Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. september 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1T/46/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1001896653
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1001896653.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov
JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Karola Kováča v trestnej veci obžalovaného Q. Q. a spol, pre
pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení účinnom v
čase spáchania skutku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. septembra 2012 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

X./Miroslav Q., nar. XX. XX.X XXX/XXXX v V., trvale bytom V., S. XXXX/XX
2./ Ing. B. F., nar. XX. XX.XXXX/XXX v V. O., trvale bytom O., O. XX
3./JUDr. H. G., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v O., trvale bytom Q., K. XXX
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý ch,
ž e
v bode I.
obžalovaný Q. Q., majiteľ firmy P., W. firma V., so sídlom v Bratislave, P. č. 2, uznal v roku 1994

neexistujúci záväzok v sume 500.000.000,-Kčs, ktorý mal vzniknúť jeho firme k firme Y. F., S.. XX/A,
O. P., zastúpenej konateľkou Z. C. a obžalovaný H.. B. F., spolumajiteľ firmy O. spol. s r.o. so sídlom
Bratislava, P. č. 2 uznal v roku 1993 neexistujúci záväzok v sume 100.000.000,-Kčs, ktorý mal vzniknúť
jeho firme k firme Y. F. P., zastúpenej prokuristom X. K., D. č. 17, Praha a tieto začali uhrádzať
formou clearingového zúčtovania v tzv. „starom bloku“ v pomere 1,-Sk ku 1,-Kč v roku 1993 a 1994
prostredníctvom účtu firmy Q. spol. s r.o. číslo XXXXXX-XXX/XXXX založeného v H. a rozvojovej banke,

a.s. Bratislava a osobného účtu na meno H.. B. F. číslo XXXXXXXXXX/XXXX založeného v Tatra
banke, A.S. B. nábrežie 5, Bratislava dňa 08.12.1992 a osobného účtu na meno Q. Q., S. XXXX, V.,
číslo XXXXXXXXXX/XXXX založený v Tatra banke a. s. Bratislava dňa 09.02.1994, na účet číslo
XXXXX-XXX/XXXX firmy Y. F. P. založený v Komerčnej banke Praha a účet číslo XXXXXX XXXX/XXXX
neexistujúcej firmy H. I. spol. s r.o. Praha, B. č. 8, založený v Investičnej a poštovej banke a.s. Praha,
Perlová č. 1 na odcudzený občiansky preukaz na meno B. W., trvale bytom V., I. č. XXXX/X nasledovne:
ÚHRADY ZO SLOVENSKEJ REPUBLIKY DO ČESKEJ REPUBLIKY VYKONANÉ OBŽALOVANÝM

ING. B. F.

Dátum príkazu Číslo účtu suma v Sk suma v euro celková škoda z danej platby pre SR
na úhradu v Sk v euro
22.4.1993 XXXXXX-XXX 120 000 Sk 3 983,27 € 29 933,85 Sk 993,62 €

30.4.1993 XXXXXX-XXX 900 000 Sk 29 874,53 € 223 765,17 Sk 7 427,64 €
04.05.1993 XXXXXX-XXX 200 000 Sk 6 638,78 € 49 643,54 Sk 1 647,86 €
30.05.1993 XXXXXX-XXX 800 000 Sk 26 555,14 € 192 320,46 Sk 6 383,87 €
14.07.1993 XXXXXX-XXX 880 000 Sk 29 210,65 € 206 635,48 Sk 6 859,04 €
11.08.1993 XXXXXXXXXX 980 000 Sk 32 530,04 € 227 337,23 Sk 7 546,21 €
23.08.1993 XXXXXXXXXX 1 050 000 Sk 34 853,61 € 239 056,97 Sk 7 935,24 €
17.09.1993 XXXXXXXXXX 7 940 000 Sk 263 559,72 € 1 787 742,75 Sk 59 342,19 €

28.09.1993 XXXXXXXXXX 5 700 000 Sk 189 205,34 € 1 277 085,66 Sk 42 391,48 €06.10.1993 XXXXXXXXXX 3 300 000 Sk 109 539,93 € 729 886,34 Sk 24 227,79 €
14.10.1993 XXXXXXXXXX 6 000 000 Sk 199 163,51 € 1 322 258,55 Sk 43 890,94 €
25.10.1993 XXXXXXXXXX 6 000 000 Sk 199 163,51 € 1 315 648,21 Sk 43 671,52 €

05.11.1993 XXXXXXXXXX 7 400 000 Sk 245 635,00 € 1 599 729,64 Sk 53 101,30 €
24.11.1993 XXXXXXXXXX 1 630 000 Sk 54 106,09 € 349 283,72 Sk 11 594,10 €
24.11.1993 XXXXXXXXXX 5 620 000 Sk 186 549,82 € 1 222 777,89 Sk 40 588,79 €
02.12.1993 XXXXXXXXXX 7 780 000 Sk 258 248,69 € 1 643 932,76 Sk 54 568,57 €
13.12.1993 XXXXXXXXXX 8 200 000 Sk 272 190,13 € 1 723 723,10 Sk 57 217,12 €

05.01.1994 XXXXXXXXXX 4 900 000 Sk 162 650,20 € 1 009 473,03 Sk 33 508,37 €
14.01.1994 XXXXXXXXXX 4 000 000 Sk 132 775,68 € 820 499,03 Sk 27 235,58 €
18.01.1994 XXXXXXXXXX 3 700 000 Sk 122 817,50 € 757 497,81 Sk 25 144,32 €
01.02.1994 XXXXXXXXXX 5 800 000 Sk 192 524,73 € 1 168 730,71 Sk 38 794,75 €
03.02.1994 XXXXXXXXXX 2 600 000 Sk 86 304,19 € 523 401,43 Sk 17 373,74 €
14.02.1994 XXXXXXXXXX 8 100 000 Sk 268 870,74 € 1 621 817,98 Sk 53 834,49 €

29.03.1994 XXXXXXXXXX 2 500 000 Sk 82 984,80 € 484 282,36 Sk 16 075,23 €
29.03.1994 XXXXXXXXXX 5 000 000 Sk 165 969,59 € 968 564,72 Sk 32 150,46 €
18.04.1994 XXXXXXXXXX 1 800 000 Sk 59 749,05 € 341 996,37 Sk 11 352,20 €
SPOLU 102 900 000 Sk 3 415 654,25 € 21 837 024,76 Sk 724 856,43 €

ÚHRADY ZO SLOVENSKEJ REPUBLIKY DO ČESKEJ REPUBLIKY VYKONANÉ OBŽALOVANÝM Q.
Q.

Dátum príkazu Číslo účtu suma v Sk suma v euro celková škoda z danej platby pre SR
na úhradu v Sk v euro
15.02.1994 XXXXXXXXXX 1 XXX 000 Sk 46 471,49 € 280 176,28 Sk 9 300,15 €
28.02.1994 XXXXXXXXXX 5 000 000 Sk 165 969,59 € 994 225,31 Sk 33 002,23 €
02.03.1994 XXXXXXXXXX 5 000 000 Sk 165 969,59 € 981 802,41 Sk 32 589,87 €

08.03.1994 XXXXXXXXXX 5 500 000 Sk 182 566,55 € 1 076 746,77 Sk 35 741,44 €
11.03.1994 XXXXXXXXXX 5 000 000 Sk 165 969,59 € 977 389,85 Sk 32 443,40 €
18.03.1994 XXXXXXXXXX 6 000 000 Sk 199 163,51 € 1 168 749,43 Sk 38 795,37 €
22.03.1994 XXXXXXXXXX 5 500 000 Sk 182 566,55 € 1 069 196,39 Sk 35 490,82 €
28.03.1994 XXXXXXXXXX 5 000 000 Sk 165 969,59 € 969 055,01 Sk 32 166,73 €

08.04.1994 XXXXXXXXXX 8 000 000 Sk 265 551,35 € 1 527 799,50 Sk 50 713,65 €
08.04.1994 XXXXXXXXXX 6 500 000 Sk 215 760,47 € 1 241 337,09 Sk 41 204,84 €
18.04.1994 XXXXXXXXXX 14 200 000 Sk 471 353,65 € 2 697 971,33 Sk 89 556,24 €
19.04.1994 XXXXXXXXXX 9 000 000 Sk 298 745,27 € 1 709 102,57 Sk 56 731,81 €
20.04.1994 XXXXXXXXXX 10 500 000 Sk 348 536,15 € 1 992 927,19 Sk 66 153,06 €

22.04.1994 XXXXXXXXXX 18 400 000 Sk 610 768,11 € 3 488 772,45 Sk 115 806,03 €
27.04.1994 XXXXXXXXXX 13 500 000 Sk 448 117,90 € 2 553 102,72 Sk 84 747,48 €
27.04.1994 XXXXXXXXXX 11 800 000 Sk 391 688,24 € 2 231 600,90 Sk 74 075,58 €
29.04.1994 XXXXXXXXXX 24 000 000 Sk 796 654,05 € 4 534 159,89 Sk 150 506,54 €
02.05.1994 XXXXXXXXXX 10 000 000 Sk 331 939,19 € 1 866 843,26 Sk 61 967,84 €

03.05.1994 XXXXXXXXXX 1 500 000 Sk 49 790,88 € 279 880,55 Sk 9 290,33 €
04.05.1994 XXXXXXXXXX 22 000 000 Sk 730 266,22 € 4 102 774,16 Sk 136 187,15 €
04.05.1994 XXXXXXXXXX 10 000 000 Sk 331 939,19 € 1 864 897,35 Sk 61 903,25 €
06.05.1994 XXXXXXXXXX 12 000 000 Sk 398 327,03 € 2 235 541,72 Sk 74 206,39 €
06.05.1994 XXXXXXXXXX 10 000 000 Sk 331 939,19 € 1 862 951,43 Sk 61 838,66 €

09.05.1994 XXXXXXXXXX 16 200 000 Sk 537 741,49 € 3 013 252,74 Sk 100 021,67 €
11.05.1994 XXXXXXXXXX 12 000 000 Sk 398 327,03 € 2 229 703,97 Sk 74 012,61 €
11.05.1994 XXXXXXXXXX 12 000 000 Sk 398 327,03 € 2 229 703,97 Sk 74 012,61 €
12.05.1994 XXXXXXXXXX 11 100 000 Sk 368 452,50 € 2 061 396,19 Sk 68 425,82 €
12.05.1994 XXXXXXXXXX 11 000 000 Sk 365 133,11 € 2 042 825,05 Sk 67 809,37 €

12.05.1994 XXXXXXXXXX 5 200 000 Sk 172 608,38 € 965 699,11 Sk 32 055,34 €
13.05.1994 XXXXXXXXXX 24 600 000 Sk 816 570,40 € 4 566 106,18 Sk 151 566,96 €
SPOLU 311 900 000 Sk 10 353 183,30 € 58 815 690,76 Sk 1 952 323,27 €čím spôsobili Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej republiky škodu
obžalovaný Q. Q. v sume 58 815 690,76 Sk (1 952 323,27 €) a obžalovaný H.. B. F. v sume 21 837
024,76 Sk (724 856,43 €).

V bode II.
obžalovaný X.. H. G., ako majiteľ firmy W. spol. s r.o. v Q., K. č. XXX v rozpore s uzatvorenou zmluvou
XXXX/XX-XXsfirmouS.H.spol.sr.o.Bratislava,Bartoňovač.19zodňa02.05.1994,prevzalnazáklade
protokolu uzatvoreného dňa 03.05.1994 s neexistujúcou firmou H. I. spol. s.r.o. Praha, B. č. 8 záväzok,
ktorý vznikol úverovou zmluvou medzi firmou S. H. spol. s.r.o. Bratislava, Bartoňova č. 19 a AB O.,

a.s. Q. O., Bělská č. 151, filiálka S. nad B. na sumu 88 000 000,-Kčs potom, čo doposiaľ neznáma
osoba zamenila dňa 17. 05.1994 v zmenárni Slovenskej sporiteľne na Štúrovej ulici v Bratislave sumu
16 200 000 Kč na sumu 18 306 000,- Sk, v rovnaký deň vložil sumu 18 600 000,-Sk (617 406,89
€ ), na účet svojej firmy č. XXXXXXX XXX/XXXX založený vo B. a.s. Bratislava pobočka centrum, s
príkazom na úhradu do Českej republiky firme H. I., spol. s.r.o, V. formou clearingového zúčtovania
v tzv. „starom bloku“ a k uvedenej finančnej transakcii predložil úverovú zmluvu č. XX/X/XX medzi

AB O. a.s., Mladá Boleslav, filiálka S. nad B., Štefánikova 620 a S. H. spol. s r.o. O. 19, Bratislava zo
dňa 27.11.1992 s prílohou a dodatkom, zmluvu č. XXXX/XX-XX a protokol o splátkach záväzku na
úhradu do 20.05.1994 sumu 20 000 000,- Sk (663 878,38 €), do 31.05.1994 sumu 20 000 000,-Sk
(663 878,38 €), do15.06.1994 sumu 35 000 000,- Sk (1 161 787,16 €) a do 30.06.1994 sumu 20 000
000,- Sk (663 878,38 €), čím by v prípade zrealizovania týchto úhrad vznikla Slovenskej republike v

zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej republiky škoda 17 272 747,13 Sk ( 573 350,17€ ). Keďže
dňa 19.05.1994 sa informoval v banke o stave platby a po zistení, že platba bola zaslaná na posúdenie
Národnej banke Slovenska, dňa 20.5.1994 vypísal pre Q. I. šek na výber sumy 18 599 000,- Sk (617
373,70 €) a k uvedeným transakciám nedošlo.

t e d a
v bode I.
obžalovaní 1./ Q. Q. a 2./ H.. B. F.
na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli iného do omylu a spôsobili tak na cudzom
majetku škodu veľkého rozsahu,

v bode II.
obžalovaný 3./ X.. H. G.
dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu a v úmysle ho spáchať, na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedol iného
do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, pričom k dokonaniu trestného činu

nedošlo.

č í m s p á c h a l i
v bode I.
obžalovaní X./Miroslav Q. a 2./ H.. B. F.

pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení účinnom
v čase spáchania skutku.

v bode II.
obžalovaný 3./ X.. H. G.
pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení
účinnom v čase spáchania skutku.

Za to sa
o d s u d z u j ú
1./ obžalovaný Q. Q. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania
skutku s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku na
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku sa na výkon
uloženého trestu zaraďuje do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Súčasne sa z r u š u j e výrok o treste právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I z 29. 01.
2004 sp. zn. 1T/350/2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 21. 02. 2006 sp. zn.5To/120/2004 a výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu rozsudku Okresného súdu Martin z 25.
10. 2011 sp. zn. 3T/103/2007, právoplatného dňa 28. 10. 2011, ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmeny ku ktorým došlo zrušením, stratili podklad.

2./ obžalovaný H.. B. F. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania
skutku na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku sa na výkon
uloženého trestu zaraďuje do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
3./ obžalovaný X.. H. G. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania

skutku s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku na
trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania
skutku sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje sa mu skúšobná doba v
trvaní 3 ( tri ) roky.
Podľa § 228 ods.1Tr. por. účinného do 31.12.2005 poškodenej Slovenskej republike, v zastúpení

Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 5, sú povinní nahradiť
škodu obžalovaný Q. Q. vo výške 1 952 323,27 Eur a obžalovaný Ing. Vladimír Gališ vo výške 724
856,43 Eur, každý s úrokom z omeškania vo výške 19,5% p. a. od 19. 12. 1995 do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave dňa 3. decembra 2001 pod sp. zn. 2Kv 13/01 podala

podľa § 176 ods. 1 Tr. por. obžalobu na obžalovaných Q. Q., H.. B. F. a X.. H. G., a to na obžalovaného
Q. Q. pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v bode 1/, podbody I. 1.1 až
1.59, II., III., IV., pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v bode 2/, podbody
I., II. a na obžalovaných Q. Q., H.. B. F. a X.. H. G., ako členov organizovanej skupiny pre pokračujúci
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. sčasti v štádiu pokusu podľa

§ 8 ods. 1 Tr. zák. v bode 3/, podbody I., II., na tom skutkovom základe, ako je uvedené v bodoch 1/,
2/, 3/ obžaloby.
Krajský súd predmetnú obžalobu prijal (ešte v predchádzajúcom zložení senátu), pričom uznesením
zo dňa 28.08.2002 sp. zn. 1T/46/01 postupom podľa § 23 ods. 1 Tr. por. vylúčil zo spoločného
konania časť žalovanej trestnej činnosti obžalovaného Q. Q. podľa obžaloby pre pokračujúci trestný

čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., v bode 1/I. 1.1. až 1.59.,II.,III. a IV. a pre pokračujúci
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v bode 2/I. a II. obžaloby na tam uvedenom
skutkovom základe, týkajúcej sa obž. Q. Q., v záujme urýchlenia trestného konania, ktorá bola následne
zaevidovaná pod sp. zn. 1T/23/02 a následne uznesením z 03.03.2010 právoplatne skončená
zastavením tejto časti trestného stíhania podľa § 231 ods. 1 Tr. por., § 223 ods. 1 Tr. por., z dôvodu §

11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. účinného do 31.12.2005, per analogiam, pre jeho neprípustnosť.
Ohľadne zostávajúcej, predmetnej stíhanej trestnej činnosti všetkých troch obžalovaných podľa bodu 3./
obžaloby Krajský súd v Bratislave prvý krát rozhodol rozsudkom dňa 24.11.2004, na základe ktorého
boli všetci traja obžalovaní Q. Q., H.. B. F. a X.. H. G. uznaní za vinných a to obžalovaní Q. Q. a H..
B. F. v bode I. rozsudku z pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a

obžalovaní Ing. B. F. a X.. H. G. v bode II. rozsudku z pokusu trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, §
250ods.1,ods.4Tr.zák.navpodstatenezmenenomskutkovomzákladepodanejobžaloby.Obžalovaný
Q. Q. bol odsúdený podľa § 250 ods. X Tr. zák. (účinného v čase spáchania skutku) s použitím § 35 ods.
X Tr. zák. k súhrnnému odňatia slobody vo výmere XX rokov, so zaradením pre výkon trestu odňatia
slobody do I. nápravnovýchovnej skupiny podľa § 39a ods. X Tr. zák., za súčasného zrušenia výroku o

treste I. rozkazu R. súdu G. z XX.XX.XXXX, sp. zn. 3T/534/2000.
Obžalovaný H.. B. F. bol odsúdený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. (účinného v čase spáchania skutku) s
použitím § 35 ods. 2 k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov, pre výkon ktorého bol
zaradený podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do I. nápravnovýchovnej skupiny a zároveň bol zrušený výrok o
treste rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 15.04.2002, sp.zn. 2T/63/2001.

Obžalovaný X.. H. G. bol odsúdený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. (účinného v čase spáchania skutku) k
trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov a zaradený pre výkon trestu podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do
I. nápravnovýchovnej skupiny.
Súčasne podľa § 228 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal nahradiť poškodenej strane Ministerstvu financií
Slovenskej republiky škodu obžalovaných Q. Q. vo výške 58.815.690.76 Sk a H.. B. F. vo výške

21.837.024,73 Sk.Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. bola so zvyškom nároku na náhradu škody poškodená strana Ministerstvo
financií Slovenskej republiky odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach.
Na podklade odvolaní všetkých troch obžalovaných proti tomuto rozsudku rozhodoval uznesením

Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 24.11.2004 pod sp. zn. 2To/59/2005, ktorým zrušil tento rozsudok
v celom rozsahu a vec vrátil tunajšiemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol,
podrobne rozviedol, čoho sa všetci traja obžalovaní svojimi odvolaniami domáhali, akými vadami trpelo
predchádzajúce konanie a napadnutý rozsudok a v akom smere má v novom konaní krajský súd doplniť
dokazovanie.

Senát krajského súdu, vzhľadom na zmenu zákona a zmenu zloženia senátu musel po zrušení veci
vykonať znovu celé dokazovanie. Na rozdiel od písomne podanej obžaloby, na hlavnom pojednávaní
prokurátor zmenil právne posúdenie konania všetkých troch obžalovaných v bode 3./ obžaloby, ktorý
navrhol právne kvalifikovať ako pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 ods. 3 písm. a), ods.
4, sčasti ( v bode II.) v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. s tým, že vypustil právne posúdenie
spáchania činu ako organizovanej skupiny a pre zárobok.

V novom súdnom konaní boli ku skutku bodu 3./obžaloby opätovne vypočutí všetci traja obžalovaní.
Obžalovaný Q. Q. poprel spáchanie skutku a keďže následne využil svoje zákonné právo a odmietol
vypovedať, postupom podľa § 207 ods. 2 Tr. por. boli prečítané všetky jeho predchádzajúce výpovede.
Od začiatku prípravného konania spáchanie žalovaných skutkov popieral. Uviedol, že v roku 1990
podnikal so svojou firmou SF P. Púchov so sídlom na Družstevnej ulici č. 2 v Bratislave a že na rovnakej

adrese mal sídlo i jeho bývalý spolužiak, spoluobžalovaný H.. B. F., ktorý ho v mesiaci október 1990
oslovil, že pozná v Prahe zahraničnú firmu H. I., ktorá má záujem podnikať na Ukrajine. Následne mu
aj dohodol stretnutie v Prahe, kde jednal s konateľkou tejto firmy a dohodli sa, že firma Inter I. vstúpi do
aktivít SF P. Púchov vo forme tichého spoločníka na jeho investovanie na Ukrajine (stavba domčekov) s
vkladom dva krát po 250 000 000,-Kčs s tým, že so splácaním dlhu, na základe ústnej dohody, mal začať

začiatkom roku 1992 a celý dlh (500 000 000,-Kčs) vyplatiť do 3 až 5 rokov spolu s úrokmi, v akej výške
nevedel uviesť. Spísali zmluvu o tichom spoločenstve a peniaze mu odovzdali v Prahe. Tieto investoval
do aktivít na Ukrajine, ale odmietol vypovedať, akým spôsobom. V roku 1993 ho vyhľadal obžalovaný
H.. B. F. a oznámil mu, že musí dať tieto záväzky do poriadku a firme H. I. začať vracať 500 000 000,-
Kčs dlh. Najskôr mu odovzdal sumu 100 000 000,- Sk., po 2-3 týždňoch ďalšiu sumu 100 000 000,- Sk a

do mesiaca sumu 120 000 000,- Sk. Potvrdenie mu nedal. Nevedel uviesť, akým spôsobom obž. H.. B.
F. realizoval tieto platby. Uviedol, že voči firme Y. F. P. nemala jeho firma žiadne záväzky a väzbu medzi
Y. F. P. a H. I. nepozná. Doklady o záväzkoch mu boli vo februári 1991 odcudzené. Obžalovanému H..
B. F. podpísal asi 4 až 5 kusov čistých papierov (bez textu) s hlavičkou SF Dobrochod Púchov, dal mu aj
splnomocnenie k jeho účtom a v jeho mene splácať uvedený dlh, ale nemal žiadny doklad o prevodoch

z jeho účtu, nakoľko ich osobne preberal obžalovaný H.. B. F.. Bol rád, že dával tieto záväzky do
poriadku, pretože sa bál o svoj život a rodinu a vyhýbal sa stretnutiam so zástupcami spoločnosti H.
I.. Z akých zdrojov mal sumu 320 000 000,- Sk, ktorú odovzdal obž. H.. F., odmietol uviesť, ale mali
súvisieť so zastrelením S. v V.. Uviedol tiež, že podstatu „clearingu“ nepozná a ani nevie, čo všetko
je k tomu potrebné.

