 11. 2011. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere

uzatvorená právnym predchodcom oprávneného- Poštovou bankou, a. s. a povinným dňa 23. 11. 2007.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených ( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady

exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd
musížiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuť.Jedinýmobmedzenímexekučného

súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh ( § 45 ods. 1 písm. a) v
spojení s ods. 2 ZRK ).

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení

Európskej únie a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná ust. § 52
Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy, alebo jej zmeny.

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej

právnej úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého
stupňa. Niet totiž sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o
úvere, uzatvorená právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou a.s. a povinným dňa 23. 11.
2007, predmetom ktorej je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému vo forme úveru.
Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú

štandardným formulárovým systémom, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď bez návrhu
podrobil túto zmluvu súdnej kontrole a zisťoval, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej. V plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom
súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovská doložka dohodnutá v bode 11.2 všeobecných zmluvných
podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Takto predstavuje výrazný
zásah do práv a povinností účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Podstatnou z hľadiska
vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so

spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť,
resp.totodojednanievylúčiť.Súpretonamiesteobavy,žepovinnýsiztakéhotofaktickynerovnovážneho
vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom
naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnýmipodmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam
poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Významnou je i skutočnosť, že podmienka
bola paušálnym spôsobom v zmluve zakotvená ešte pred vznikom samotnej zmluvy i napriek tomu, že

má zásadný dopad na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Je notorietou, že v spotrebiteľských
veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu
spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní, pričom i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr
len indikátorom, do akých polôh môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou
zmluvného vzťahu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná,

ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore
so zákonom a nemôže byť ( a to ani sčasti ) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by
oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.