Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110201688
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110201688.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej vo veci starostlivosti súdu o toho času
plnoleté dieťa: X. W., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, právne zastúpená JUDr. Martinom Olosom,
advokátom so sídlom, M. R. M. č. XX, D. a maloleté dieťa: F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka,
zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov -
matky: C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D., ul. T. M. č. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Martinom Olosom,
advokátom so sídlom v D., M. R. M. č. XX a otca: C. W., nar. X.X.XXXX, bytom B., ul. M. č. XX, zastúpený
splnomocneným zástupcom JUDr. Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom N., ul. F. č. XX, o zvýšenie výživného,

na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/34/2010-155, zo dňa 13. októbra 2011,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na X. W. zo sumy 2.000,- Sk
mesačne (67 eur) na sumu 120 eur mesačne, na maloletého F. W., zo sumy 1.500,- Sk mesačne (50
eur) na sumu 80 eur mesačne, u oboch s účinnosťou od podania návrhu na zvýšenie výživného s

tým, že otec je povinný poukazovať výživné k rukám plnoletej X. a matky maloletého F. vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 20. januára 2010 do dňa vyhlásenia
rozsudku pre X. vo výške 1.314 eur a pre maloletého F. vo výške 780 eur povolil otcovi splácať u X. v
10 eurových mesačných splátkach, u F. v 5 eurových mesačných splátkach splatných spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhody splátok. Konštatoval, že zmenil predchádzajúce rozhodnutie o
vyživovacej povinnosti otca, a to rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. 6C 28/2005-53 zo
dňa 7.7.2005, právoplatný dňa 27.8.2005. Vychádzal zo záverov, že od posledného rozhodnutia došlo

k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie naposledy určenej výšky výživného. Zohľadnil, že uplynulo
viac ako 6 rokov od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca. Počas tohto obdobia, t.č.
plnoletáX.začalnavštevovaťgymnáziumamal.F.2.stupeňzákladnejškoly.Vsúvislostistýmimvzrástli
náklady nie len na úhradu základných potrieb, ale aj ostatných nákladov, pričom v konkrétnostiach
vychádzal z vyjadrení matky podloženými listinnými dôkazmi. Ďalej zistil, že za uvedené obdobie sa
zmenili pomery aj na strane povinných rodičov. U matky došlo k nárastu príjmu cca o 180 eur. Otec je
živnostníkom a externe zamestnaný. Má pravidelný príjem, ktorý závisí od predaja a dostáva ho formou

provízie. Pribudla mu vyživovacia povinnosť voči dcére R. W., nar. XX.X.XXXX. S matkou maloletej R.,
spolu s jej 14-ročným synom žijú v spoločnej domácnosti. Matka maloletej R. dosahuje mesačný príjem
vo výške cca 400 eur. Vychádzajúc z týchto zistení dospel k záveru, že je dôvod na zvýšenie výživného
tak, ako to uviedol vo výroku napadnutého rozsudku. Výživné priznal spätne od podania návrhu dňa20.1.2010 vychádzajúc z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Nedoplatok na výživnom vyčíslil ako rozdiel
medzi zvýšeným výživným a výškou súm, ktoré otec skutočne uhrádzal v rozhodnom období.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávnosť skutkových zistení
a právneho posúdenia veci okresným súdom. Poukázal na to, že jeho priemerný mesačný príjem v roku
2010 podľa daňového priznania dosahoval výšku 350,25 eur, teda v priemere o 65 eur nižšiu ako pri
poslednom rozhodovaní o jeho vyživovacej povinnosti. U matky naopak došlo k zvýšeniu príjmu, a to aj

v súvislosti s prídavkami na deti, čo spolu predstavuje 213,30 eur. Namietal, že napriek svojej snahe
zabezpečiť si vyšší príjem, doteraz žiadne výhodnejšie zamestnanie nezískal, preto záver okresného
súdu o jeho schopnostiach platiť zvýšené výživné nie je správny. Okresný súd ďalej nedôsledne
prihliadal na to, že mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Matka vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie

otca považovala za nedôvodné, neurčité, chaotické a pozostávajúce z absolútne špekulatívnych tvrdení
a úvah.

Plnoletá X. rovnako ako matka označila vo svojom vyjadrení odvolanie otca za nedôvodné. Zároveň si
uplatnila trovy odvolacieho konania vo výške 489,94 eur.

Krajský súd vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Možno sa stotožniť so závermi prvostupňového súdu, že hmotnoprávnou podmienkou zmeny
rozhodnutia o výživnom je skutočnosť, že došlo k zmene pomerov (§ 78 ods. 1 ZoR). No aj v prípade
určovania „nového" výživného v súvislosti s touto zmenou, súd prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča (§ 75 ods.
1 ZoR). Odvolateľ namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil jeho schopnosti plniť si vyživovaciu

povinnosť. Krajský súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Pojem „schopnosti, možnosti povinného"
ako je uvedený v § 75 ods. 1 ZoR optikou ustálenej judikatúry súdov, zdôrazňuje význam telesnej a
duševnej spôsobilosti povinného rodiča pri posudzovaní jeho zárobkových možností. Vychádza zo
zásady, že nerozhodujú skutočné zárobkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové (a majetkové)
možnosti, ktoré vyplývajú z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily k dôslednému

zabezpečeniu výživy svojich detí v záujme ich riadneho telesného a duševného vývoja. Nebolo zistené
(ani odvolateľom tvrdené), že otcovi reálne možnosti neumožňujú svojou činnosťou zabezpečiť si
príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti. Okrem toho možno dôvodne pochybovať o reálnej výške
mesačného príjmu otca. Sám tvrdil, že si z tohto príjmu okrem vyživovacej povinnosti voči X. a mal. F.
plnil vyživovaciu povinnosť voči mal. R., ktorú vyčíslil v rozsahu 100 eur ako aj prispieva na úhradu

nákladov za spoločnú domácnosť so svojou súčasnou partnerkou. Deklarovaný príjem otca prevyšuje
ním uvádzané faktické výdavky. Otec netvrdil a z vykonaného dokazovania ani neboli zistené iné
zdroje (okrem príjmu), z ktorých by mohol tieto plnenia uhrádzať. Potom možno konštatovať, že závery
okresného súdu o reálnych možnostiach otca platiť určené zvýšené výživné, sú správne. Krajský súd
preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

O náhrade trov konania vo veci starostlivosti súdu o mal. F. rozhodol o trovách konania podľa § 146
ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. V tejto časti ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez
návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) a v súvislosti s ním účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Pri
rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k už plnoletej X., táto ako účastníčka v odvolacom konaní

úspešná, keďže odvolaniu otca vyhovené nebolo, má v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. voči neúspešnému
odvolateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzajúc však z charakteru predmetného
sporu využil okresný súd v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. svoje moderačné právo tak, že náhradu trov
konania úspešnej X. W. nepriznal a za spravodlivé považoval rozhodnutie, že každý z účastníkov si
bude znášať svoje náklady sám.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.