Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/83/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108229204
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108229204.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

Mgr. Dany Ferkovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci žalobcov: 1) H. S., J.. XX. XX. XXXX,
G. I. K., I. XXXX/XX, 2) Jozef S., J.. XX. X. XXXX, G. I. K., I. XXXX/XX, zastúpených JUDr. Ivanom
Jurčišinom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vozárová 5, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa,
a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 310 690 904, zast. JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Ondavská 17, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie, že poistný
vzťah trvá, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 19C/258/2008-267 zo dňa
29.11.2010 a proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 19C/258/2008-265 zo dňa 29.11.2010

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 19C/258/2008-267 zo dňa 29. 11. 2010.

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 19C/258/2008-265 zo dňa 29. 11. 2010.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania spolu vo výške 86,18 € k rukám ich
právneho zástupcu JUDr. Ivana Jurčišina, advokáta, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 19C/258/2008-267 zo dňa 29. 11. 2010 určil, že zrušenie poistnej
zmluvy č. 5001500223 zo dňa 22. 12. 1997 zo strany žalovanej, vykonané listom adresovaným žalobkyni

v 1. rade zo dňa 9. 6. 2008, je neplatné a poistný vzťah založený touto poistnou zmluvou naďalej trvá.
Určil, že zrušenia poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 1. 1998 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.
11. 2002 zo strany žalovanej, vykonané listami adresovanými žalobcovi v 2. rade zo dňa 20. 6. 2008,
sú neplatné a poistné vzťahy založené uvedenými poistnými zmluvami naďalej trvajú. Žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania na účet ich právneho zástupcu, každému vo výške po 468,83
€, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 19C/258/2008-265 zo dňa 29. 11. 2010 vyrubil žalovanej súdny
poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 597 €, ktorý jej uložil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Napadnutým rozsudkom rozhodol o nárokoch žalobcov uplatnených žalobou a upravených na

pojednávaní dňa 9. 10. 2009, ktorými sa žalobkyňa v 1. rade domáhala určenia, že zrušenie poistnej
zmluvy č. 5001500223 zo strany žalovanej, vykonané listom adresovaným žalobkyni v 1. rade zo dňa
9.6.2008 je neplatné, a že poistný vzťah založený touto poistnou zmluvou zo dňa 22. 12. 1997 trvá
naďalej. Žalobca v 2. rade sa domáhal určenia, že zrušenie poistnej zmluvy č. 5001500238 zo dňa28. 1. 1998 a č. 4047700501 zo dňa 15. 11. 2002 zo strany žalovanej, vykonané listami adresovanými
žalobcovi v 2. rade zo dňa 20. 6. 2008, je neplatné a že poistný vzťah založený uvedenými poistnými
zmluvami naďalej trvá. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v

zmysle ust. § 80 ods. 1 písm. c) O. s. p. ( správne má byť § 80 písm. c) O.s.p.- poznámka odvolacieho
súdu ), § 3 ods. 1, § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 575 ods. 1, ods. 2, § 788 ods. 1, § 800 ods. 1, 3
Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, § 12 ods. 1 až 3, § 14a ods. 1 a 2 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve,
§ 31a zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a zmene a doplnení niektorých zákonov uzavrel, že
žalobcovia majú naliehavý právny záujem na predmetnom určení, pretože týmto sa odstráni stav

právnej neistoty žalobcov ohľadne ich právneho postavenia, vyplývajúceho z predmetných poistných
zmlúv. Žalovaná im v podaniach zo dňa 9.6.2008 a zo dňa 20.6.2008 uviedla, že poistné udalosti,
ktoré nastanú po 16.5.2008, už nie sú poistnou zmluvou kryté. V prípade, pokiaľ by poistná udalosť
nastala, žalovaná by na základe vyššie uvedeného neuhradila poistné plnenie, a to aj napriek tomu,
že žalobcovia svoju povinnosť riadne platiť poistné neporušili. Pasívna legitimácia žalovanej vyplýva
z toho, že práve ona je nositeľom povinností vyplývajúcich z predmetnej poistnej zmluvy. Súd prvého

stupňa uzavrel, že žalovaná v konaní nepreukázala, že by došlo k dohode o zmene poistných zmlúv,
pokiaľ ide o možnosť ukončenie poistenia, ani že by bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúca
neplatnosť predmetných poistných zmlúv. V oznámeniach o zániku poistenia žalovaná oznámila, že k
zániku poistenia došlo v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie
PČSP Rapid a.s. Podľa uvedeného ustanovenia však mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ.

