Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. október 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/21/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010029
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811010029.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.
Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanému O. B., nar. X.X.XXXX
a spol., pre prečin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., § 156 ods. 1
Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., o odvolaní obžalovaných O. B., nar. X.X.XXXX, O. B., nar.

X.X.XXXX a V. K. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. novembra 2011, sp. zn.
3T/9/2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných O. B., nar. X.X.XXXX, O. B., nar. X.X.XXXX a V. K. ako
nedôvodné zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 15.11.2011, sp. zn. 3T/9/2011, boli

obžalovaní O. B., nar. X.X.XXXX, O. B., nar. X.X.XXXX a V. K., nar. X.X.XXXX uznaní vinnými z prečinu
ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., § 156 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr.zák na tom skutkovom základe, že

obvinení dňa 3.4.2010 v čase okolo 05,00 hod. v I. na Ul. O. pred predajňou COOP Jednota, napadli

poškodeného F. K., a to tak, že keď kráčal po chodníku, obvinení O. B. st., O. B. ml. a V. K. k nemu
pristúpili, a keď sa poškodený otočil, udrel ho O. B. st. päsťou do oblasti tváre, na čo poškodený
spadol na zem a potom ho spoločne kopali do rôznych častí tela a potom všetci nasadli do osobného
motorovéhovozidlazn.Škoda-nezistenéhotypuaevidenčnéhočíslaazmiestačinuodišli,čímspôsobili
poškodenému F. K. otras mozgu, zlomeninu nosových kostí a podliatiny na tvári, pričom uvedené
zraneniasivyžiadalilekárskeošetreniealiečenievtrvaní21dní,pričomupoškodenéhodošloksťaženiu

obvyklého spôsobu života spočívajúceho v sťaženej koncentrácii, a to v prvých 7 dňoch a počas 21 dní
v bolestivosti nosa, sťaženému dýchaniu a zvýšenej produkcii hlienov.

Za to boli odsúdení, obžalovaný O. B., nar. X.X.XXXX podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods.
1 Tr.zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 12
(dvanásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 21 (dvadsaťjeden) mesiacov, obžalovaný O. B., nar.
X.X.XXXX podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr.zák., § 36 písm. j) Tr.zák., § 37 písm.
h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov, výkon
ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov a obžalovaný V. K. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím
§ 41 ods. 1 Tr.zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v

trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák.
zaradený do ústavu na výkon trest s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaným O. B. st., O. B. ml. a V. K. uložená povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť poškodenému - Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava škodu vo výške

612,83 eur a poškodenému F. K. škodu vo výške 500,- eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním ihneď po vyhlásení napadli
obžalovaní V. K., O. B. st. a O. B. ml. a to čo do výroku o vine a treste.

V dôvodoch odvolania obžalovaný V. K. prostredníctvom obhajcu uviedol, že skutkové závery súdu
prvého stupňa a z toho vyplývajúce právne závery o jeho vine sú nesprávne. Poukázal na skutočnosť,
že spáchanie skutku súd prvého stupňa odôvodňoval s poukazom na výpovede svedkov W. M., W. N.,
W. E. a poškodeného F. K.. Hoci svedkovia M. a N. v prípravnom konaní výpoveďami zo dňa 13.4.2010
usvedčovali obžalovaných zo spáchania skutku, pri ďalšom výsluchu ešte v prípravnom konaní dňa
18.10.2010 zmenili svoje výpovede, že žiadnu bitku nevideli, pričom dôvodom zmeny ich výpovede je

skutočnosť, že v apríli roku 2010 vypovedali na polícii pod nátlakom. Na tomto zotrvali aj v konaní pred
súdom na hlavnom pojednávaní. Skutočnosť, že títo dvaja svedkovia spolu s O. B. ml. v čase incidentu
nešli okolo pohostinstva Casino, a teda bitku nemohli vidieť, potvrdili aj svedkovia G. L. a M. Q.. Prvotné
výpovedesvedkovM.aN.sútiežvrozporesvýpoveďoupoškodenéhoF.K.,ktorýuvádzal,žehonapadli
trajaažštyriaútočníci,ktorívyskočilizosobnéhomotorovéhovozidla.Pokiaľpoškodenýnajskôruvádzal,

že V. K. ako útočníka spoznal zo záznamu kamery Mestskej polície v I. podľa spôsobu jeho chôdze,
na hlavnom pojednávaní uviedol, že na zázname z kamery môže byť aj iná osoba ako obžalovaný K..
Pokiaľ ide o svedectvo W. E., táto neusvedčuje obžalovaného K., nakoľko z jej výpovede vyplýva, že
pri stretnutí po incidente s ňou jej mal K. povedať, že videl ako poškodeného napadli B.. Túto výpoveď
svedkyne však obžalovaný K. považuje za nepravdivú, popiera, že by sa s ňou stretol a rozprával, nemal

