Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/40/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109205762
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5109205762.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľky:

P. K., nar. 17.12.1975, bytom C., štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. JURKOVEC ADVOKAT
DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti odporcovi: 1/ V. K., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, J., štátny občan SR, právne zastúpený AK JUDr. Mária Badová,
s.r.o., Vajanského č. 1/2765, Žilina, IČO: 36 851 906, 2/ Mgr. P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O. A. XXB,
J., štátny občan SR, právne zastúpený Mgr. Adriana Sojková, advokát so sídlom Námestie Matice
slovenskej 1713, Dubnica nad Váhom, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluva o pôžičke č. 05/2007 uzatvorená medzi odporcom v r. 1/ ako dlžníkom

a odporcom v r. 2/ ako veriteľom zo dňa 8.5.2007, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných
prostriedkov v sume 1.850.000,- Sk v hotovosti, j e n e p l a t n á .

Odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania
v sume 1.699,31 eur (hotové výdavky 117,46 eur, trovy právneho zastúpenia 1.581,85 eur) a tieto
zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom
M.R.Štefánika 1822, Dolný Kubín, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.3.2009 domáhala určenia neplatnosti
uzavretej zmluvy o pôžičke medzi odporcom 1/ a 2/ na tom skutkovom zistení, že odporca v rade 1/
( v tom čase jej manžel) uzatvoril s odporcom v rade 2/ zmluvu o pôžičke na sumu 1.850.000,- Sk
(61.408,75 eur) s príslušenstvom a na základe tejto zmluvy o pôžičke bola rozhodcovským rozsudkom
vydaným rozhodcom JUDr. Milanom Chovancom č.k. RK 16/2008 zo dňa 23.9.2008 ( právoplatným dňa

1.10.2008) uložená povinnosť odporcovi v rade 1/ zaplatiť predmetnú istinu titulom pôžičky odporcovi
v rade 2/. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu začalo exekučné konanie
a pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie sa navrhovateľka prvý raz dozvedela o existencii
predmetnej pôžičky a odporca 1/ uzatvoril zmluvu o pôžičke dňa 8.5.2007 bez jej súhlasu. Spôsob, ktorý
odporca v rade 1/ zvolil má byť „strata „ vlastníctva k založenej nehnuteľnosti a navrhovateľka sa dostala
do situácie, že nie je schopná splatiť predčasnú splatnosť hypotekárneho úveru vyvolanú exekučným
konaním ako i následne rozhodcovským rozsudkom založený dlh jej manžela zo zmluvy o pôžičke.

Odporca v rade 1/ uzavrel zmluvu o pôžičke bez vedomia navrhovateľky, táto nikdy k takémuto úkonu
súhlas nedala (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a má zato, že konanie odporcov v rade 1/ a 2/ je
v rozpore s dobrými mravmi a právny úkon je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 17C 40/2009-72 zo dňa 15.2.2010 (v poradí prvým) súd návrh
navrhovateľky zamietol. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením č.k. 8Co 151/2010-119 zo
dňa 29.6.2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení

uviedol, že prvostupňový súd vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie, s listinnými dôkazmi, ktoré
odporca 1/ k svojmu vyjadreniu zo dňa 25.8.2009 (čl. 26 spisu) pripojil bolo potrebné sa vysporiadať a
to so skutočnosťou s preukázaním splatenia dlhov jednotlivých bankových inštitúciách, akými spôsobmi
sa tieto realizovali, t.j. akou mierou a formou sa podieľali jednotlivé osoby uvádzané v týchto dokladoch
na financovaní navrhovateľky a odporcu 1/ ako manželov. Bolo potrebné tieto osoby vypočuť ako

svedkov, prípadne aj manželku odporcu 2/ a v neposlednej miere bolo potrebné vypočuť aj JUDr. Milana
Chovanca, ktorý vo veci prejednával ako rozhodca návrh navrhovateľa v rozhodcovskom konaní sp. zn.
RK 16/2008. Okresný súd nevyhodnotil konanie odporcov 1/ a 2/ pri uzatváraní pôžičky, nezisťoval, z
akého dôvodu už mesiac po uzavretí pôžičky jej účastníci spisovali dohodu o uznaní záväzku a z akého
titulu odporca 2/ neoboznámil ju s uzavretím tejto pôžičky s dlhom, ktorý z tejto pôžičky vyplýval. Súd
neurobil jasný právny záver o tom, z akého titulu nebola navrhovateľka účastníčkou rozhodcovského

konania sp. zn. RK 16/2008, pokiaľ pôžička, o ktorej bolo rozhodované, bola uzavretá za trvania
manželstva.

V zmysle intencií odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu) preto súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.

Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že nepopiera, že odporca 2/
spoločne jej a odporcovi 1/ poskytol finančné prostriedky za účelom riešenia ich negatívnej finančnej
situácie zhruba v období prvého polroka 2007 a zobrali si zo spoločnosti Istrobanka úver v sume
1.190.000,- Sk, ktorý bol vyplatený spoločnosti ARTPLAST SK, kde odporca 2/ bol konateľom. Medzi