Pri ďalšej výpovedi 10.06.1994 zmenil časť svojej predchádzajúcej výpovede, keď uviedol, že firma Y. F.
P. skutočne existuje, cez K., so zastúpením v Prahe a má sídlo na S. 13/A a je registrovaná pod č. XXX/
XXXX a doklady o tejto firme má mať obž. H.. B. F.. Pri jednaní o tichom spoločenstve tejto firmy jednal
s pani „C.“, ktorá hovorila lámanou češtinou. V tom čase už obž. H.. F. nebol jeho zamestnancom. Tejto

firme poskytol prázdny hlavičkový papier svojej firmy, nimi boli pripravené a podpísané zmluvy, neboli
overované a vo februári 1991 mu boli odcudzené. K plneniu došlo asi po týždni a peniaze, dvakrát po
250 000 000,- Kčs, preberal osobne proti podpisu od pani C. a za prítomnosti neznámeho muža. Tieto
peniaze na viackrát vyviezol do Ruska. Rozpor oproti prvej výpovedi vysvetlil tým, že tento vyplynul
zo spôsobu jeho zadržania, pričom nevedel vysvetliť rozdiel medzi Y. F. P. a H. I., čo vie objasniť iba

obžalovaný H.. B. F..
Vo výpovedi z 01.07.1994 obž. Q. Q. uviedol, že s K. sa zoznámil začiatkom roku 1993 v hoteli X.
v Bratislave, kde mu ho predstavil H.. B. F., ako zástupcu a konateľa firmy Y. K., ktorý ho požiadal
čo najskôr vyrovnať podlžnosť. Nemal však peniaze a dohodli sa, že v jeho mene bude pohľadávku
uhrádzať H.. B. Gališ. K týmto sa dostal až v roku 1994, kedy 320 miliónov Sk postupne odovzdal obž.

H.. F.. Na zmluvách zo 17.12.1990 a 07.01.1991 o prevzatí súm 300 000 000,- Kčs a 200 000 000,-Kčs
potvrdil, že podpisy a pečiatky firmy P. sú platnými, že tieto zmluvy podpísal, ale ich originály mu
boli odcudzené vo februári 1991.Dňa 26.10.1994 obž. Q. Q. vypovedal, že H.. B. F. vedel o jeho aktivitách na Ukrajine. V mesiaci október
1990 tam aj vycestoval s J. K., kde rokoval s pánom B. z Ruska, ktorý zastupoval armádu ZSSR. Po
návrate jednal s nemeckým partnerom z Prahy, boli to dvaja páni a jedna pani, ktorí vystupovali ako

zástupcovia firmy Y. F. P. a H. I. V.. Oproti predchádzajúcim výpovediam uviedol, že zmluvy na sumu
300 miliónov Kčs a 200 miliónov Kčs boli už vopred podpísané pani C. a nevie, prečo na zmluvách
figurovala firma H. I.. Vlastnoručne ich podpísal, prítomný tam bol X. K., ktorého vnímal ho ako konateľa
firmy H. I.. Peniaze na vrátenie dlhu mu doniesol nebohý B. S., ale nevedel uviesť z akých zdrojov.
Dňa 10.11.1994 uviedol, že nevedel, čo je potrebné na zavedenie účtu pre vrátenie dlhu a že nevie

podstatu clearingu, všetky doklady doložil k účtu obž. H.. B. F., jemu boli ukradnuté a odovzdal mu len
peniaze. Nikdy neobdržal faktúru od RoRo a H. I., odkiaľ ich mal obž. H.. B. F. nevie, pripustil, že asi
od Y. alebo H. I.. Doklad o prevzatí časti záväzku z Y. na H. I. v roku 1993 nemal, ale banke ho asi
doložil obž. H.. B. F..
Následne 14.11.1994 vypovedal, že nepoznal obsah činnosti firiem O. spol. s.r.o. a Q. obž. H.. F. a vedel
iba o existencii firmy, ktorá sídlila na Družstevnej ulici. O privatizácii I. Galanta nemal žiadnu vedomosť.

Finančnú podporu zo strany firmy Y. F. P. zdôvodňuje tým, že on mal styky v Rusku a oni nie a oni mali
peniaze, on ich nemal.
Pri ďalšej výpovedi dňa 29.11.1994 uviedol, že keďže nezačal podnikať v Rusku, K. cez obž. H.. B. F.
žiadal vrátiť dlh napriek tomu, že podľa zmlúv mal začať splácať dlh až 30.03.1994 a aj z dôvodu, že
mal voči nemu nedôveru, bol trestne stíhaný a vo väzbe.

Dňa 10.02.1995 vypovedal, že peniaze od Y. F. P. vložil do firmy, ktorú má v Kyjeve a tieto prinášajú zisk
a spolu s peniazmi z firmy SF P. Púchov od jej založenia plnil záväzok voči firme Y. F. P.. Tiež peniaze
zaistené na účte v Tatra banke a.s. Bratislava pochádzajú zo ziskov firmy v Kyjeve (63 000 000,-Sk) a
je z nich ochotný vyplatiť svojich veriteľov. Názov firmy v Kyjeve a osobu, ktorá firmu vedie, odmietol
uviesť. Taktiež poprel, že by zápis v poznámkovom notese H.. B. F., kde pri mene Q. je suma 2 000

000,-Sk a 30% úrok, súvisela s jeho osobou.
Obžalovaný Q. Q. vo viacerých písomných podaniach opakovane uvádzal, že zo žalovaného skutku
sa necíti byť vinným, že si plnil iba záväzky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke z rokov 1990-1991 od
firmy, ktorá existovala, čo potvrdil svedok X. K., ktorý v čase brania pôžičky vo výške 500 000 000,-
Kčs bol prokuristom firmy, ktorá mu požičala peniaze a nemohol predvídať, že dôjde k rozdeleniu

Československého štátu na Českú a Slovenskú republiku a že požičané peniaze bude vracať bankovou
technikou,tzv.clearingom.Namietaltiežnedostatočnepreukázanú totožnosťpaniC.,ktorúmupredstavil
X. K., ako zástupkyňu firmy, ktorá mu požičala 500 000 000,-Kčs.
Obžalovaný H.. B. F. na hlavnom pojednávaní taktiež využil svoje zákonné právo a odmietol k veci
vypovedať, preto podľa § 207 ods. 2 Tr. por. boli prečítané jeho predchádzajúce výpovede. Spáchanie

skutkov, ktoré mu boli obžalobou kladené za vinu, poprel. Vo svojich výpovediach postupne uviedol, že v
roku 1990 začal na základe živnostenského oprávnenia podnikať pod obchodným názvom Q. Bratislava
voblastistavebno-údržbárskychaobchodnýchprácsosídlomnaDružstevnejulicič.2,oprotipriestorom
firmy obž. Q. Q., ktorý bol jeho priateľom zo strednej školy a zámer podnikania mu pomáhal nadväzovať
obchodné vzťahy po celom území republiky. V roku 1992, z dôvodu možnosti privatizovať I. Galanta,

založil si firmu O. spol. s r.o., kde boli jeho spoločníkmi aj G., I. a F.. Po neúspechu vo verejnej súťaži na
privatizáciu I. Galanta, firma sa zamerala na výstavbu rodinných domov, obchodných zariadení a stavieb
na vývoz do SRN a Ruska, k čomu mali prisľúbené finančné krytie 100 000 000 ,- Kčs od firmy Y. F.
P., so zastúpením v Prahe. So zástupcom tejto firmy X. K. podpísal, ako zástupca firmy O. spol. s r.o.,
niekoľko zmlúv na zabezpečenie výroby a odbytu obytných kontajnerov do SRN a iné zmluvy o pôžičke,

resp.úvere. Pri týchto jednaniach boli prítomní partneri K., dvaja muži a jedna žena a W. z Prahy. Po
podpísaní zmluvy o kapitálovom vklade prevzal osobne od K. na viackrát sumu 100 000 000,-Kčs, a
to 40 000 000,- Kčs, 40 000 000 ,- Kčs a 20 000 000,-Kčs, ktoré mal vrátiť do konca roka 1992. Za
prítomnosti W. spísali doklady o prevzatí peňazí a prepáskované peniaze v 1 000,- Kčs bankovkách po
100 000,- Kčs previezol na územie Slovenskej republiky v roku 1992. Časť peňazí uschoval v trezore

Tatrabanky,a.s.BratislavanaHerlianskejulici,časťnainombezpečnommieste,ale nepoužívalich,hoci
ich mal od konca roka 1992 k dispozícii, pretože boli určené na rozbehnutie výroby I. Galanta, kde mali
podnikateľský zámer a žiadali o jej predaj. O prevzatí peňazí mali vedomosť aj ostatní jeho spoločníci,
ale doklady im neukazoval a peniaze u neho videl aj G.. Najskôr uviedol, že niekedy na jeseň 1993
postupne začal vyberať peniaze a vkladať na svoj účet k predisponovaniu na účet Y., neskôr uviedol, že

keď bolo zrejmé, že privatizáciou I. Galanta nemôžu získať do vlastníctva, na jar v roku 1993 X. K. žiadal
vrátenie celej sumy peňazí a na túto sumu mu odovzdal tri faktúry firmy Y. F. P. s tým, že peniaze má
poukázať na účet firmy v Komerčnej banke, a.s. Praha. Platby realizoval cez svoj osobný účet v Tatra
banke a.s. Bratislava, v malých čiastkach, nakoľko ho K. o to požiadal a ten mu začiatkom roka 1994potvrdil, že peniaze v celej sume obdržal. Suma, ktorá prevyšovala 100 000 000 ,- Kčs, predstavovala
úroky; nevedel uviesť, o akú čiastku išlo. Uviedol tiež, že X. K. sa s obž. Q. Q. zoznámil v sídle firmy na
P. ulici č. 2, keď chodil na jednania do firmy O. s r.o. a po čase začal spolupracovať s firmou P. Púchov v

aktivitách na Ukrajine a chceli do toho zapojiť i jeho firmu. V tom čase videl u obž. Q. v kufríku viac peňazí
v hotovosti, ale nevedel, že by mal záväzok voči firme Y. F. P. a to až 500 000 000,-Kčs. Dozvedel sa to
až od X. K., ktorý sa nemohol skontaktovať s obž. Q., ktorý bol vo väzbe. Preto ho koncom roka 1993
X. K. požiadal, aby sám zabezpečoval aj vrátenie záväzkov firmy P. Púchov, s čím obž. Q. súhlasil, ktorý
si otvoril účet v Tatra banke a.s. a poveril ho manipuláciou s účtom na zabezpečenie úhrad. Prvých

100 000 000,-Sk mu odovzdal asi vo februári 1994 a tieto peniaze dal k ostatným na bezpečné miesto
a postupne ich osobne od februára 1994 po častiach začal splácať cez Q. účet. V marci 1994 mu Q.
odovzdal ďalších 100 000 000,-Sk a v apríli 1994 sumu 120 000 000,-Sk, ale odkiaľ ich vzal nevedel.
Menšie čiastky zasielal preto, lebo to bolo technicky aj bezpečnostne najlepšie možné. Úhrady robil v
rámci starého bloku na základe troch faktúr a zmlúv, ktoré mu pre Dobrochod Púchov dali zástupcovia
firmy Y. F. P.. Obž. Q. sa zaujímal o platby a preto mu vždy ukázal bankový doklad. Výpisy z účtov,

na základe dohody s obž. Q., si každý preberal osobne. Kópie príkazov zasielali faxom aj do Y.. Dňa
17.05.1994 zistil, že jeho účet v Tatra banke je zablokovaný. Na tento účet zložil predtým 2 000 000,-
Sk, ktoré boli jeho a neboli určené na úhradu firme Y. F. P.. Novotný mu oznámil, že časť záväzkov firmy
Dobrochod Púchov prevzala firma H. I.. Tieto mali byť zasielané na účet v Investičnej banke v Prahe,
ktorú zastupoval W., ktorého ale nepoznal a K. mu to nevysvetlil. Sám si nepreveroval firmu Y., ale od

K. vedel, že ide o nemeckú firmu so zastúpením v Prahe, na Chlumeckého 17.
K veciam, ktoré boli nájdené 19.05.1994 počas prehliadky osobného motorového vozidla zn. Peugeot
XXX B. V. XX XX uviedol, že sumu 29 000,-DM zabezpečila jeho manželka, nakoľko mali záujem v
zahraničí kúpiť osobné motorové vozidlo a dala mu ich 17.05.1994, aby ich uložil na svoj devízový účet
v Tatra banke a.s. Bratislava, že hotovosť 6 258,20 Kčs, 2.230,-ATS a 400,-FRF nepochádzajú z jeho

činnosti a pásky na peniaze pochádzajú zo sumy 20 000,-DEM. Z. C. nepozná a nikdy s ňou neprišiel
do styku a nepodpisoval s ňou žiadne zmluvy, rovnako tak ani Y. Y.. Poprel tvrdenie obž. Q., že mu
požičal 200 000 000,-Sk na doplatenie dlhu firme Y. F. P.. Ohľadne kolkovania peňazí 100 000 000 ,- Kčs
uviedol, že si na to nepamätá a nevie, ako to prebehlo. Obž. X.. H. G. ani Q. I. nepozná a k písomnosti
z bloku a súčtu čísiel na spodnej časti listu uviedol, že si nepamätá, že by niečo také písal.

Na hlavnom pojednávaní doplnil svoje výpovede z prípravného konania, že suma 100 000 000,-Kčs
od X. K. neprechádzala bankovým prevodom na územie Slovenska, ale táto suma bola z Prahy do
Bratislavy prevážaná osobným motorovým vozidlom, ktoré on osobne riadil. Celá suma 100 miliónov
Kčs bola v tisíckorunových bankovkách a tieto mal uložené v kufríku a troch väčších taškách a celú
sumu 100 miliónov Kčs mal uloženú v batožinovom priestore vozidla, pričom kufrík s peniazmi, ako aj

tašku s peniazmi, vedela odniesť jedna osoba. Zvyšné dve tašky taktiež vedela odniesť jedna osoba.
Peniaze mal schované na Slovensku, na bezpečnom mieste v inej firme a menšia časť peňazí bola
uložená asi v troch alebo štyroch bezpečnostných schránkach v Tatra banke. Z tejto celej sumy 100
miliónov Kčs začal potom postupne splácať dlh K. S týmito peniazmi nerobil žiadne úkony ani prevody,
boli stále uložené na jednom mieste až do ukončenia posledného prevodu. K jednotlivým prevodom

uviedol, že vždy zobral určitú sumu z týchto peňazí, prišiel do banky a predpísaným spôsobom banka
urobila transakciu do Čiech, že prevody realizoval vždy v jednej banke a nič iné s peniazmi nerobil, ani
ich nepoužíval. Po pripomienke znalca ohľadne hmotnosti a veľkosti bankoviek v celkovej sume 100
miliónov Kčs zmenil svoju predchádzajúcu výpoveď, že uvedenú sumu 100 mil. Kčs prevážal na trikrát
a to v rozličných dňoch. Ohľadne zákonnej povinnosti okolkovať československé bankovky uviedol, že

peniaze už boli okolkované.
Obžalovaný X.. H. G., rovnako ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie
trestnej činnosti. Uviedol, že niekedy koncom roku 1993 ho priateľ Q. I. nakontaktoval prostredníctvom
svojho strýka D. s ľuďmi, ktorí mali firmu W. v Bratislave so sídlom na G. ulici. Dohodli sa, že mu firmu
odstúpia a spracoval návrhy, ako Zmluvu o prevode obchodných podielov a dňa 08.04.1994 podal na

bývalom Okresnom súde Bratislava - vidiek návrh na zápis do obchodného registra a stal sa konateľom
a jediným spoločníkom firmy. Presne si nepamätal, kedy mu volal domov O. a na stretnutí mu povedal,
že má pohľadávky voči nejakej firme v Čechách a chcel kontakt na firmu, ktorá by dokázala, za určitú
odmenu, túto pohľadávku zrealizovať. Neskôr mu povedal, že by to mohlo ísť cez firmu W., špecifikovali
podmienky a dohodli sa, že prinesie doklady od firmy W. a O. vypracuje návrhy zmlúv. Tieto doklady

odovzdal neznámemu mužovi v reštaurácii X. v Bratislave. Neskôr mu telefonoval z firmy Karat H. od O.
muž a priniesol mu zmluvy, kde bola i zmluva medzi firmou W. a firmou S. H., list vlastníctva na objekt
X., ktorý bol v zmluve založený ako zaťažená nehnuteľnosť k pohľadávke, ktorá bola predmetom nimi
uzavretej zmluvy a dohodli si 30%. províziu. Potom podpísal tieto doklady, podpisy overil u notára X..V. a odovzdal ich osobe, ktorej odovzdával i pravé doklady od firmy W.. K plneniu malo prísť tak, že mu
budú doručené peniaze, tieto uloží do VÚB banky na svoj účet s príkazom na úhradu na určitý účet. Q. I.
požiadal, aby mu išiel robiť ochranu. Vo VÚB banke na Leningradskej ulici ho vzali do zadnej miestnosti,

kde peniaze prepočítali. Všetky boli zabalené vo vákuovom balení s nápisom VÚB a dal príkaz, aby boli
prevedené na účet, ktorý bol uvedený v zmluve a predložil i splátkový kalendár medzi H. I. spol. s r. o.
V., Široká ul. č. 8 a firmou W. spol. s r.o. Q.. Po krátkom čase po vložení peňazí do banky mu telefonoval
muž, ktorý mu predtým doručil peniaze a povedal, že peniaze treba vybrať, vypísal šek Q. I. a na druhý
deň mu odovzdal peniaze. Postupoval takto podľa pokynov firmy S. International, keďže to vyplývalo aj

z mandátnej zmluvy, ktorú ako majiteľ firmy W. uzatvoril s firmou S. H.. Spoluobžalovaných Miroslava
Q. a H.. B. F. nepozná, nikdy s nimi neprišiel do styku a o nejakých bankových, prípadne clearingových
prevodoch, nemal vedomosť. Na hlavnom pojednávaní opätovne uviedol, že neprevzal záväzok inej
firmy, ale na základe mandátnej zmluvy vysporiadal záväzok firmy S. H., na základe úverovej zmluvy
s AB O., že bol len splnomocnený na vysporiadanie tohto záväzku, na základe pokynov mandanta a
ním predložených dokladov a to úverovej zmluvy, zoznamu záväzkov a pred tým, ako išiel do banky,

obdržal ešte aj splátkový kalendár pre spoločnosť H. I., s ktorou nikdy nekomunikoval, osobne nerokoval
a len na základe pokynov mandanta mal plniť v prospech spoločnosti H. I.. Vzťah jeho firmy bol len so
spoločnosťou S. H., z čoho vyplývalo konať v prospech tejto spoločnosti, so žiadnou inou spoločnosťou
vzťah nemal a plnil len na základe pokynov spoločnosti S. H.. Po nahliadnutí do zmluvy č. XXXX/XX -
XX (z č. l. 1758 - 1759/zv.11) uviedol, že ju pozná a túto podpisoval 02.05.1994 tak, ako je napísané v

zmluve; či tam bol podpis O. v čase, keď ju podpisoval, si nepamätal a to aj po prečítaní časti jeho
výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že v čase jeho podpisu tam podpis O. ešte nebol. Overiť
zmluvu k notárovi išiel pravdepodobne preto, aby mal doklad o uzavretí tejto zmluvy a pravdepodobne
to požadovala aj banka. Po nahliadnutí do Protokolu o splátkach (č. l. 1766/zv.11) uviedol, že sa nevie
vyjadriť, kedy a či ho vôbec videl, ani kedy ho podpísal, ale potvrdil, že je na ňom jeho podpis. Či

aj tento protokol dával overovať notárovi, si nepamätal. Firmu W. kupoval za účelom pripravovaného
projektu - výroby ekologických tvárnic, 08.04.1994 podal návrh na zmenu do Obchodného registra
a dňa 22.06.1994 tento vzal späť z dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov na realizáciu
projektu a to aj z dôvodu, že činnosť mandátnej zmluvy nepriniesla požadovaný efekt. Vzhľadom k týmto
krokom ostali vo firme W. pôvodní spoločníci. Zo strany spoločnosti S. H. mal sľúbenú odmenu tak,

ako je to uvedené v zmluve a úverovú zmluvu firmy S. H. a AB Banky pravdepodobne videl, ale až po
podpise zmluvy. Niečo o tejto zmluve vedel, avšak podrobnosti nie a vedel tiež, že je krytá záložnou
zmluvou. Nevedel však, že išlo o úver 88 miliónov Kčs, ale vedel, že úver je poskytnutý AB bankou,
ktorú určite videl medzi jeho podpisom zmluvy a príchodom 17.05.1994 do VÚB banky. Nezdalo sa
mu podozrivé, prečo ho Barna požiadal o prevzatie záväzku, nakoľko je právnik a vychádzal z toho, že

pri vysporiadaní tohto záväzku bude potrebné vykonať aj iné úkony, nie len odniesť peniaze do banky.
PeniazemudonieslinaparkoviskozaNárodnýmdivadlomvBratislavedvajaneznámimuži,potom išiels
Q. I. do banky, kde mal otvorený účet, predložil doklady na firmu W., úverovú zmluvu, mandátnu zmluvu
a splátkový kalendár s tým, že príkaz na úhradu určite nevypisoval. Na podrobnosti si už nepamätal,
ale v banke asi povedal, že sa bude plniť, boli tam totiž termíny, v ktorých sa malo uhrádzať. Keby dal

príkaz na úhradu, peniaze by odišli. Uviedol tiež, že asi nedal pokyn pracovníčke banky, v akom bloku
sa má do Českej republiky uhrádzať, nakoľko ani v mandátnej zmluve sa nič o tom nehovorilo a v tom
čase nič nevedel o clearingovom zúčtovaní. Šekovú knižku z banky nemal, ale šek z banky vypísal pre
Q. I. na výber sumy 18 599 000,- Sk z dôvodu, že v tom čase bol zaneprázdnený a mal iné povinnosti.
Pokiaľ vyberaná suma bola nižšia o 1.000,- Sk, nakoľko na účte museli zostať nejaké peniaze. Nevedel,

či sa Trajter poznal s O., prípadne s ľuďmi firmy S. H.. Po vložení peňazí do banky mu za 1 až 2 dni
volali z firmy S. H., aby peniaze vybral a vrátil ich, čo bral ako príkaz a ten zrealizoval. Po vložení sumy
18 600 000,- Sk do banky netelefonoval a ani sa neinformoval na transakciu, nakoľko nemal na to
dôvod a nemal strach, že transakcia už bola zrealizovaná, nakoľko termín splatnosti bol až 20-teho a
nevypisoval príkazný lístok.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalej dokazovanie výsluchmi svedkov Q. F. Z., t.č. Q., X. O., Q. F.,
R. P., notára X.. Q. V., H.. B. V., Q. G. a znalca P.. H.. B. B., D.. Postupom podľa § 211 ods. 1 Tr. por., so
súhlasom prokurátora a obžalovaných, boli prečítané svedecké výpovede O. F., H.. Q. E., H.. P. Y., H..
V. Y., J. K., X. W., H.. Q. I., Q. W., X.. V. P., Q. Q., H.. U. U., X. S., H.. J. G., Ing. H. P., X. V., O. T., O. S., J.
V., H. O., X. O., Y. O., Y. S., X. E., X. B. B. B., X. G., Q. B., R. Q., P. O., X. S., Q. V., V. O., H. Q., Q. V., V.