Uvedené oznámenia žalovanej teda nemohli spôsobiť deklarované účinky zániku poistenia vzniknutého
na základe predmetných poistných zmlúv. V danom prípade nemožno konštatovať, že by uzavretie
predmetných zmlúv bolo neplatné pre chyby v písaní a počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre
obe strane nepochybný. Dojednaná výška poistných súm bola bez pochýb jedným z určujúcich činiteľov,
ktoré žalobcov viedli k uzavretiu zmlúv so žalovanou. Nemožno hovoriť ani o tom, že by tieto zmluvy

obsahom alebo účelom odporovali zákonu alebo ho obchádzali, ani že by boli v rozpore s dobrými
mravmi.Poisťovňa,akoajinípodnikateliamusírátaťsurčitýmrizikomzpodnikania.Nebolitožalobcovia,
ktorí ponúkali produkt UDP - K, ale žalovaná. Stotožnil sa s argumentáciou žalobcov, že na daný
prípad nemožno ani analogicky použiť výklad ust.§ 50a ods. 3 Obč. zákonníka, ktorý sa týka výlučne
záväzku uzavrieť budúcu zmluvu. Jurisprudencia o nemožnom plnení uvažuje len za kumulatívneho

splnenia troch podmienok, a to počiatočnej nemožnosti, objektívnej nemožnosti a fyzickej nemožnosti
plnenia. Žalovaná v konaní dostatočným spôsobom nepreukázala tvrdenie, že plnenie podľa pôvodnej
zmluvy sa stalo nemožným, a teda v tej časti zaniklo. Ak je splnenie nemožné len subjektívne - iba pre
dlžníka (napr. pre jeho platobnú neschopnosť), záväzok nezaniká. Zo skutočnosti (ktorá navyše nebola
preukázaná), že v zmluve nebola určená výške poistného na základe poistno-matematických metód v

zmysle neskoršieho zákona o poisťovníctve tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť
všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia,
nemožno všeobecne usudzovať, že by táto inak so všetkými potrebnými náležitosťami uzavretá zmluva
svojim obsahom a účelom odporovala zákonu. V danom prípade ide o odlišné okolnosti, ako sú uvedené
v rozsudku NS SR sp.zn. 1Cdo/169/96 z 20. 3. 1997 a pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý

schvaľoval konkrétnevzorceproduktov,jezodpovednýzadôsledkyspôsobenénesprávnoukalkuláciou,
pre žalovanú by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik jej nároku voči
štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jej záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Keďže
v konaní nebolo preukázané, že by bolo poistenie zaniklo niektorým zo zákonom stanovených spôsobov
uzavrel, že poistné vzťahy založené predmetnými zmluvami naďalej trvajú. Z týchto dôvodov žalobe v

celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešným žalobcom priznal právo
na náhradu trov konania voči žalovanej, každému vo výške 468,83 €.

Napadnutým uznesením súd vyrubil žalovanej súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške
597 € v zmysle ust. § 18c ods. 6, § 7 ods. 11, § 4 ods. 2 písm. za), § 2 ods. 2 veta prvá zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 1 písm. b) prílohy zák. č. 71/1992 Zb. Keďže žalobcovia

sa žalobou domáhali šiestich určovacích výrokov, poplatková povinnosť činí 6 x 99,50 €, spolu vo výške
597 €. Žalobcovia podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona sú oslobodení od súdnych
poplatkov a v konaní boli úspešní, preto prešla poplatková povinnosť na žalovanú, ktorá nie je od
poplatku oslobodená.Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, ktoré následne doplnila, z dôvodov podľa

ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) O.s.p. a navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V dôvodoch odvolania predovšetkým namietla, že návrh žalobcov znel na určenie neplatnosti
zrušenia poistných zmlúv a na určenie platnosti poistných zmlúv. Napriek takto znejúcemu petitu žaloby
rozsudok súdu prvého stupňa znie okrem určenia neplatnosti zrušenia poistných zmlúv aj na určenie, že

poistný vzťah naďalej trvá, hoci takéhoto určenia sa žalobcovia nedomáhali. Preto podľa ustanovenia
§ 153 ods. 2 O. s. p. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že poistné vzťahy naďalej trvajú,
súd rozhodoval o inom, ako bolo žalobcami vytýčené a prisúdil niečo iné ako to, čoho sa žalobcovia
domáhali, pričom nejde o prípad, keď mohlo konanie začať aj bez návrhu, a z právneho predpisu
nevyplýva žiaden spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Platnosť poistných zmlúv, uzatvorených
medzi žalobcami a žalovanou, nebola žalovanou nikdy spochybňovaná. Žalobcovia sa tak domáhali