údajným poskytnutím zmluvy o pôžičke zo dňa 8.5.2007, dohody o uznaní záväzku ako aj poskytnutým
hypotekárnym úverom, ktoré finančné prostriedky išli na účet spoločnosti ARTPLAST SK sú súvislosti.
Písomný právny úkon zmluvy o pôžičke zo dňa 8.5.2007 je absolútne neplatný právny úkon, ktorý
nespočíva na reálnych základoch, navrhovateľka nebola účastníkom tohto úkonu a nedala svoj súhlas.
Dlhy, ktoré mali z predchádzajúcich období boli vyplatené z finančných prostriedkov, ktoré im dočasne

požičal odporca 2/ a ktoré následne mu vrátili z hypotekárneho úveru a takto aj v období máj 2007
medzi sebou rokovali. Jednalo sa o dlh úveru v Slovenskej sporiteľni 263.756,- Sk Dušan Burger, úver
v Prvej stavebnej sporiteľni 208.000,- Sk, úver P.k v Prvej stavebnej sporiteľni 480.000,- Sk a ďalej
boli dlhy na prečerpaní v kreditných kartách. Dlhy, kedy došlo k uzavretiu pôžičky teda predstavovali
1.131.756,- Sk a riešili zapožičaním peňažných prostriedkov a ich následného splatenia odporcovi 2/

cez hypotekárny úver a takáto reštrukturalizácia by nedávala zmysel, keby po nej ostal ešte dlh v sume
1.850.000,- Sk, ktorú skutočnosť sa v konaní snažili tvrdiť odporcovi 1/ a 2/. Nedáva to zmysel aj z toho
pohľadu, že vlastne po tejto reštrukturalizácii ostal úver, ktorý 30 rokov bude potrebné splácať a ktorý
úver spláca navrhovateľka. Nedáva teda zmysel, že odporca 2/ by požičiaval manželom Burgerovým
peniaze v hodnote 1.850.000,- Sk v situácii, keď vedel, že odporca 1/ jeho blízky priateľ predchádzajúce

podnikanie skončil neúspešne a v čase, kedy mala byť uzavretá údajná zmluva o pôžičke, nemal trvalý
príjem. Namieta absolútnu neplatnosť zmluvy o poskytnutí pôžičky, ktorá má mať dopad na jej BSM.
Zmluva o pôžičke 5/2007 a dohoda o uznaní záväzku sú neplatné právne úkony, pretože úmyslom
konajúcich strán bolo uzavrieť predmetné zmluvy len „naoko“ za účelom vysporiadania sa s rozvodom
v rodine Burgerových tak, aby mal z toho odporca prospech. Poukázala na rozhodnutie tunajšieho súdu

v exekučnej veci 20Er 2699/2008 a jeho závery, že dohoda o uznaní záväzku, ktorá bola predložená zo
dňa 5.6.2007, kedy odporca 1/ odsúhlasuje, že mu bolo poskytnutých 1.850.000,- Sk tak táto dohoda
je v rozpore so stavom, ktorý bol tvrdený odporcom 1/ a 2/, že časť z tejto pôžičky mala byť poskytnutá
až 13.6.2007 a v tomto úkone 5.6.2007 uznáva, že mu bola poskytnutá pôžička, ktorá mu ešte ani
nebola poskytnutá. Absolútna neplatnosť právneho úkonu vyplýva i zo samotnej skutočnosti, že zmluvy

boli poskytnuté obom manželom a zmluva o pôžičke neobsahuje podpis navrhovateľky a táto zmluva
o pôžičke bola uzatvorená len s odporcom 1/ a odporcom 2/ na peňažné prostriedky, ktoré im neboli
poskytnuté. V zmluve o pôžičke je uvádzané, že čerpanie pôžičky má byť v hotovosti a najneskôrdo 31.5.2007 a zmluva obsahuje zabezpečenie pôžičky ručením spoločnou nehnuteľnosťou, na ktorý
právny úkon odporca 1/ oprávnenie nemal.

Odporca 1/ v rámci ďalšieho konania žiadal návrh zamietnuť. Považoval zmluvu o pôžičke zo dňa
8.5.2007 za platný právny úkon a samotná navrhovateľka potvrdila, že odporcom 2/ im boli poskytnuté
finančné prostriedky na vyplatenie predchádzajúcich dlhov tak, aby mohli byť splatené, aby im mohol
byť poskytnutý hypotekárny úver z Istrobanky a z hypotekárneho úveru boli uhrádzané predchádzajúce
dlhy, ktoré mali navrhovateľka a odporca 1/ poskytnuté od odporcu 2/, pričom finančné prostriedky, ktoré

boli poskytnuté zo zmluvy o pôžičke sú iné pôžičky a finančné prostriedky, ktoré neboli splatené.

Odporca 2/ žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno svojich
tvrdení, nepredložila žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jej tvrdení a je zrejmé,
že účastníci konania - navrhovateľka a odporca mali počas trvania manželstva neprimerané náklady,
finančné nároky, ktoré boli privysoké na to, aby mohli svojimi reálnymi príjmami tieto uniesť a odporca

im dlhodobo finančne vypomáhal, nakoľko boli rodinní priatelia dôverovali si. Trestné stíhanie v tejto
veci bolo právoplatne zastavené. Z prehľadu výpisu z účtov navrhovateľky a odporcu 1/ je zrejmé, že
dochádzalo k relatívne vysokým finančným operáciám a finančným presunom, ktoré nijakým spôsobom
navrhovateľka nevysvetlila a je zrejmé, že ak cez účet prechádzali finančné prostriedky v takýchto
objemoch, neboli to finančné prostriedky manželov a tieto nemohli, resp. nevedeli realizovať zo svojich

bežných príjmov, preto žiadal návrh zamietnuť.

K vytýkaným vadám odvolacieho súdu, že odporca 1/ k svojmu vyjadreniu zo dňa 25.8.2009 (čl.
26) pripojil listinné doklady, ktorými preukazoval spôsob, akým finančné prostriedky predstavujúce
prostriedky z uzavretej zmluvy vo výške 1.850.000,- Sk boli použité a k týmto sa navrhovateľka

nevyjadrovala, prvostupňový súd udáva, že tieto listinné dôkazy boli doručené právnemu zástupcovi
navrhovateľky priamo na pojednávaní dňa 16.9.2009 tak, ako vyplýva zo zápisnice (čl. 40) a i napriek
výzve nezaujal k tomu žiadne stanovisko a v priebehu ďalšieho konania dňa 31.1.2011 uviedla, že mala
vedomosť o úvere zo Slovenskej sporiteľne v r. 2002, kedy bol dlžníkom jej manžel v Prvej stavebnej
sporiteľni vo výške 300.000,- Sk, ďalej o úvere, ktorý bol zobratý na jej brata Róberta Stenchláka v r.