W., I. P., V. S., J. B., X. Q., Z. C. a X.. B. Z. a podľa § 211 ods. 2 písm. a/ Tr. por. bola prečítaná výpoveď
svedka X. K., ktorý zomrel. Podľa § 211 ods. 4 Tr., por. so súhlasom prokurátora a obžalovaných, boli
prečítané aj znalecké posudky znalca z odboru ručného a strojového písma B. Y. č. 35/97 z 31.08.1998
a č. 47/95 z 25.07.1996 a jeho výpovede, čítaný a oboznámený rozsiahly listinný a dokumentačnýmateriál, ako aj oboznámené pripojené spisy o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaných Q. Q. a
H.. B. F., pričom dospel k jednoznačnému záveru o vine všetkých troch obžalovaných v rozsahu, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K vine v bode I. obžalovaných Q. Q. a H.. B. F.
Súd, na základe aj obhajobných tvrdení oboch obžalovaných, že platby v tzv. starom bloku realizovali
na základe reálne vzniknutých záväzkov pred menovou odlukou, primárne zisťoval skutočnú existenciu
záväzkov oboch firiem P. a O. s firmou Y. a aj reálne prevzatie finančných prostriedkov obžalovanými,

na základe ktorých každý uvedený dlh splácali.
V spise sú totiž dve kópie zmluvy o tichom spoločenstve uzatvorenej medzi firmou Dobrochod,
zastúpenej majiteľom Q. Q. a Y., zastúpenou konateľkou Z. C. zo 17.12.1990 (č.l.405/zv.3) a zo
07.01.1991(č.l.406-407/zv.3), podľa ktorých v oboch prípadoch predmetom zmluvy bolo poskytnutie
finančných zdrojov (kapitálového vkladu) na podnikateľské aktivity firmy Dobrochod na Ukrajine s
dobou trvania zmluvného vzťahu od 01.01.1991 do 31.12.1996 s tým, že mesiac po tomto termíne

je možné zmluvu predĺžiť o ďalšie dva roky, pričom Y. sa zaväzuje poskytnúť do podnikania P.
finančné zdroje, jednorázovo v objeme 300 000 000,- Kčs uhradených v hotovosti do 31.03.1991 a
predstavuje 50% z celkového vkladu a majiteľ Dobrochodu podľa zmluvy sa zaväzuje splatiť tento
dlh do konca splatnosti zmluvy a poskytnúť rozbor ročného plnenia podnikateľských aktivít (výstavba
rodinnýchdomov,rekreačnéhozariadeniaazávodu) ažezaposkytnutiekapitálovéhovkladusazaviazal

každoročne 15% z 300 000 000,- Kčs, ako prvú splátku za roky 1991-1993 uhradiť do 30.03.1994 a
druhú aj s úrokmi za roky 1994-1996, spolu s celým vkladom 300 000 000,- Kčs do 30.03.1997, resp.
podľa druhej zmluvy to isté a tie isté dátumy, len na sumu 200 000 000,- Kčs.
Pokiaľ ide o obžalovaného H.. F., ako zástupcu firmy O., z rámcovej obchodnej zmluvy medzi firmou
Y. F. XXXX P., zastúpenej X. K. a firmou O., spol. s r.o, zastúpenej H.. B. F. vyplýva, že 27.11.1992

uzatvorili obchodný kontrakt v oblasti zabezpečenia a sprostredkovania dodávok stavebných dielcov a
komponentov pre výstavbu bytov v SRN na dobu od 01.01.1993 do 31.12.1998 (č.l.409-410/zv.3) a
rovnako tak aj ročný kontrakt (HZ) z 27.11.1992, na dodávky montážnych stavebných dielov, t.j. obytných
buniek - kontajnerov pre výstavbu kompletných bytov a objektov, mesačne v roku 1993, v počte 100
kusov v hodnote 70 000,- korún za jednu obytnú jednotku s účinnosťou podpísania zmluvy oboma

stranami zaplatením zálohy 50% ročného kontraktu, t.j. 41 000 000,- korún na obdobie od 01.01.1993
do 31.12.1993 s možnosťou predĺženia ( č.l 411-413/zv.3).
Z ďalšieho listinného dôkazu (č.l 414/zv.3) vyplýva, že Y. F. P., Chlumová 17, Praha ako dodávateľ
vystavil dňa 19.12.1992 faktúru č. XXX/XX/XX (HZ-XX/XX-podľa ročného kontraktu) pre O. spol. s r.o,
P. 2, Bratislava, ako dôvod skrátenej splatnosti 31.12.1992 na sumu 40 000 000,- Kčs s dátumom

vystavenia tejto faktúry 19.12.1992.
Z výpovede svedka X. K. (zomrel XX.XX.XXXX pri dopravnej nehode - č.l. XXXX-XXXX/zv.XX)vyplýva,
že ako podnikateľ pôsobil vo viacerých firmách a jednou z nich bola aj firma Y. v K., kde bola aj
registrovaná od 22.03.1998 (č. HR B 132 91 - č.l. 392-394/ zv. 3), ktorú založil Y. Y. s ďalšími, v
oblasti zábavy a iných činností. Postupne priberali ako prokuristov Z. C. a X. S. a on bol od 04.04.1990

prokuristom a pôsobil aj na území ČSFR, kde mali vybavenú registráciu a povolenie činnosti na
Federálnom ministerstve zahraničných vecí a Ministerstve financií a v Prahe mala obchodné zastúpenie
na Chlumovej 17 s rozšírením podnikania, obchod s priemyslovými podnikmi, bankové poradenstvo
a v roku 1992 sa pretransformovali do novovzniknutej firmy MA.C. s.r.o. (založenej ešte 27.12.1990 -
č.l. 395,404/zv. 3) a spoločenskej zmluvy z 28.01.1992(č.l. 398-403/zv.3). Uviedol, že v roku 1990 sa

zameriaval na Slovensko, kde sa zoznámil s H.. F. a cez neho aj s Q. Q., rokovali o možnej spolupráci na
území ZSSR, čo oznámil aj Z. C. a Y. Y.. Potvrdil, že vstúpili do firmy P., ako tichý spoločník s podielom
500 000 000,- Kčs a od Y. sa dozvedel, že Q. prevzal 500 000 000,- Kčs, ale obsah zmluvy nepoznal,
lebo nebol pri jej podpise a ani pri odovzdávaní peňazí; uviedol však, že si myslí, že naraz to nebolo, lebo
toľko peňazí firma nemala. Mali však spojenie na iné zahraničné firmy,ktoré na ich činnosť, v prípade

potreby, poskytovali peniaze. Na podporu svojho tvrdenia predložil doklad z 29.08.1990, že firma D&G
E. W., Ltd. z Írska poskytla ekvivalent 20 000 000,- USD pre Y. a preto mali z čoho poskytnúť peniaze a
že dokladovú časť záväzkov mala na starosti výkonná riaditeľka pani C.. Keďže podľa zmluvy mal obž.
Q. odvádzať ročne úroky a tieto neodvádzal, začal pátrať po Q.. Uviedol tiež, že už v roku 1990 firma
chcela vstúpiť do jednaní ohľadne získania firmy I. Galanta a obž. F. mu v roku 1992 navrhol vstúpiť

do privatizácie tejto firmy, aby mu poskytli na kúpu finančné prostriedky, keďže tam plánoval výstavbu
kontajnerov. Dohodli sa na zálohe 100 000 000,- Kčs, iných jeho spoločníkov nepoznal, ale jedného mu
predstavil. Po podpísaní kontraktu v Prahe na trikrát, v prítomnosti W., podpísal Ing. F. prevzatie peňazí
na výdavkové doklady a k prevzatiu peňazí došlo ešte v roku 1992 a to zálohy 100 000 000,-Kčs nazavedenie výroby kontajnerov. Keďže museli splácať financovanie, fakturovali mu prevzaté peniaze a
koncom roka 1992 mala firma finančnú tieseň, preto vystavil 19.12.1992 faktúru na sumu 40 000 000,-
Kčs, č. 001/12/92 so splatnosťou do 31.12.1992, ktorou požadoval vrátenie aspoň 40 000 000,- Kčs

a 03.01.1993 túto pohľadávku preniesli na firmu MA.C. s.r.o. Keďže v tomto čase bol už v spojení s
obž. Q. a záväzok 300 000 000,-Kčs sa podujal vyrovnať a sumu 200 000 000,- Kčs vo valutách, preto
pri postúpení pohľadávky na MA.C. pohľadávka 200 000 000,- Kčs nebola uvedená. Dohodli sa, že
platby bude uhrádzať na účet firmy Y. v komerčnej banke na číslo účtu XXXXXXXX, lebo pri postúpení
pohľadávky na MA.C. sa tak dohodli. Obž. F. postupne splatil celý dlh a začiatkom roka 1994 ho požiadal

aj o splácanie dlhu za Q. od 17.02.1994, ale nevedel vysvetliť, prečo po malých čiastkach. Pokiaľ
platby išli na účet H. I. v H. banke, toto ihneď signalizoval H.. F., ktorý mu uviedol, že plnil na základe
postúpenia pohľadávky medzi Y. a H. I. ale, že túto firmu vôbec nepozná.
Preukázané bolo tiež, že v Komerční banke a.s. Praha bol založený účet č. XXXXX-XXX/XXXX firmy Y.
a že v rozhodnom období sumy vkladané oboma obžalovanými v Slovenskej republike, v miliónových
čiastkach z tohto účtu v Českej republike vyberal práve X. K..

V podstate zhodne, ako svedok X. K., vypovedal aj svedok X. W. ohľadne vstupu Y. cez X. K. do
spoločnosti MA.C., ktorý sa tak v roku 1992 dozvedel o existencii záväzkov firmy P. Q. Q. a firmy Q.
H.. F.. O obž. Q. a jeho firme nič nepočul a nepoznal ho, ale obž. H.. F. spoznal začiatkom roka 1992,
ale k obchodu medzi nimi nedošlo. Záväzkom firmy Y. neprikladal dôležitosť, lebo sa netýkali firmy
MA.C., lebo vznikli pred vstupom firmy Y. do MA.C. Až keď mu X. K. ponúkol postúpenie pohľadávok, z

dôvodu finančnej výhodnosti (20% vymoženej sumy) súhlasil a 03.01.1993 podpísal zmluvu o postúpení
pohľadávky. Pripustil, že pri spisovaní prílohy k zmluve došlo k administratívnej chybe, keď na strane
dlžníka je dvakrát uvedená firma Q. a O., čo ale nevedel vysvetliť, lebo to mal na starosti X. K.. Problémy
nastali v máji 1994, keď prestali chodiť na účet peniaze a zistili, že idú na účet firmy H. I., spol s.r.o., ktorá
však neexistovala a ktoré mali patriť Y. a MA.C. Nevie nič o firme H. I. a ani o postúpení pohľadávky

200 000 000,- Kčs P. od Y., ako aj záväzku Q. u Y..
Z listinnných dôkazov a zo svedeckých výpovedí mal súd preukázané, že firma Y. F. P. skutočne
vznikla 29.11.1985, ako spoločnosť pre zábavné podniky a obchod s priemyselnými zariadeniami, že jej
konateľom bol do 04.04.1990 pán Y. Y., od 04.04.1990 Z. C. a prokuristami X. S. a X. K. a od 07.02.1994
firma pre stratu majetku už neexistuje.

Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l.XXX-XXX/zv.X) firma Y. F. P. mala v zastúpení pani Z. C. dňa
15.01.1993 uzatvoriť zmluvu s firmou H. I. spol. s.r.o. Praha 1, Široká ul.č. 8 o postúpení pohľadávky
firmy P. v sume 200 000 000,- Kčs, avšak existencia tejto firmy nikdy nebola preukázaná. Z vyjadrenia
Magistrátu hl. mesta Prahy (č.l.1883 - 1892/zv. 11) vyplýva, že IČO XXXX XXXX firmy H. I. s r.o., Široká
8 nezodpovedá štruktúre, ktorú stanovuje ČSÚ a nemohlo jej byť teda pridelené, čo podložili výpisom

zo živnostenského registra Prahy 1, že firma s podobným názvom H.-H. I. D. s.r.o, adresa Sokolská
1619/22, Praha 2 bola zapísaná, ale pod číslom XXXX XXXX. Taktiež adresa firmy H. I. s.r.o. Široká
8, Praha bola šetrením polície zistená ako obytný dom s právnymi priestormi v prízemí a na uvedenom
čísle sídlila cestovná kancelária, ktorej názov firmy nebol známy. Taktiež ani firma Y. F. nikdy nesídlila
na adrese Chlumská č. 17, Praha.

Podľa ďalších listinných dokladov mala RoRo F. P., v zastúpení X. K., na základe zmluvy zo dňa
03.01.1993, postúpiť pohľadávky, ktoré vznikli firmám O. a P. spoločnosti MA.C. spol. s r.o. so sídlom
Jerevanská ul.č.1, zastúpenej konateľom X. W. (č.l. 415-417/zv.3).

Z výpovede svedkyne Z. C. (č.l.2114-2115/zv.12) mal súd preukázané, že firma Y. F. bola založená

Y. Y. z Poľska, ktorý býval v Düsseldorfe a v roku 1990 kúpila obchodné podiely tejto firmy spolu s
X. S. z V. a X. K. z Prahy a že od januára do februára 1991 bola konateľkou firmy Y. F., že do jej
kúpenia obchodných podielov bola firma činná len na území P. a prakticky otvorila pre firmu nové oblasti
pôsobnosti pre obchod so spotrebným tovarom medzi Poľskom a Nemeckom. Po odstúpení z firmy a
predaji obchodného podielu S. s firmou už nič nemala. Obž. Q. Q. a obž. B. F., ako aj B. W. nepoznala,

ani ich mená v súvislosti s firmou Y. F. a poprela, že by firma udržiavala kontakty s firmami Q. a P. a H.
I.. Po predložení zmlúv zo 17.12.1990 a 07.01.1991 o poskytnutí finančných prostriedkov 300 miliónov
Kčs a 200 miliónov Kčs pre P., zastúpenej Q. Q. a zmluvy z 15.01.1993 o postúpení pohľadávky 200
miliónovKčszY.,zastúpenejZ.C.naH.Trade,zastúpenejB.W.uviedla,ženepoznápísmoaniobsahna
predložených listinách, podpisy na týchto zmluvách nie sú jej, uviedla, že krstným menom sa podpisuje

iba v prípade, že je to nevyhnutné, pečiatky na predložených listinách nikdy nemala, sú sfalšované a
firma Y. obchody uvedené v zmluvách nikdy nevykonávala.Podpis Z. C. už na prvý pohľad, je aj podľa súdu odlišný od sfalšovaných podpisov na vyššie uvedených
zmluvách a o amatérskom vypracovaní týchto falzifikátov svedčí aj nepresnosť v priezvisku Z. C., keď
na zmluve zo 07.01.1990 je nesprávne uvedené meno Z. C..

Na základe uvedeného súd mal preukázané, že spoločnosť Y. skutočne existovala, ale neuveril
obhajobným tvrdeniam Q. a F., že reálne existoval ich záväzok, u obž. Q. vo výške 500 000 000,- Kčs a u
obž. H.. F. vo výške 100 000 000,- Kčs s touto firmou, uzatvorený pred menovou odlukou medzi Českou
a Slovenskou republikou a následne tak aj povinnosť tento dlh splatiť na základe platobnej zmluvy medzi
Českou a Slovenskou republikou zo 04.02.1993 č. 33/93 formou clearingového zúčtovania.

Svedok X. K. ešte v prípravnom konaní predložil síce na podporu svojho tvrdenia o možnej finančnej
podpore pre Y., v anglickej verzii, doklad vystavený firmou D&G E. W., J.. W. Z. O. Y., Cork, Írsko z
29.08.1990 adresovaný X. K., Y. F. Düsseldorf 4000, s adresou Chlumova 17, Praha 3, vo veci I. Galanta
a stavebný areál na Ukrajine, že potvrdzujú, že sú ochotní a schopní spolupracovať pri financovaní
uvedeného projektu a na začiatok prisľubujú 20 000 000,-USD alebo ekvivalentnú čiastku pre úver,
ktorý má byť poskytnutý a že požadujú kompletné návrhy peňažných tokov a s podmienkou obvyklých

požiadaviek nevidia žiaden dôvod, prečo by sa tento úver nemal zrealizovať (č.l.161-162/zv.2).
Z výpovede svedka X. B. bolo zistené, že v rokoch 1990-1991 zaregistroval spoločnosť D&G E. W.
Ltd., ako írsku spoločnosť, ktorá nebola rezidentom, ako jedna z niekoľko sto takýchto spoločností, ktoré
založil v mene zakladateľských agentov OCRA Foundation Agents na ostrove Man, čo bola vtedy bežná
prax, bola legálna a že existovali aj írske spoločnosti, ktoré neboli rezidentom, ale nemohli obchodovať

v Írsku, ale táto prax už zanikla. Vymenovaným riaditeľom a tajomníkom tejto spoločnosti boli V. a O.
D., so sídlom The Avenue, Sark, The Channel Islands a rovnako ako on, boli zrejme riaditeľom resp.
tajomníkomstoviekspoločností,alenemalipriamuúčasťvnich.ZúraduRegistraspoločnostíbolzískaný
údaj, že D&G Financial Services Ltd. bola zaregistrovaná 22.08.1990 a zanikla dňa 10.12.1996 a na
evidovanej adrese Unit 5 Rossdale, House, Bishoptown, Cork už neexistuje žiadna takáto spoločnosť

a neobchoduje po dobu viac ako 10 rokov. Ďalej bolo oznámené, že X. je známy účtovník s dobrou
povesťou v súvislosti s inými írskymi spoločnosťami, ktoré nie sú rezidentom, pretože táto medzera v
zákone bola využitá v 90. rokoch ešte pred jej uzavretím. Zistené bolo taktiež, že jediným úkonom Johna
B. v súvislosti so spoločnosťou D&G Financial Services Ltd. bolo jej založenie ako írskej spoločnosti -
nerezidenta, že nemal a nemá žiadne ďalšie obchody so spoločnosťou D&G Financial Services Ltd., že

o X. K. nemá žiadnu vedomosť, rovnako ani o spoločnosti D&G E. v Prahe, ktorú nikdy predtým nevidel
a po nahliadnutí do prísľubu uviedol, že o hlavičkovom papieri, o pečiatke a ani o podpisoch nič nevie,
nemá vedomosť o žiadnej transakcii týkajúcej sa sumy 20 000 000 € (zrejme nesprávne je uvedené €
namiesto USD), že nemá vo svojej kancelárii žiadne účtovné knihy ani účtovné záznamy a ani nič iné
zo spoločnosti D&G Financial Services Ltd. K osobe Q. Q. uviedol, že v danom čase bola tajomníkom

v jeho kancelárii a pomáhala pri založení spoločnosti v mene a za X. B..
Z výpovede svedka X.. B. Z. bolo zistené, že spoločnosť D&G Financial Services Ltd pozná, mal
v nej funkciu sekretára, resp. tajomníka spoločnosti približne v rokoch 1991-1997, ktorú spoločnosť
založili dve írske alebo britské firmy. Z titulu svojej funkcie bol štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti
a okrem neho vo firme figurovali ešte nejakí výkonní riaditelia, ktorých menom nepozná, ale ani ich

nikdy nevidel, avšak figurovali na rôznych papieroch, boli to Íri, jeden muž a jedna žena. Funkciou
spoločnosti D&G Financial Services Ltd. bolo prevádzanie finančných transakcií pre tretie osoby
a vlastné finančné transakcie boli iba nepatrného rozsahu. O konkrétnej finančnej transakcii firmy
rozhodoval vždy poverený človek, ktorý mal plnú moc k výkonu tej ktorej transakcie a boli to rôzni
ľudia viazaní k firme iba obchodnou zmluvou. Spoločnosť D&G Financial Services Ltd. v Českej

republike žiadnu pobočku zriadenú nemala a nemala ju ani nikde inde na svete. Existovala auditorská
firma zriadená v Prahe, na adrese Omská 8, Praha 10 D&G Financial Services Limited (CZ), ktorú
firmu spoluzakladal, avšak táto firma pri vzniku nemala vôbec žiadnu náväznosť na firmu D&G v Corku
a jediným spojením medzi obidvomi firmami bol on a názov firmy, ktorý zvolili z dôvodu, že sa im
páčil. Náplňou tejto firmy bola auditorská činnosť a tvorilo ju štyri alebo päť auditorov a inú činnosť,

než auditorskú, firma nevykonávala. Po zistení zamerania činnosti firmy prenechal svoj podiel iným.
Po nahliadnutí do prísľubu 20 miliónov USD spoločnosťou D&G Financial Services Ltd z 29.08.1990
uviedol, že tento list nevidel, ale vylúčiť to nemôže, ale rozhodne nejde o žiadny finančný prísľub ale
len o predkontraktačné vyjadrenie pripravenosti vstúpiť do jednania o uvedenom obchode a firmu k
ničomu nezaväzuje. Podpísaný bol X. D. O´D., ktorého podpis poznal, ako i pečiatku a tlačiareň pána

O´D., ktorú on sám používal, avšak tento zomrel v roku 1997 v New Yersey v USA. Preto za tento
obchod bol zodpovedný O´D., že by o tom niekedy spolu hovorili si nespomenul ani či skutočne peniaze
boli niekomu poskytnuté, či peniaze boli prevedené na firmu Y., pričom meno X. K. mu nič nehovorilo,
rovnako ako názov firmy Y.. K Q.. H. Q. uviedol, že je jeho družkou a v čase jeho výsluchu bola dlhodobochorá, často v nemocnici a neschopná sa dostaviť k výsluchom, pričom uviedol, že vo firme nemala
žiadne postavenie, ktoré by ju oprávňovalo k uzatváraniu a k zjednávaniu obchodov, vôbec pre firmu
nepracovala a len z praktických dôvodov mala podpisové právo k účtu v H. a.s. so sídlom v Prahe.

Z odpovede vedúcej vrchnej štátnej zástupkyne v Düsseldorfe, Nemecko, na základe predchádzajúceho
dožiadania Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že dožiadanie nemohli vybaviť a príslušným útvarom
polície vykonané zistenia neviedli v ich sfére kompetentnosti, na ktorú im bola zaslaná žiadosť o právnu
pomoc.
Napokon šetrením Finančného riaditeľstva Českej republiky bolo zistené, že zastúpenie spoločnosti

RoRoF.Düsseldorf4000,Chlumová17,Praha3 nebolonájdenéavČeskejrepublikeanižiadnedaňové
priznanie táto spoločnosť nepodávala.
Na základe vyššie uvedeného a v rozpore s tvrdeniami oboch obžalovaných a X. K. a čiastočne aj X.
W. o reálnom poskytnutí finančných prostriedkov 500 000 000,- Kčs a 100 000 000,- Kčs obžalovaným
Q. Q. a H.. B. F., bolo súdom zistené, že firma Y. GmbH Düsseldorf 4000, SRN, ako predmet svojej
činnostiuvádzaladovozavývozpriemyselnýchzariadení,odstraňovanieodpadovaobchodsmateriálmi

na recykláciu, pričom od 07.02.1994 už neexistuje. Svedkyňa Z. C., ktorá bola v rozhodnom období
konateľkou a majiteľkou a ktorej podpisy sú na zmluvách z17.12.1990 a z 07.01.1991(č.l.405-407/
zv.3) poprela uzatvorenie vyššie uvedených zmlúv s firmou Dobrochod, pričom táto firma reálne
ani nemohla takéto finančné prostriedky obžalovaným poskytnúť, nakoľko už začiatkom roka 1994
zanikla. Súd mal taktiež za preukázané, že potvrdenie spoločnosti D&G Financial Services Ltd bolo

len predkontraktačným vyjadrením prísľubu poskytnutia 20 000 000,- USD, resp. ekvivalentnej čiastky
Y. F. Düsseldorf 4000 a že nebolo ani nikdy naplnené. Vyššie uvedené zmluvy o poskytnutí financií
firmám oboch obžalovaných Dobrochod a O. v sumách 500 000 000,- Kčs, resp. 100 000 000,- Kčs,
ktoré slúžili ako doklad banke na prevod peňazí po menovej odluke k ich zúčtovaniu v starom bloku, v
pomere 1,-Sk ku 1,- Kč, boli len fiktívne za účelom finančného zisku, nielen pre oboch obžalovaných,

ale pravdepodobne aj X. K. a ďalších doposiaľ neustálených osôb, pravdepodobne z Českej republiky.
Pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené dňa 17.12.1990, resp. 07.01.1991, podľa ich textu len upravovali ich
predmet a to poskytnutie finančných zdrojov na podnikateľské aktivity Dobrochodu, kde sa Y. ako tichý
spoločník zaviazal poskytnúť jednorazový objem 300 000 000,- Kčs priamou platbou v hotovosti do
31.03.1991 a že podnikateľ ( obž. Q. ) sa zaviazal poskytnutý kapitálový vklad za každý rok uhradiť 15%

z 300 000 000,- Kčs, prvú splátku do 30. marca 1994 a druhú celý vklad do 30. marca 1997, resp. podľa
zmluvy 07.01.1991 tie isté podmienky, len na sumu 200 000 000,- Kčs, pričom reálne naplnenie tohto
záväzku, resp. akékoľvek prevzatie peňazí obž. Q. nebolo preukázané. Napokon sám X. K. nepotvrdil
priamu vedomosť o skutočnom poskytnutí 500 000 000,-Kčs obžalovanému Q. Q., odvolal sa len na
zmluvy, ktoré neskôr videl a ktoré mala uzatvoriť Z. C., ktorá však nevedela nič o poskytnutí finančných

prostriedkov, poprela, že by podpísala tieto dve zmluvy, resp. priamo vylúčila svoj podpis aj pečiatku
firmy na zmluvách, ktoré jednoznačne označila za falošné. Za falzifikát označila aj zmluvu o postúpení
pohľadávky firmy SF P. V. z 15.01.1993 medzi Y. a H. I. na sumu 200 000 000,- Kčs, ktorá firma však
taktiež nikdy neexistovala. Rovnako z výpovede tejto svedkyne vyplýva, že spoločnosť D&G Financial
Services Ltd nepozná a že firma Y. uvádzané obchody ani nikdy nevykazovala. Podľa súdu, ak by

takéto vysoké finančné prostriedky D&G Financial Services Ltd boli Y. poskytnuté, svedkyňa by o nich
musela mať vedomosť. Pokiaľ X. K. predložil potvrdenie o finančnom prísľube spoločnosti D&G, ako
možný zdroj financií pre Y. na poskytnutie financií, podľa predložených zmlúv o pôžičkách firmám oboch
obžalovaných Q. Q. a H.. B. F., X. K. nikdy nepotvrdil, že tento finančný prísľub D&G bol zrealizovaný
a žiadne doklady preukazujúce splnenie tohto finančného prísľubu neboli zistené. Napokon to sama

vylúčila aj Z. C., v tom čase konateľka spoločnosti Y.. Zakladateľ spoločnosti spoločnosti D&G v Írsku,
resp.tajomníkvČeskejrepubliky,akoštatutárnyorgán,nikdyuvedenýprísľub 20000000,-USDnevideli
a ani X. K. nepoznali. Naviac aj podľa súdu z predloženého potvrdenia D&G z 29.08.1990 vyplýva len,
že ide o prísľub ekvivalentu 20 000 000,- USD na aktivity podnikania na Ukrajine, avšak ako vyplýva
z vyššie uvedeného, obžalovaný Q. Q., ktorého sa toto podnikanie malo týkať a aj podľa vykonaného

dokazovania, dovtedy nebol ešte v kontakte s firmou Y. a aj privatizácia I. Galanta firmou O., ktorej
cieľom bola táto aktivita, v tom čase ešte neexistovala.
Z výpovedí svedkov O. F., Q. E. a Q. G. vyplýva, že spoločnosť O. spol. s.r.o. 06.07.1992 založili spolu s
obž. H.. F., aby sprivatizovali I. Galanta, ale po tom, ako tento zámer nebol úspešný, sa všetci spoločníci
dohodli, že pokiaľ nesprivatizujú iný podnik, pod týmto menom nebudú inak podnikať a aj z čl. 7 ich

spoločenskej zmluvy vyplývalo, že nad čiastku 500 000,-Kčs bol potrebný súhlas všetkých spoločníkov.
Jednania firmy sa uskutočňovali v Bratislave na Družstevnej ulici. Účet firmy O. s.r.o. bol založený do
VÚB Bratislava mesto, Nám. SNP č. 19 a podpisový vzor mal len svedok G. a obž. Ing. F., pričom na
dispozíciu s účtom boli potrebné oba podpisy. Z účtu bolo prevedených iba 10 000,-Sk na verejnú súťažTOS Galanta a inú činnosť firma nevykonávala. Ani jeden svedok nepotvrdil vedomosť o akejkoľvek
pôžičke pre O., vôbec nepoznali firmu Y., ktorá im mala poskytnúť 100 000 000,- Kčs pôžičku a nemali
žiadnu vedomosť, že by firma O. spol. s.r.o. prijala v rámci HZ 11/92 od firmy Y. vklad do činnosti firmy

O. a ak by sa tak stalo, museli by o tom všetci štyria spoločníci vedieť a peniaze by museli byť vedené
na účte v účtovnej uzávierke. K faktúram z 19.12.1992 dva krát po 40 000 000,-Kčs a raz na 20 000
000,-Kčs od Y. pre O. zhodne uviedli, že tieto nikdy nevideli. Zhodne potvrdili, že ak by záväzok 100
000 000,-Kčs chcel niektorý z konateľov prevziať, potreboval súhlas ostatných spoločníkov. Svedok Q.
G. potvrdil tiež, že na jeseň 1992 videl v kancelárii firmy O. na Družstevnej ulici č. 2 v Bratislave viac

peňazí (prepáskovaných tisíckorunáčok), keď v tom čase bol s obž. Ing. F. na Z. ulici v Bratislave v
Tatra banke na požiadanie obž. Ing. F., že preváža cennosti a doklady k privatizácii a videl u neho vtedy
v taške aj previazané peniaze, ale odkiaľ ich mal, akej nominálnej hodnoty, a v akom množstve, či boli
alebo neboli okolkované nevedel, rovnako ani o pôvode peňazí a obžalovaného F. sa na to nepýtal. X.
K. poznal iba z videnia, lebo mu ho v kancelárii predstavil obž. H.. F., ale nikdy mu neuviedol, že je z Y.
a že by mali voči nemu finančný záväzok. Poprel tvrdenie obž. Ing. F., že by mu povedal, že peniaze

sú od firmy Y. pre firmu O..
Pre súd bolo teda preukázané, že o privatizácii TOS Galanta mal obž. Ing. B. F. vedomosť až na
prelome rokov 1991-1992 a rovnako tak aj z výpovedí svedkov O. F., Q. G. a H.. Q. E., spoločníkov
tejto firmy vyplýva, že nepotvrdili existenciu žiadnej pôžičky pre firmu O., že spoločnosť O. bola síce
založená dňa 06.07.1992 za účelom privatizácie I. Galanta, ale po tom, ako sa spoločníci dohodli, že

pokiaľ nesprivatizujú iný podnik, nebudú inak podnikať. Napokon aj podľa spoločenskej zmluvy O.
nad čiastkou 500 000,-Kčs bol potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Preto obž. Ing. B. F. nebol ani
oprávnený podpísať dňa 27.11.1992 s Y. Rámcovú obchodnú zmluvu, ako aj Ročný kontrakt (H.Z.), ako
sa obhajoval a že na tomto základe následne a postupne na tri krát prevziať celkovo 100 000 000,- Kčs,
čo bol vlastne dôvod na neskoršie splácanie jeho záväzku v tzv. clearingovom zúčtovaní v starom bloku.

Súdom bolo preukázané, že pre privatizáciu TOS Galanta mala O. úverový prísľub 36 miliónov Sk z Tatra
banky a.s. Bratislava, ktorý však nikdy nebol poskytnutý. Z listinných dôkazov a svedeckých výpovedí
bolo taktiež preukázané, že konateľom spoločnosti BOSIS, spol. s.r.o. bol práve obž. H.. B. F. a tento
viedol aj celú agendu spoločnosti a jedinou transakciou, na ktorú bol oprávnený za firmu O. spol. s.r.o.,
bolo vyplatenie privatizačných projektov I. F. zo základných vkladov spoločníkov, že k privatizácii I.

Galanta nedošlo a O. spol. s.r.o. nikdy nerozvinula naplno svoje aktivity a ani neviedla účtovníctvo a na
účte spoločnosti boli len povinné zákonné vklady jednotlivých členov. Žiaden zo spoločníkov nepotvrdil
existenciu poskytnutého úveru firmou Y. a nikto z nich túto firmu ani nepoznal, rovnako ani firmy H. I. a
MA.C., na ktoré neskôr boli fiktívne pohľadávky z Y. postúpené a ani vedomosť, že by firma O., spol.
s.r.o. ( aj Dobrochod) mala s týmito firmami nejaké zmluvy alebo záväzky. Navyše prvých päť platieb

(22.04.1993,30.04.1993, 04.05.1993) obž. H.. F. bolo uhradených z firmy Q., v ktorej obžalovaný H.. F.
sám podnikal, na základe živnostenského oprávnenia, od roku 1990 (v oblasti stavebno-údržbárskych
a obchodných prác z účtu firmy Q. spol. s r.o. číslo XXXXXX-XXX/XXXX založeného v Investičnej a
rozvojovej banke, a.s. Bratislava), preto na úhradu z tohto účtu z jeho strany taktiež nemal absolútne
žiadny dôvod. Súd preto pokladal za preukázané, že ani spoločnosti O. nikdy nevznikol záväzok 100

000 000,- Kčs voči Y., napriek tvrdeniu svedka X. K. a X. W. a nimi predložené doklady považoval
len za účelovo vytvorené na konci roka 1992, teda v čase, keď sa už vedelo o nastávajúcej menovej
odlukemedziobomaštátmi,keďvyužiliúčetspoločnostiO.,prostredníctvomobž.F.naúhradufiktívneho
záväzku100000000,-Kčsclearingovýmzúčtovanímvstarombloku.Podľasúdupredloženédokladyboli
účelovo vyrobené a napokon nasvedčujú tomu aj predložené doklady, keď Rámcová obchodná zmluva

síce bola podpísaná obž. H.. F. a X. K. 27.11.1992, ale podľa jej textu bola uzatvorená na dobu od
01.01.1993 a stanovujúca v jednotlivých bodoch všeobecné, nič nehovoriace podmienky. Z jednotlivých
bodov platobných podmienok a dodacích termínov Rámcovej obchodnej zmluvy z 27.11.1992 a aj z
Ročného kontraktu (HZ) z toho istého dňa, z ktorej má vyplývať konkrétna objednávka kupujúceho od
predávajúceho na dodanie 100 ks obytných buniek a zabezpečenie montáže u konečného odberateľa,

tento kontrakt mal taktiež stanovené podmienky a mal nadobudnúť účinnosť dňom podpísania oboma
zmluvnými stranami zaplatením zálohy 41 000 000,- Kčs a uzatvorený bol na dobu od 01.01.1993 do
31.12.1993. Preto nebol dôvod, aby RoRo už 19.12.1992, teda po 22 dňoch, vystavilo pre O. faktúru
označenú HZ-11/92 s dátumom splatnosti 31.12.1992 na sumu 40 000 000,- Kčs, nakoľko ak by aj
reálne odovzdali na základe Ročného kontraktu - HZ uvádzanú sumu 41 000 000,- Kčs, ničím nebolo

preukázané aj reálne zaplatenie tejto zálohy. Ak by aj skutočne došlo k zaplateniu uvedenej zálohy
v deň podpisu kontraktu, resp. neskôr, nebol žiadny dôvod na jeho fakturovanie pre O., nakoľko k
žiadnemu plneniu zo strany O. nedošlo a ani nemohlo dôjsť, nakoľko výroba kontajnerov nikdy nebola
spoločnosťou BOSIS začatá a nemohla teda ani nič firme Y. dodať a tá preto nemala dôvod ani navystavenie vyššie uvedenej faktúry, čo rovnako platí aj o dôkazoch ohľadne spoločnosti Y., vyššie
uvedené v súvislosti s vinou obž. Q..
Naviac podľa príslušných daňových úradov podľa sídiel spoločností SF P. a O. bolo zistené, že

ako daňové subjekty spoločnosti O., spol. s.r.o., Družstevná 2, Bratislava, resp. P., stavebná firma,
Družstevná 2, Bratislava, majiteľ Q. Q., prípadne P., stavebná firma, Hollého 844, Púchov v rokoch
1990-1993 a ani neskôr nepodali žiadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rozhodné
zdaňovacie obdobie, takže aj týmto bolo pre súd preukázané, že ani jeden z obžalovaných nemohol
uvedenéčiastkyprijať,nakoľkobyimtakvznikladaňovápovinnosťodviesťpríslušnúdaň,čovšaknebolo

preukázané, že by urobili.
Rovnako bolo súdom preukázané, že štyri platby z 02.05.1994, 04.05.1994, 09.05.1994 a 12.05.1994,
ktoré boli poukázané z osobného účtu Q. Q., číslo XXXXXXXXXX/XXXX založeného v I. banke a. s.
O. dňa 09.02.1994 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX založený v Investičnej a poštovej banke a.s.
Praha, Perlová č. 1, na odcudzený občiansky preukaz na meno B. W., trvale bytom Praha, Taussigova
1172/1, že išlo o neexistujúcu firmu H. I. spol. s r.o. s udanou adresou Praha, Široká č. 8 a že

B. W., nar. 13.06.1968, bytom Praha, Česká republika, stratil občiansky preukaz, na základe ktorého
potom bol založený účet v banke na túto neexistujúcu spoločnosť. Tieto skutočnosti boli preukázané
nielen množstvom aj vyššie uvedených listinných dokladov, ale potvrdzuje to výpoveď aj svedka B. W.
a príslušné doklady k strate jeho občianskeho preukazu ( č.l. 1877- 1881/ zv.11).
Vykonaným dokazovaním mal súd preto vinu obidvoch obžalovaných za preukázanú v tom smere, že

obž. Q. Q., ako majiteľ firmy P., W. firma V., so sídlom v Bratislave, Družstevná č. 2, uznal v roku 1994
neexistujúci záväzok v sume 500 000 000,-Kčs, ktorý mal vzniknúť jeho firme k firme Y. F., Kraherstr.
11/A, BRD Düsseldorf, zastúpenej konateľkou Z. C. a obž. H.. B. F., ako spolumajiteľ firmy O. spol. s
r.o. so sídlom Bratislava, Družstevná č. 2 uznal v roku 1993 neexistujúci záväzok v sume 100 000 000,-
Kčs, ktorý mal vzniknúť jeho firme k firme Y. F. P., zastúpenej prokuristom X. K., Chlumová č. 17, Praha

a tieto začali uhrádzať formou clearingového zúčtovania v tzv. „starom bloku“ v pomere 1,-Sk ku 1,-Kč
v roku 1993 a 1994 prostredníctvom účtu firmy Q. spol. s r.o. číslo XXXXXX-XXX/XXXX založeného v
Investičnej a rozvojovej banke, a.s. Bratislava a osobného účtu na meno H.. B. F. číslo XXXXXXXXXX/
XXXX založeného v Tatra banke, A.S. Vajanského nábrežie 5, Bratislava dňa 08.12.1992 a osobného
účtu na meno Q. Q., Komenského 1642, Púchov, číslo XXXXXXXXXX/XXXX založený v Tatra banke

a. s. Bratislava dňa 09.02.1994, na účet číslo XXXXX-XXX/XXXX firmy Y. F. Düsseldorf založený v
Komerčnej banke Praha a účet číslo L. 1655/5100 neexistujúcej firmy Inter Trade spol. s r.o. Praha,
Široká č. 8, založený v Investičnej a poštovej banke a.s. Praha, Perlová č. 1 na odcudzený občiansky
preukaz na meno B. W. (č.l. 1253, č.l. 850-851) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku v bode 1/.

Takto zrealizovanými platbami obaja obžalovaní spôsobili škodu Slovenskej republike vo výške 80
652 715,52 Sk(2 677 179,70 €) na základe podrobného výpočtu znalca z odboru bankovníctva a
medzinárodných financií Doc. H.. O. B., D.. Podmienky, za ktorých bolo možné uhrádzať platby medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou tzv. „clearingovým zúčtovaním" upravovala „Platobná
zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, uverejnená v Zbierke zákonov č. 33/1993

(č.l. 447-449/zv.4) a Protokol (príloha platobnej zmluvy) medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o platobnom vysporiadaní vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi právnickými a
fyzickými osobami, ktoré vznikli pred 8.februárom1993. Znalec Doc. H.. O. B., D., nielen v podrobnom
písomne vypracovanom znaleckom posudku, ale aj pri viacerých výsluchoch, ozrejmil mechanizmus
platobného styku pred dňom 08.02.1993 a po ňom medzi fyzickými a právnickými osobami sídliacimi

v Slovenskej a Českej republike, ako i metodiku clearingového zúčtovania medzi oboma republikami
po menovej odluke. Systém clearingového zúčtovania vo všeobecnosti, bez zohľadnenia konkrétnych
zmluvných podmienok bol založený na tom, že vzájomné vysporiadanie pohľadávok a záväzkov
neprebiehalo bezprostredne medzi zúčastnenými subjektami, t.j. fyzickými a právnickými osobami,
ale sprostredkovane, cez jednotlivé komerčné banky a clearingové centrum, ktoré účtovne evidovalo

denné finančné toky a denné vzájomné saldá jednotlivých komerčných bánk. Keďže tieto denné saldá
mali charakter úverového vzťahu, súčasne ich denne úročili dohodnutým úrokom a tento úrok sa k
saldu v dohodnutom termíne pripisoval tzv. anglickým zostatkovým systémom počítania úrokov na
bežnom účte. K fyzickému vysporiadaniu salda k prevodu finančných prostriedkov, k tzv. vynulovaniu
salda, prichádzalo po splnení určitých, vopred dohodnutých podmienok a zvyčajne k týmto podmienkam

patril určitý termín alebo prekročenie určitej sumy salda. Medzinárodné clearingové zúčtovanie medzi
dvomi štátmi pomocou tretej meny funguje na tom istom princípe, len s tým rozdielom, že domáce
subjekty vedú účtovníctvo aj v domácej mene a aj v cudzej mene. V tomto prípade môže prísť ku
kurzovým stratám alebo ziskom (ak nie sú finančné transakcie zabezpečené na trhu derivátov) a to vzávislosti od zmeny kurzu cudzej meny a v závislosti od toho, či je daný subjekt v pozícii prijímajúceho
platbu alebo v pozícii platiaceho. Toto bol aj prípad starého a nového bloku. Znalec vysvetlil, že do
07.02.1993 vrátane, platila na území bývalej ČSFR jednotná mena - Kčs. Dňom 08.02.1993 sa táto

jednotnámenarozdelilaavznikli2(dve)novénárodnémeny-SKK(medzinárodnéoznačenieslovenskej
koruny)naúzemíSlovenskejrepublikyaCZK(medzinárodnéoznačeniečeskejkoruny)naúzemíČeskej
republiky. Toto rozdelenie malo za následok aj vlastný výmenný kurz SKK voči CZK. Keďže ekonomika
a mena ČSFR boli predtým jednotné, vznikol problém uhrádzania vzájomných platieb medzi fyzickými a
právnickými osobami, sídliacimi na území Českej republiky a Slovenskej republiky, nakoľko ich záväzky

a pohľadávky vznikli v Kčs a nie v SKK, resp. CZK, alebo v inej - cudzej - mene. Z tohto dôvodu bola
prijatá 04.02.1993 Platobná zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a protokol k tejto
zmluve, zverejnená v Zbierke zákonov č. 33/1993. Obsahom tejto zmluvy bola skutočnosť, že prípadné
kurzové straty, resp. zisky vyplývajúce z transakcií, ktoré boli dohodnuté pred rozdelením jednotnej
meny, ale boli realizované po rozdelení meny, budú znášať rozpočty Slovenskej republiky, resp. Českej
republiky. Štátne rozpočty boli zastúpené ministerstvami financií a účty ministerstiev financií boli vedené

v Národnej banke Slovenska (NBS), resp. Českej národnej banke (CNB). Na základe tejto dohody
vznikli pracovné pojmy „starý blok" a „nový blok" (samotné pojmy, ako také, sa v zmluve nevyskytujú).
Za starý blok boli považované platby, kedy sa po termíne 08.02.1993 vrátane, uhrádzali platby medzi
českými a slovenskými subjektmi, ktoré vznikli na základe zmlúv pred týmto termínom a za nový blok
sa považovali platby, kedy sa po termíne 08.02.1993 vrátane, uhrádzali platby, ktoré vznikli na základe

zmlúv medzi českými a slovenskými subjektmi po tomto termíne. Fyzickým prevodom finančnej sumy z
účtu Ministerstva financií Českej republiky v ČNB na účet Ministerstva financií v Slovenskej republike v
NBS zanikol reálne dňom 19.12.1995 starý a nový blok. Do tohto dňa k fyzickým prevodom finančných
súm nedochádzalo, len sa účtovne evidovali saldá, úroky a zostatky na účtoch NBS a ČNB. Zmluvne
zanikol starý a nový blok k 30.09.1995 zrušením Platobnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a