určenia niečoho, čo medzi účastníkmi nebolo sporné a spochybňované, a na takomto určení žalobcovia
nemohli mať žiaden právny záujem, nakoľko ich právne postavenie nebolo z tohto pohľadu neisté. Súd
prvého stupňa preto mal pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobu zamietnuť. Žalobcovia
v súčasnosti už nemajú z predmetných poistných zmlúv voči žalovanej žiadne povinnosti (uhrádzať
poistné), preto ich právne postavenie nie je neisté. Súd vec prejednal a rozhodol o nej, a to naviac

ultrapetitum, prejednal vec, ktorá nebola spornou a rozsudok súdu na doterajšom postavení žalobcov
(ani žalovanej) nič nemení. V konečnom dôsledku nielen neexistencia naliehavého právneho záujmu,
ale aj neexistencia samotného sporu medzi stranami o tom, či je zmluva platná alebo nie, mala mať
za následok zamietnutie žaloby. Základnou spornou otázkou v konaní bola otázka, či došlo k zániku
právneho vzťahu, založeného medzi účastníkmi konania poistnými zmluvami alebo nie, t.zn. určenie,

či tu právny vzťah je alebo nie je. V nadväznosti na to prirodzene aj otázka, ako došlo k zániku tohto
právneho vzťahu. Podľa názoru žalovanej v priebehu trvania právneho vzťahu došlo k vzniku právnej
skutočnosti, ktorá mala za následok zánik tohto právneho vzťahu, a to v dôsledku nemožnosti plnenia
(dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia), majúcej svoj pôvod v zmene právneho predpisu,
zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, ďalej len „zákon o poisťovníctve“), ktorá nastala po uzatvorení

poistných zmlúv medzi žalobcami a žalovanou. Zákonom č. 186/2004 Z. z. bol novelizovaný zákon
č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, do ktorého bol s účinnosťou od 1. 5. 2004 v súvislosti so vstupom
SR do EÚ vložený úplne nový § 31a, v zmysle ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne
sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného
zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických

rezerv a spôsobu ich umiestnenia (pozn. dnes § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve).
Dokazovaním v rámci tohto konania bolo spoľahlivo preukázané (predloženými listinnými dôkazmi
vrátane znaleckého posudku č. 4/2008 spoločnosti AUDIT - spol. s.r.o. ako aj protokolu Národnej
banky Slovenska o vykonanom dohľade č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007), že poistné v prípade
poistného produktu UDP-K u žalovanej nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami

tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, teda že poistné bolo určené v nižšej
výške, ako správne poistno-matematicky malo byť. Podľa ustanovenia § 70a zák. č. 186/2004 Z. z.
bolo povinnosťou žalovanej postupovať v súlade so zákonom a bezodkladne po zistení rozhodujúcich
skutočností (nesprávne určené poistné) zosúladiť svoje právne pomery s novými ustanoveniami zák.

č. 95/2002 Z. z. V dôsledku toho, že žalobcovia neakceptovali návrh žalovanej na vykonanie dohody
o zmene obsahu predmetných zmlúv, došlo u žalovanej ku vzniku objektívnej, následnej právnej
nemožnostiplnenia,nakoľkonemohlaďalejposkytovaťpoistnúochranuvrozsahu,ktorýbolvrozporeso
zákonom, t.j. nemohla byť naďalej viazaná poskytnúť v budúcnosti poistné plnenie v prípade dožitia, ak
toto plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie, ako malo správne poistno-matematicky

byť. Vznikom tejto právnej skutočnosti preto došlo k zániku poistenia, minimálne v časti poistného
plnenia. S poukazom na rozhodnutie NS SR č. 1Cdo/169/96 zo dňa 20.3.1997 (R 109/1998), preto
zmena zákona mala za následok stav, že pôvodne dohodnuté plnenie sa stalo nemožným, pričom táto
nemožnosť plnenia má objektívny charakter, spočívajúci v zmene právneho predpisu, uskutočnenej
po vzniku záväzku. V dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia povinnosť dlžníka zanikla a zanikol aj

záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania. Predmetné poistné zmluvy spadajú plne do režimu podľa
ustanovenia § 67 zákona o poisťovníctve, to znamená, že aj napriek tomu, že poistné zmluvy žalovanej
vznikli pred účinnosťou tohto zákona, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona a poistné musí byť od
účinnosti tohto zákona určené v súlade s § 31a, čo však v prípade predmetných poistných zmlúv bolopreukázané, že tak nie je. Pokiaľ nedošlo k dohode o zmene obsahu zmlúv v tomto smere, zakladá
tento nový právny stav u žalovanej následnú, právnu a objektívnu nemožnosť plnenia, ako plnenia
nedovoleného, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pričom rozpor nastal až po vzniku právneho