2003 vo výške 480.000,- Sk a tieto úvery splácali z účtu pravidelne mesačne. V r. 2001 zo Stavebnej
sporiteľne im bol poskytnutý úver, a to stavebný úver na meno V., M., v akej výške uviesť nevedela a
z tohto úveru zaplatili kúpnu cenu na byt na Ul. Kubínska. Pokiaľ sa jedná kúpy motorových vozidiel,
tieto nikdy nevlastnili, v júni 2005 kúpil cez internet auto, zaplatili len finančné prostriedky. Považuje za
nesporné vyplatenie úveru Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 480.000,- Sk, Slovenskej sporiteľni na

splatenie úveru 263.756,- Sk tiež sumu 208.000,- Sk úver a išlo o finančné prostriedky, ktoré im poskytol
v mesiaci jún - júl 2007 odporca 2/. Zobrali hypotéku v máji r. 2007 z Istrobanky vo výške 1.190.000,-
Sk, ktoré boli poskytnuté priamo spoločnosti ARTPLAST SK. Keďže pôvodné úvery boli zaťažené ich
bytom boli nútení vyplatiť tieto úvery a na splatenie týchto úverov poskytol im v júli odporca 2/ pôžičku.
Iba túto pôžičku im poskytol. Uviedla, že odporca 2/ im poskytoval finančné prostriedky od r. 2001 a

finančné prostriedky boli vždy vrátené. Poskytnutú pôžičku uzavretú dňa 8.5.2007, ktorú následne bez
jej súhlasu odporcovia uzavreli považuje za fiktívnu, vypracovanú dodatočne a reálne podľa tejto zmluvy
nikdy nič nebolo plnené.

K vytýkaným vadám odvolacieho súdu s preukázaním splatenia dlhov jednotlivých bankových

inštitúciách, akými spôsobmi sa tieto realizovali, t.j. akou mierou a formou sa podieľali jednotlivé osoby
uvádzané v týchto dokladoch na financovaní navrhovateľky a odporcu 1/ ako manželov, bolo potrebné
tieto osoby vypočuť ako svedkov, prípadne aj manželku odporcu 2/ súd z predložených listinných
dôkazov (čl. 28-35 spisu) súd zistil, že dňa 13.6.2007 bola v prospech Poštovej banky realizovaná
odporcom 1/ úhrada v hotovosti 480.000,- Sk, dňa 4.7.2007 suma 263.756,40 Sk predčasné splatenie

úveru Slovenská sporiteľňa č. 0423160372 (na meno V. K.), dňa 4.7.2007 suma 274.837,83 Sk
predčasné splatenie úveru Slovenská sporiteľňa 0423161842 (na meno M. K.), dňa 4.7.2007 suma
271.332,10 Sk predčasné splatenie úveru Slovenská sporiteľňa 0423165632 (na meno M. K.), dňa
4.7.2007 úhrada v hotovosti Poštová banka v sume 208.000,- Sk.

Z pripojeného obsahu spisu v rámci vedenia vyšetrovania ČVS: ORP-272/OEK-ZA-2009 z výsluchu
svedka P. A. zo dňa 26.8.2009 vyplýva, že z poskytnutého úveru finančné prostriedky odovzdal
odporcovi 1/, ktoré peniaze použil na nákup strojov do firmy, úver on nesplácal dohodli sa, že úver
bude splácať V. K. a tento ho aj splatil. Z výsluchu svedka M. K. zo dňa 26.8.2009 vyplýva, že úver vSlovenskej sporiteľni na sumu 300.000,- Sk tieto prostriedky poskytol odporcovi 1/ a akým spôsobom
on tieto použil, uviesť nevedel, úver splácal odporca 1/ a jednorazovo predčasne túto pôžičku uhradil
4.7.2007. Z vyjadrení svedka E. K. dňa 26.8.2009 vyplýva, že bezúčelový úver v Slovenskej sporiteľni

vo výške 300.000,- Sk a peniaze použil na nákup zariadenia do servisu a spoločnosti Dation, s.r.o., v
ktorej pracoval a následne mu brat V. poskytol sumu 271.332,10 Sk, ktorú potom použil na predčasné
splatenie úveru.

Manželka odporcu 2/ na pojednávaní dňa 16.4.2012 uviedla, že jej manžel požičiaval finančné

prostriedky manželom K. z vlastných zdrojov, ktoré on zarobil. Pri požičiavaní peňazí nikdy prítomná
nebola, má to iba z rozprávania jej manžela a pôžičky sa pohybovali v sume 2 mil. Sk a či boli nejako
zabezpečené, o to sa nezaujímala.