Českou republikou zo dňa 04.02.1993. Pri výpočtoch komu a v akej výške vznikla škoda znalec uviedol,
že na území Slovenskej republiky vznikla škoda Ministerstvu financií Slovenskej republiky a to z toho
dôvodu, že platby v rámci starého a nového bloku boli evidované na účte Ministerstva financií Slovenskej
republiky, ktorý bol vedený v NBS a z tohto účtu boli tiež z prostriedkov štátneho rozpočtu uhrádzané
kurzové rozdiely a úrokové platby. Škoda, ako taká, spočívala v tom, že v deň reálneho zániku starého

a nového bloku, t.j. 19.12.1995 - česká strana zaplatila slovenskej strane (42 658 296,14 USD, 120 000
000,00 DEM a 32 500 000,00 ECU) a ak by neboli uhrádzané neoprávnené platby, o sumu uvedenej
škody (v SKK) by česká strana poukázala na účet Slovenskej republiky vyššiu položku. Na území Českej
republiky vznikla škoda Ministerstvu financií Českej republiky z toho istého dôvodu, že platby v rámci
starého a nového bloku boli zaevidované na účte Ministerstva financií Českej republiky, ktorý bol vedený

v ČNB a z tohto účtu boli tiež z prostriedkov štátneho rozpočtu uhrádzané kurzové rozdiely a úrokové
platby.
Znalec Doc. H.. O. B., D., jednoznačne zotrval aj na hlavnom pojednávaní na záveroch svojho písomne
vypracovaného posudku a zotrval i na výške spôsobenej škody tak, ako je uvedená vo výrokovej
časti rozsudku vo vzťahu k transakciám obžalovaného Q. Q. (58 815 690,76 Sk (1 952 323,27 €)) a

obžalovaného H.. B. Gališa (XX 837 024,76 Sk (724 856,43 €)). V súvislosti s faktúrou na základe
hospodárskej zmluvy, podľa ktorej mali byť finančné prostriedky vrátené do konca roku 1992, t.j. pred
menovou odlukou dodal, že táto spadala pod režim platobnej zmluvy uzatvorenej medzi Českou a
Slovenskou republikou zo 04.02.1993 bez ohľadu na to, že splatnosť mala byť do konca roku 1992.
Pokiaľ zmluvy boli uzavreté pred 08.02.1993 a k platbám došlo po tomto dátume, tieto platby spadali

pod režim uvedenej platobnej zmluvy.
K obranným tvrdeniam a výpovediam obžalovaných krajský súd dodáva, že existujú nielen rozpory v ich
vzájomných výpovediach, ale i rozpor ohľadne sumy, ktorú bol obž. Q. Q. údajne dlžný X. K. a sumou,
ktorá bola v konečnom dôsledku na účet Y. prevedená. X. K. bol podľa vyjadrenia obž. Q. dlžný sumu
500 000 000,- Kčs s tým, že uhradených bolo len 311 900 000,- Sk (10 353 183,30 €) a zvyšná suma

sa na základe výpovede obž. H.. F. neuhrádzala z dôvodu požiadavky samotného veriteľa X. K., ktorý
sa týmto vlastne vzdal sumy 188 100 000,- Sk (6 243 776,14 €), čo vyznieva prinajmenšom nelogicky.
Navyše obž. Q. Q. nevedel ani žiadnym spôsobom preukázať príjem a prípadné následné investovanie
500 000 000,- Kčs , keď uvádzal, že všetky peniaze investoval na podnikanie na Ukrajine. R.. Q. jednak
odmietol uviesť, akým spôsobom previezol túto sumu na Ukrajinu, resp. do bývalej ZSSR, pričom je

nereálne až naivné, že by sumu 500 000 000,- Kčs mohol v rozhodnom období nelegálne vyviesť z
územia republiky. Ak by aj peniaze, ktoré boli použité na splácanie dlhu Y., pochádzali z ním uvádzaných
zdrojov podnikania na Ukrajine a obž. Q. nedoložil bankový prevod týchto peňazí, tak v prípade
pravdivostijehovýpovede,bydošlokporušeniuDevízovéhozákonaSlovenskejrepublikyatovoveľkomrozsahu. Ohlasovacia povinnosť colným úradom bola totiž v tom čase od sumy 200 000,- Sk (6 638,78
€) a vyššie a fyzické aj právnické osoby podnikajúce v zahraničí mali povinnosť oznámiť túto skutočnosť
Národnej banke Slovenska a to ako založenie účtu v cudzine, tak aj tzv. prevodovú povinnosť, ktorá

spočívala v prevádzaní prostriedkov z týchto účtov na účty v slovenských bankách. Otvorenie účtu v
zahraničí bolo podmienené súhlasom Národnej banky Slovenska. Vykonaným dokazovaním neboli tieto
skutočnosti preukázané a obrana obžalovaného Q. ničím nepotvrdená a preto je aj týmto vyvrátená.
Napokon svedkyňa Z. C. nepotvrdila poskytnutie finančných prostriedkov spoločnosti Y. obžalovanému,
predložené dve zmluvy, na ktorých bol jej podpis označila za falzifikáty, ktoré nikdy nepodpísala a aj

použitú pečiatku Y. nikdy nemala.
V mnohých písomných podaniach obž. Q. Q. sa sám už strácal v tom, čo uvádzal a ako vypovedal, keď
sa vyjadroval o pôžičke od X. K., resp. od pani „C.“ v sume 500 000,- (päťstotisíc) korún a to slovom
aj číslom, takže už aj z tohto pohľadu nebol dôvod splácania úhradou z jeho účtu v sume až 311 900
000,- Sk (10 353 183,30 €).
Ani jeho obhajoba, že podpísal obž. H.. B. F. prázdne hlavičkové papiere, ho nezbavuje trestnoprávnej

zodpovednosti, nakoľko hoci bol majiteľom bankového účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX založeného
v Tatra banke a. s. Bratislava a obž. H.. B. F. mal len dispozičné právo k jeho účtu, obž. Q. Q. mal
vedomosť o pohyboch na účte, nakoľko tieto sú oznamované bankou majiteľom účtu formou výpisov z
účtu. Vo väčšine prípadov banky zasielajú svojím klientom výpisy raz do mesiaca a to na konci, resp.
možnosť maximálne kvartálneho výpisu a to vždy ku koncu daného štvrťroka. Preto obž. Q. musel

byť upovedomený, že ku dňu 31.03.1994 z jeho účtu odišlo 38 400 000,- Sk(1 274 646,48 €). Táto
suma bola prevedená v čase od 15.02.1994 do 28.03.1994 a tak začiatkom apríla 1994 musel byť
obž. Q. oboznámený, že z jeho účtu bola prevedená suma 38 400 000,- Sk (1 274 646,48 €). Krajský
súd len dodáva, že toto bol iba začiatok všetkých transakcií, nakoľko celkovo bolo prevedených do
13.05.1994 suma 311 900 000,-Sk(10 353 183,30 €). Začiatkom júla 1994 by potom obžalovanému Q. Q.

pri kvartálnych výpisoch z účtu došlo oznámenie, že k 13.05.1994 bola celkovo uhradená suma 311 900
000,- Sk (10 353 183,30 €). Nie nezanedbateľnými prejavmi sú i rozporné tvrdenia obžalovaného Q. Q. o
tom, keď uvádzal, že doklady o prevodoch z jeho účtu osobne preberal obžalovaný H.. F., pričom podľa
obžalovaného H.. F. výpisy z účtov si s Q. preberali každý osobne. Pri hodnotení pravdivosti tvrdení
oboch obžalovaných, sa krajský súd prikláňa k obrannému tvrdeniu obžalovaného F., a to vzhľadom na

objem sumy v miliónoch, ako logickú, v snahe, aby prevody a narastajúci zisk bol každým osobitne aj
kontrolovateľný.
Napokon aj samotné založenie účtu v Tatra banke 09.02.1994, obžalovaným Q. na jeho meno a nie na
firmu P. nasvedčuje o podvodnom úmysle obžalovaného, ktorý napriek tomu, že tvrdil, že pôžička vznikla
jeho firme P., úhrady išli z jeho osobného účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX založený v Tatra banke a. s.

Bratislava dňa 09.02.1994. Napokon aj dátum založenia tohto účtu potvrdzuje jeho účelové založenie
na úhradu fiktívneho záväzku.
Obranu obžalovaného Q. Q., že časť peňazí získal zo svojich aktivít svojej firmy P., krajský súd neprijal,
nakoľko zo spisového materiálu bola preukázaná insolventnosť tejto firmy nielen v žalovanom období,
ale i pred ním (ako vyplýva zo zvyšnej pôvodne žalovanej a vylúčenej trestnej činnosti), ale nezačal

vykonávať ani žiadne konkrétne kroky v podnikaní v súvislosti s predmetom predložených zmlúv, na
základe ktorých boli podpísané (výstavba rodinných domov, výstavba rekreačného zariadenia, výstavba
závodu). K hospodáreniu firmy P. boli vypočutí aj niektorí bývalí pracovníci tejto firmy, z ktorých výpovedí
je zrejmé, že firma P., konateľom ktorej bol obžalovaný Q. Q., mala už začiatkom roku 1991 finančné
problémy. Ako potvrdila svedkyňa R. P., pracovala vo firme P. ako stavebná technička asi 5 mesiacov a

to od júla 1990 do januára 1991. Po odchode pre práceneschopnosť, do firmy sa už nevrátila a odišla pre
finančné problémy firmy. Obžalovaný Q. získaval financie od záujemcov o stavbu rodinných domov
a materiál nakupoval takpovediac na dlh, lebo faktúry nepreplácal a uviedla, že po čase sa vo firme
neplatili mzdy.
Zrejmú insolventnosť firmy P. potvrdil aj svedok V. Y., ktorý uviedol, že vo firme P. pracoval ako stavebný

technikod1.10.1990,pričomfirmamalafinančnéproblémyajsvyplatenímnájomnéhoapretoaj dostala
výpoveď a presťahovala sa na G. majer do priestorov Stavokombinátu, neskôr na Miletičovu ulicu, v
apríli 1991 na Lamačskú cestu, kde v júli 1991 skončila svoju činnosť. Obžalovaný Q. na nevyplatených
mzdách dlhoval viacerým robotníkom zo W. a aj svedkovi z titulu nevyplatenej mzdy asi 100.000,-Sk.
Zhodne so svedkyňou R. P. aj vypovedal, že nemali vedomosť o aktivitách firmy P., resp. obžalovaného

Q., že by dostal úver v sume 500 miliónov Kčs od firmy Y. Düsseldorf a že ani nemohol dostať žiadny
úver, pretože ak by takéto peniaze mal, nemusel by brať zálohy na stavbu rodinných domov, vyplácal
by zamestnancov a uhrádzal faktúry.Vinu obžalovaného H.. B. F., podporuje aj listinný dôkaz a to poznámkový blok, ktorý bol zaistený u
obžalovaného H..F. pri jeho zadržaní (č.l. 2162-2226/zv.13) a zo záverov znaleckého posudku znalca
z odboru písmoznalectvo, ručné a strojové písmo, B. Y. jednoznačne vyplýva, že textové útvary v

karisbloku č. 6-65, ako aj textové útvary na sporných lístkoch označených č. 2, č.3 a 1a (číslicový
zápis), jednoznačne vyhotovil jeden a ten istý pisateľ a to konkrétne obžalovaný H.. B. F.. Na sporných
lístkoch označených č. 1,č.4,č.5 a č.1a (okrem uvedeného číslicového zápisu) znalec uviedol, že nie je
možné jednoznačne potvrdiť ale ani vylúčiť z podozrenia sporných textových útvarov obžalovaného H..
B. F.. Krajský súd dodáva, že výsledky tohto grafologického skúmania znalca sú tiež jedným z dôležitých

dôkazov, nakoľko zápisky majú jednoznačnú súvislosť s poukazovaním peňazí formou clearingového
zúčtovania a tvoria podrobnú evidenciu investovania a zisku.
Súd neuveril ani obranným tvrdeniam obž. H.. B. F., keď mal jednoznačne preukázané, že tento v
žiadnom prípade nemohol v žalovanom období okolkovať 100 miliónov federálnych československých
korún, nakoľko fyzickej osobe bolo zákonom Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 02.02.1993
č. 26/93 Z.z. o opatreniach na zabezpečenie prechodu česko-slovenskej meny na slovenskú menu a

o zmene a doplnení devízového zákona, umožnená na základe § 2 ods. 2 výmena maximálnej sumy
4.000,- Kčs s tým, že na základe odseku 5 sa výmena bankoviek vyznačila v preukaze totožnosti.
Právnickej osobe bolo podľa § 7 ods. 1, 2 tohto zákona umožnená výmena do výšky pokladničného
zostatku, ktorý bol ku dňu výmeny bankoviek preukázateľný zápisom v pokladničnom denníku. Všetky
tieto zákonné opatrenia boli urobené práve s ohľadom predísť takýmto nezákonným transakciám,

ako bolo zistené v predmetnom prípade. Ako vyplýva z výpovede obžalovaného H.. F., takýto účet,
ako právnická osoba nemal a hodnoverne sám nepreukázal a ani vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že iná právnická osoba by viedla takýto účet v jeho prospech. Podľa oznamovacej a
archivačnej povinnosti banky, podľa výšky sumy, je 15 až 20 rokov, existencia takéhoto účtu nebola
preukázaná. Napokon sám obžalovaný H.. F. uvádzal, že po prevzatí sumy 100 miliónov Kčs, tieto

neuložil na účet v banke, ale časť uložil iba do sejfov a časť z tejto sumy na bezpečnom mieste v
nemenovanej firme.
Pokiaľ ide o peniaze uložené v sejfoch banky, krajský súd dodáva, že ani tejto časti jeho obhajoby
neuveril, nakoľko by bolo prinajmenšom porušením bankového tajomstva, ak by príslušná banka bez
povolenia otvorila cudzí sejf, napokon toto jeho tvrdenie sa ani nepreukázalo a bolo aj nelogické,

aby banka sama otvorila cudzí sejf a sama by okolkovala tam uložené peniaze, nakoľko banka v
žiadnom prípade nemohla otvoriť cudziu bezpečnostnú schránku - sejf, nie ešte sama kolkovať peniaze
z uzamknutého sejfu. Preto v tejto časti súd neprijal obranu obžalovaného H.. F. o systéme a možnosti
kolkovania 100 miliónov korún. Napokon sám obžalovaný tvrdil, že so sumou 100 miliónov Kčs až
do termínu jednotlivých splátok - transakcií s peniazmi nehýbal a nerobil žiadne úkony. K tejto časti

jeho tvrdenia súd dodáva, že podľa § 2 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 27/1993
Z.z. bola výmena bankoviek fyzickým osobám uskutočnená v dňoch 04. až 06. februára 1993 a podľa
odseku 2 citovaného ustanovenia, právnickým osobám bola výmena bankoviek uskutočnená v dňoch
06. a 07. februára 1993 a ani prípadné rozpísanie sumy 100 miliónov Kčs na jednotlivé fyzické osoby
neprichádzala do úvahy, keďže by muselo ísť o 25 000 fyzických osôb.

Keďže obžalovaný H.. F. uviedol, že všetky československé bankovky v celkovej sume 100 miliónov Kčs
dostal v tisíckorunových bankovkách, tak súd považuje za potrebné zdôrazniť, že bankovky v nominálnej
hodnote tisíc korún, boli na základe Vyhlášky č. 28/93 Z.z., (ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 26/1993 Z.z. o opatreniach na zabezpečenie prechodu československej meny
na slovenskú a o zmene a doplnení devízového zákona) a to konkrétne podľa § 1 tejto vyhlášky -

kolkované. Má to význam z toho dôvodu, že jedinou neokolkovanou bankovkou zostávala bankovka
v nominálnej hodnote 10,- Kčs, čo však nemá vplyv na obranu obžalovaného Ing. F., nakoľko tento
jednoznačne uviedol, že uvedená suma bola v tisíckorunových bankovkách. Napokon aj prevoz sumy
100 miliónov Kčs v 10 Kčs bankovkách podľa spôsobu transportu uvádzaného obžalovaným, v takých
malej nominálnej hodnote by bolo nereálne.

Napokon aj neskôr zmenenú obhajobu obžalovaného H.. F. (pravdepodobne na základe výsledkov
dokazovania), že sumu 100 miliónov Kčs prevážal už v okolkovaných 1 000,- Kčs bankovkách, je taktiež
vyvrátená, nakoľko podľa Vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 228/1993 Z.z. zo dňa 17. októbra 1993
o vydaní bankoviek po 1 000,- Sk do obehu a o stiahnutí okolkovaných bankoviek po 1 000,- Kčs z
obehu, podľa § 5 ods. 1, ods. 2, dňom 22. októbra 1993 sa sťahovali z obehu okolkované 1 000,-

Kčs bankovky a tieto prestávali byť zákonnými peniazmi na území Slovenskej republiky 22. októbrom
1993 a teda po tomto termíne neumožňovala obžalovanému Ing. F. plniť záväzok 100 miliónov korún
v bývalej československej mene po 25.10.1993 (15 splátok podľa rozsudku). Napokon sám uviedol,
že peniaze mal privážať na územie Slovenskej republiky na jeseň 1992, kedy neboli bankovky eštevôbec kolkované, lebo proces kolkovania sa začal 13.01.1993 a prebiehal pod gesciou NBS a za účasti
komerčných bánk (VÚB, Slovenskej štátnej sporiteľne, Slovenskej poľnohospodárskej banky, Ľudovej
banky a IRB) a samotná výmena bankoviek sa vykonala v dňoch 04.02.1993 až 07.02.1993 (fyzické

osoby 04.02. 1993 až 06.02.1993 a právnické osoby a živnostníci v dňoch 06. a 07.02.1993) a k
08.02.1993 bolo na jedného obyvateľa okolkovaných približne 5 200 Kčs a preto zákonite ich mohol
doviesť len neokolkované. Napokon predmetná vyhláška síce podľa § 5 ods. 3 umožňovala Národnej
banke Slovenska a bankám podľa § 1 ods.1 zákona č. 21/1992 o bankách so sídlom v Slovenskej
republike vymieňať bankovky uvedené v odseku 1 za zákonné peniaze od 23. októbra 1993 do 05.

novembra 1993 a pri výmene presahujúcej 100 000,- mohli žiadať uloženie okolkovaných bankoviek
po 1 000,- na vkladné knižky alebo na účet v banke. Ani táto alternatíva však u obž. H.. F. nebola
preukázaná, že by tak urobil, napokon touto možnosťou sa ani neobhajoval.
Z uvedeného súd preto vyvodil záver, že žiadny úver vo výške 100 miliónov Kčs v hotovosti
ani obžalovanému H.. F. poskytnutý nebol a ani nemohol byť, nakoľko po dátume 07. februára 1993
žiadna banka na území Slovenskej republiky nemohla prijať neokolkované bývalé federálne bankovky

za účelom akejkoľvek úhrady. Navyše po 05.11.1993 mohol obžalovaný H.. F. plniť v banke jedine
slovenskými korunami. Obrana obžalovaného H.. F. aj obžalovaného Q. Q. bola v tomto smere
vyvrátená. Krajský súd ju považoval za nepravdivú a účelovú, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti,
nakoľko i samotné kolkovanie uvedenej sumy tak, ako to prezentoval obžalovaný Ing. F., bolo technicky
nemožné a vylúčené. Naviac bolo notoricky známou skutočnosťou, že fyzicky sa bankovky kolkovali v

NBS za prítomnosti armády a príslušníkov polície. V príslušných bankách sa peniaze už len vymieňali
za neokolkované. Pokiaľ teda obžalovaný H.. F. tvrdil, že peniaze mu okolkovali v banke a za existencie
jeho tvrdenia, že uložením peňazí do sejfu v Tatra banke s peniazmi nerobil žiadne úkony, súd považuje
za vyvrátenú obranu obžalovaného H.. F. i v tomto smere, nakoľko Tatra banka peniaze nekolkovala.
Napokon, pokiaľ neskôr zmenil svoje výpovede, že bankovky na Slovensko prevážal okolkované je

taktiež vylúčená, nakoľko v čase, keď prevážal peniaze bývalé federálne bankovky ešte neboli a ani
nemohli byť okolkované.
I keď obžalovaný H.. F. zmenil neskôr na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď ohľadne transportu
100 miliónov Kčs na územie Slovenskej republiky, keď na hlavnom pojednávaní, v rozpore so svojou
výpoveďou z prípravného konania uviedol, že uvedenú sumu previezol na jedenkrát, krajský súd sa

touto otázkou nezaoberal ako primárnou, nakoľko pri konfrontácii so znalcom z odboru bankovníctva,
bola táto možnosť prevozu v osobnom motorovom vozidle, vzhľadom na váhu a obsiahlosť uvedenej
prepravovanej sumy 100 miliónov Kčs v tisíckorunových bankovkách, technicky možná.
Krajský súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že protiprávne konanie obžalovaných Q. Q. a H.. B. F.
spočívalo v tom, že využili existenciu clearingového zúčtovania medzi Českou republikou a Slovenskou

republikou za účelom uhrádzania záväzkov a pohľadávok medzi subjektami týchto dvoch republík,
ktoré vznikli pred 08. februárom 1993. Na základe prevodov pomocou tzv. „starého bloku" sa platby
uskutočnené subjektami v Slovenskej republike prevádzali na účty subjektov Českej republike v pomere
1Sk - 1 Kč. Následne po výbere českých korún v hotovosti z účtu v Českej republike, bolo možné tieto
prostriedky vymeniť na území Slovenskej republiky v aktuálnom kurze /viď znalecký posudok, kde sú

rozpísané jednotlivé kurzy za jednotlivé dni/. V tomto období kurz 1 Kč sa približne rovnal 1,16 Sk.
Tento kurzový rozdiel bol súčasne aj neoprávneným ziskom obžalovaných, nakoľko na takéto platby v
rámci starého bloku mali oprávnenie len tie subjekty, ktorých záväzky vznikli pred 08. februárom 1993
(Platobná zmluva medzi ČR a SR a Protokol k tejto zmluve 33/93 Z.z.).
Túto situáciu využili po tom, čo sa v roku 1992 predstavitelia politickej reprezentácie Slovenskej

a Českej republiky dohodli na rozdelení Česko-slovenskej federatívnej republiky. Tento zámer bol
potvrdený prijatím federálneho ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a
Slovenskej Federatívnej republiky vtedajším Federálnym zhromaždením a ustanovili sa ním zároveň
aj základné princípy delenia meny. Dátumom vzniku samostatných mien bol 1. január 1993, kedy
došlo k rozdeleniu ČSFR. K tomuto dátumu zároveň z ústredia ŠBČS pre SR vznikla Národná banka

Slovenska a v Českej republike súčasne vznikla Česká národná banka. Keďže však z technických
a z organizačných dôvodov, ale hlavne z dôvodu nepripravenosti nových bankoviek nebolo možné
uskutočniť súčasne výmenu federálneho obeživa za nové, zvolil sa neskorší termín, aby sa oba nové
štáty mohli pripraviť. Týmto termínom mal byť 30. jún 1993. Dovtedy mala medzi oboma štátmi fungovať
menová únia. Počas tohto prechodného obdobia mala ako platidlo naďalej zostať československá

koruna. Rozdelením ČSFR však pokračoval rast nedôvery nielen zahraničných objektov, ale aj
obyvateľstva k slovenskej korune, čo sa prejavilo v náraste devalvačných očakávaní a v dôsledku
toho nastal silný odlev peňažných prostriedkov zo Slovenska do Čiech, čo na jednej strane vyvolalo
nedostatok zdrojov na Slovensku a na strane druhej zas neprimeraný rast peňažnej masy v Českejrepublike. Česká strana dohodu o menovej únii predčasne vypovedala, a preto došlo 8. februára 1993
k menovej odluke. Keďže nové slovenské bankovky a mince, ktoré mali nahradiť federálne obeživo
ešte neboli pripravené došlo ku kolkovaniu federálnych bankoviek. Menovú odluku a výmenu peňazí

komplikovala skutočnosť, že nebolo známe skutočné množstvo obeživa, ktoré sa na území SR do
8.2.1993 nachádzalo, ale len jeho teoretické množstvo. Preto aj podľa súdu túto situáciu práve využili
okrem obžalovaných, pravdepodobne aj iné osoby najmä z Českej republiky, na obohatenie sa na úkor
Slovenskej republiky, využijúc tak tento historický moment.
Zo znaleckého dokazovania bola výška škody ustálená na základe kurzového rozdielu a úrokovými

nákladmi. V prípade, ak by vo výroku podrobne uvedené platby neboli poukazované do Českej
republiky oboma obžalovanými, tak v tomto prípade by štátny rozpočet Slovenskej republiky, zastúpený
Ministerstvom financií Slovenskej republiky, obdržal v rámci vysporiadania clearingu od Ministerstva
financií Českej republiky o vyššiu sumu vyčíslenej škody. Teda Slovenská republika by získala od Českej
republiky sumy 21 837 024,76 Sk (724 856,43 €)- obžalovaný F. a 58 815 690,76 Sk (1 952 323,27
€)- obž. Q. Q..