vzťahu. Názor žalobcov o tom, že plnenie v tomto prípade je možné splniť za sťažených podmienok, je
mylný. Plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, nie je plnením za sťažených podmienok, ale je plnením
zakázaným, teda právne nemožným, pričom ignorovanie právnej nedovolenosti plnenia by znamenalo
znášať dôsledky s takým konaním spojené, a to v podobe závažných sankcií za porušenie zákona.
Za subjektívne nemožné plnenie, majúce za následok zánik záväzku, podľa ustálenej judikatúry súdov

možno považovať aj tzv. hospodársku nemožnosť (nejedná sa o platobnú neschopnosť), pri ktorej
plnenie je síce možné tak subjektívne, ako aj objektívne, ale bolo by pre dlžníka také ťažké a nevýhodné,
že by ho nebolo možné od neho dôvodne požadovať. Domáhať sa výkonu práva za okolností hrozby aj
opakovaného uloženia vysokých pokút zakladá nemožnosť od žalovanej spravodlivo a dôvodne takéto
konanie požadovať. Ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Názory žalobcov smerujúce k
rezervnému fondu a jeho využitiu a úvahy o stratách, či poklesoch zisku žalovanej sú z pohľadu tohto

konania úplne irelevantné a vôbec sa ho nedotýkajú. Rovnako s touto vecou nesúvisiace a na túto vec
sa nehodiace sú aj názory žalobcov a súdu prvého stupňa o znášaní podnikateľského rizika žalovanou.
Závery súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zmene vzájomných práv a
povinností, vyplývajúcich z predmetných poistných zmlúv, nie sú dôvodné, keďže žalovaná v konaní
túto skutočnosť ani netvrdila. Žalovaná taktiež nikdy netvrdila skutočnosti preukazujúce neplatnosť

zmlúv ani ich nedokazovala, pretože platnosť zmlúv nikdy nespochybňovala. Občiansky zákonník
v ustanovení § 575 zakotvuje účinky následnej, a nie počiatočnej nemožnosti plnenia, pričom tieto
účinky spočívajú v zániku platne dojednaného záväzku, ktorého plnenie bolo na začiatku možné a
až po vzniku právneho vzťahu nastala skutočnosť, ktorá spôsobila jeho následný zánik pre následnú
nemožnosť plnenia, ktorá naviac nemusí byť len fyzická, ale môže byť aj právna a dokonca môže byť aj

subjektívna. Súd prvého stupňa preto nesprávne posúdil daný prípad z pohľadu ustanovenia § 37 ods.
2 Obč. zákonníka, ktoré pojednáva o počiatočnej nemožnosti plnenia, ktorá má za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Na počiatočnú nemožnosť plnenia žalovaná v konaní nepoukazovala a
od začiatku sa dovolávala účinkov následnej nemožnosti plnenia v zmysle ustanovenia § 575 Obč.
zákonníka. Záver súdu prvého stupňa o tom, že žalovaná nepreukázala, že výška poistného v produkte

UDP-K nebola správne určená, nie je v súlade s listinnými dôkazmi predloženými žalovanou, ktorými
bolo nad akékoľvek pochybnosti preukázané, že výška poistného pri tomto poistnom produkte nebola
určená v súlade s neskôr prijatým zákonným ustanovením (§ 31a zákona o poisťovníctve). Súd prvého
stupňa nevykonal žalovanou navrhnutý dôkaz, keď si nevyžiadal z Ministerstva financií SR, resp. od
NBS správny spis, obsahujúci rozhodnutie Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30. 5. 1995,

ktorého vykonanie navrhla žalovaná ako dôkaz za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany
Ministerstva financií SR došlo v roku 1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo
následne v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v roku 2004 dostalo do rozporu so
zákonom a spôsobilo nemožnosť plnenia na strane žalovanej. V prejednávanej veci sa všetky poistné
zmluvy žalobcov dostali vplyvom dvoch okolností (schválenie nesprávnych vzorcov MF SR a zmena

zákona o poisťovníctve) do rozporu so zákonom, a to od 1. 5. 2004. Konkrétne v prejednávanej veci budú
subjektami oprávnenými žiadať náhradu škody žalobcovia a nie žalovaná a subjektom zodpovedným
za škodu bude štát (Ministerstvo financií SR), a nie žalovaná. Preto zodpovednou za túto situáciu v
súvislosti s následnou zmenou právneho predpisu nie je žalovaná, ale štát. Súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil, keď oznámenie žalovanej o zániku poistenia, ktorou oznámila žalobcom

vznik objektívnej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik poistenia, považoval za jednostranný
právny úkon žalovanej, ktorým malo byť neplatne ukončené poistenie. Oznámenie o zániku poistenia
nebolo právnym úkonom žalovanej, ktorým by bolo v rozpore so zákonom ukončené poistenie žalobcov.
Nesprávnym rozhodnutím Ministerstva financií SR, ktoré v roku 1995 schválilo nesprávne určené
poistné pri produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, bola

