Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3102895596
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mészáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3102895596.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a členov senátu
JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému ppráp. L. U., pre trestný
čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr. zák.), na verejnom
zasadnutí konanom dňa 8. novembra 2012, o odvolaní obžalovaného ppráp. L. U. proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. januára 2012, sp. zn. 1T 50/2002, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 258 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr.por. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr.por.) z r u š u js a
napadnutý rozsudok v časti vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu obžalovaným na dobu 1 roka.

Ostatné výroky ostávajú nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 27. januára 2012, sp. zn. 1T/50/2002, bol obžalovaný
ppráp. L. U. uznaný vinným pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť tak, že

dňa 09. marca 2001 o 18.00 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 205, EČV: Q. XX-XX,
ktorého bol majiteľom, po privádzači diaľnice D/61 v katastri obce I. po ceste označenej ako vedľajšia

smerom ku križovatke s hlavnou cestou I/61, pričom v križovatke týchto ciest nerešpektoval dopravné
značenie „Daj prednosť v jazde“ a vošiel do jazdnej dráhy vodičovi F. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, EČV: I.-XXX J., patriace spoločnosti Volkswagen
Finančné služby Slovensko, s.r.o. Bratislava, ktorého nájomcom bola V. A., po hlavnej ceste I/61
smerom do obce I. na A., v dôsledku čoho došlo ku zrážke uvedených vozidiel, vozidlo obžalovaného
U. sa dostalo do rotácie na vozovke a otočilo sa prednou časťou do smeru, z ktorého prichádzalo,

vozidlo vedené F. A. zmenilo smer pohybu a zastavilo na chodníku v protismere, obžalovaný svojim
konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm.b/ a § 19 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách, pričom I. U., nar. XX.XX.XXXX, spolujazdec obžalovaného pri dopravnej
nehode utrpel difúzny opuch mozgu po pomliaždení, prasklinu jarmovo - čeľustného spojenia vpravo,
drobné pomliaždenie srdcového svalu, povrchové odreniny na ľavej polovici hrudníka so začervenaním,
odreninu v oblasti lopaty panvovej kosti a krížovej kosti vpravo, viacpočetné odreniny a drobné odreniny

na dolných končatinách a to na pravom kolene, v strede ľavého kolena a ľavého predkolenia, ktoré ho
obmedzovali v obvyklom spôsobe života do 12.04.2001 a vyžiadali si dobu liečenia do 15.05.2001, na
vozidle Škoda Felícia vznikla škoda vo výške 185.000,-Sk.

Za to bol odsúdený podľa § 223 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace, výkon ktorého
mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden)

rok. Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu na dobu 1 (jeden) rok.Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bol zaviazaný na náhradu škody poškodenému I. U. vo výške 11.057,- Sk
(367,- €) ako stratu na zárobku, 43.125,- Sk (1.431,50 €), ako sťaženie spoločenského uplatnenia a

52.762,50 Sk (1.751,40 €), ako bolestné a poškodenej V. A. vo výške 31.426,70 Sk (1.043,20 €).

Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. poškodený I. U. so zvyškom nároku na náhradu škody bol odkázaný na
konanie vo veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku ihneď po vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktoré písomne zdôvodnil
prostredníctvom svojej náhradnej obhajkyne JUDr. Danici Okruckej. V písomných dôvodoch odvolania
sa domáhal oslobodenia spod obžaloby s tvrdením, že neviedol motorové vozidlo a tiež v rámci
podaného odvolania namietal správnosť znaleckého posudku ÚSI Žilina. Poukazoval, že súd prvého
stupňa sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi významnými pre samotné rozhodnutie. Uvádzal, že
znalecké posudky nevylúčili, že vystúpením osôb z vozidla mohlo dôjsť po tom, ako sa dostalo do

konečnej polohy po nehode. Má za to, že tomuto zodpovedá aj výpoveď svedka A. o polohe osôb na
ceste a tiež aj vo vzťahu k fyzikálnym javom, ktoré ani znalec na súde nevedel vysvetliť a to, ako je
možné, že počas otáčania vozidla sa otvoria na ňom oboje dvere, ktoré sú zatvorené mechanickým
zámkom a otvoria sa aj napriek pôsobeniu otáčavých síl, ktoré majú skôr prítlačný charakter. V
ďalšej časti písomných dôvodov poukazuje na jednotlivé svedecké výpovede - ich obsah a v tej

súvislosti v neposlednom rade na rozpory záverov znaleckého posudku ÚSI Žilina spolu so znaleckým
posudkom znalca MUDr. Götzla vo vzťahu k priebehu nehodového deja, ako aj následne spôsobeným
zraneniam osádky motorového vozidla. V podstate zotrval na svojich obhajobných prednesoch. Tiež
poukazoval, že žiadal vypracovanie kontrolných znaleckých posudkov z oblasti dopravy, pričom súd
prvého stupňa nevyhovel návrhu na vykonanie rekonštrukcie dopravnej nehody a uspokojil sa so

znaleckými posudkami, ktoré sú podľa jeho názoru plné rozporov a nejasností.

