Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. október 2012

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1Er/4672/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708207218
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2012:2708207218.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX. I.,
štátny občan A., pre vymoženie X.XXX,XX € s príslušenstvom a trov predchádzajúceho konania XXX,XX
€, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad
Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08, Bratislava, náhradu trov exekúcie v sume XX,XX €, a to
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 005529 * zo dňa 09.01.2009 bol súdny exekútor JUDr.

Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, poverený
podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave č.k. SR
01869/08 zo dňa 20.03.2008.

Súd preskúmal Zmluvu o úvere č. 2400014 zo dňa 23.10.2007 (ďalej len „Zmluva o úvere“) ako
aj neoddeliteľnú súčasť zmluvy Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru“) a zistil, že v
bode 17. Všeobecných obchodných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi
štátnym a rozhodcovským súdom, ale len žalujúcej strane, tento výber je teda daný tomu účastníkovi,
ktorý začne konanie skôr. V praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania

proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložka môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského
súdu žalujúcim dodávateľom, resp. veriteľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4
písm. r) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by
nebol materiálne právoplatný - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmať z
hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody
na zastavenie uvedené v § 268 O.s.p. (resp. § 57 Exekučného poriadku), či sú tu nedostatky uvedené
v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudoknebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto
samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní.

V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere,
spotrebiteľskázmluvaniejedefinovanáakokaždázmluvabezohľadunajejprávnuformu,ktorúuzaviera
dodávateľ so spotrebiteľom. Občianky zákonník definoval spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy kúpne,
zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy upravené v časti ôsmej tohto zákona. Charakteristickým znakom
Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako spotrebiteľom však je,

že sa uzavierala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvnil a veriteľ je osoba, ktorá pri uzavretí a plnení zmluvy konala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinný pri uzavieraní a plnení predmetnej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je
potrebné aj túto zmluvu, a to v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere, považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Vychádzajúc zo zásady

lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je
obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že medzi účastníkmi konania bolo uzavretá zmluva

o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

V čase uzavretia zmluvy nemal Občiansky zákonník medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Toto bolo doplnené
až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008. To však neznamená, že v

čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to
ustanovenie§53ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhospotrebiteľskézmluvynesmúobsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len indikatívny výpočet neprijateľných
podmienok.

Podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide po predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách(ďalej len ako „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa
považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa čl. 6 ods.1. smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Uvedeným právnym predpisom, ktorý bol transponovaný aj do ustanovení Občianskeho zákonníka,
je chránené základné právo občana - spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách vyplývajúce u Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu
garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné
podmienky nezaťažovali.Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto
je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 EP vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej.

Podľa § 57 ods. 2 exekúciu súd zastaví aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného
zákona.

Podľa§45ods.2zák.č.244/2002Z.z.-Zákonorozhodcovskomkonaní(ďalejlen„ZoRK“)súdpríslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné

konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa§45ods.1písm.b)ZoRKsúdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaalebonaexekúciupodľaosobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok

uvedený v § 40 písm. a) a b).

Podľa § 40 písm. a) ZoRK rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu zastavil podľa § 45 ods. písm. b) ZoRK v spojení s § 40
písm. a) ZoRK, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania, keďže rozhodcovská doložka medzi oprávneným a povinným nebola uzavretá
platne.

Na základe uvedených skutočností súd v zmysle citovaných ustanovení exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Súdny exekútor si trovy uplatnil a vyčíslil v zmysle Exekučného poriadku a Vyhlášky MS SR č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“).

Podľa § 14 ods. 1 a 2 Vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna suma za každý jednotlivý
úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 92,50 € vrátane 20
% DPH a trovy exekúcie vyčíslil nasledovne:

1) Podľa § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky v spojení s 15 ods. 1 Vyhlášky - paušálna odmena za úkony
exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 3,32 €, 2 x doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie - 2 x 3,32 €, 8 x doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 €, 2 x zisťovanie platiteľa

mzdy povinného 3,32 €. Súd v tejto časti nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za 1 x doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie - 3,32 € a 7 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, nakoľko podľa §
15 ods. 1 písm. a) až f) Vyhlášky patrí exekútorovi odmena len 3,32 € za príslušný úkon, bez ohľadu na to
koľkým subjektom boli upovedomenia o začatí exekúcie alebo príkazy na začatie exekúcie doručované.
Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie patrila exekútorovi paušálna odmena, tak

by toto vyjadril tak ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1 Vyhlášky g) až j). Súd súdnemu exekútorovi v
tejto časti priznal odmenu za 5 úkonov exekučnej činnosti, t.j. 5 x 3,32 € = 16,60 €.

2) Podľa § 22 Vyhlášky - náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním
exekučnej činnosti: poštovné - 8,40 €, telekomunikačné a internetové poplatky - 5 €. Súd v tejto časti

súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 8,40 €. Súd nepriznal
súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za internetové a telekomunikačné výdavky, nakoľko
z predloženého exekučného spisu nebolo tieto výdavky preukázané.

3) Podľa § 21a - odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice: z predloženého

exekučného spisu bolo preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný do zápisnice pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým v Exekútorskom úrade v Bratislave. Za spísanie návrhu na
vykonanie exekúcie do zápisnice patrí súdnemu exekútorovi odmena 16,60 €.

4) Podľa § 196 Exekučného poriadku zvýšenie odmeny a náhrad určených podľa tohto zákona: Súdny

exekútor žiadal zvýšiť jeho odmenu a náhrady hotových výdavkov o 20 % DPH. Súd priznal súdnemu
exekútorovi zvýšenie jeho odmeny a náhrad hotových výdavkov zmysle platných predpisov o 20 % DPH
v celkovej sume 8,32 € vypočítanej z (16,60+8,40+16,60)/100 x 20.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 49,92 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )