Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. august 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/185/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111229223
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4111229223.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateliek: 1. F. B., bytom Z., K.. T.. O. XX, 2. D.. P. B., bytom Z.

L. XX, obidve v konaní zastúpené D.. J. Q. so sídlom v Z., V. XX, proti odporcom: 1. Rímskokatolícka
cirkev, Sídelná kapitula Nitra so sídlom Nitra, Hradné námestie 7, IČO: 35 593 016, zastúpeného
JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom so sídlom Nitra, Kupecká 18, 2. Mesto Nitra so sídlom Nitra,
Štefánikova tr. 60, IČO: 308 307, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 1. rade: EURO
CITY PARK, a. s. so sídlom Bratislava, Námestie slobody 11, IČO: 35 947 888, zastúpeného JUDr.
Karolom Spišákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Ventúrska 18, o určenie rozsahu dedičstva,
sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľky v 1. a 2. rade sú povinné zaplatiť odporcovi v 1. rade spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Svorada Petrušku v sume 3.340,84 eura do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľky v 1. a 2. rade sú povinné zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v 1. rade
spoločne a nerozdielne náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Karola Spišáka v
sume 6.075,63 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom zo dňa 03.10.2011 sa navrhovateľky domáhali určenia vlastníctva k parcele
označenej v prídelovej listine povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydanej dňa
12.06.1949 číslom XXXX/X kat.úz. Z.. Uvedenou prídelovou listinou nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti ich právny predchodca. Neskôr malo prísť k zrušeniu prídelu, čo sa však nestalo, pričom

bývalé národné výbory nemali právo odnímať prídely. Predchádzajúcim vlastníkom predmetnej pôdy bol
odporca v 1. rade, ktorému však bola pôda odňatá. Odporca v 1. rade nemal žiadne oprávnenie ani
doklady k tomu, aby opätovne nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam - predmetnej pôde a od neho
prípadne odporca v 2. rade.

Zást. navrhovateľov uviedol, že sa pridržiava písomne podaného návrhu ako aj ďalších vyjadrení.
Navrhovateľky v 1. a 2. rade po X. B. dedili, keď predmetná parcela nebola zahrnutá do dedičského

konania. Z obsahu spisu sa dozvedel o zámennej zmluve z roku 1992, ktorú si myslí, že nemala
byť spravená, preto navrhovateľky podali voči cirkvi a mestu žalobu o určenie neplatnosti zámennej
zmluvy a z tohto dôvodu sa domáhali prerušenia tohto konania. Podľa spoločného dokumentu generálne
prokuratúry, Ministerstva spravodlivosti, Najvyššieho súdu je prídelová listina platná aj bez pečiatky.V tomto prípade, však nie je podstatné, keďže pečiatka na prídelovej listine bola. Kúpna cena bola
uvádzaná na inom samostatnom doklade a túto právny predchodca navrhovateliek zaplatil, bolo to
30.000,-korún. V danej lokalite má aj odporca v 2. rade svoje prídely. Navrhoval doplniť dokazovanie

vypracovaním znaleckého posudku za účelom presného určenia, kde sa parc.č. XXXX/X nachádza.
Zást. navrhovateliek v záverečnom návrhu uvádzal, že sa pridržiava podaného návrhu a doterajších
vyjadrení. Nechápal, prečo bol návrh na doplnenie dokazovania zamietnutý, aj v minulosti boli vykonané
krivdy, ktoré sa týmto mohli odstrániť. Vlastníctvo navrhovateliek je nemenné, na čom trvá.

Navrhovateľka v 1. rade nebola vypočutá, účastníci na jej výpovedi netrvali. K veci by podľa odporkyne
v 2. rade nevedela uviesť iné skutočnosti a pre jej vek by výsluch bol komplikovaný.

Navrhovateľka v 2. rade ako účastníčka konania uviedla, že pridržiava sa písomne podaného návrhu,
na tento poukazuje. Keď sa predmetná vec riešila, bola malým dieťaťom, vie, že jej otcovi bol pridelený
ministerstvom, či podobným úradom stavebný pozemok, ktorý je predmetom tohto konania v r. 1948.