žiadny dôvod na to, aby sa o tomto skutku s niekým zdôveroval. Dôležitou je i výpoveď svedka K., ktorý
videl bitku z okna, avšak V. K. medzi útočníkmi nespoznal. Naviac nebol zistený žiadny motív, pre ktorý
by mal K. poškodeného napadnúť. V danom prípade sú teda dôkazy na uznanie viny u obžalovaného K.
nedostatočné a pochybné a súd mal správne postupovať v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ a tohto spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr.por. oslobodiť. V prípade, ak by sa odvolací

súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v otázke viny, obžalovaný považuje aj uložený trest za
neprimeraný. Z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený, pričom
výkon časti trestu splnil z hľadiska prevýchovy obžalovaného svoj účel. Ak sa obžalovaný skutočne
dopustil prejednávaného skutku dňa 3.4.2010, ktorý sa mal stať v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 1T/283/2009 zo dňa 15.12.2009,

prichádza u neho do úvahy možnosť upustenia od uloženia ďalšieho trestu v zmysle § 44 Tr.por., ktoré
by z hľadiska ochrany spoločnosti a jeho prevýchovy bolo na mieste. Taktiež sú splnené podmienky pre
uloženie alternatívneho trestu povinnej práce. Vzhľadom k uvedenému sa domáhal, aby odvolací súd
podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol podľa §
322 ods. 3 Tr.por. tak, že ho spod obžaloby v zmysle § 285 písm. c) Tr.por. oslobodí. Ak však nezruší

napadnutý rozsudok v časti výroku o vine, domáhal sa zrušenia výroku o trest s tým, aby odvolací súd
v súlade s ustanovením § 44 Tr.zák. upustil od potrestania, prípadne aby mu uložil trest povinnej práce.

Obžalovaní O. B. st. a O. B. ml. svoje odvolanie bližšie písomne neodôvodnili.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zástupca krajskej prokurátorky navrhol odvolania
obžalovaných ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Obhajca obžalovaného V. K. uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných dôvodovo odvolania
a navrhol, aby odvolací súd tomuto odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

Obžalovaný V. K. sa pridržal toho, čo uviedol jeho obhajca a žiadal, aby krajský súd rozhodol v intenciách
odvolania.

Obžalovaný O. B. ml. uviedol, že sa cíti nevinný a žiadal, aby bol oslobodený spod obžaloby.

Obžalovaný O. B. st. uviedol, že sa cíti taktiež nevinný a žiadal spod obžaloby oslobodiť. Ďalej podotkol,
že bol s poškodeným pred mesiacom, ktorý uviedol, že si na to poriadne nepamätá a že musel potvrdiť
to, čo uvádzal v prvotnej výpovedi.Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z podnetu podaných odvolaní obžalovanými odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom

rozsahu, nezistiac pritom chyby odôvodňujúce podanie dovolania a odvolaniami nevytýkané a dospel k
záveru, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam napadnutého
rozsudku tvoriacim podstatu súdených prečinov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom
súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby,

ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného
súdu ako aj zistenie, že skutok spáchali obžalovaní. Je pravdou, že vo výpovediach jednotlivých
svedkov sú rozpory, avšak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, prvostupňový súd sa
podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení
rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por. O. B. st. z napadnutia usvedčuje

svojimi výpoveďami sám poškodený F. K., ktorý ho nepochybne označil ako útočníka, ktorý na neho
zaútočil prvý. Tomuto nasvedčuje aj skutočnosť, na ktorú poukázal súd prvého stupňa, že B. st. sa
bol na druhý deň informovať u svedka O. na zdravotný stav poškodeného a to v čase, keď podľa
toho, čo obžalovaný B. st. tvrdil, nemal odkiaľ ešte vedieť o napadnutí poškodeného. Naviac B. st.
viezol O. do nemocnice za poškodeným K., kde mu O. odovzdal mobilný telefón nájdený po napadnutí,

pričom tento mu priniesol práve B.. Obžalovaných B. ml. a V. K. usvedčujú z napadnutia poškodeného
svojimi prvotnými výpoveďami z prípravného konania svedkovia W. N. a W. M., kde zhodne uvádzali,
že po tom, čo ako prvý napadol poškodeného B. st., pribehli k nemu aj B. ml. a V. K., ktorí začali
taktiež poškodeného kopať. Pokiaľ ide o výpovede svedkov W. N. a W. M., ktorí neskôr svoje výpovede
zmenili a uvádzali, že napadnutie poškodeného nevideli, súd prvého stupňa riadne odôvodnil prečo

týmto zmeneným výpovediam neuveril a naopak s prihliadnutím na ostatné dôkazy a celkové hodnotenie
dôkaznej situácie vyhodnotil ako pravdivé ich prvotné výpovede. Odvolací súd sa s takýmto hodnotením
ich výpovedí stotožnil a odôvodnenie zmeny výpovede svedka, že ho policajti dlho držali na polícii a bol
smädný a hladný, preto im podpísal čo chceli (svedok N.), resp. že ho nikto nenútil podpísať zápisnicu,
ale má z policajtov strach (svedok M.), sa javí ako nevierohodné. Napokon aj ďalšie dôkazy a to výpoveď