Zástupkyňa krajskej prokurátorky na verejnom zasadnutí o odvolaní navrhla s poukazom na vykonané
dokazovanie, ako aj doplňujúce výpovede znalcov na verejnom zasadnutí, odvolanie obžalovaného
zamietnuť z dôvodu správnosti všetkých výrokov napadnutého rozsudku.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne
podaného odvolania. Domáhal sa oslobodenia spod obžaloby s tvrdením, že jeho mandant neviedol
motorové vozidlo a tiež v rámci podaného odvolania namietal právnosť záverov znaleckého posudku
ÚSI Žilina, čo ponechával na úvahu súdu.

Zástupkyňa poškodeného JUDr. Darina Kučerová na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne aj vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade škody, preto
navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí o odvolaní sa pridržal toho, čo povedal jeho obhajca. Uviedol, že
neviedol motorové vozidlo a že nevie, ako by vyvrátil tú skutočnosť, že podľa neho nie je možné, aby cez
taký priestor a dvere vypadli dvaja ľudia takej výšky ako je on a poškodený. Žiadal, aby bol oslobodený.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 254 ods.1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, i správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že odvolanie
obžalovaného je z časti dôvodné vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti.

Krajský súd v rámci odvolacieho konania na odstránenie námietok obžalovaného, vo vzťahu k posudku

Ústavu súdneho inžinierstva, Žilinská univerzita v Žiline, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 225/2007,
vypočul súdneho znalca - spracovateľa posudku Ing. U. B. a tiež vypočul znalca MUDr. L. Y. z
odboru zdravotníctvo - chirurgia, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 32/2001. Ing. U. B. na verejnom
zasadnutí sa jasne vyjadril k pohybu posádky vo vozidle Peugeot 205 v rámci nehodového deja s
tým, že s najväčšou pravdepodobnosťou vodičom Peugeotu bol L. U., ktorý záver vychádza z priebehu

nehodového deja, vzniku poranení ako obžalovaného, tak aj poškodeného vo vzájomnej súvislosti na ich
pohyb tiel pri zrážke motorových vozidiel tak, ako to vyplýva zo záverov podaného znaleckého posudku.
Konštatoval, že pokiaľ aj vodič motorového vozidla v čase zrážky vyletel z vozidla ľavými prednými
dverami, ani pri rozfázovaní pohybu vzájomného stretu týchto motorových vozidiel, kedy sa priblížili ksebe zadným rohom - Peugeot ľavá časť, Felícia pravá časť, nemuselo dôjsť k poraneniu osoby v tejto
fáze, pretože v tomto časovom úseku už mohol byť mimo tohto koridoru stretu vozidiel. Z rozfázovania
nehodového deja pri strete motorových vozidiel ako znalci určili záver, že vodič motorového vozidla

Peugeot nedošiel pri náraze ku kontaktu s volantom a to svojím hrudníkom. Výsledná vektorová sila pri
zrážkemotorovýchvozidielpôsobilanavodičaPeugeotutak,žetentoprivypadnutízmotorovéhovozidla
obišiel svojím telom volant motorového vozidla, tiež sa vyjadroval ku kontaktu Peugeota ľavými dverami
s Felíciou v oblasti stredného stĺpika tak, ako je to viditeľné na fotodokumentácii a v tom smere, že v
čase rozfázovaného pohybu vodiča, kedy vypadával z tohto motorového vozidla, spolupôsobil svojim

telom na otvorené dvere, ktoré došli do kontaktu s Felíciou v oblasti stredného stĺpika a po opustení,
resp. úplnom vypadnutí z vozidla, nie je možné prijať záver, že dvere sa na základe ich kontaktu s
iným motorovým vozidlo pri točivom pohybe v smere hodinových ručičiek zatvorili, pretože potom druhý
pasažier by nemohol touto stranou - ľavými dverami opustiť motorové vozidlo tak, ako to konštatovali
vo svojom znaleckom posudku.