K vine v bode II./ - obž. X.. H. G.
Podstataobhajovacíchprednesovobž.X..H.G.spočívalavtom,žepotom,čokúpilužzaloženúfirmuW.
za účelom podnikania, na základe oslovenia X. O., podpísal s ním, ako konateľom S. H. dňa 02.05.1994
mandátnu zmluvu na vysporiadanie jeho záväzku, že jeho ľudia pripravili všetky dokumenty a plnil len na
základe poverenia vyplývajúceho z mandátnej zmluvy a na základe splátkového kalendára a dokladov,

ktoré mu O. a jeho ľudia priniesli, títo mu aj odovzdali peniaze a pri vkladaní peňazí do banky a aj
následného neskoršieho výberu postupoval len podľa ich pokynov a robil to z dôvodu, že mal za to
podpísanú 30 % províziu, čo považoval za primerané za jeho predpokladu, že budú potrebovať aj jeho
právnické služby.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané že spoločnosť S. H., spol. s r.o. 27.11.1992 skutočne

uzavrela úverovú zmluvu č.46/0/92 s AB Bankou, a.s. Mladá Boleslav, filiálka Kralupy nad Vltavou na
sumu 88 000 000,- Kčs za podmienok stanovených v tejto zmluve ( č.l. 1760 - 1765 / zv. 11) s tým,
že splátky úveru boli stanovené mesačne k 20. dňu bežného mesiaca, v čiastke 2 100 000,- Kčs,
pravidelne mesačne počnúc prvou splátkou od 20.06.1993 a poslednou splátkou 20.12.1996 vo výške
1 900 000 Kčs. Prípadné skoršie splatenie úveru bolo stanovené len po dohode klienta s bankou,

najmenej mesiac vopred. Podľa textu tejto úverovej zmluvy č. 46/0/92 vyplýva, že banka na základe
rokovania s klientom poskytla strednodobý úver na nákup obchodného strediska Jadran - Bratislava, LV
č. XXXX, ev. list. č. XXX č.p. XXX v celkovej výške 88 000 000,- Kčs s tým, že úver bude jednorazovo
čerpaný s dátumom čerpania v závislosti na predloženie zaregistrovanej kúpnej a zástavnej zmluvy a
bude čerpaný z filiálky Kralupy nad Vltavou prostredníctvom bežného účtu klienta XXXXXXX/XXXX a

konečná splatnosť úveru bola stanovená k 20.12.1996. Súčasne bolo stanovené, že banka si vyhradzuje
právo kontroly vyžiadaných príslušných podkladov priamo na mieste klienta a súčasne bol v ten istý
deň spísaný dodatok č. 1 k tejto zmluve pre prípad oddelenia meny, resp. odstúpenia Českej republiky
alebo Slovenskej republiky od menovej únie a zavedenia republikových mien.
Zo zmluvy č. 2003/94-25 uzavretej medzi S. H. a firmou W. uzavretej dňa 02.05.1994 (č.l.1758-1759/

zv.11) a podpísanej zastúpeným za S. H. - J. O. a za zástupcu - firmu W.- nečitateľný podpis (obžalovaný
X..G.všaknespochybnil,žeideojehopodpis),zktorejvyplýva,žezástupcanazákladepovereniafirmou
S. H. sa zaväzuje vysporiadať záväzok voči AB banka a.s. Q. Boleslav, pobočka Kralupy nad Vltavou,
ktorý dlhuje veriteľovi za odplatu a súpis záväzkov tvorí neoddeliteľnú prílohu tejto zmluvy, zastúpený
sa zaviazal po vysporiadaní záväzku zástupcom zriadiť ako protihodnotu záložné právo na zaťaženú

nehnuteľnosť v prospech zástupcu, že finančné operácie sa vykonajú prostredníctvom bankového
ústavu zástupcu, ktorý zariadi záležitosť v termíne do 3 mesiacov od podpisu zmluvy a odplata pre
zástupcu bola stanovená 30% z rozdielu záväzku a skutočnej úhrady veriteľovi. IV oddiel stanovoval
pokyny pre zástupcu, ktorý na základe tejto zmluvy mal vysporiadať záväzok tak, ako je uvedené
v oddieli II. ods. 1 v mene zastúpeného (viď reálny príkaz na úhradu - nie v mene zastúpeného) a

zároveň mu bola udelená plná moc jednak konzultovať zariadenie záležitostí a informovať zastúpeného,
v rozhodujúcich okolnostiach záležitostí (X. O. nevedel nič o H. I.). Súčasne sa zastúpený zaviazal
poskytnúť zástupcovi všetky potrebné údaje a dokumentáciu potrebnú k splneniu danej úlohy a
spolupracovať v predmetnej záležitosti s tým, že v záverečných ustanoveniach bolo stanovené, že
práva a povinnosti účastníkov zmluvy sa riadia obchodným zákonníkom, že zmluva nadobúda účinnosť

podpisom zodpovedných zástupcov účastníkov zmluvy, pričom vidimáciou pracovníčky notárskeho
úradu X.. V. zo 16.05.1994 bolo osvedčené, že predložená listina doslovne súhlasí s predloženým
originálom.Z Protokolu z 03.05.1994 (č.l.1756/zv.11) spísaného pri príležitosti rokovania o vzájomnom vyporiadaní
pohľadávky AB banky a firmou Karat International vyplýva, že prítomní mandatári za AB banku - Inter
I. spol. s.r.o., Široká 8, Praha 1, jej konateľ B. W. s číslom účtu XXXXXXX/XXXX, Investičná banka

a.s. a za Karat International - spoločnosť W. Q., jej konateľ X.. H. G. sa dohodli na splnení záväzku
firmy Karat International voči AB Banke, že dlžník uhradí prostredníctvom peňažného ústavu Strecha
s.r.o. mandatárovi AB banky v termínoch do 20.05.1994 - 20 000 000,- , do 31.05.1994 - 20 000 000,-,
do 15.06.1994 - 35 000 000,- a do 30.06.1994 - 20 000 000,- (v akej mene nie je uvedené) a že po
overenom splnení poslednej splátky budú sa považovať všetky záväzky firmy Karat International voči AB

banke za vyrovnané v celej výške. Okrem podpisov oboch mandatárov a pečiatok ich firiem z protokolu
vyplýva, že pracovníčkou notárskeho úradu JUDr. Q. V. bola potvrdená vidimácia tejto listiny.
Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava -vidiek (č.l.1626/zv.11) vyplýva, že spoločnosť
W.sr.o.bolazaložená26.11.1991 spoločníkmi-H..U.U.,Q.Q.,V.G.,X.E.aX.B.spredmetomčinnosti
stavebná činnosť, nákup a predaj stavebného materiálu, poradenská a sprostredkovateľská činnosť v
oblasti stavebníctva a rekonštrukcia starých bytov a prideleným IČO XXXXXXXX.

Z oznámenia Obvodného súdu Bratislava I z 10.09.1996 (č.l. 1624/zv. 11) vyplýva, že spoločnosť W.
s.r.o. Bratislava dňa 08.04.1994 požiadala o zápis zmien do obchodného registra, ale dňa 22.06.1994
sa dostavil X.. H. G. a uviedol, že návrh z 08.04.1994 berie späť a súčasne doložili uznesenie tohto súdu
z 22.06.1994, ktorým súd konanie zastavil (č.l. 1625/zv. 11).
Zo zmluvy o bežnom účte ( č.l.1612-1616/zv.11) vyplýva, že obž. X.. H. G. založil účet č. XXXXXXX-

XXX/XXXX vo VÚB banke, pobočka Bratislava centrum dňa 11.05.1994 na firmu W. spol. s r.o. v Modre,
Národná č. 173 .
Z výpovede svedka X. O., ako majiteľa S. H. spol. s r.o. bolo zistené, že AB Bankou (v Českej republike)
mu bol poskytnutý úver vo výške 88 000 000 Kčs za účelom kúpy objektu Jadranu v Bratislave na
základe úverovej zmluvy 46/0/92. Túto banku si vybral preto, že bola jedinou, ktorá nemala problém s

poskytovaním úverov, dostal ho na základe písomnej žiadosti bez akéhokoľvek vybavovania a peniaze
išli z banky priamo predávajúcemu, teda firme Z.. Pokiaľ ide o platby do AB Banky do Českej republiky,
tietoplatil prevodomauhrádzalichznájmovzobjektuJadran,hoci zozačiatkutietonájmynedosahovali
výšku, ako mal uhrádzať úver, ale postupne sa to rozbiehalo. Zo strany banky bol viackrát vyzvaný na
pravidelné a riadne plnenie úverovej zmluvy a dokonca tam aj viackrát bol, ale či to banka akceptovala,

sa nevedel vyjadriť. K zmluve č. XXXX/XX-XX uzavretej medzi Karat H. a firmou Strecha uviedol, že
jemu neznáme osoby sa nejakým spôsobom dozvedeli, že ako majiteľ objektu Jadran v Bratislave má
podlžnosť voči banke a že by boli schopní mu pomôcť a uhrádzať jeho záväzky voči AB Banke a
tým sa stanú spoluvlastníkom predmetného objektu. Na základe ich ponuky bola spísaná a vopred
nimi pripravená zmluva č. XXXX/XXXX-XX, obsah zmluvy bol vzájomne konzultovaný a bola časovo

obmedzená na tri mesiace pred podpisom firmy Strecha a plnenie malo ísť podľa zmluvy do AB Banky
a upresnené bolo znením súpisu záväzku, ktoré dlžník dlhoval veriteľovi a tvoril neoddeliteľnú súčasť
tejto zmluvy, k čomu bola priložená aj kópia úverovej zmluvy a aj splátkový kalendár, ktorý vychádzal
zo zaslaného konečného stavu záväzku AB Banky. Keďže z výpisov AB Banky zistil, že záväzok sa
neplnil, nedošlo k žiadnemu pohybu. Zmluva vypršala a považoval ju za bezpredmetnú, lebo viac za ním

nikto nedošiel. JUDr. G. poznal ako osobu, ktorej meno bolo na zmluve podpísané a stretol sa s ním v
Jadrane. Obžalovaného Q. Q., H.. B. F., osoby K., W. nepoznal a Q. I. len z videnia. Firmu H. I. taktiež
nepoznal a o Protokole z 03.05.1994 medzi Inter Trade a Strecha nevedel nič uviesť a po nahliadnutí
doň uviedol, že ho vidí po prvýkrát. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred podpisom zmluvy ho
pravdepodobne vyhľadal obžalovaný X.. G. za firmu Strecha, nakoľko nemohol vedieť, že takáto firma

existuje, ale bližšie sa nevedel vyjadriť, pretože podľa neho zmluva stratila platnosť, nakoľko nevie, že
by sa plnili nejaké podmienky podľa uvedenej zmluvy, ale čo bolo dôvodom uzavretia zmluvy s firmou
Strecha, nevedel. Pripustil, že úverová zmluva bola z dôvodu neuhradenia dlhu AB Bankou vypovedaná
k dátumu 01.03.1995 a že z celkového dlhu bolo uhradených zopár miliónov. Na všetky ďalšie položené
otázky svedok na hlavnom pojednávaní konkrétne nevedel odpovedať s tým len, že sa už nepamätá

konkrétne kedy, za akých okolností zmluvu podpisoval, lebo vtedy podpisoval množstvo listín.
Z listu AB Banky, v likvidácii z 01.10.1996 vyplýva, že úverová zmluva XX/X/XX z 27.11.1992 a jej
dodatok č. 1 sú autentické a bol na ich základe firme Karat International poskytnutý úver 88 000 000,-
Kčs na nákup obchodného strediska Jadran v Bratislave, ktoré bolo zastavené v prospech banky na
základe zástavnej zmluvy č. 36/92 z 27.11.1992 a vložené do katastra nehnuteľností v katastrálnom

území Bratislava III (LV č. 2881). Úverová zmluva bola k 01.03.1995 vypovedaná a dlh nebol uhradený.
AB Banka nikdy nepoverila mandátnou zmluvou firmu Inter I. na jednanie o vzájomnom vyporiadaní
pohľadávok AB Banky s Karat International a nič o takom jednaní im nebolo známe. Súčasne oznámili,
že firma Karat International oznámila firme K. a.s. Praha 5, ktorú AB Banka, a.s. 01.01.1995 poverilavymáhanímpohľadávkyodKaratInternational,ženazákladeplnejmocipreviedlafirmeBohemiaComex
spol. s.r.o. úhradu 40 000 000,- Sk na účet XXXXXXX-XXX/XXXX a taktiež údajne tejto firme boli
predané ako súčasť dohody o vzájomnom vyporiadaní drahé kamene v hodnote 41 100 000 Sk. Žiadnu

z vyššie uvedených úhrad alebo drahé kamene AB Banka neobdržala a rovnako firme O. D. spol. s.r.o.
nedali žiadnu plnú moc k rokovaniam za AB Banku . Jednoznačne sa vyjadrili, že kópie plných mocí a
oznámenie o zmene platobného styku firmou Karat International sú falzifikáty, ktoré ich banka nevydala.
Aj z výpovede svedka H.. J. G. bolo preukázané, že k plneniu úverovej zmluvy spoločnosťou Karat
Internacional nedošlo a preto AB Banka v tom čase už bola v likvidácii, rovnako tak aj informácie, ako

vyplývali z vyššie uvedeného listu AB banky. Z jeho výpovede vyplývalo tiež, že Ing. X. B. úverovú
zmluvu uzatváral 27.11.1992, ale jeho podpis - podpisy sú na zmluve nečitateľné. K plneniu zmluvy
neprišlo a preto AB Banka a.s. Mladá Boleslav pred svojou likvidáciou poverila 01.01.1995 firmu K. a.s. U
Okrouhlíku 3 Praha 5 na vymáhanie pohľadávky, ktorá zistila, že firma Karat International spol. s.r.o. dňa
10.10.1994 zaslala firme Bohemia Comex spol. s.r.o. Roudnická 45/1B 40 350 000,- Sk, na základe
podvodných informácií od firmy Inter Trade spol. s.r.o. Praha Široká ul. č. 8, ktorá predložila firme S.

International spol. s.r.o. falšovanú plnú moc od AB Banky Mladá Boleslav a že Karat International spol.
s.r.o. druhú časť pohľadávky zaplatila firme Bohemia Comex spol. s.r.o. drahými kameňmi v hodnote
41 000 000,-Sk. Z výpovede svedka H. P., bolo aj preukázané, že ako likvidátor AB Banky vychádzal
z dokladov spoločnosti a že táto banka nikdy neudelila plnú moc firme H. I. spol. s.r.o. na vymáhanie
pohľadávky 88 000 000,-Kčs od firmy Karat International spol. s.r.o., že Karat Internacional nevyplatila

väčšinu úveru, ktorý bol od 01.05.1995 vymáhaný cez spoločnosť Nexum a.s. AB banka a zmluvu č.
XXXX/XX-XX z 02.05.1994 AB Banka nikdy neobdržala a od 03.05.1994 ani žiadne peniaze.
Identické skutočnosti vyplývali aj z trestného oznámenia s prílohami AB banky z 29.05.1995 a
ozrejmené boli aj ďalšie detaily podvodného zneužitia poskytnutého predmetného úveru AB Bankou a
aj v ňom figuroval X. O. ( č.l. 1779-1780/ zv.11).

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 16C/62/93 súd zistil, že v tomto občiansko-
právnom spore bolo vedené konanie na základe návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy objektu
Jadran žalobcom Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava proti žalovanému firma Homar podanej
20.04.1993 s rozšírením návrhu na strane odporcu v druhom rade aj firmou Karat International z
29.09.1993 a z rozsudku z 02.09.1994 právoplatného 03.10.1994 vyplýva, že súd určil neplatnosť kúpnej

zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom s tým, že odporca bol povinný do 15-tich dní odovzdať
navrhovateľovi predmet kúpnej zmluvy a navrhovateľ bol povinný vrátiť kúpnu cenu 40 350 000 Sk.
Z výpovedí svedkov Q. Q. a H.. A. U. bolo preukázané, že v roku 1991 s P. G. a J. E. založili W. s r.o
zameranú na stavebnú činnosť, ktorú prakticky nerozbehli a na podnet Ing. U. firmu odstúpili obž. X..
G., na ktorého ich nakontaktoval X. D. a zmluvu o prevode obchodného podielu podpísali u notára X..

V. 11.02.1994.
Z výpovede notára JUDr. Q. V. ohľadne overovania zmluvy č. XXXX/XX-XX z 02.05.1994 a Protokolu
z 03.05.1994 vyplýva, že išlo o vidimáciu uskutočnenú dňa 16.05.1994, zamestnankyňou úradu P. Q.,
ktorá v tom čase pracovala a keďže do osvedčovacej knihy sa osvedčujú len podpisy, v danom prípade
nešlo o takéto osvedčovanie podpisov, ale len o overenie pravosti listiny. Vzhľadom k dátumu tohto

úkonu uskutočneného pred 17 rokmi, nevedel sa vyjadriť, či bol pri overovaní tejto listiny. Potvrdil, že
obž. X.. G. pozná, ako bývalého spolužiaka z vysokej školy a v tom čase na jeho úrad chodil častejšie,
nakoľko v tom čase pôsobil ako advokát.
Z oznámenia VÚB banky zo 16.04.1997 (č.l.1960/zv.12) vyplýva, že vklad 18 600 000,- Sk na účet
spoločnosti Strecha, s.r.o., Národná 173, Modra č. XXXXXXXXXX bol uskutočnený dňa 17.05.1994 v

pobočke na Gorkého 7 v Bratislave. Na základe dožiadania súdu VÚB banka dňa 09.05.2011 oznámila,
že predmetný príkaz na úhradu do Českej republiky zo 17.05.1994 vo výške 18 600 000,- Sk z účtu č.
XXXXXXX-XXX/XXXX sa nepodarilo dohľadať v systéme v archívnych a registratúrnych služieb VÚB
a.s., Bratislava a súčasne zaslali doklad z 29.12.2005 (návrh na vyradenie registratúrnych záznamov), z
ktorého pod číslom 1071- pokladničné doklady z roku 1994, ODD. 25.000, pobočka BA centrum vyplýva,

že tento požadovaný doklad sa tam reálne nachádzal(č.l.1245-1248/II. súdnej časti spisu). Výber z účtu
18 599 000,- Sk bol realizovaný 20.05.1994 Q. I. prostredníctvom šeku VÚB banky.
Na základe oznámenia a dokladov Slovenskej sporiteľne, a.s Bratislava bolo zistené, že dňa 17.05.1994
bola dotovaná pokladnica zmenárne na Štúrovej ul. v Bratislave v sume 18 306 000,- Sk a bola použitá
na nákup v sume 16 200 000,- CZK v kurze 1,13 a že tento nákup CZK uskutočnil X. S., bytom Brezovica

105. Svedok X. S. uviedol, že koncom roku 1992 stratil občiansky preukaz a nový mu bol vydaný
22.01.1993 OV PZ Dolný Kubín a že nezamieňal v dňoch 22.02.1994, 29.04.1994 a 17.05.1994 sumu
16 200 000 českých korún za slovenské koruny a že na to musel byť zneužitý jeho stratený občianskypreukaz. Z Interbanky Praha, pracovisko Bratislava dostával výpisy z účtu, hoci on si v tejto banke účet
nikdy nezaložil a banke odpísal, že účet ruší. Z banky mu prišlo vyrozumenie, že jeho podpis nesúhlasí.
Z posudku znalca z odboru písmoznalectva B. Y. (č.l. 1719-1729/zv.11)bolo preukázané, že sporné

podpisy na zmluve o bežnom účte právnickej osoby z jednoznačne nepochádzajú od X. S..
Z oznámenia VÚB a.s. Bratislava z 02.06.1994 vyplýva, že obž. X.. H. G. za účasti Q. I. predložil
likvidátorke pobočky Q. F. Z. dňa 11.05.1994 žiadosť o zriadenie podnikateľského bežného účtu na
spoločnosť Strecha a bolo zriadené číslo tohto účtu 364 21 47 - 112/0200 s tým, že musia ešte predložiť
buď spoločenskú zmluvu alebo návrh na zápis do obchodného registra a do 90-tich dní predložiť výpis

z obchodného registra na uvedenú spoločnosť. Dňa 17.05.1994 asi o 11.00 hod. obž. X.. G. spolu s I.
vložili na tento účet spoločnosti W. sumu 18 600 000,-Sk a keď sa pracovníci pobočky pokladničného
oddelenia informovali, odkiaľ priniesol vklad, pretože bol zabalený v originál vákuovom balení pobočky
VÚB, a.s. Bratislava mesto potvrdil, že vklad vyberal z tejto pobočky, čo pracovníci preverovali a zistili,
že v tento deň ani v jednej pokladnici z účtu podnikateľa nebola tak vysoká suma vyberaná. Súčasne
však oznámili, že v tento deň dotovali väčším objemom peňazí Slovenskú sporiteľňu, mestskú pobočku