Na pozemku nestavali, využívali ho ako záhradu. V r. 1958 národný výbor, prípadne podobný orgán,
rozhodol o odňatí tohto pozemku s tým, že si pamätá, že sa otec voči tomu odvolal. Nemá vedomosť o
tom, či bola alebo nebola vyplatená otcovi náhrada za ovocné stromy. Ani nemá vedomosť o takomto
rozhodnutí z č.l. 168. Navrhovateľka v 1. rade je jej mama, ktorá má 90 rokov, podľa jej názoru, by
nevedela uviesť iné skutočnosti ako ona teraz uviedla, prípadne ako sú uvedené v návrhu. Podľa nej by

nebolo vhodné ju predvádzať, vzhľadom na jej vek a zdravotný stav. Má ešte mladšieho brata narodený
v r. 1957, tento by sa však k veci nevedel vyjadriť. Potom ako bolo rozhodnuté o odňatí pozemku, tento
prestali užívať, len sledovali ako im miznú ovocné stromy, ktoré tam vysadili, pričom podľa jej vedomostí,
nebol jej otcovi pridelený žiadny náhradný pozemok a nebola mu ani vrátená suma 30.000,- korún, ktoré
za pozemok zaplatil. Ani na okolitých pozemkoch neprebiehala výstavba rodinných domov. Po otcovi

dedila jej mama, ona, mladší brat a ešte aj starší nebohý brat. Celú vec považovali za uzavretú, ani po
r. 1990 sa nedomáhali reštitúciou vrátenia pozemkov, avšak otec mal uložené doklady teraz, keď tam
prebiehala výstavby, ktorá by mala zasahovať aj na ich pozemok, sa rozhodli touto žalobou vec riešiť.
Nepovažovala prídelovú listinu za neplatnú. Celý čas vedeli, že v tej lokalite mali pozemok, neriešili to,
nemali na tom záujem. Pred časom ich však oslovil zástupca D.. Q., že tam sa mala budovať cesta,

mali mu zbúrať oplotenie. Presvedčil ich, že stále je pozemok ich a ona teda chce, aby sa to tak či onak
vyriešilo. Dedičské konanie prebehlo v roku 1992.

Práv. zástupca odporcu v 1. rade pridržiavajúc sa svojho vyjadrenia uviedol, že sa pridržiava písomne
podaného vyjadrenia, poukazuje na judikatúru z obdobia, kedy prebiehala pozemková reforma. Parcela

č. XXXX/X nebola nikdy reálne vytvorená. K zabratiu majetku cirkvi nikdy nedošlo, cirkev bola neustále
evidovaná v pozemnoknižnej vložke ako vlastník predmetných parciel až do doby, kedy si ich opätovne v
r. 1995 a parc.č. XXXX a XXXX/X v r. 1992 dali zapísať na "C" list vlastníctva. Má za to, že navrhovatelia
nemajú naliehavý právny záujem na podanom návrhu, a preto zmätočný návrh navrhovateľov navrhuje
zamietnuť. Prídelovú listinu považoval za absolútne neplatnú, keďže v nej nie je uvedená prídelová

cena, čo podľa rozhodnutia NS SR je podstatnou náležitosťou, a bez ktorej je prídelová listina neplatná.
Nesúhlasil s prerušením konania, rozhodnutie o určenie neplatnosti zámennej zmluvy nebude mať
žiaden vplyv na toto konanie a prídelová listina, o ktorú navrhovateľky opierajú svoj návrh, bola urobená
pred zámennou zmluvou. Predmetnú pôdu mal odporca v 1. rade v minulosti zapísanú vo vlastníctve
ako parc.č. XXXX/X a XXXX/X kataster Z.. V r. 1992 a 1995 sa dal odporca v 1 rade zapísať do "C"

registru vlastníctva.
Práv. zást. odporcu v 1. rade v záverečnom návrhu uvádzal, že navrhuje návrh zamietnuť. Pridržiava sa
doterajších písomných a ústnych vyjadrení. Má za to, že navrhovateľky nepreukázali svoje vlastnícke
právo. Cirkvi nebolo vlastnícke právo odňaté, prídelové listiny boli zrušené, v konečnom dôsledku došlo
aj k vydržaniu. Trovy konania si vyčísli v lehote 3 dní.