žalovaná uvedená do omylu v tom, že poistný produkt UDP-K, schválený štátom určenou autoritou,
nemá nedostatky a že ho žalovaná môže ponúkať. Rozsudok súdu prvého stupňa autoritatívne ukladá
žalovanej, aby konala niečo, čo zákon zakazuje, preto je v rozpore s Ústavou SR. Žiadna zo zmluvných
strán nedostatok zistený NBS (nízke poistné) nespôsobila a ani nemohla predvídať. Žalovaná sa v
krátkom čase po zistení uvedenej novej okolnosti aktívne usilovala uzavrieť so žalobcami dohodu,

ktorou by rozpor so zákonom odstránila. Iniciatíva žalovanej nebola úspešná. Zásada, že zmluvy sa
majú plniť, nie je absolútna a má svoje obmedzenia. Podstatná zmena vonkajších, zmluvnými stranami
neovplyvniteľných okolností, o ktorej sa zmluvné strany dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu,
spôsobuje narušenie prirodzenej spravodlivosti medzi zmluvnými stranami a dopadá obzvlášť ťaživo najednu zo zmluvných strán. Je preto okolnosťou, s ktorou je možné spojiť prelomenie zásady pakta sund
servanda v podobe následnej úpravy zmluvného záväzku alebo jeho zániku. Takýto záver podporujú
aj Princípy európskeho zmluvného práva, ktoré majú slúžiť ako všeobecné pravidlá zmluvného práva,

ktoré obsahujú výkladové argumenty a majú charakter univerzálnych právnych princípov. Podľa týchto
princípovvsituácii,aksapouzavretízmluvyobjaviazmenenéokolnosti,ktoréčiniaplneniezozmluvypre
niektorú zo strán extrémne obtiažnym, ak tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné,
vzniká právo, aby dotknutá strana iniciovala jednanie o novom obsahu zmluvy (článok 6: 111 Princípov
európskeho zmluvného práva). V opačnom prípade by žalobcovia nadobudli plnenie za neprimeranú

cenu, síce ekonomicky výhodné, avšak poskytnutie súdnej ochrany takejto situácii by bolo v rozpore
so štandardami spotrebiteľského práva. Súd by mal preto k tejto otázke zaujať eurokomformný prístup.
Žalobcami navrhované usporiadanie pomerov nie je správne, a ani spravodlivé. Trvanie na zmluvnom
vzťahu,vktoromjeinkorporovanáneprimeranácena,spôsobujevýraznúnerovnováhumedzizmluvnými
stranami, nemôže byť preto v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť spravodlivé. Je faktom, že
podmienky, za akých zmluvné strany uzatvorili poistenie, sa pod vplyvom vonkajších okolností podstatne

zmenili. Za danej situácie je nutná korekcia nespravodlivosti vyplývajúcej zo zmluvnej nerovnováhy
spôsobenej následnými udalosťami, ktoré strany nemohli odôvodnenie pri uzavieraní zmluvy predvídať.
Toto je možné dosiahnuť iba za pomoci rozhodovacej činnosti súdu. Namietla taktiež, že prvostupňový
súd opomenul vykonať procesnú povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a dôkazy listinami nevykonal v
súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov
podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), f) O. s. p. a navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil. V dôvodoch odvolania uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne interpretoval a
aplikoval ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/192 Zb. o súdnych poplatkoch, pretože v

tomto konaní žalobcovia sa nedomáhali ochrany svojich práv podľa osobitného predpisu (zákona o
ochrane spotrebiteľa), ale domáhali sa určenia neplatnosti právnych úkonov a platnosti zmlúv. Pre toto
konanie žalobcovia preto neboli oslobodení od súdnych poplatkov. Okrem vyššie uvedených skutočností
žalovaná by nemala byť zaviazaná na náhradu súdneho poplatku ani podľa výsledku v spore, nakoľko
súd prvého stupňa prisúdil žalobcom niečo iné, ako sa títo domáhali. Žalobcovia sa totiž nedomáhali

určenia, že poistný vzťah naďalej trvá. Platnosť poistných zmlúv, uzatvorených medzi žalobcami a
žalovanou, nebola žalovanou nikdy spochybňovaná.