K vytýkaným vadám odvolacieho súdu vypočuť aj JUDr. Milana Chovanca, ktorý vo veci prejednával
ako rozhodca a súd neurobil jasný právny záver o tom, z akého titulu nebola navrhovateľka účastníčkou

rozhodcovského konania sp. zn. RK 16/2008, pokiaľ pôžička, o ktorej bolo rozhodované, bola uzavretá
za trvania manželstva, súd vykonal výsluch tohto svedka na pojednávaní dňa 31.1.2011, ktorý uviedol,
že v rozhodcovských veciach, pokiaľ prišiel návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku, poznal
obidvochúčastníkovapoznalajnavrhovateľku,akeďžemuúčastnícizmluvypotvrdili,žedošlokpôžičke
nemal dôvod o pôžičke pochybovať a následne vydal rozhodcovský rozsudok. Súd k ďalšej skutočnosti

udáva, že účastníkom rozhodcovského konania v návrhovom konaní je ten, koho označí žalobca
(navrhovateľ)vosvojomnávrhuakožalovaného(odporca)atentosubjektmástatusúčastníctva.Vdanej
veci za situácie, keď zmluvnou stranou právneho úkonu Zmluvy o pôžičke dňa 8.5.2007 bol len odporca
1/ a odporca 2/, teda zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutého na základe tohto právneho úkonu sú
oprávnení a povinní len strany zmluvy, tiež plnenie zo záväzkového právneho vzťahu môže požadovať

len účastník zmluvy na strane veriteľa a preto ako účastník rozhodcovského konania navrhovateľka ani
nemohla byť, pokiaľ nebola účastníkom tohto záväzkového právneho vzťahu.

K vytýkaným vadám odvolacieho súdu súd nevyhodnotil konanie odporcov 1/ a 2/ pri uzatváraní pôžičky,
nezisťoval, z akého dôvodu už mesiac po uzavretí pôžičky jej účastníci spisovali dohodu o uznaní

záväzkuazakéhotituluodporca2/neoboznámiljusuzavretímtejtopôžičkysdlhom,ktorýztejtopôžičky
vyplýval zo skutkových zistení je nesporné, že písomnou dohodou o uznaní záväzku uzavretej dňa
5.6.2007 účastníci po vzájomnom odsúhlasení pohľadávok potvrdili, že pohľadávka veriteľa na základe
hotovostných pôžičiek finančnej hotovosti z uplynulých období predstavuje ku dňu podpisu tejto dohody
spolu 1.850.000,- Sk a dlžník dlh podľa bodu 1/ uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť

v termíne podľa zmluvy o pôžičke č. 05/2007 zo dňa 8.5.2007. K tomu odporca 1/ uviedol, že ho oslovil
odporca 2/ a opýtal sa, či uzná tento dlh a on s tým nemal žiadny problém, 8.5.2007 dostal peniaze
v hotovosti. Sumu 700.000,- Sk mu odporca 2/ dal ako pôžičku, mali veľa pôžičiek a toto bola jedna
z nich, ktorá nesúvisí s týmto prípadom. O tejto pôžičke navrhovateľka vedela. Odporca 2/ uviedol, že
toto uznanie záväzku urobil po porade svojho právnika, a to na predĺženie premlčacej lehoty a obidvaja

s tým súhlasili.

Zozmluvyopôžičke5/2007zodňa8.5.2007súdzistil,žebolauzavretámedziodporcom1/akodlžníkom
a odporcom 2/ ako veriteľom a veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky (pôžičku)
v sume 1.850.000,- Sk jednorazovo v hotovosti, a to najneskôr do 31.5.2007 a dlžník sa zaviazal za

dojednaných podmienok poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom vo výške 8 % ročne v
celosti a to najneskôr do 31.5.2008. Na splatenie poskytnutej pôžičky sa dlžník zaviazal ručiť svojím
majetkom hlavne nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. 2657 v kat. územie Žilina. Zmluva
bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami dňa 8.5.2007 v Žiline.

Zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 88014-439101/4900 uzavretej dňa 31.5.2007 (čl. 159 spisu) súd
zistil, že bola poskytnutá veriteľom Istrobanka, a.s. a dlžníkom (odporca 1/ a navrhovateľka) vo výške
1.190.000,- Sk na účel kúpy bytu v Košiciach, kat. územie Furča, pričom čerpanie hypotekárneho úveru
bolo realizované v prospech bežného účtu spoločnosti ARTPLAST - SK s.r.o. (v tom čase konateľ
spoločnosti odporca 2/). Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu - kúpna zmluva uzavretej dňa 25.5.2007

medzi prevodcom ARTPLAST - SK s.r.o. (v tom čase konateľ spoločnosti odporca 2/) a nadobúdateľom
odporca 1/ (čl. 389) súd zistil, že predmetom prevodu bol byt č. 70 pre kat. územie Furča, ktorá
kúpna zmluva však nebola predmetom vkladu do katastra nehnuteľnosti a táto skutočnosť nepochybne
vyplynula z výpisu z listu vlastníctva č. 12459 (čl. 377 spisu).K poskytnutému hypotekárnemu úveru od spoločnosti Istrobanka odporca 1/ uviedol, že táto hypotéka
bola použitá na kúpu bytu za účelom jeho ďalšieho predaja a ku kúpe nedošlo, lebo od zmluvy odstúpili.

Peniaze z kúpnej ceny mu boli vyplatené v hotovosti suma 1.190.000,- Sk priamo pánom Labátom a to v
r. 2007 alebo 2008 a tieto prostriedky použili na splatenie dlhov p. Labáta. Jednalo sa o dlhy na kúpu bytu
v r. 2001 a na jeho rekonštrukciu a dovolenky. K prehľadu dlhov písomným podaním (čl. 442) uviedol, že
odporcovi 2/ boli hypotekárnym úverom (ISTROBANKA) splatené pôžičky z rokov 2001-2002 vo výške
1.190.000,- Sk (1.130.000,- Sk pôžička, 60.000,- Sk dohodnutý úrok 2001-2007). Zvyšok požičaných

peňazí vo výške 1.850.000,- Sk ktoré tvorila pôžička z roku 2005 vo výške 275.000,- Sk a peniaze, ktoré
nám poskytol na vyplatenie našich dlhov a dlhov u našich rodinných príslušníkov, aby z Istrobanky mohol
byť poskytnutý úver, mu vrátené neboli.