Zástupkyňa odporcu v 2. rade na pojednávaní uviedla, že navrhuje návrh zamietnuť. Má za to, že
navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Navrhovatelia tvrdia, že kvôli
odňatiu vlastníctva ich právnemu predchodcovi došlo na základe nulitného právneho aktu. V takom
prípade mali postupovať podľa špeciálneho zákona, teda podľa reštitučných zákonov, ktoré majú

prednosť pred všeobecnými zákonnými ustanoveniami tak ako je to konštatované aj v rozhodnutiach NS
4Cdo/130/2007 a 4Cdo/48/2008, podľa ktorých domáhaniu sa určenia vlastníctva nemožno obchádzať
zákonné nároky upravené v špeciálnych zákonných ustanoveniach, teda v reštitučných zákonoch.
Parcela č. XXXX/X nikdy neexistovala a nebola ani vytvorená. Čo sa týka poznámky v PKV č. X ide leno prenatačnú poznámku oznamujúcu úmysel začať nejaké konanie ku ktorému však nedošlo, samotná
prenatačná poznámka nemá právoplatné účinky. Odporca v 2. vlastníctvo k parc. č. XXXX nadobudol
v r. 1992 na základe zámennej zmluvy, keď predtým mal overené, že odporca v 1. rade je vlastníkom

predmetných nehnuteľností ako to vyplýva z č.l. 33 spisu. Na str. odporcu v 2. rade by tak došlo k
prípadnému vydržaniu. K tomu, že by sa mali použiť reštitučné zákony poukazujú samotní navrhovatelia,
ktorí uvádzajú, že po tom ako ich údajný práv. predchodca nehnuteľnosť nadobudol mu bola štátom
odňatá. A v takom prípade by bol dôvod pre postup v zmysle reštitučných zákonov. Prídelová cena sa
uvádzala do poznámky.

Zástupkyňa odporcu v 2. rade v záverečnom návrhu uvádzala, že navrhuje návrh zamietnuť, trovy
konania si neuplatňuje. Navrhovateľky nepreukázali svoje vlastnícke právo, keď síce preukázali právne
nástupníctvo po X. B., nepreukázali však, že by tento bol prídelcom žalovanej parcely. Čo sa týka
vlastníctva odporcu v 2. rade, tento nehnuteľnosti nadobudol v r. 1992 na základe zámennej zmluvy
od predchádzajúceho vlastníka, ktorému nebolo vlastníctvo nikdy odňaté, v pozemnoknižnej vložke č.
X bol zaznamenaný len zámer o odňatí pôdy odporcovi v 1. rade, tento zápis má však len prenatačný

charakter. K odňatiu pôdy nedošlo. Prídelové listiny boli zrušené, čo bolo potvrdené v odvolacom konaní.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 1. rade na pojednávaní uviedol, že navrhuje
návrh zamietnuť. Konaním navrhovateľov sú na svojich právach dotknutí, keďže sú im znemožnené
užívacie práva na prenajaté parcely v časti, ktorým sa navrhovatelia domáhajú vlastníctva. Pridržiava

sa taktiež svojho vyjadrenia zo dňa 24.10.2011, netrval na svojej argumentácii ohľadne naliehavého
právneho záujmu navrhovateliek.
Právny zást. vedľajšieho účastníka na str. odporcu v 1. rade v záverečnom návrhu uvádzal, že
sa pridržiava vyjadrení odporcov v 1. a 2. rade a svojich predchádzajúcich vyjadrení. Má za to, že
navrhovateľky neuniesli dôkazné bremeno. Navrhuje návrh zamietnuť, priznať náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : prídelovou listinou zo dňa
12.6.1949, oznámením o pridelení pozemku zo dňa 21.10.1948, situačným plánom, odvolaním X. B.
zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením vedľajšieho účastníka o vstupe do konania zo dňa XX.XX.XXXX,
vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 24.10.2011, vyjadrením odporcu v 1. rade zo dňa 26.10.2011,

dokladom o zaslaní zmluvy, zámennou zmluvou zo dňa 29.04.1992, listami vlastníctva, výpisom
listu vlastníctva č. 3681, žiadosťou odporcu v 1. rade na kataster zo dňa 18.10.1995, katastrálnou
mapou, identifikáciou parciel odporcu v 1. rade, návrhom na zápis vlastníckeho práva odporcom
v 1. rade, geometrickým plánom z r. 2003, zámennou zmluvou zo dňa 26.10.2006, identifikáciou
parciel, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 09.11.2011, nájomnou zmluvou zo dňa 02.05.2005

s dodatkom zo dňa 27.11.2006 a listom vlastníctva č. 3479, pozemnoknižnou vložkou č. 5, vyjadrením
vedľajšieho účastníka zo dňa 24.10.2011, námietkou zaujatosti zo dňa 28.11.2011, uznesením č.k.
25C/185/2011-128 zo dňa 29.11.2011, uznesením č.k 25C/185/2011-130 zo dňa 01.12.2011, uznesením
KS v Nitre č.k 6NcC/33/2011-139 zo dňa 12.12.2011, prípis Štátneho archívu Pod Katrušou zo dňa
14.12.2011, správou PH- LH Rady KNV zo dňa 14.3.1958, prídelovými listinami na parc.č. XXXX/XX,

XXXX/XX, žiadosťou o pridelenie parcely X. Q., prehlásením X. Q. zo dňa 08.06.1951, prehlásením F.
E. zo dňa 02.10.1950, pozemnoknižnou vložkou č. X, súpisom pozemkového majetku podliehajúceho
revízii, geometrickým operátom č. 54/48, geometrickým plánom, rozhodnutím o zrušení prídelového
pokračovania zo dňa 31.01.1958, rozhodnutím o poskytnutí náhrady zo dňa 05.12.1959, uznesením
Miestnej roľníckej komisie v Nitre zo dňa 14.04.1949, oznámením Poľnohospodárskej rady MNV v

Nitre Štátnej sporiteľni zo dňa 01.07.1958, záznamom MNV v Nitre zo dňa 14.04.1949, uznesením
Miestnej roľníckej komisie v Nitre, schválením kúpnopredajnej zmluvy Miestnej roľníckej komisie v
Nitre zo dňa 23.09.1948, prihláškou družstva „Práca“ zo dňa 28.12.1948, zoznamom členov družstva
„Práca“, žiadosťou o definitívne pridelenie pozemkov družstvom „Práca“ zo dňa 18.03.1949, zápisnicou
z úradnej miestnosti MSZ v Nitre zo dňa 20.10.1948, správou Štátneho archívu v Ivanke pri Nitre

zo dňa 30.12.2011, návrhom na pridelenie pôdy , konečným prídelovým plánom, rozsudkom NS SR
č.k. 1Cdo 56/03, listom MsNV v Nitre zo dňa 27.03.1972, návrhom na prerušenie konania zo dňa
14.02.2012, žalobou o určenie neplatnosti zámennej zmluvy zo dňa 14.02.2012, potvrdením Roľníckej
vzájomnej pokladnice , stanoviskom Úradu Geodézie zo dňa 26.05.1994, vyjadrením navrhovateliek zo
dňa 20.08.2012, prílohami k vyjadreniu, rozhodnutím NS a Ústavného súdu, článkom z odbornej tlače

a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľky v 1. a 2. rade sa podaným návrhom zo dňa 03.10.2011 domáhali určenia vlastníckeho
práva k parcele č. XXXX/X kat. úz. Z. o výmere XXX m2, keď túto mal nadobudnúť ich právnypredchodca manžel navrhovateľky v 1. rade a otec navrhovateľky v 2. rade X. B., zomr. XX.XX.XXXX,
na základe prídelovej listiny Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 12.06.1949.
Navrhovateľky sú oprávnené dedičky po nebohom X. B.. Podľa identifikácie sa žalovaná parcela, ktorá

v súčasnosti reálne neexistuje nachádza na parceliach č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. I.,
vo vlastníctve odporcu v 2. rade, parcely č. XXXX/X , XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX
zapísané na LV č. XXXX kat. úz. I. vo vlastníctve odporcu v 1. rade. V konaní na strane odporcu v
1. rade vystupoval vedľajší účastník vzhľadom na to, že parcely č. XXXX/X, XXXX/XX,XXXX/X má v
dlhodobom nájme a na týchto parceliach mieni realizovať výstavbu, čo mu je konaním navrhovateliek

znemožnené, na základe čoho mal záujem na výsledku tohto konania. Predmetná pôda bola pôvodne
evidovaná v pozemnoknižnej vložke č. X kat. úz. Z. ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/Xvovýlučnomvlastníctveodporcuv1.rade.Dňa08.08.1948bolavPKVč.Xzapísanápoznámka
o tom, že povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať nehnuteľnosti podľa zák. č. 142/47 a č.
44/48 Zb. a dňa 11.05.1953 bola zapísaná poznámka o zahájenie vyvlastňovacieho pokračovania
pre Československý štát. Išlo len o prenatačné poznámky k samotnému vyvlastneniu nedošlo. V

pozemnoknižnej vložke, ani v rámci dokazovania nebolo evidované alebo zistené žiadne rozhodnutie
o zmene vlastníka predmetnej pôdy. Naopak, v spise sa nachádza list finančného odboru MNV v Nitre
adresovaný ONV v Nitre zo dňa 27.03.1972 (č.l. 211), v ktorom je konštatované, že nehnuteľnosti
sú vedené v pozemkovej knihe na Nitriansku sídelnú kapitolu, pokiaľ boli predmetom prídelu, museli
najprv prejsť do majetku štátu, čo bude musieť byť podľa dokladov ustálené. V roku 1992 a 1995 si