Znalec MUDr. Y. doplnil svoj znalecký posudok v tom smere, že pri jeho závere, kde konštatoval drobné
povrchové odreniny na ľavej strane hrudníka U., vychádzal zo zdravotnej dokumentácie a vyšetrenia
poškodeného. Jeho závery podaného znaleckého posudku vo vzťahu k poškodenému U. sa nezmenili
ani po doplnení dokazovania.

Krajský súd, ako odvolací súd, po následnom vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj vo
vzájomnej súvislosti a po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k
rozhodovaniu o vine a treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 2 ods. 5, 6 Tr. por., preto
dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 125 Tr.por.

podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Okresný súd na hlavnom pojednávaní
vykonal všetky potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci a so zreteľom na vykonané
dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom
sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových
zistení okresného súdu. Krajský súd má za to, že okresný súd správne uzavrel s poukazom na výpovede

vypočutých svedkov, predovšetkým F. A., vodiča vozidla zn. Škoda Felícia, ako aj svedka I. U., vo
vzájomnej súvislosti so znaleckými posudkami a ich závermi - Ústavu súdneho inžinierstva, Žilinská
univerzita v Žilina č. 225/2007 a znalca MUDr. L. Y., znalca z odboru zdravotníctvo - chirurgia, ktorý
vypracoval znalecký posudok č. 32/2001, ako aj na ostatné svedecké výpovede a listinné dôkazy, ktoré
boli prebraté na hlavnom pojednávaní, že vodičom motorového vozidla Peugeot v čase vzniku dopravnej

nehody bol obžalovaný L. U., ktoré dôkazy jednoznačne vyvrátili obhajobné prednesy obžalovaného, že
nie on, ale poškodený I. U. bol vodičom motorového vozidla, keď sa stala dopravná nehoda.

Okresný súd po takto vykonanom dokazovaní potom správne trestnoprávne kvalifikoval po preukázaní
zavinenia obžalovaného L. U. jeho konanie ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr.

zák. účinného do 31.12.2005, nakoľko obžalovaný svojim konaním ako vodič motorového vozidla
Peugeot porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách a to predovšetkým ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) a § 19 ods. 1 tak, ako to ustálil v
skutkovej vete svojho rozsudku.

Pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody obžalovanému podľa § 223 Tr. zák. v trvaní 4 (štyri) mesiace,
výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. odložený na skúšobnú dobu v
trvaní 1 (jeden) rok, tento trest krajský súd považuje za vyvážený a zákonný s tým, že tento bol uložený v
súlade s ustanovením § 31 Tr. zák., kde sú obsiahnuté zásady ukladania trestov. Má za to, že súd prvého
stupňa dôsledne skúmal možnosti nápravy obžalovaného a tiež aj z písomných dôvodov je zrejmé, že

bral do úvahy jeho trestnú a občiansku bezúhonnosť, ako aj tú skutočnosť, že od dopravnej nehody
uplynula dlhšia doba a z týchto dôvodov mu uložil podmienečný trest odňatia slobody.

Krajský súd sa nestotožnil so súdom prvého stupňa, ktorý obžalovanému L. U. popri odsúdení na
podmienečný trest odňatia slobody, tomuto uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého

druhu na dobu 1 rok. Pri tomto treste krajský súd, ako odvolací súd, dospel k záveru, že trest zákazu
činnosti, ktorý bol uložený obžalovanému podľa § 49 ods. 1 Tr.zák. vzhľadom na jeho osobu ako aj
občiansku a priestupkovú bezúhonnosť a časový odstup od vzniku dopravnej nehody je neprimerane
prísnym trestom, a preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 258 ods. 1 písm. e), ods.2 Tr.por. zrušil s tým, že ostatné výroky ponechal nedotknuté (uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody a rozhodnutie o náhrade škody poškodeným).

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody, ktorým bol obžalovaný L. U. podľa § 228 ods. 1 Tr. por. zaviazaný
k náhrade škody poškodenému I. U. vo výške 11.057,- Sk (367,- €) ako stratu na zárobku, 43.125,-
Sk (1.431,50 €) ako sťaženie spoločenského uplatnenia a 52.762,50 Sk (1.751,40 €) ako bolestné a
poškodenej V. A. vo výške 31.426,70 Sk (1.043,20 €), krajský súd má za to, že títo poškodení riadne a
včas si uplatnili náhradu škody, pričom o jej výške okresný súd rozhodol v súlade so zákonom. Taktiež

pokiaľ okresný súd so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodeného I. U. na konanie vo
veciach občianskoprávnych podľa § 229 ods. 2 Tr.por., aj toto rozhodnutie považuje krajský súd za
zákonné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.