Bratislava. Podľa oznámenia banky vklad na účet č. XXXX XXXXX bol vykonaný s požiadavkou na
prevod tejto sumy do Českej republiky v starom bloku, k úhrade bola priložená úverová zmluvu č. XX/
X/XX uzavretá medzi S. International a AB Bankou Mladá Boleslava, ďalej zmluvu č. XXXX/XX-XX o
vysporiadaní záväzkov za firmu Karat International spoločnosťou s.r.o. Strecha a protokol o splátkach
záväzku. Z dôvodu, že išlo o vysoký objem slovenských korún na prevod v starom bloku, podklady

na prevod bol zaslaný na posúdenie do ústredia VÚB a.s. a v stanovisku ústredia z 18.05.1994 bolo
oznámené, že platbu na overenie zaslali Národnej banke Slovenska, ako gestorovi platobného styku
s Českou republikou. Súčasne oznámili, že 19.05.1994 v dopoludňajších hodinách sa JUDr. H. G.
informoval o platbe do Českej republiky, zároveň priniesol aj návrh na zápis zmien do obchodného
registra a slečna F. Z. mu oznámila, že platba bola zaslaná na posúdenie do NBS. V poobedňajších

hodinách oznámil Q. I., aby bola platba do Českej republiky pozdržaná a že 20.05.1994 zloženú
sumu 18 600 000,- Sk z účtu vyberú a o 11.00 hod. dňa 20.05.1994 bol tento výber uskutočnený,
na šek v sume 18. 599 000,- Sk, ktorý bol vystavený na Q. I., ktorého totožnosť bola overená podľa
predloženého občianskeho preukazu. Na preukázanie tohto tvrdenia predložili fotokópiu pokladničnej
zloženky(č.l.1619/zv.11) o vklade 18 600 000,-Sk s pečiatkou a podpisom zložiteľa (Strecha spol. s.r.o.

a nečitateľný podpis) a fotokópia šeku série F 404 273 VÚB banky, vystaveného 20.05.1994 na meno
Q. I. na sumu 18 599 000,-Sk s pečiatkou firmy Strecha a nečitateľným podpisom, na druhej strane s
overeným občianskym preukazom Q. I. SB 190 619, 71 02 25/6062.
Na základe uvedených dôkazov mal senát krajského súdu za preukázané, že obžalovaný X.. H. G., ako
majiteľ firmy W. spol. s r.o. v Modre, Národná č. 173 v rozpore s uzatvorenou zmluvou XXXX/XX-XX s

firmou Karat International spol. s r.o. Bratislava, Bartoňova č. 19 zo dňa 02.05.1994, prevzal na základe
protokolu uzatvoreného dňa 03.05.1994 s neexistujúcou firmou Inter Trade spol. s.r.o. Praha, Široká č. 8
záväzok, ktorý vznikol úverovou zmluvou medzi firmou Karat International a AB Bankou, a.s. na sumu
88 000 000,-Kčs potom, čo doposiaľ neznáma osoba zamenila dňa 17.05.1994 v zmenárni Slovenskej
sporiteľne na Štúrovej ulici v Bratislave sumu 16 200 000 Kč na sumu 18 306 000,- Sk, v rovnaký deň

vložil sumu 18 600 000,-Sk (617 406,89 € ), na účet svojej firmy č. XXXXXXX XXX/XXXX založený vo
VÚB a.s. Bratislava pobočka centrum, s príkazom na úhradu do Českej republiky firme Inter Trade, spol.
s.r.o, Praha formou clearingového zúčtovania v tzv. „starom bloku“ a k uvedenej finančnej transakcii
predložil úverovú zmluvu č. XX/X/XX medzi AB Bankou a.s., Mladá Boleslav, filiálka Kralupy nad Vltavou,
Štefánikova 620 a Karat International spol. s r.o. Bartoňova 19, Bratislava zo dňa 27.11.1992 s prílohou

a dodatkom, zmluvu č. XXXX/XX-XX a protokol o splátkach záväzku na úhradu do 20.05.1994 sumu
20 000 000,- Sk ( 663 878,38 €), do 31.05.1994 sumu 20 000 000,-Sk (663 878,38 €), do15.06.1994
sumu 35 000 000,- Sk (1 161 787,16 €) a do 30.06.1994 sumu 20 000 000,- Sk (663 878,38 €), čím by
v prípade zrealizovania týchto úhrad vznikla Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií
Slovenskej republiky škoda 17 272 747,13 Sk ( 573 350,17€ ). Keďže dňa 19.05.1994 sa informoval v

banke o stave platby a po zistení, že platba bola zaslaná na posúdenie Národnej banke Slovenska, dňa
20.5.1994 vypísal pre Q. I. šek na výber sumy 18 599 000,- Sk (617 373,70 €) a k uvedeným transakciám
nedošlo tak, ako vyplýva z II. výrokovej časti tohto rozsudku.
Niet pochýb o tom, že svedok X. O. uzavrel za firmu Karat International 27.11.1992 Zmluvu č. XX/X/
XX o poskytnutí úveru s AB Bankou a.s. Mladá Boleslav - filiálka Kralupy nad Vltavou v sume 88 000

000.-Kčs na kúpu obchodného strediska Jadran v Bratislave, táto úverová zmluva bola uzavretá pred
menovou odlukou medzi Českou a Slovenskou republikou a v prípade riadneho splácania tohto úveru
podliehal tento záväzok pod vyššie citovaný Protokol a teda aj zákonným platbám tzv. clearingovým
zúčtovaním v tzv. starom bloku.Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že svedok X. O. svoj úverový záväzok voči AB banke
takmer vôbec neplnil napriek tomu, že podmienky splatiť predmetný úver boli v zmluve presne
stanovené a dohodnuté, teda mesačne v sume 2 100 000,-Kčs, s výnimkou poslednej vo výške 1

900 000, - Kčs, a to od 20.06.1993 až do 20.12.1996. Napokon pre súd boli výpovede tohto svedka
nepresvedčivé,nekonkrétneazospisuvyplývalomnožstvoskutočností,žezjehostranyišloominimálne
špekulatívne, nečestné, ak nie protiprávne konanie, čomu nasvedčujú najmä vyjadrenia zástupcov AB
Banky, ktorá medzičasom skrachovala. Bolo preukázané, že firma H. I. nikdy nebola reálne založená
a účet číslo XXXXXX XXXX/XXXX tejto neexistujúcej firmy s adresou Široká č. 8, Praha v Investičnej

a poštovej banke a.s. Praha, Perlová č. 1 bol založený na odcudzený občiansky preukaz na meno
VojtechSlivka,trvalebytomPraha,Taussigovač.1172/1.Rovnako,akovyplývazboduI.tohtorozsudku,
nelegálna platba v sume 16 200 000,-Sk z účtu obžalovaného Q. Q. XXXXXXXXXX/XXXX zaslaná
na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX tejto neexistujúcej firmy Inter Trade odoslaná dňa 09.05.1994 cez
clearingové zúčtovanie bola z tohto účtu v Českej republike doposiaľ nezistenou osobou v hotovosti
vybraná a následne dňa 16.05.1994 vymenená v kurze 1,13 na sumu 18 306 000,- Sk na odcudzený

občiansky preukaz X. S. v zmenárni v Slovenskej sporiteľni na Štúrovej ulici v Bratislave. Práve túto
sumu 18 600 000,- Sk ( preukazujú to hlásenia banky) následne obž. X.. H. G., ako majiteľ, krátko
predtým odkúpenej firmy Strecha, vložil na svoj novozaložený účet firmy Strecha spol. s.r.o. vo VÚB -
pobočka centrum, Gorkého č. 7, Bratislava číslo XXXXXXXXXX/XXXX.
Podľa súdu vina obž. X.. H. G. spočíva v tom, že napriek tomu, že vedel o dohodnutých splátkach,

termínoch a presne stanovených podmienkach úverovej zmluvy č. XX/X/XX uzatvorenou medzi Karat
International a AB Bankou z 27.11.1992, podpísal ako majiteľ spoločnosti Strecha s r.o. za 30% províziu
dňa 02.05.1994 zmluvu č. XXXX/XX-XX s firmou Karat International spol. s r.o., ktorou sa zaviazal
vysporiadať záväzok Karat International voči AB Banke, teda poskytnutý 88 miliónový úver uhradiť AB
Banke do troch mesiacov napriek tomu, že v podmienkach úverovej zmluvy bolo jasne uvedené, že

skoršie splatenie úveru je možné len na základe dohody klienta s bankou a dodatkom k úverovej
zmluve. Podvodný úmysel obž. X.. H. G. je preukázaný aj následným jeho konaním, keď hneď na
druhý deň 03.05.1994 podpísal Protokol o vzájomnom vyporiadaní pohľadávky banky AB Banka, a.s. ,
filiálka Kralupy nad Vltavou a firmou Karat International, z ktorého vyplýva, že prítomní mandatári za AB
Banku - mandatár Inter Trade spol. s.r.o., Široká 8, Praha 1, jej konateľ B. W. s číslom účtu XXXXXXX/

XXXX, Investičná banka a.s. a za Karat International - mandatár spoločnosť W. Q., jej konateľ X.. H. G.
sa dohodli na splnení záväzku firmy Karat International voči AB Banke, že dlžník uhradí prostredníctvom
peňažného ústavu Strecha s.r.o. mandatárovi AB Banky v termínoch do 20.05.1994 - 20 000 000,- , do
31.05.1994 - 20 000 000,-, do 15.06.1994 - 35 000 000,- a do 30.06.1994 - 20 000 000,- a po overení
pravosti listiny na notárskom úrade 16.05.1994, dňa 17.05.1994 sumu 18 600 000,-Sk (617 406,89 € )

vložil na účet svojej firmy č. XXXXXXX XXX/XXXX založený vo VÚB a.s. Bratislava pobočka centrum,
s príkazom na úhradu do Českej republiky firme Inter Trade, spol. s.r.o, Praha formou clearingového
zúčtovania v tzv. „starom bloku“, keď k uvedenej finančnej transakcii predložil úverovú zmluvu č. XX/
X/XX medzi AB Bankou a.s., Mladá Boleslav, filiálka Kralupy nad Vltavou, Štefánikova 620 a Karat
International spol. s r.o. Bartoňova 19, Bratislava zo dňa 27.11.1992 s prílohou a dodatkom, zmluvu č.

XXXX/XX-XX a falošný Protokol o splátkach záväzku na úhradu a to do 20.05.1994 sumu 20 000
000,- Sk ( 663 878,38 €), do 31.05.1994 sumu 20 000 000,-Sk (663 878,38 €), do15.06.1994 sumu 35
000 000,- Sk (1 161 787,16 €) a do 30.06.1994 sumu 20 000 000,- Sk (663 878,38 €), pričom firma
Inter Trade, spol. s.r.o, Praha nikdy neexistovala a preto ani jej mandatár pri podpisovaní protokolu
nikdy nemohol byť, ktoré skutočnosti vyplývajú zo zistení v súvislosti s vinou obž. Q. Q. a H.. F. v bode

I. tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného X.. H. G., táto je podľa názoru krajského súdu účelová. Jeho
konanie, a to nielen ako právne vzdelaného človeka, bolo nelogické a až naivné, celá transakcia na
základe zmluvy č. XXXX/XX-XX z 02.05.1994 a Protokolu z 03.05.1994 bola nielen v rozpore s úverovou
zmluvou č. XX/X/XX, ale aj samotné prevzatie záväzku splatenia úveru 88 miliónov Kčs za inú osobu

nelogické, lebo tento záväzok trval podľa zmluvy až do 20.12.1996 a preto nebol žiadny dôvod, aby
bol uhrádzaný už v máji a júni 1994, v štyroch platbách a v rozpore so zmluvou o poskytnutom úvere.
Pokiaľ by bol obž. X.. H. G. zneužitý na takéto konanie inými osobami, konal minimálne v nepriamom
úmysle, pretože si musel byť vedomý o podvodnej transakcii a dôsledkoch z nej vyplývajúcej. Napokon
podľa jeho tvrdenia nemohlo dňa 03.05.1994 dôjsť k rokovaniu so mandatárom AB Banky, zástupcom

Inter Trade spol. s r. o. a ani k podpísaniu Protokolu, nakoľko bolo preukázané, že táto firma neexistuje
a ak by aj s niekým rokoval, ako vyplýva z Protokolu z 03.05.1994, tak by rokoval len s človekom,
ktorý nemal mandát na také rokovanie a v rozpore s úverovou zmluvou a teda nemohol jednať so
zástupcami Inter Trade, ktorá spoločnosť nikdy neexistovala. Jednoznačne konal v rozpore so zmluvouuzavretousKaratInternational,ktoráhoneoprávňovalanaprevodpeňazínasplatenieúveruInterTrade,
ale AB Banke a pokiaľ by aj podpísal a opečiatkoval vopred pripravené dokumenty inými osobami, ako
v niektorých výpovediach uvádzal, musel si byť vedomý svojej zodpovednosti pri takomto úkone a aj z

toho vyplývajúcej i trestnoprávnej. Napokon zámer vložiť uvedenú sumu a previesť do Českej republiky
na účet neexistujúcej firmy mu ani nevyšiel, nakoľko banka hneď pri vklade 18 600 000,- Sk transakciu
pozastavila a následný výber peňazí z banky prostredníctvom šeku, ktorý bol vypísaný na meno Mareka
I., bol len dôsledok získania informácie, že platba bola daná na posúdenie do NBS. Táto skutočnosť
bola preukázaná z obsahu listu VÚB banky, že práve obž. JUDr. H. G. sa v dopoludňajších hodinách

dňa 19.05.1994 informoval o platbe do Českej republiky a pracovníčka banky mu oznámila, že platba
bola zaslaná na posúdenie do NBS a konanie Q. I., ktorý v poobedňajších hodinách toho istého dňa
žiadal, aby platba do Českej republiky bola pozdržaná, bola len logická reakcia na zistenú informáciu.
Napokon na výber tak vysokej sumy ( 18 599 000,- Sk) v hotovosti bolo potrebné ju nahlásiť minimálne
48 hodín vopred, lebo banky z bezpečnostných dôvodov vyžadovali túto ohlasovaciu povinnosť už pri
sume 2 miliónov.

Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava z 20.09.1996 taktiež vyplýva, že bežný účet č.
XXXXXXX-XXX/XXXX Q. I. vykazoval nulový zostatok a v roku 1994-1996 nebol na ňom uskutočnený
žiadny obrat a ani na sporožírovom účte č. XXXXXXX-XXX/XXXX H. G. neboli uskutočnené žiadne
obraty, okrem odúčtovaných poplatkov a úrokov a v roku 1994 vykazoval zostatok 96,20 Sk (3,19 €).
Ohľadne dotácie z VÚB zo 17.05.1994 v sume 18 000 000,- Sk bolo zistené, že v tento deň bola

sumou 18 306 000,- Sk dotovaná pokladnica zmenárne na Štúrovej a bola použitá na nákup CZK v
sume 16 200 000,-, čo v prepočte činilo 18 306 000,- Sk (607647,88 €) a bol prepočet uskutočnený
stanoveným kurzom 1,13 so súhlasom dealingu ústredia a podľa údajov predaj CZK uskutočnila iná
osoba, ako vyplývalo z dožiadania. Z listinného dôkazu - potvrdenia zmenárne zo 17.05.1994 (č.l. 1951/
zv12) množstvo 16 200 000,- CZK bolo zamenené na 18 306 000,- Sk X. S., Brezovica 105. Tomuto

oznámeniu korešpondovali aj listinné dôkazy.
I keď obžalovaný X.. H. G. dostatočným spôsobom nevysvetlil, prečo po pozastavení platby bankou
sám nevybral predtým vloženú sumu, ale použil na to šek a Q. I., podľa súdu sú indície, že za týmto
podvodným konaním, okrem X. O. a ďalších osôb, mohol stáť aj Q. I., nakoľko nielenže bol iniciátorom
predaja spoločnosti Strecha obžalovanému X.. G., robil aj tzv. ochranu obžalovanému pri vkladaní

peňazí a sám napokon na základe vypísaného šeku aj vyberal sumu 18 599 000,- Sk (617373,70
€). Pravdepodobne tak robil z bezpečnostných dôvodov, aby niekto iný sa k takto vysokej čiastke
peňazí nedostal. Z celého spisového materiálu pre súd vyplývalo, že na tejto trestnej činnosti sa
podieľalo pravdepodobne viac, doposiaľ neustálených osôb, ktoré na týchto finančných podvodoch
získali protizákonným spôsobom, nielen na tú dobu mimoriadne vysoké finančné sumy a zneužili

obdobie menovej odluky oboch štátov a s tým súvisiace okolnosti, neucelenú legislatívu a možno
aj menej skúseností pracovníkov bankového sektoru a jednotlivcov a rovnaké platí v tejto súvislosti
uvedené ohľadne obž. Q. a H.. F. v bode I. rozsudku.
Jednotlivé prevody do Českej republiky v celkovej výške 95 000 000,- Sk (3 153 422,29 €) neboli
prevedené a len zohľadňujú pokus obžalovaného X.. G. o takýto nelegálny prevod peňazí v tzv.

clearingovom zúčtovaní v starom bloku na základe banke predloženej úverovej zmluvy č. XX/X/XX,
zmluvy č. XXXX/XX-XX z 02.05.1994 a falošného Protokolu z 03.05.1994, avšak banka uvedenú
transakciu ihneď zaslala na posúdenie NBS a preto k transakcii ani nedošlo.
Napokon podľa súdu obž. X.. H. G. sumu 95 miliónov Sk (3 153 422,29 €) sám ani nemohol získať z
bežného podnikania ( napokon sa týmto ani neobhajoval) a uhrádzať v takých časových intervaloch,

ako je uvedené v Protokole a je viac ako logické, že za účelom finančného zisku sa dal zneužiť
inými osobami na nezákonné využitie reálne poskytnutého úveru pre iný subjekt na jeho splácanie, v
rozpore nielen s úverovou zmluvou, ale aj mandátnou zmluvou na splácanie úveru. Ak by aj podľa banke
predloženého splátkového kalendára 95 miliónová suma Sk v hotovosti bola pripravená, logika veci
nedávala zmysel deliť ju na štyri po sebe idúce platby, v krátkych časových intervaloch. Pravdepodobne

však v celosti naraz nebola k dispozícii, ale len vložená suma 18 600 000,- Sk (617 406,89 €), ktorá tak
bola určená pomocou clearingového zúčtovania na prevod do Českej republiky v tzv. starom bloku, so
zámerom ju vzápätí v hotovosti vybrať v Českej republike v českých korunách a tieto po prevoze na
Slovensko opätovne vymeniť v aktuálnom kurze na Sk a takto podvodne zneužívať vyššie uvedenú
platobnú zmluvu a úver poskytnutý AB Bankou firme Karat International.

Napokon v Protokole stanovený splátkový kalendár sa priečil logike, nakoľko komerčnými bankami
takýto úver sa považoval za strednodobý až dlhodobý, t.j. s minimálnou splatnosťou 4 rokov a preto
sústredenie splatenia úveru 95 miliónov Sk do obdobia 40 dní bolo účelové, v snahe využiť existenciu
clearingového zúčtovania medzi oboma republikami v starom bloku a z tohto pohľadu obhajobaobžalovaného bola taktiež nelogická. V konečnom dôsledku z Úverovej zmluvy č. XX/X/XX z 27.11.1992
uzavretej medzi firmou Karat International a AB Bankou, bol splátkový kalendár poskytnutého 88
miliónového úveru rozvrhnutý na dobu 3 a pol roka s tým, že prvá splátka mala byť uhradená 20.06.1993

vo výške 2 100 000,- Kčs a mesačne v rovnakej výške, vždy k 20. dňu mesiaca a posledná splátka
v sume 1 900 000,-Kčs až dňa 20.12.1996 a celkovo mal Karat International splatiť úver aj s úrokmi
banke 106 900 000,- Kčs a to až 20.12.1996.
K námietke obžalovaného, že nevedel, že v danej veci ide o clearingové zúčtovanie, bola pre súd
neakceptovateľná, nakoľko s prihliadnutím k obsahu predložených dokladov banke musel vedieť,

že koná v rozpore s úverovou zmluvou a že príkaz na realizáciu platieb bol z jeho strany daný v
clearingovom zúčtovaní a v starom bloku vyplýva z vyššie uvedeného obsahu oznámenia VÚB banky.
Navyše obžalovaný X.. H. G., bez ohľadu na to, že bol vysokoškolsky vzdelaný - právnik (v tom čase
advokát ), musel vedieť, že zmluvne dohodnutá provízia 30% z prevzatého 95 miliónového záväzku
na úhradu počas 40. dní, v období tesne po menovej odluke, je nereálna a keďže aj sám obžalovaný
uvádzal,žepeniazenemalažetietoprostriedkymuodovzdalineznámeosobytak,akopopísalamalibyť

cez jeho účet prevedené vkladom v hotovosti, nemôžu pochádzať z legálnych zdrojov. Uvedená provízia
by teoreticky mohla byť reálna, ak by použil na splatenie záväzku, akúsi pôžičku z vlastných zdrojov,
čo však preukázané nebolo a obžalovaný takéto peniaze ani nemal. Napokon je v rozpore s logikou,
že obžalovaný JUDr. G. podpísal s X. O. mandátnu zmluvu dňa 02.05.1994, čím prevzal na splnenie
úverového 95 miliónového záväzku, vlastnú povinnosť a tým aj zodpovednosť na jeho splatenie. Preto

podľa súdu obž. JUDr. G. tak konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 4 písm. b/ Tr. zák.
Napokon, ako vyplýva z vyššie uvedeného, k prevedeniu celkovej sumy 95 miliónov Sk nedošlo, ale nie
pričinením obžalovaného X.. H. G., ale vďaka obozretnosti VÚB banky dňa 18.05.1994 /č.l.1622/, keď
požiadali ústredie banky o preverenie transakcie a následnej odpovede a rozhodnutia Národnej banky
Slovenska. Skutočnosť, že dva dni po tomto upozornení banky dňa 20.05.1994 vystavil obžalovaný X..