Žalobcoviavovyjadreníkodvolaniužalovanejprotirozsudkuvovecisamejpoukázalinato,žepozornosti
žalovanej zrejme ušlo, že na pojednávaní dňa 9. 10. 2009 došlo zo strany žalobcov k zmene petitu,

ktorá bola súdom pripustená. Je nesporné, že žalobcovia uzatvorili so žalovanou platné poistné zmluvy.
V čase uzatvárania týchto poistných zmlúv žalovanou uvádzané ustanovenia zák. č. 95/2002 Z.z.
ešte neboli účinné. K základným princípom právnej istoty pritom patrí zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Právne úkony realizované za účinnosti jedného zákona musí
neskorší zákon rešpektovať. Preto je potrebné uvedené zmluvy a právne vzťahy z nich vznikajúce

posudzovať podľa platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré
spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z
nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva. V zmysle zákazu retroaktivity
je neprípustné, aby zmena právnej úpravy ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzatvorených
zmlúv. Nebolo preukázané, že práve uvedené zmeny právneho predpisu boli dôsledkom zisteného

nedostatku zo strany orgánu dohľadu. O opaku hovorí aj tlačová správa NBS zo dňa 22. 5. 2008, podľa
ktorej NBS zdôraznila, že žalovanej neuložila zvýšiť poistné u produktu UDP-K. Neobstojí preto obrana
žalovanej, že k zániku záväzku došlo z dôvodu nemožnosti plnenia pre zmenu právneho predpisu.
Nemožnosťplneniapodľa§575Obč.zákoníkazakotvujezánikzáväzkudlžníkaplniť,aksaplneniestane
nemožným, avšak plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť za sťažených podmienok alebo s

väčšími nákladmi. Žalovaná je solventnou spoločnosťou, s dostatočnými finančnými rezervami, ktoré v
momente, keď dôjde k povinnosti plnenia zo strany žalovanej, budú postačovať na splnenie jej záväzku.
Žalovaná nemohla ukončiť poistné vzťahy jednostranným úkonom v rozpore so zmluvou, všeobecnými
poistnými podmienkami a Občianskym zákonníkom. Poistná zmluva je občianskoprávnym vzťahom
medzi žalobcami a žalovanou, v ktorom platí zásada pakta sund servanda, ale aj rovnosť postavenia

účastníkov tohto vzťahu. Vzťah žalovanej a konkrétneho orgánu dohľadu nemôže ovplyvňovať vzťah
súkromného práva, ide výlučne o vzťah žalovanej a orgánu dohľadu. Vykonanie dohľadu NBS nad
poisťovníctvom preto nie je dôvodom pre ukončenie konkrétneho poistného vzťahu, ktorý sa spravujesúkromným právom. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.

Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolaní, rozhodol o návrhu žalovanej na
prerušeniekonaniauznesenímč.k.6Co/83/2011-312zodňa13.6.2012,ktorýmzamietolnávrhžalovanej
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.
6. 2012.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolania žalovanej bez nariadenia pojednávania v
zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a), b), c) d) a f) O. s. p.) a dospel k záveru,
že odvolania žalovanej voči rozsudku a uzneseniu nie sú dôvodné, preto im nie je možné vyhovieť.

Napadnutý rozsudok a uznesenie sú vo výroku vecne správne, preto ich odvolací súd podľa ustanovenia

§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.9.2012 o 9.45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 10.9.2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.

1, 3 O.s.p..

Žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a
f) O. s. p., teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom
postupom súdu (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k iným
vadám, ako sú uvedené v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.
Ktomutoodvolaciemudôvodujepotrebnéuviesť,žesúdniejepovinnývykonaťvšetkynavrhnutédôkazy

účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané
iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu
je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,
že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú

skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a
uvedieprávnevýznamnéskutočnosti,ktoréhocibolitvrdené,súdprvéhostupňanezisťoval,najmäpreto,
že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už

v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta postup súdu z
hľadiska procesnoprávnych predpisov, nie je odvolanie dôvodné. Odvolanie žalovanej proti rozsudku
nie je dôvodné ani pre ďalšie odvolacie dôvody ňou uvádzané.

Namietané procesné pochybenie, že súd prvého stupňa rozhodol nad návrh žalobcov a priznal im niečo,

čoho sa nedomáhali, nie je dôvodné. Súd prvého stupňa uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
9. 10. 2009 za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania pripustil zmenu návrhu a o tomto
zmenenom návrhu aj rozhodol.