Odporca 2/ uviedol, že zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 8.5.2007 a priamo dňa 8.5.2007 suma bola
poskytnutá formou hotovosti a myslí si, že bola poskytnutá do 31.5.2007. V čase, kedy bola uzavretá

dohoda o uznaní v júni 2007 zahŕňala dlhy z uplynulých období, ale nie všetky. Pokiaľ išlo o vyplatenú
sumu 700.000,- Sk dňa 13.6.2007 na účet odporcu 1/, jednalo sa o pôžičku na krátkodobý obchod. K
odstúpeniu od zmluvy so spoločnosťou ARTPLAST SK a odporcom 1/ uviedol, že spoločnosť vyplatila
finančné prostriedky odporcovi 1/ v hotovosti a tieto následne boli jemu poukázané ako vrátenie dlhov
z rokov 2001 a 2002 a to vo výške 1.190.000,- Sk a zostal dlh zo zmluvy o pôžičke z 8.5.2007. Presne

uviesť, kedy bola vrátená odporcovi 1/ suma kúpnej ceny nevedel, bolo to do jedného mesiaca po
podpísaní kúpnej zmluvy. V období rokov 2000 až 2007 im poskytol niekoľko pôžičiek, boli to ústne alebo
písomné, avšak bližšie ich špecifikáciu uviesť nevedel.

Z pripojeného obsahu spisu v rámci vedenia vyšetrovania ČVS: ORP-272/OEK-ZA-2009 z výsluchu

odporcu 2/ zo dňa 17.7.2009 a 3.9.2009 vyplýva, že niekedy v r. 2007 zapožičal odporcovi 1/ sumu
1.850.000,- Sk a to tak, že sumu 700.000,- Sk previedol na jeho účet alebo ich a zvyšok sumy mu
dal v hotovosti, ktoré peniaze potreboval na úhradu všetkých dlhov, ktoré mal, aby bol schopný si
vybaviť hypotéku, pričom o tom všetkom vedela aj samotná navrhovateľka a peniaze, pre ktoré sa
vedie exekúcia mu skutočne zapožičal. Sumu 700.000,- Sk mu poukázal na jeho účet a ostatné peniaze

vo výške 1.150.000,- Sk mu postupne dával v hotovosti ako ich od neho požadoval, na základe toho,
ako potreboval uhrádzať jednotlivé dlhy, aké konkrétne dlhy to boli sa vyjadriť nevedel. Z výpisu vkladu
v hotovosti súd nesporne zistil, že vkladateľ (odporca 2/) dňa 13.6.2007 previedol na účet odporcu 1/
vedený v Tatra banke (č.ú. 2617864043/1100) sumu 700.000,- Sk.

V konaní boli nesporné skutočnosti, že rozhodcovským rozsudkom č.k. RK 16/2008 rozhodca JUDr.
Milan Chovanec dňa 23.9.2008 vo veci žalobcu (v tomto konaní odporca 2/) a žalovaného (v tomto
konaní odporca 1/) o zaplatenie 1.850.000,- Sk vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým žalovanému
bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.850.000,- Sk spolu s 8% úrokom z omeškania ročne
z dlžnej sumy od 1.6.2007 do 31.5.2008 a úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy

počítaný od 1.6.2008 do zaplatenia. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2008
a vykonateľnosť dňa 9.10.2008

Ďalej v konaní bolo nesporné, že na základe vykonateľného exekučného titulu a rozhodcovského
rozsudku č. RK 16/2008 bolo začaté exekučné konanie EX 152/08. Uznesením okresného súdu v Žiline

č.k. 20Er 2699/2008-110 (EX 152/2008) zo dňa 30.6.2011 súd povolil odklad exekúcie voči povinnej
2/ (v tomto konaní navrhovateľka) do právoplatného skončenia tohto konania 17C 40/2009 a exekúcie
vedenej na základe rozhodcovského rozsudku č.k. RK 16/2008 (čl. 413).

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p. podľa ktorého súd hodnotí dôkazy, podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, v čítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s §
153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočnosti ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V prejednávanej veci bola podaná žaloba o určenie neplatnosti zmluvy a ide teda o žalobu podľa § 80
písm. c) O.s.p., ktorú považuje zákon za procesne prípustnú len vtedy, ak je na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. Treba tiež uviesť, že pokiaľ sú niektoré žaloby určovacej povahy menoviteupravené zákonom (vyplýva priamo z ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka), nemusí navrhovateľka
preukazovať naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe. O naliehavý právny záujem môže
ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo

buď ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená že buď
musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah (právo už existujúce aspoň v dobe vydania rozhodnutia) alebo
o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom
vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej
ujme. V konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení navrhovateľka preukázala, nakoľko

na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 5789, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a
odporcu 1/ (čl. 5 spisu) vo vedenom exekučnom konaní EX 152/08 exekútorom je zriadené exekučné
záložné právo a stalo sa tým jej právne postavenie neisté a určovacia žaloba má svoje opodstatnenie
v tej situácii, kedy rozhodnutím, ktorým súd takejto žalobe vyhovie sa vytvorí pevný právny základ
pre účastníkov právneho vzťahu in eventum pre inú osobu (osoby), ak by taký procesný výsledok mal
priaznivý dopad na jej právne postavenie.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k
tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia bežné veci týkajúce sa spoločnej
veci môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov;
inak je právny úkon v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka neplatný, avšak len za
predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolá. Pod pojmom „právny úkon týkajúci sa

spoločných vecí“ treba rozumieť každý úkon, ktorý sa týka obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej
veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Len z takéhoto úkonu sú obaja manželia zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva konajú manželia samostatne, ak
na platnosť ich úkonov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Preto ak chce za trvania manželstva a
bezpodielového spoluvlastníctva urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo kúpnu zmluvu) len

jeden z manželov, je z neho zaviazaný alebo oprávnený len o sám.