odporca v 1. rade dáva zapísať vlastníctvo k predmetnej pôde na „C“ list vlastníctva. Časť nehnuteľností
evidovaných na parc. č. XXXX kat. úz. I. prevádza na základe zámennej zmluvy zo dňa 29.04.1992
odporca v 1. rade na odporcu v 2. rade. Od tejto doby odporca v 2. rade dobromyseľne nakladá s
predmetnou parcelou ako so svojim vlastníctvom. Odporca v 1. rade disponuje a nakladá s ďalšími
parcelami, ktoré sú evidované na LV č. XXXX kat. úz. Zobor ako vlastník. Odporcovia poukazovali aj na

tú skutočnosť, že od r. 1992, resp. r. 1995 do podania návrhu ubehla vydržacia doba. Odporca v 1. rade
časť parciel prenechal na základe nájomných zmlúv vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v 1.
rade. Navrhovateľky poukazovali na to, že predmetná pôda bola pridelená ich právnemu predchodcovi
na základe prídelovej listiny, ktorej platnosť súd nemá oprávnenie skúmať, pričom prídelová listina bola
vydaná po tom ako mal Československý štát nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.

Prídelová listina je opatrená pečiatkou a podpismi, nie je na nej uvedená prídelová cena. Odporca
v 1. rade namietal neplatnosť prídelovej listiny vzhľadom k tomu, že v nej nie je uvedená cena
prídelu. Právnemu predchodcovi navrhovateliek, ako aj ďalším osobám, mali byť pridelené pozemky
v rámci projektu stavebného družstva „Práca“. Stavebné družstvo „Práca“ malo záujem o odkúpenie
nehnuteľností od Nitrianskej kapitoly pre svojich členov, ktorým bol aj právny predchodca navrhovateliek.

X. B. vložil do Roľníckej vzájomnej pokladnice v prospech stavebného družstva „Práca“ 30.000 korún
dňa22.11.1947. Podľanavrhovateľkyv2.radeboljejotcovipozemokpridelenývr.1948.Tentovyužívali
ako záhradu. V r. 1958 národný výbor rozhodol o odňatí tohto pozemku, voči čomu sa jej otec odvolal.
Po tom ako bolo rozhodnuté o odňatí pozemku, tento prestali užívať. Ani v r. 1990 sa nedomáhali v
rámci reštitúcie vrátenia pozemkov, o podaní návrhu ich presvedčil ich zástupca. Podľa jej vyjadrenia

sa odporkyňa v 1. rade - jej matka, inak k veci vyjadriť nebude vedieť, i s poukazom na jej vysoký vek.
Až podaným návrhom sa domáhajú vlastníctva k predmetným pozemkom. Družstvo „Práca“ netrvalo na
kúpnej zmluve s Nitrianskou kapitolou, žiadalo aby bolo započaté prídelové pokračovanie (č.l. 177,178).
Podľa daného uznesenia malo družstvo vrátiť preddavky zainteresovaným osobám, keďže títo budú
povinní platiť prídelovú cenu povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Rozhodnutím MNV

v Nitre z 31.01.1958 bolo prídelové pokračovanie zrušené a to aj prídelcovi X. B. (č.l. 165-167). Právny
predchodca navrhovateliek sa voči tomuto odvolal dňa 24.02.1958 (č.l.15). Podľa správy PH - LH rady
KNV zo 14.03.1958 sa malo toto odvolanie zamietnuť (č.l. 146,147). Samotné rozhodnutie o zamietnutí
odvolania sa v rámci dokazovania nepodarilo zabezpečiť. MsNV v Nitre rozhodlo dňa 05.012.1959 o
náhrade investícií do pozemkov, konkrétne aj v prospech X. B. (č.l. 168-171). Vedľajší účastník na

strane odporcu v 1. rade spočiatku namietal, že navrhovateľky nemajú naliehavý právny záujem na
podanom návrhu, na tomto svojom stanovisku však nezotrval. Navrhovateľky opierali naliehavý právny
záujem o to, že ide o konanie o určenie vlastníctva, ktoré môže byť podkladom v konaní o dedičstve ako
aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Odporcovia
navrhovali návrh zamietnuť, keď navrhovateľky neuniesli dôkazné bremeno, cirkvi nebolo vlastnícke

právo odňaté, prídelové listiny boli zrušené, v konečnom dôsledku došlo aj k vydržaniu.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje (pri určení vlastníctva, ak je na určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.
c) O.s.p.).