Z obsahu zápisníc o pojednávaní (zo dňa 9.10.2009, 1.2.2010 a 29.11.2010) vyplýva, že súd na

nich oboznamoval „obsah prednesov a vykonaných dôkazov“, teda postupoval v zmysle ust. §
118 ods. 2 O.s.p.. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je
prekvapivé, keďže spĺňa požiadavku predvídateľnosti pre účastníkov. Účastníci v priebehu konania
mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam do rozhodnutia vo veci samej a
odôvodnenie napadnutého rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa v súlade

s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku oboznámil obsah listinných dôkazov obsiahnutých v
spise a z týchto dôkazov pri rozhodnutí vo veci samej aj vychádzal.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že ani ďalšie odvolacie dôvody, uvádzané žalovanou
nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Odvolacie argumenty žalovanej boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito sa
súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani skutočnosti uvedené

v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej, odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobcovia majú naliehavý právny
záujem na požadovanom určení v zmysle ustanovenia § 80c O.s.p..

Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia
boloprávožalobcuohrozenéalebokdebybeztohtourčeniasastaloprávnepostaveniežalobcuneistým,

pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti.

V prejednávanej veci požadovaným určením sa odstráni stav právnej neistoty žalobcov ohľadom ich
právnehopostaveniavočižalovanej,vyplývajúcizpredmetnýchpoistnýchzmlúv,keďžespornouotázkou
v tomto konaní bolo, či zrušenie predmetných poistných zmlúv je platné a či poistný vzťah trvá. Samotná
žalovaná totiž tvrdí, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania z predmetných poistných zmlúv zanikol.

Žalovaná vo svojej argumentácii však prehliada, že existencia zmluvného vzťahu nemá vplyv len na
povinnosť poisteného platiť poistné, ale dotýka sa aj ďalších jeho práv a povinností vyplývajúcich
z poistnej zmluvy, z poistných podmienok, ale i zo zákona (§ 799 Občianskeho zákonníka). Preto
zodpovedanieotázky,čidošlokplatnémuzrušeniupoistnýchzmlúvačipredmetnépoistnévzťahytrvajú,
za situácie, keď ich existenciu samotná žalovaná popiera, zakladá opodstatnenosť predmetnej žaloby.

Žalobcovia preto splnili základnú podmienku na podanie žaloby o určenie, keďže na takomto určení
majú naliehavý právny záujem.

V preskúmavanej veci nebolo sporné, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku poistného vzťahu na
základe predmetných poistných zmlúv. Sporným a pre rozhodnutie vo veci podstatným zostalo, či došlo

medzi zmluvnými stranami k zániku poistenia.

Správne preto súd prvého stupňa v prejednávanej veci skúmal, či medzi účastníkmi konania nedošlo
k zmene poistných zmlúv, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, či nedošlo k zániku poistenia zo
zákona, alebo či k zániku poistenia nedošlo iným spôsobom výslovne v zmluve dohodnutým (zrušenie

poistenia v zmysle článku 11 bod 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie). Zároveň
správne súd prvého stupňa ako predbežnú otázku posudzoval, či nedošlo k naplneniu niektorých zo
skutočností spôsobujúcich neplatnosť predmetných poistných zmlúv v nadväznosti na petit žalobného
návrhu.

Správny je záver súdu prvého stupňa, že k zániku poistenia nedošlo zo žiadneho z dôvodov
predpokladaných dohodou zmluvných strán (poistná zmluva a všeobecné poistné podmienky pre
úrazové poistenie) alebo zo zákona tak, ako je bližšie uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého
stupňa, na ktoré odvolací súd poukazuje. Zo skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvého stupňa
nemožno vyvodiť iný právny záver než ten, že zrušenie predmetných poistných zmlúv je neplatné a že

predmetné poistné vzťahy naďalej trvajú.

K odvolacej námietke žalovanej, že v daných prípadoch došlo k zániku poistenia z dôvodu nemožnosti
plnenia podľa ust. § 575 Občianskeho zákonníka, majúcej svoj pôvod v zmene právneho predpisu
(zák. č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve), ktorá nastala po uzatvorení predmetných poistných zmlúv, a

že zotrvávanie v tomto právnom vzťahu bez zmeny jeho obsahu by znamenalo porušenie kogentných
ustanovení zákona o poisťovníctve a nevyhnutne by viedlo k uloženiu sankcií zo strany orgánu dohľadu,
odvolací súd uvádza následovné:

Podľa ustanovenia § 575 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť

dlžníka plniť zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených
podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaná nepreukázala nemožnosť plniť
z predmetných poistných zmlúv v zmysle vyššie citovaných ust.§ 575 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,

preto v prejednávanom prípade z tohto dôvodu nedošlo k zániku poistenia.

Žalovaná uzavretím predmetných poistných zmlúv vstúpila so žalobcami do záväzkového vzťahu
súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorýje príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré
sú založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o
právach a povinnostiach. Predmetný občiansko-právny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§2 ods.1

Občianskeho zákonníka). Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a
Občianskym zákonníkom.

Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchylne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi
predpismi,majútietopredpisyprednosťpredvšeobecnouúpravouObčianskehozákonníka(lexspecialis

derogat legi generali). Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo
v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa
podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre celú oblasť
súkromného práva (§1,§2 ods.2,3 Občianskeho zákonníka).

Zákon č. 195/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predpisom

verejného práva, zameraný na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením,
vykonávaním činností a zánikom poisťovní a zaisťovní, pôsobením poisťovní v iných členských štátoch
a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a spôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek
a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad
poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z.)

Vyššie uvedený zákon o poisťovníctve neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné
podmienky, ktoré by sa týkali uzavierania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností
zmluvných strán, preto ani námietka žalovanej týkajúca sa aplikácie tohto zákona (vrátane §67) na
daný právny vzťah je nepatričná. Ust. § 31a tohto zákona síce ukladá povinnosť poisťovni určovať

výšku poistného za splnenia zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejno-právneho
charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromno-právnych
vzťahov (zmlúv), keďže to zákon výslovne neustanovuje. K zániku predmetných poistných vzťahov preto
nedošlo ani podľa vyššie uvedeného zákona o poisťovníctve.

Dôvody uvádzané žalovanou nespôsobujú nemožnosť plniť z poistnej zmluvy, pretože žalovaná
prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými spôsobmi,
ako len zmenou poistných zmlúv, ktorú síce navrhla žalobcom, títo ju však odmietli.

Pokiaľpretofaktickyaprávnejezáväzoksplniteľný,sťaženiepodmienokplnenia,resp.to,žemožnoplniť

s väčšími nákladmi, nemá za následok zánik záväzku (§ 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pretože
plnenie zo zmluvy nie je vylúčené, resp. zakázané právnym predpisom, na ktorý odkazuje žalovaná (zak.
č. 95/2002 Z. z.), nejde o nemožné plnenie.

Nepatričná je aj námietka žalovanej, že súd prvého stupňa bezdôvodne skúmal platnosť predmetných

zmlúv, keďže ich platnosť nespochybňovala, pretože súd prvého stupňa otázku platnosti predmetných
zmlúv skúmal ako prejudiciálnu otázku, vzhľadom na petit žalobného návrhu.

Pokiaľ súd prvého stupňa nevyhovel návrhu žalovanej vykonať dôkaz oboznámením sa so spisom
MinisterstvafinanciíSR,resp.NBS,obsahujúcomrozhodnutieMinisterstvafinanciíSRč.j.52/1024/1995

zo dňa 30.5.1995 za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií v roku
2005 došlo k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo určené nesprávne poistné
v produktoch UDP-K, správne postupoval súd prvého stupňa pokiaľ takýto dôkaz nevykonal, pretože
vykonanie navrhnutého dôkazu je bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci.

Nepatričné sú aj námietky žalovanej o zodpovednosti štátu (Ministerstva financií SR) za škodu vzniknutú
žalobcom, keďže táto otázka nebola predmetom tohto konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok, vrátane výroku o trovách
konania podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej voči uzneseniu, súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, preto aj
napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd potvrdil.Správne postupoval súd prvého stupňa pokiaľ podľa ustanovenia § 2 ods.2 zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh žalovanú. V tomto konaní žalobcovia sa
domáhali ochrany svojho práva zo zmluvného vzťahu, ktorý má všetky znaky vzťahu spotrebiteľského

(zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), preto sa osobné oslobodenie od poplatkovej povinnosti
vzťahuje na všetky poplatkové úkony, alebo konania súdov, pokiaľ ich žiada žalobca ako spotrebiteľ.

Keďže žalobcovia v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. sú oslobodení od
súdnych poplatkov, a boli úspešní, prešla poplatková povinnosť na žalovanú, ktorá nie je od poplatku

oslobodená.

Odvolacia námietka žalovanej, že súd prvého stupňa prekročil návrhy účastníkov, je nedôvodná, pričom
v tej súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené vyššie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil aj napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219

ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto právo
na náhradu trov konania. Úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré si uplatnili

vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej. Úspešným žalobcom patrí náhrada trov právneho zastúpenia podľa
ust. § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 písm. b), § 15, § 16 ods. 3 a §
18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení novely č. 232/2010 za jeden úkon právnej služby vo výške 28,50 € (50 % z 57 €), čo činí 28,50
€, režijný paušál 7,41 € a 20 % z DPH, čo činí 7,18 €, spolu 43,09 €. Keďže ide o zastupovanie dvoch

osôb, žalobcom patrí 2 x 43,09 €, čo činí 86,18 €.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.