Občiansky zákonník v § 145 ods. 1 ustanovuje, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí, môže
vybavovať každý z manželov a podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí
nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu

ČSR sp. zn. 3Cz 57/73) a pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Z hľadiska tohto právneho posúdenia platnosti
predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 8.5.2007 je súd toho názoru, že nebol potrebný na jej uzavretie
súhlas navrhovateľky, pretože nešlo o taký právny úkon, ktorý by sa týkal „veci spoločnej“ obidvom
manželom (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tj. veci bezpodielového spoluvlastníctva. Zmluva o

pôžičke je právnym úkonom, ktorý sa týka spoločnej veci v prípade, že jej predmetom sú veci alebo
peniaze, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v čase, kedy došlo k uzavretiu zmluvy.
Právnym úkonom týkajúcim sa spoločnej veci ale nie je zmluva o pôžičke v prípade, že si jeden z
manželov požičiava peniaze od iného občana.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Ide o prejav vôle smerujúci k určitým právnym následkom, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Iba prejavenej vôli (navonok) v dostupnej vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu.

V danej prejednávanej veci súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z posudzovaného písomného
právneho úkonu "Zmluva o pôžičke 5/2007 dňa 8.5.2007 " uzavretého medzi odporcom 1/ a 2/ a pre
rozhodnutie súdu nebolo rozhodujúce či pri posudzovanom právnom úkone odporcom 1/ ide o bežnú
alebo ostatnú vec (§ 145 ods. 1) ale o posúdenie či týmto právnym úkonom pôžička medzi veriteľom

(odporca 2/) a dlžníkom (odporca 1/) vznikla a či jeho právnym dôsledkom ide o záväzok odporcu 1/ za
právneho stavu, keď sa veriteľ domáha v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky (zo Zmluvy
o pôžičke) z majetku tvoriaceho masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tj. navrhovateľky a
odporcu 1/. Preto súd skúmal, či z tohto pohľadu ide o platný právny úkon.Záväzkový právny vzťah (záväzok, obligácia) je právny vzťah, z ktorého jedna strana (dlžník) je povinná
druhej strane (veriteľovi) z daného dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť, a táto

je oprávnená to požadovať.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Je potrebné zo strany súdu zdôrazniť, že zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou
(kontraktom) a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky
dlžníkovi. Akonáhlejezmluvanazákladenávrhuajehoprijatiauzavretá,vznikámedzistranamizáväzný
právny vzťah, ktorého obsahom sú dohodnuté práva a povinnosti, avšak až odovzdaním veci dlžníkovi
satentovzťahmedzinimistávaprávnymvzťahomzpôžičky.Beztohonedôjdekvznikuprávnehovzťahu
pôžičky. Teda nielen iba zmluvným ujednaním, ale odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi

záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané, a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať
vrátenie pôžičky. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že samotná zmluva neposkytuje veriteľovi
žalobný nárok na odovzdanie predmetu zmluvy.

V danej prejednávanej veci Zmluva o pôžičke medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ síce bola uzavretá

písomne dňa 8.5.2007 na sumu 1.850.000,- Sk, ktorú sumu veriteľ mal poskytnúť jednorazovo v
hotovosti a to najneskôr do 31.5.2007 a dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku splatiť v celosti,
a to najneskôr do 31.5.2008. Zároveň medzi účastníkmi bolo dohodnuté v čl. 5 citovanej zmluvy
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka z porušenia tejto zmluvy ručenie majetkom tvoriacim masu
BSM - nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. 2657 v kat. území v Žiline i napriek tomu, že súhlas

navrhovateľky s dispozíciou spoločným majetkom v ich bezpodielovom spoluvlastníctve odporca 1/
nemal. Za týchto okolností dojednanie zmluvy o pôžičke s ručením majetkom tvoriacim masu ich BSM
bez súhlasu manželky (navrhovateľky) sa javí v tomto kontexte ako odporujúce dobrým mravom a
je nepochybné, že predpokladaným cieľom konania odporcu 1/ bolo vytvorenie možnosti exekučného
uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, čo v danom prípade i nastalo. Tiež

konanie oboch účastníkov zmluvy v krátkom časovom horizonte - mesiac po jej uzavretí uzavrieť
následne dohodu o uznaní záväzku (5.6.2007), kedy ešte nenastala ani splatnosť dlhu možno hodnotiť
ako odporujúce dobrým mravom, keď obvykle k uznaniu dlhu dochádza spravidla až v dobe, keď nastala
jeho splatnosť; pričom uznaním záväzku účastníci zmluvy potvrdili pohľadávku na základe hotovostných
pôžičiek z uplynulých období v sume 1.850.000,- Sk, ktoré však už bližšie ani v priebehu tohto konania

nevedeli bližšie identifikovať. V kontexte na uzavretie Zmluvy o hypotekárnom úvere dňa 31.5.2007,
(navrhovateľkou predložená v ďalšom konaní) za účelom nákupu bytu v Košiciach a čerpanie tohto
úveru (1.190.000,- Sk) na ťarchu účtu predávajúceho ARTPLAST SK ( v tejto spoločnosti v tom čase
odporca 2/ bol konateľom) a bolo nesporné, že došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a kúpna cena
bola vrátená odporcovi 1/ a za týchto okolností sa javí súdu viac hodnoverné tvrdenie navrhovateľky

