Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/107/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010270
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3812010270.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Petra Tótha na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. septembra 2012
prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prievidzi v trestnej veci obvineného

T. T.

nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom N. - O. č. XXX, t. č. v mieste bydliska,

ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu v Prievidzi č. k. 3T/86/2012-137 zo dňa 23.05.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Na obvineného T. T. podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prievidzi obžalobu č. 2Pv 642/11-9 zo

dňa 11.04.2012 pre trestný čin podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného do 01.12.2003.
Žalovaného skutku sa mal dopustiť v období od 22.10.2002 do 04.11.2003. Uznesením Okresného súdu
v Prievidzi č.k. 3T/86/2012-137 zo dňa 23.05.2012 bolo podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s použitím
§ 215 ods. 1 písm. d) Tr. por., § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. trestné stíhanie z dôvodu premlčania ako
neprípustné zastavené. Z dôvodov uznesenia vyplýva, že v predmetnej trestnej veci je premlčacia doba
tri roky, pričom posledný úkon smerujúci k trestnému stíhaniu obvineného bol urobený dňa 22.12.2005

a tento spočíval vo vyžiadaní si správ na obvineného. Keďže ďalší úkon a to výsluch obvineného bol
vykonaný až dňa 23.09.2011, trojročná premlčacia doba uplynula dňom 22.12.2008.

Proti tomuto uzneseniu podala prokurátorka okresnej prokuratúry v zákonnej lehote sťažnosť. V
písomných dôvodoch sťažnosti poukazovala na to, že vyšetrovateľ aj počas plynutia premlčacej doby
vykonal úkony smerujúce k trestnému stíhaniu páchateľa a to vydaním uznesenia o pokračovaní v

trestnom stíhaní zo dňa 23.01.2008, ktoré stíhanie bolo dňa 31.01.2006 prerušené pre neprítomnosť
svedka T., ďalšie úkony vedúce k trestnému stíhaniu páchateľa boli vykonané dňa 11.01.2009 - č.l.
29 konceptu vyšetrovacieho spisu, dňa 11.01.2010 - č.l. 19 a dňa 22.02.2010 - č.l. 30 konceptu
vyšetrovacieho spisu. Žiadala preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil ako nezákonné a
okresnému súdu prikázal vo veci konať a rozhodnúť.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a
dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky nie je dôvodná.

Podľa § 67 ods. 3 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2003 sa premlčanie trestného
stíhania prerušuje oznámením alebo vznesením obvinenia pre trestný čin o premlčanie ktorého ide, ako

aj po ňom nasledujúcimi úkonmi policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu, smerujúcimik trestnému stíhaniu páchateľa alebo podľa písm. b) citovaného ustanovenia vtedy, ak páchateľ spáchal
v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.

Prerušenie plynutia premlčacej doby oznámením alebo vznesením obvinenia pre trestný čin o
premlčanie ktorého ide v danom prípade neprichádzalo do úvahy, pretože predmetné uznesenie bolo
vydané dňa 07.07.2004 a obvinenému bolo doručené dňa 14.07.2004. Pokiaľ ide o úkon spočívajúci
vo vydaní uznesenia o prerušení trestného stíhania, tento úkon nemožno procesne dávať na úroveň
oznámenia alebo vznesenia obvinenia, prípadne zastavenia trestného stíhania. Úkony smerujúce k

trestnému stíhaniu páchateľa, ktoré po oznámení alebo vznesení obvinenia prerušujú premlčanie,
sú napríklad predvolanie obvineného k výsluchu, vydanie príkazu na dodanie do väzby, opatrenie
k vypátraniu pobytu obvineného ako aj rozhodnutie o zastavení trestného stíhania. Premlčanie
neprerušujú úkony, ktoré nesmerujú priamo k trestnému stíhaniu obvineného ako je napríklad výsluch
svedka, vyžiadanie znaleckého posudku a podobne. Teda úkon spočívajúci v prerušení trestného
stíhania z dôvodu neprítomnosti svedka T., ktorý súvisí s nemožnosťou vypočutia tohto svedka,

nemožno považovať za úkon smerujúci priamo k trestnému stíhaniu obvineného tak, ako to má na mysli
citované ustanovenie Trestného zákona. Ako vyplynulo zo spisového materiálu, trestné stíhanie bolo
pre neprítomnosť svedka T. prerušené dva krát a to 31.01.2006 a 09.05.2008 a pokračované bolo nie
z dôvodu odpadnutia tejto prekážky, ale preto, že vo veci bolo potrebné vykonať iné procesné úkony.
Pokiaľ ide o procesné úkony uvádzané prokurátorkou v sťažnosti, dňa 11.01.2009 išlo o žiadosť o

šetrenie pobytu T., dňa 11.01. 2010 išlo o takú istú žiadosť a dňa 22.02 2010 išlo o vykonania previerky
k jeho pobytu. Teda opätovne nešlo o úkony smerujúce priamo k trestnému stíhaniu obvineného, ale ku
svedkovi, čo sa v zmysle vyššie uvedeného výkladu tohto ustanovenia Trestného zákona nepovažuje
za dôvod prerušenia premlčacej doby.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd považoval napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za
správne a zákonné a sťažnosť prokurátorky ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.