svedkyne E., ktorej sám obžalovaný K. opakovane uvádzal krátko po skutku, že poškodeného mali
napadnúťB.,tiežvýpoveďsvedkovK.,ktorýpopísalpostavyaoblečenieútočníkov,nepriamopotvrdzujú,
že skutok sa stal a spáchali ho obžalovaní. Lekárskymi správami boli potom preukázané zranenia, ktoré
utrpel poškodený pri napadnutí. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa teda majú oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom s podrobnejším odôvodnením v tomto smere odvolací súd v plnej miere odkazuje

na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Taktiež vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaných odvolací súd nezistil žiadne pochybenie
a táto je v rozhodnutí súdu prvého stupňa plne odôvodnená. Obžalovaní svojim konaním uvedeným
vo výrokovej časti rozsudku nepochybne naplnili znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., pretože inému úmyselne ublížili na zdraví a na
mieste prístupnom verejnosti sa dopustil výtržnosti tým, že napadli iného.

Napokon pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité

z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osoby páchateľov, ich pomery a možnosti nápravy. O osobe
obžalovaného O. B. st. bolo zistené, že v minulosti už stál pred súdom, avšak hľadí sa na neho, ako
by nebol odsúdený. Obžalovaný O. B. ml. nebol súdne trestaný a doposiaľ viedol riadny život. V. K. bol
trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 1T 283/09 zo dňa 15.12.2009, právoplatným dňa

21.1.2010, odsúdený za rovnakú trestnú činnosť k súhrnnému trestu odňatia slobody na 9 mesiacov s
jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky, ktorá po započítaní vykonanej časti končila
dňa 21.8.2011. Ďalším trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T 45/2010 zo dňa
3.3.2010, doručeným obžalovanému dňa 19.3.2010 a právoplatným dňa 15.4.2010, bol opäť za rovnakútrestnú činnosť odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody na 11 mesiacov. Výrok o treste
tohto trestného rozkazu bol zrušený ďalším trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn.
1T 145/2010 zo dňa 14.7.2010, právoplatného 17.8.2010, ktorým bol V. K. uložený pre prečin podľa

§ 158 Tr.zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na uvedené, poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
písm. j/ Tr.zák. priznal súd prvého stupňa v súlade so zákonom obžalovanému B. mladšiemu, naopak
všetkým obžalovaným priťažovalo v zmysle § 37 písm. h/ Tr.zák., že spáchali viac trestných činov a
obžalovanému K. naviac aj to, že už bol za trestný čin odsúdený - § 37 písm. m/ Tr.zák. Preto súd

prvého stupňa správne ukladal obžalovanému O. B. st. s použitím § 41 ods.1 Tr.zák. úhrnný trest
odňatia slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 364 ods.1 Tr.zák. upravenej v zmysle § 37
písm. h/, § 38 ods.4 Tr.zák., obžalovanému O. B. ml. s použitím § 41 ods.1 Tr.zák. úhrnný trest odňatia
slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 364 ods.1 Tr.zák. upravenej v zmysle § 36 písm. j/, §
37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr.zák. a obžalovanému K. s použitím § 41 ods.1 Tr.zák. úhrnný trest odňatia
slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 364 ods.1 Tr.zák. upravenej v zmysle § 37 písm. h/,

písm. m/, § 38 ods.4 Tr.zák. Pritom výmery uložených trestov a to O. B. staršiemu v trvaní 12 mesiacov
odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 21 mesiacov, O. B. ml. v trvaní
7 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 20 mesiacov a napokon V. K. v trvaní
12 mesiacov nepodmienečne, sú s prihliadnutím na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska ich
ukladaniaukaždéhozobžalovanýchtrestomprimeranýmabudenímsplnenýjehoúčel.Uobžalovaných

O. B. st. a O. B. ml. správne súd prvého stupňa s prihliadnutím na osobné relácie skonštatoval, že
na ich prevýchovu nie je potrebné pôsobiť nepodmienečným výkonom trestu, pričom boli uložené na
spodnej hranici upravenej trestnej sadzby. Naopak u obžalovaného K. vzhľadom na jeho doterajší život,
predošlé odsúdenia a skutočnosti, že prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 1T 283/09, správne

uložil nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na ustanovenie § 49 ods.2 Tr.zák. V súlade so
zákonom ho na výkon trestu zaradil podľa § 48 ods.2 Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Ani preskúmaním výroku o náhrade škody nebolo zistené pochybenie súdu prvého stupňa. Poškodená

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, si včas a riadne uplatnila nárok na náhradu škody vo
výške 612,83 € z titulu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť F. K. v súvislosti s
jeho zraneniami. Taktiež sám poškodený F. K. si uplatnil škodu a to bolestné 500 eur, vo výške bodového
ohodnotenia 50 bodov. Preto boli správne všetci obžalovaní podľa § 287 ods.1 Tr.por. zaviazaní
spoločne a nerozdielne k povinnosti nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni

škodu vo výške 612,83,-€ a poškodenému F. K. škodu vo výške 500,-€.

Z týchto dôvodov odvolania obžalovaných O. B. st., O. B. ml. a V. K. odvolací súd nepovažoval za
dôvodné a preto ich podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.