o použití týchto prostriedkov na splatenie predchádzajúcich úverov, ktoré platby v dňoch 4.7.2007 a
13.6.2007 preukázateľne boli realizované odporcom 1/. Vymyká sa z rámca obvyklého hospodárenia
manželov, aby odporca 1/ uzatváral na nie zanedbateľnú sumu pôžičku bez súhlasu navrhovateľky,
pričom v konaní neoznačil žiaden relevantný dôkaz o ich konkrétnom prevzatí a použití a to vzhľadom na
svoju platobnú (ne)schopnosť pri porušení svojho záväzku disponovať tak s nehnuteľnosťou, ktorá bola

spoločným majetkom bez súhlasu druhého manžela. Argumentácia odporcu 2/, že suma 1.190.000,-
Sk predstavovala vrátenie dlhov z rokov 2001 a 2002 a je dlh zo zmluvy o pôžičke z 8.5.2007, zostala
v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. So zreteľom na uvedené súd v ďalšom posudzoval otázku
platnosti právneho úkonu - Zmluvy o pôžičke zo dňa 8.5.2007 a za rozhodujúce považoval zistenie,
či pôžička medzi účastníkmi zmluvného vzťahu vznikla, keď predpokladom existencie dlhu je jeho

vznik. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len podľa okolností, ktoré existovali
v čase jeho urobenia. Zmluva ako dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, tj. úplným a
bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy v danom prípade postráda akýkoľvek dôkaz o
skutočnom odovzdaní „prenechaní“ predmetu pôžičky odporcovi 1/ ako i skutočnosť, že tieto peniaze
veriteľ (odporca 2/) na základe tejto zmluvy skutočne požičal „prenechal“ dlžníkovi. Majúc na zreteli

i tú skutočnosť, že k odovzdaniu peňažnej čiastky môže dôjsť i bezhotovostným prevodom na účet
dlžníka avšak hoci v konaní bolo preukázané, že sumu 700.000,- Sk dňa 13.6.2007 odporca 2/ previedol
na účet odporcu 1/ vedený v Tatra banke, podľa názoru súdu táto suma nepredstavuje pôžičku na
základe uvedeného právneho dôvodu (posudzovaného právneho úkonu zo dňa 8.5.2007), keď samotnýodporca 1/ vo svojom vyjadrení právny dôvod tohto plnenia vymedzil ako „dlh z iného obchodného
vzťahu“ a odporca 2/ uviedol, že išlo „o pôžičku na krátkodobý obchod“. Súd zdôrazňuje, že pri
zmluve o pôžičke ide o reálnu zmluvu, pri ktorej vyžaduje zákon na jej vznik odovzdanie predmetu

pôžičky veriteľom dlžníkovi, k čomu v danom prípade medzi zmluvnými stranami nedošlo. Právny dôvod
vzniku dlhu musí spočívať na platnom úkone a preto i k uznaniu dlhu je potrebná existencia platného
záväzkového vzťahu. Súd je toho názoru, že ak veriteľ (odporca 1/) sa domáha voči dlžníkovi vrátenia
požičanej sumy peňazí (1.850.000,- Sk) v intenciách § 657 Občianskeho zákonníka mal splniť dôkaznú
povinnosť nielen o tom, že uzavrel s dlžníkom v určitej dobe (8.5.2007) zmluvu o pôžičke peňazí a že

peniaze mali byť vrátené v dohodnutej dobe, ale i o tom, že tieto peniaze skutočne požičal dlžníkovi.
Odporca 2/ ako veriteľ v priebehu celého konania súdu hodnoverným spôsobom nijako nepreukázal
nim tvrdenú skutočnosť (odovzdanie predmetu pôžičky) a jeho vyjadrenia navyše boli rozporné (najprv
tvrdil, že celá suma pôžičky bola vyplatená dňa 8.5.2007 v hotovosti, keďže mal bežne doma peniaze
v hotovosti a následne, že časť pôžičky bola poskytnutá prevodom na účet a zvyšok dával postupne
podľa požiadaviek odporcu 1/ na uhrádzanie jednotlivých dlhov). Tiež tvrdenia odporcu 1/ ako dlžníka

o prevzatí sumy neboli jednoznačné a vzbudzovali pochybnosti s prihliadnutím na časový horizont
uzavretého úkonu dňa 8.5.2007 (bez súhlasu manželky), ktorého právnym dôsledkom je exekučné
konanie spoločného majetku (§ 145 ods. 1) a dňa 31.5.2007 uzavretá úverová zmluva na sumu
1.190.000,- Sk na vyplatenie starých dlhov odporcovi 2/. Podľa názoru súdu, ak by mal záväzok odporcu
1/ vzniknúť na základe tohto právneho úkonu dňa 8.5.2007 malo k odovzdaniu peňazí odporcovi 1/

dôjsť najneskôr do 31.5.2007 a ak sa strany dohodli, že predmet pôžičky bude odovzdaný neskôr má
taká zmluva charakter zmluvy o budúcej zmluve, pretože pri zmluve o pôžičke ide o reálnu zmluvu.
Nato, aby vznikol právny vzťah pôžičky na základe posudzovanej zmluvy mohlo dôjsť až odovzdaním
peňazí odporcovi 1/ tj. dlžníkovi, pričom táto skutočnosť v konaní hodnoverným spôsobom preukázaná
nebola; preto pokiaľ k odovzdaniu peňazí nedošlo, medzi zmluvnými stranami právny vzťah pôžičky

nevznikol a ani tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky z tohto právneho úkonu
zo dňa 8.5.2007. V danom prípade neunesenia bremena o existencii pôžičky zo strany zmluvných
strán muselo rozhodnutie súdu potom vyznieť v ich neprospech. Súd tiež poznamenáva, že pokiaľ
podľa tvrdení odporcu 2/, že dlhodobo požičiaval finančné prostriedky manželom (navrhovateľke a
odporcovi 1/) bez tohto, aby mal akýkoľvek písomný dôkaz o reálnom prevzatí peňazí (pôžičky), zostala