G. šek na meno Q. I. na výber sumy 18 599 000,- Sk (617 373,70 €), len podporuje vyššie uvádzané
tvrdenia súdu, že po overovaní o stave transakcie a zistení, že platba bola zaslaná na posúdenie
Národnej banke Slovenska, následné vypísanie šeku pre Mareka I. dňa 20.05.1994 na výber sumy
18 599 000,- Sk (617 373,70 €) a tak k uvedeným transakciám napokon nedošlo, že si bol vedomý
nezákonnosti svojho konania a týmto krokom sa snažil zabrániť k jeho odhaleniu. Keďže obžalovaným

X.. H. G. nedošlo k prevodu uvedených platieb, k spôsobeniu škody nedošlo, ale v prípade úspešného
prevodu, by bola jej výška, na základe banke predloženého rozpisu splátok vo výške 17 272 747,13
Sk (573 350,17 €)tak, ako ju vyčíslil znalec vo svojom znaleckom posudku, voči ktorému súd nemal
absolútne žiadne výhrady.
Pokiaľ ide o obhajovaciu námietku obž. X.. G. k znaleckému posudku a výpovediam znalca, ohľadne

zúčtovania platieb v ten istý deň znalec vysvetlil, že celkový posudok a vyčíslená škoda sa skladá z
dvoch položiek a to prvej, ktorá vznikla kurzovým rozdielom a druhej, ktorá vznikla na základe úrokov
a na túto je práve naviazaný úrok, ktorý je okrem iného aj funkciou času. Dodal, že pokiaľ by sa
zlikvidovali zostatky ihneď, tak čas bude nulový, aj úrok ako taký, by sa rovnal nule, ale ide o viac
menej hypotetickú úvahu, pretože z hľadiska medzinárodného platobného styku technicky nie je možné

zúčtovať alebo zlikvidovať ihneď. Pri fungovaní starého a nového bloku bol tento zostatok zlikvidovaný
iba raz a to v decembri 1995. Za relevantný údaj alebo hodnôt pri výpočtoch vychádzal zo stanovených
kurzov NBS na daný deň, ktoré sú vyhlasované v určitej hodine jeden krát denne.
Na základe vyššie uvedeného krajský súd ustálil, že obžaloba prokurátorky krajskej prokuratúry bola
podaná dôvodne. Súd však rozdielne od podanej obžaloby ustálil vinu obžalovaných tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti v bodoch I. a II. rozsudku, jednak opravou zrejmých nesprávností a pochybení už
v podanej obžalobe, v zmysle pokynov NS SR v zrušujúcom uznesení z 11.12.2007 a doplneného
dokazovania a jednotlivé transakcie a prevody a spôsobené škody obžalovanými súd stanovil aj v
eurách, v súčasne platnej mene, vypustil zo skutku v bode II. vinu obž. Ing. F., nakoľko žiadnym, či
už priamym alebo nepriamym dôkazom sa nepodarilo preukázať jeho účasť na participovaní po výbere

sumy 16 200 000,-Kč v Českej republike a jej opätovný prevoz do Slovenskej republiky a akékoľvek
prepojenie na obž. X.. H. G., resp. osôb v súvislosti s úverom z AB Banky a celej transakcie, nakoľko
jediným spojením bola neexistujúca firma Inter Trade tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného a len táto
skutočnosť pre uznanie viny obž. H.. F. aj v bode II. rozsudku, bola pre súd nedostačujúca.
Krajský súd na základe vyššie uvedených, vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal preukázané, že

v bode I. rozsudku obžalovaní Q. Q. a H.. B. F. naplnili po objektívnej a subjektívnej stránke všetky
pojmové znaky pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961
Zb., v znení účinnom v čase spáchania skutku a obžalovaný JUDr. H. G. v bode II. pokusu trestnéhočinu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení účinnom v čase
spáchania skutku.
Pokiaľ zo spisu vyplývalo aj množstvo podozrení z účasti na tejto trestnej činnosti aj iných osôb, senát

krajského súdu uvádza, že v zmysle
§ 2 ods. 8 Tr. por. je trestné stíhanie pred súdom možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.
V tomto ustanovení je upravená jedna zo základných zásad trestného konania, obžalovacia zásada,
ktorá predstavuje výnimku zo zásady oficiality (§ 2 ods. 4 Tr. por.), keďže trestné stíhanie pred súdom
je možné iba na základe obžaloby, čo znamená, že funkcia žalobcu je v trestnom konaní zverená

samostatnému procesnému subjektu - prokurátorovi, ktorý má v konaní pred súdom postavenie strany,
ktorý až do podania obžaloby rozhoduje, kedy a či vôbec trestné konanie postúpi do súdneho konania.
Pri právnom posúdení skutku všetkých troch obžalovaných, súd vychádzal v súlade s ustanovením §
16 ods. 1 Tr. zák. ( zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov) zo znenia Trestného
zákona účinného v čase jeho spáchania, nakoľko posúdenie konania obžalovaných podľa neskoršieho
zákona nebolo pre nich priaznivejšie a nezistil, že by neskoršie zmeny a doplnky zák. č. 140/1961

Zb. v súvislosti s právnym posúdením konania obžalovaných boli pre nich priaznivejšie, rovnako ani
rekodifikovaným Trestným zákonom č. 300/2005 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2006. V danom prípade,
z pohľadu celej komplexnosti nových hmotnoprávnych ustanovení súd nezistil, že by tieto boli pre
obžalovaných priaznivejšie a tým aj potrebu ich použitia.
Trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1 Tr. zák. ( zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych

predpisov) sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie
niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo
prepadnutím veci. Podľa ods. 4 (zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku) sa odňatím
slobody na päť až dvanásť rokov páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu

veľkého rozsahu. Podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca
najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumie suma dosahujúca najmenej
šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej dvadsaťnásobok takej
mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu
suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použijú obdobne na určenie

výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov podľa § 221 ods. 1,
ods. 4 písm. a) sa obzvlášť závažného zločinu podvodu dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku
obohatí seba alebo iného tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a ak spôsobí tak na
cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, potresce sa odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy.
Právo vlastníctva a majetku je natoľko významné, že predstavuje záujem chránený Trestným zákonom v

podobedruhovéhoobjektumajetkovýchtrestnýchčinov,akojednéhozobligatórnychznakovskutkových
podstát trestných činov upravujúcich jeho ochranu poskytovanú pred nezákonnými, protiprávnymi
zásahmi v reláciách konkrétnej trestnej činnosti smerujúcej proti cudziemu majetku ako celku, teda
majetku, ktorý neprináleží páchateľovi, alebo neprináleží výlučne jemu. Výsledkom legislatívneho
procesu úpravy trestnej ochrany práva vlastniť majetok, ktoré je jedným zo základných ľudských práv

(čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 1
Dodatkového protokolu k európskej Zmluve o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky) je i zákonné ustanovenie trestného činu podvodu. Z uvedeného vyplýva,
že hmotným predmetom útoku je cudzí majetok tak, ako to je explicitne vyjadrené v normatívnom
texte Trestného zákona a ktorý môže byť nielen vo vlastníctve fyzickej alebo právnickej osoby, ale i vo

vlastníctve štátu tak, ako je tomu v prejednávanom prípade.

U všetkých troch obžalovaných išlo o úmyselné zavinenie, u obž. JUDr. G. minimálne vo forme
nepriameho úmyslu. Z vyššie uvedených znakov trestného činu podvodu je zrejmé, že k tomu, aby
išlo o trestný čin podvodu, musí existovať príčinná súvislosť medzi omylom určitej osoby a majetkovou

dispozíciou vykonanou v omyle, ako aj príčinná súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a
škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na druhej strane. Na podvode
teda môžu byť zainteresované celkovo až štyri osoby, a to páchateľ, osoba konajúca v omyle, osoba
poškodenáaosobaobohatená.Okrempáchateľamôžeísťpriostatnýchosobáchtiežoprávnickéosoby,pričom páchateľ a osoba konajúca v omyle nemôže byť jedna a tá istá osoba. V omyle teda musí
konať osoba, ktorá vykonáva majetkovú dispozíciu, pričom omylom sa rozumie to, že mýliaca sa osoba
vychádza z nepravdivých informácií, ktoré jej boli poskytnuté páchateľom a práve v príčinnej súvislosti

s nimi poskytne majetkové plnenie. K dokonaniu trestného činu podvodu nestačí samotné podvodné
konanie, t. j. uvedenie niekoho do omylu alebo využitie jeho omylu, ale páchateľ alebo niekto iný musí
byť obohatený. Z uvedených právnych záverov je potrebné preto vychádzať aj v predmetnom prípade.
Obžalovaní tak s podvodným úmyslom konali nielen vo vzťahu priamo k poškodenému, nášmu štátu,
ale aj k iným osobám, pričom bola preukázaná príčinná súvislosť medzi omylom poškodeného a

uskutočnenou majetkovou dispozíciou a príčinná súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a
škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo aj inej osoby na strane druhej, čím bola
naplnená skutková podstata trestného činu podvodu.
Obžalovaní svojim konaním spôsobili škodu Slovenskej republike a to Q. Q. v sume 58 815 690,76
Sk (1 952 323,27 €) a H.. B. F. v sume 21 837 024,76 Sk (724 856,43 €)a X.. H. G. sa o to pokúsil v
sume 17 272 747,13 Sk ( 573 350,17€ ), teda v zmysle § 89 ods. 13 Tr. zák. ide u každého z nich o

spôsobenie škody veľkého rozsahu.
V kontexte formulovaného možno tak konštatovať, že obžalovaný Q. a obžalovaný F. naplnili všetky
obligatórne znaky skutkovej podstaty pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,
ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, ktorá skutková podstata je
odrazomazákonnýmvyjadrenímpriebehuskutkovéhodejaopísanéhovovýrokovejčastitohtorozsudku

a obžalovaný G. vo vývojovom štádiu pokusu v intenciách § 8 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení
účinnom v čase spáchania skutku.
Obžalovaní Q. Q. a H.. B. F., ako všeobecne a relevantne trestne zodpovedné subjekty, svojim
úmyselným konaním, obžalovaný X.. H. G. minimálne vo forme nepriameho úmyslu, porušili, a
obžalovaný G. sa pokúsil porušiť, objekt chránený Trestným zákonom, ktorý predstavuje už zmienenú

ochranu vlastníctva a majetku a v prípade jeho narušenia takéto konanie sankcionuje prostredníctvom
noriem trestnohmotno právneho kódexu s tým, že medzi ich konaním a spôsobeným následkom, resp.
následkom, ktorý bol zamýšľaný, je jednoznačná príčinná súvislosť.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal u každého obžalovaného z ustanovenia §
23 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keď účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov,

zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a
tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Výkonom trestu nesmie byť ponížená ľudská
dôstojnosť.

V zmysle všeobecných zásad pre ukladanie trestu podľa § 31 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. pri určení

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3
ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa a pri príprave na trestný čin a pri pokuse trestného činu
aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti
a na dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie a tak zabrániť v trestnej

činnosti, ako aj prvok individuálnej prevencie, t.j. výchovy k riadnemu životu a jednak aj voči ďalším
občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie a
tým výchovne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti. Súčasne sa ukladaním trestu vyjadruje aj
morálne odsúdenie páchateľa.
Základom trestnej zodpovednosti je trestný čin a mierou trestnosti predovšetkým stupeň jeho

nebezpečnosti pre spoločnosť, ktorý je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom
dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za akých bol čin spáchaný, osobou
páchateľa, mierou jeho zavinenia a pohnútkou. Stupeň nebezpečnosti trestného činu spáchaného
obžalovanými je vysoký a v danom prípade je daný najmä výškou spôsobenej škody, ktorá je zase
adekvátnapáchanímapokračovanímvtrestnejčinnostidlhšíčas.Pokiaľideozisťovaniemotívukonania

všetkých troch obžalovaných, krajský súd len pripomína, že tak, ako na výrok o vine musí byť aj zistenie
o motíve konania páchateľa založené na nezvratných dôkazoch, ktoré v žiadnom smere nevyvolávajú
nijakú pochybnosť. Preukazovanie motívu páchateľa je v podstate tak obtiažne, ako preukazovanie
zavinenia a to najmä v prípadoch, ak chýba priznanie páchateľa. Motív páchateľa je súčasťou
subjektívnej stránky a nemožno ho priamo pozorovať. V dôsledku toho sa motív konania môže zisťovať

len z nepriamych dôkazov. Na myšlienky, motívy a ciele možno dobre usudzovať napr. zo správania
sa obžalovaných za danej situácie. Súd vzal do úvahy všetky okolnosti v súhrne, najmä osobnosti
obžalovaných, ich doterajší život, výchovu, názory a spôsob vystupovania na verejnosti. Z hľadiska
týchtoúvahmožnokonštatovať,ževzhľadomnapovahužalovanéhoaspáchanéhomajetkovéhodeliktu,ako i skutočnosti, že objektom trestného činu podvodu bol cudzí majetok, v danom prípade štátny
rozpočet Slovenskej republiky, ktorý pri vysporiadaní oboch štátov po ich rozdelení získal o vo výroku
uvedenú sumu nižšiu čiastku a obž. JUDr. G. o uvedenú sumu sa pokúsil, čo bolo nosným motívom

každého z obžalovaných a to snaha obohatiť sa. Zákonodarca totiž poskytuje ochranu majetkových práv
bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Cudzím majetkom sa pritom rozumie majetok, ktorý neprináleží
páchateľovi, resp. neprináleží výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy.
Ide nielen o zmenšenie majetku, teda úbytok hospodárskej hodnoty, ale i ušlý zisk, teda to, o čo by
inak bol majetok oprávnene zväčšený. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku

(majetkových práv) páchateľa, alebo niekoho iného. Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou, ktorá
je spôsobená poškodenému. Môže byť menšie, ale i väčšie než spôsobená škoda.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery krajský súd okrem vyššie uvedených kritérií, akými sú mimoriadne
vysoká nebezpečnosť konania obžalovaných, prihliadol aj na možnosť nápravy a ich pomery, ale
zohľadnil aj značné časové prieťahy, ku ktorým došlo v predmetnom konaní, ale bez zavinenia
obžalovaných.

Obžalovaný Q. Q. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, nebol priestupkovo prejednávaný. V
minulosti bol päť krát súdne trestaný, prevažne pre trestnú činnosť majetkovej povahy, pričom prvé
tri odsúdenia (Okresný súd Žilina sp. zn. 3T/543/82 z 27.08.1982 a sp.zn. 4T/13/86 z 13.03.1986 a
sp. zn. 3T/534/2000 z 10.10.2000) sa na obž. Q. hľadí, akoby nebol odsúdený a preto na ne súd
neprihliadal. Ďalej bol však Okresným súdom Košice 1 z 29.01.2004 pod sp. zn. 1T/350/02 právoplatne

dňom 21.02.2006 odsúdený pre rovnaký trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr.
zák. č. 140/1961 Zb., k nepodmienečnému trestu odňatia slobody 2 roky so zaradením do I. NVS,
z ktorého výkonu trestu bol podmienečne prepustený Okresným súdom Trnava 06.04.2009 pod sp.
z. 3Pp/79/08 s určením skúšobnej doby na 2 roky, pričom 23.12.2011 sa obžalovaný Q. Q. v tejto
skúšobnej dobe osvedčil a má sa zato, že vykonal len reálne odpykaný trest odňatia slobody. Obž. Q.

Q. bol aj ďalším rozsudkom Okresného súdu Martin z 25.10.2011 pod sp. zn. 3T/103/07, právoplatným
28.10.2011 odsúdenýpretrestnéčinyspreneverypodľa§248ods.1,ods.3písm.b/Tr.zák.č.140/1961
Zb. apodvodupodľa §250ods.1,ods.4písm.b/Tr.zák.č.140/1961Zb.,aleboloupustenéoduloženia
súhrnného trestu vzhľadom na vyššie uvedené odsúdenie Okresného súdu Košice 1 z 29.01.2004 sp.
zn. 1T/350/02.

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. súd preto musel ukladať obž. Q. Q. súhrnný trest odňatia slobody, nakoľko
ho odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný jeho trestný čin. S prihliadnutím na výškou spôsobenej škody, jeho osobu, ktorý má
sklony k páchaniu rovnakej podvodnej trestnej činnosti, uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov, uložený tak pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, za súčasného

zrušenia výroku o treste právoplatne uloženého rozsudku Okresného súdu Košice I z 29. 01. 2004 sp.
zn. 1T/350/2002, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 21. 02. 2006 sp. zn. 5To/120/2004
a rovnako aj zrušenia výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu rozsudkom Okresného súdu
Martin z 25. 10. 2011 sp. zn. 3T/103/2007, právoplatného dňa 28. 10. 2011.
Obžalovaný H.. B. F. bol taktiež súdne trestaný a to Okresným súdom Bratislava I z 15.04.2002 sp. zn.

2T/63/01 pre trestný čin podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. odsúdený k peňažnému trestu 10 000 Sk, ktorý dňa
12.02.2003 zaplatil a preto sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Aj rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I z 19.04.2010 sp. zn. 1T/120/09 bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
f/ Tr. zák. k peňažnému trestu 200 eur, ktorý zaplatil 27.09.2010 a preto sa na neho hľadí, akoby nebol
odsúdený. Rovnako, ako u obž. Q. Q. súd dospel k záveru, že vzhľadom na výšku spôsobenej škody

a v podstate iniciátorstvo predmetnej trestnej činnosti a výrazné napomáhanie pri vkladaní jednotlivých
platieb za obž. Q. Q., že na jeho potrestanie a súčasne aj jeho prevýchovu a nápravu bude potrebný
a dostačujúci na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 5 rokov.
Vzhľadom k ustanoveniu § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. mali byť obaja obžalovaní zaradení do tretej

nápravnovýchovnej skupiny, nakoľko sa im ukladal trest za trestný čin uvedený v § 62. S prihliadnutím na
ich osoby a dobu, ktorá uplynula od spáchania skutkov, súd dospel k záveru, že ich zaradenie do prvej
nápravnovýchovnej skupiny na základe § 39a ods. 3 Tr. zák., teda inej nápravnovýchovnej skupiny,
než do ktorej mali byť podľa odseku 2 zaradení, bude so zreteľom na závažnosť trestného činu a na
stupeň a povahu narušenia oboch obžalovaných, ich náprava a prevýchova v inej miernejšej skupine,

lepšie zaručená.
Obžalovaný X.. H. G. nebol doposiaľ súdne trestaný, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený a hoci
nedošlo k vzniku škody, ale bez jeho pričinenia a súd ho uznal vinným zo spáchania žalovanej trestnej
činnosti iba v štádiu pokusu, nemohol súd opomenúť ani pohnútku a zištný motív, ktorý smeroval kbezprácnemu, rýchlemu, premyslenému a koordinovanému obohateniu a aj celkové okolnosti skutku,
ukladal mu trest s použitím ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák., v znení zákona účinnom v čase spáchania
skutku, o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, ktorý súdu umožnil pri ukladaní trestu aplikovať,

lebo mal vzhľadom na okolnosti prípadu a pomerom obžalovaného JUDr. G. za to, že použitie trestnej
sadzby odňatia slobody ustanovenej zákonom, by bolo pre neho neprimerane prísne a že možno účel
trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania a tak mu ukladal trest odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. Z hľadiska všetkých vyššie uvedených kritérií pri ukladaní
trestu súd vychádzal z toho, že obžalovaný X.. H. G., ako jediný z obžalovaných nebol doposiaľ súdne

trestaný a od spáchania posudzovaného trestného činu, ako aj začatia trestného stíhania, uplynula už
dlhšia doba a jeho konanie bolo posúdené len v štádiu pokusu, lebo k dokonaniu činu nedošlo. Zohľadnil
tak aj čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, keď neúmernú dĺžku konania môže súd zohľadniť pri výmere trestu. V tejto súvislosti krajský súd
len dodáva, že novelou trestného zákona č. 175/1990 Zb. na rozdiel od znenia platného do 30.06.1990,
neviaže postup podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne pomery“

páchateľa, čím sa posilnila samostatnosť súdov a prehĺbil sa proces depenalizácie. Túto skutočnosť,
vzhľadom aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, pri rozhodovaní o treste, súd zohľadnil
v jeho prospech a preto mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého mu
podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 3 ( tri ) roky.
Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že

sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá
je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje
predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp
úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú na splnenie účelu trestu.
Krajský súd na základe vyššie uvedeného pri ukladaní trestov jednotlivým obžalovaným pristupoval

diferencovane. Vychádzal jednak zo spôsobeného následku, akým je v danom prípade výška
spôsobenej škody vyjadrená v desiatkach miliónov, dobou páchania trestnej činnosti, ako i pohnútkou
a motívom, ktoré boli u každého z obžalovaných rovnaké - využiť vo svoj prospech jedinečný,
priam historický moment mechanizmu platobného styku pred 08.02.1993 a po ňom, medzi fyzickými
a právnickými osobami sídliacimi v Slovenskej a Českej republike, ako i metodiku clearingového

zúčtovania platného len po určité obdobie a vyplývajúce nielen z teritoriálneho rozdelenia ČSFR, ale
najmä rozdelenia spoločnej československej meny.
Na základe všetkých vyššie uvedených úvah senát krajského súdu dospel k záveru, že jednotlivo
uložené tresty budú v danom prípade dostatočné na prevýchovu a nápravu všetkých troch obžalovaných
a splnia si svoj účel z hľadiska individuálnej, tak aj generálnej prevencie. Iné druhy trestov obžalovaným

neukladal, nakoľko tak nielenže prokurátor v záverečnej reči nenavrhoval, ale vzhľadom na výšku
spôsobenej škody a povinnosti túto uhradiť, prípadné uloženie iných druhov trestov súd nepovažoval za
reálne vymožiteľné. Napokon zaistené finančné prostriedky na osobitnom účte v Tatra banke (uznesenie
v predmetnej veci z 30. apríla 2010) sú naďalej pre účely trestného konania k dispozícii a v prípade
právoplatnosti tohto rozsudku je možné o nich rozhodnúť v samostatnom konaní. Napokon aj o

depozitných prostriedkoch súd nerozhodoval v tomto konaní, nakoľko právo na ne si uplatňovali aj iné
osoby a dokazovanie v tomto smere by v danom štádiu konania ho neúmerne predlžovalo, nad rámec
rozhodovania o uznaní viny a potrestaní obžalovaných a preto bude o nich rovnako rozhodovať až v
samostatnom konaní, po právoplatnosti rozsudku.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, Ministerstvo financií Slovenskej republiky si uplatnilo nárok na

náhradu škody, ktorá bola spôsobená štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky v sume 2 677 179,70
Eur s úrokom z omeškania vo výške 19,5% p. a. od 19.12.1995 do zaplatenia a keďže súd nemal
najmenšie pochybnosti o jej výške, ktorú si ako poškodená strana riadne a včas uplatnila, súd zaviazal
obžalovaných Q. Q. a H.. B. F. nahradiť Slovenskej republike prostredníctvom Ministerstva financií
Slovenskejrepublikyškodutak,akosiju,ako poškodenástrana,uplatnilo,riadneavčasadiferencovane

podľa jej spôsobenia jednotlivými obžalovanými aj s uplatneným úrokom z omeškania v zmysle § 517
a nasl. Obč. zákonníka .
Záverom súd dodáva, že pokiaľ do konania zaslala spoločnosť Glory Daze Associated S.A. 14.09.2009
uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní(nesprávne uvedená sp.zn. 1T/23/02), súd na hlavnom
pojednávaní túto spoločnosť uznesením nepripustil do konania ako poškodeného podľa § 206 ods. 3

Tr. por., nakoľko jej toto právo zrejme nepatrí, ako aj z dôvodu oneskorene uplatneného nároku na
náhradu škody podľa § 43 ods. 2 Tr. por., nakoľko návrh bolo treba urobiť do skončenia vyšetrovania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do ôsmich dní
od doručenia odpisu rozsudku, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.