jeho argumentácia len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení a ako veriteľ nepostupoval v súlade
so zásadou, že právo patrí bdelým (pozorným, obozretným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí
sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a sú predvídaví aj čo do možnosti vzniku problémov s
preukazovaním reálneho odovzdania pôžičky (reálne prenechanie peňazí v čase uzavretia pôžičky)
a v danom prípade nejde o nepatrnú hodnotu dlhu. Preto súd dospel k záveru, že Zmluva o pôžičke

medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ uzavretá dňa 8.5.2007 na sumu 1.850.000,- Sk, ktorá nezodpovedá
formálnym a materiálnym požiadavkám vyžadovaným zákonom (nielen dohoda strán, ale aj odovzdanie
predmetu pôžičky dlžníkovi) je neplatná.

Preto súd na základe vyššie uvedených právnych záverov návrhu navrhovateľky v celom rozsahu

vyhovel a určil, že zmluva o pôžičke č. 05/2007 uzatvorená medzi odporcom v r. 1/ ako dlžníkom
a odporcom v r. 2/ ako veriteľom zo dňa 8.5.2007, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných
prostriedkov v sume 1.850.000,- Sk v hotovosti j e n e p l a t n á .

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy
konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľka ako úspešný účastník konania si náhradu trov konania uplatnila a jej právny zástupca
vyčíslil trovy konania podaním zo dňa 15.10.2012 (čl. 468 spisu) a to titulom hotových výdavkov sumu
117,46 eur (súdny poplatok 99,50 eur, potvrdenie ČSOB 9,96 eur, výpis z LV 8 eur) a titulom trov
právneho zastúpenia sumu 11.769,28 eur z tarifnej hodnoty 61.408,74 eur za 1 úkon právnej služby
odmena 546,03 eur za 15 úkonov právnej služby.

Súd preskúmal vyčíslenie trov konania a priznal navrhovateľke titulom preukázaných hotových výdavkov
sumu 117,46 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 1.581,85 eur za 13 úkonov právnej služby.
Súd vychádzal z predmetu sporu, a to o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a podľa§ 11 ods. 1 písm. a) základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového
základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. Úkony právnej služby:
- dňa 12.3.2009 prevzatie a príprava v sume 53,49 eur + 6,95 eur režijný paušál

- dňa 13.3.2009 podanie návrhu na súd v sume 53,49 eur + 6,95 eur režijný paušál
- dňa 16.9.2009 účasť na pojednávaní (odročené 1 odmeny) v sume 13,37 eur + 6,95 eur režijný paušál
- dňa 23.11.2009 účasť na pojednávaní v sume 53,49 eur + 6,95 eur režijný paušál
- dňa 15.2.2010 účasť na pojednávaní v sume 55,49 eur + 7,21 eur režijný paušál
- dňa 5.3.2010 odvolanie voči rozhodnutiu vo veci samej v sume 55,49 eur + 7,21 eur režijný paušál,

- dňa 31.1.2011 účasť na pojednávaní v sume 57,- eur + 7,41 eur režijný paušál (x 2 úkony),
- dňa 15.2. 2011 podanie na súd v sume 57,- eur + 7,41 eur režijný paušál
- dňa 4.1.2012 podanie na súd v sume 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál
- dňa 9.1.2012 účasť na pojednávaní v sume 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál
- dňa 16.4.2012 účasť na pojednávaní v sume 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál (x 2 úkony),
- dňa 3.10.2012 podanie na súd v sume 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál

- dňa 10.10.2012 účasť na pojednávaní v sume 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál
náhrada za stratu času spolu v sume 302,88eur
- dňa 31.1.2011 v sume 74,10 eur (Dolný Kubín- Žilina a späť - 6 pol hodín x 12,35 eur)
- dňa 9.1.2012 v sume 76,26 eur (Dolný Kubín- Žilina a späť - 6 pol hodín x 12,71 eur)
- dňa 16.4.2012 v sume 76,26 eur (Dolný Kubín- Žilina a späť - 6 pol hodín x 12,71 eur)

- dňa 10.10.2012 v sume 76,26 eur (Dolný Kubín- Žilina a späť - 6 pol hodín x 12,71 eur)
náhrada cestovného spolu v sume 112,18 eur
(Dolný Kubín- Žilina a späť motorovým vozidlom DK 672AX 106 km)
- dňa 31.1.2011 v sume 27,88 eur (1,280 E/L)
- dňa 9.1.2012 v sume 27,27 eur (1,380 E/L)

- dňa 16.4.2012 v sume 28,50 eur (1,480 E/L)
- dňa 10.10.2012 v sume 28,53 eur (1,485 E/L)
podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 5, § 15, § 16 ods. 3, § 17, § 18 ods. 3 § 20b
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
K odmenám a náhradám je pripočítaná 20% DPH v sume 263,64 eur.

Súd nepriznal úkon právnej služby dňa 31.1.2011 štúdium spisu, stretnutie a porada s klientkou, ktorý
úkon súd pri zmene právneho zastúpenia nepovažoval za účelný, keď za prípravu a prevzatie priznal
odmenu prvému právnemu zástupcovi, ktorého si navrhovateľka zvolila; úkon právnej služby dňa
2.2.2012 stretnutie s klientom a príprava na pojednávanie, ktorý úkon súd nepovažoval za dôvodný,

nakoľko návrhy mala možnosť predniesť priamo na pojednávaní.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal
odporcu 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.699,31 eur k

rukám jej právneho zástupcu tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).