Podľa § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o

tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávnený. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 868 Občianskeho zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 872 ods.6 Občianskeho zákonníka ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto
zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody
o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho
územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej
jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,

údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených
cirkvám a náboženským spoločnostiam zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých
majetkovýchkrívdspôsobenýchcirkvámanáboženskýmspoločnostiam1)odňatímvlastníckehoprávak

nehnuteľným veciam a hnuteľným veciam na základe rozhodnutí štátnych orgánov, občianskoprávnych
a správnych aktov vydaných v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2.
novembra 1938 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodné obdobie") v rozpore so zásadami demokratickej
spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené najmä Chartou Organizácie Spojených národov,
Listinou základných práv a slobôd a príslušnými medzinárodnými paktmi o občianskych, politických,

hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených
cirkvám a náboženským spoločnostiam na vydanie veci vyzve oprávnená osoba povinnú osobu
písomne v lehote 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona, inak právo zaniká. Na vydanie veci uvedenej v
§ 1 ods. 3 a v § 4 ods. 2 písm. i) a v odseku 4 vyzve oprávnená osoba povinnú osobu písomne najneskôr

do 31. decembra 2002, inak právo zaniká.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených
cirkvám a náboženským spoločnostiam povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 90 dní od
doručenia výzvy dohodu o vydaní veci.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov,
užívateľov a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k
pozemkom.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo
na inú právnickú osobu v dôsledku
a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v

trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, 5)
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,
c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom
konaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,

d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov
pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov,
e) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a
obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných
útvarov,

f) vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),
g) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky alebo ktorého
majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej
republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho
územie,

h) zmluvy o darovaní nehnuteľností uzavretej darcom v tiesni,
i) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
j) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan
pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,
prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou

nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť,
k) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
l) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
m) vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola
vyvlastnená,

n) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
o) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi alebo bez vyplatenia
náhrady,
p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu,r) politickej perzekúcie 6) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, 7)
s) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 8)
t) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom

pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu, alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb.
o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,u) prevodu na štát spoločne
užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, pokiaľ členmi družstva boli aj fyzické osoby. Na
prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy, 5a)
v) prechodu na štát podľa osobitného predpisu, 11) ak sa nachádzajú na území vojenského obvodu

Javorina; 5b)§ 11 ods. 1 písm. g) sa nepoužije.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba
uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná
lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto

rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty
na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými
predpismi o správnom konaní.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy pozemkový majetek získaný

pro účely přídělů podle tohoto zákona jest určen spolu s ostatním zabraným majetkem, pokud nebyl
nebo nebude podržen státem pro účely všeobecně prospěšné (§ 10 záborového zákona), ani dosud
nebyl přidělen, pro příděl
a) malozemědělcům k doplnění jejich zemědělské nesoběstačné usedlosti,
b) zemědělským zaměstnancům, malozemědělcům a rolnickým synům a dcerám, zejména pokud jsou

krajany vracejícími se do vlasti (ústavní zákon ze dne 12. dubna 1946, č. 74 Sb., o udělení státního
občanství krajanům vracejícím se do vlasti), k vytvoření zemědělských usedlostí,
c) malým a středním zemědělcům, jimž byla půda vyvlastněna na stavby cest, železnic a jiných objektů
veřejného zájmu po 1. lednu 1938,
d) veřejnoprávním korporacím pro účely veřejné

e) zemědělským výrobním družstvům k účelům společného hospodaření a jiným zemědělským
družstvům pro potřeby jejich provozu,
f) dělníkům, veřejným a soukromým zaměstnancům a maloživnostníkům do výměry nejvýše 0,5 hektaru
pro stavbu vlastního domu nebo na zřízení zahrádky nebo na rozšíření provozních zařízení.

Podľa § 14 ods.3 zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy při provádění knihovního
pořádku na veškeré půdě zabrané a přidělené lze užíti přiměřeně ustanovení § 5, odst. 2 a 3, § 6, § 10,
§ 11, odst. 1 a 2, §§ 12 až 14, § 16, odst. 1 až 2, §§ 17 až 21, § 30, § 31, § 33 a § 34 zák. č. 90/1947 Sb.;
ustanovení § 5, odst. 2 a 3 a § 6 lze však užít jen u těch parcel převzatého majetku [§ 18, písm. a)], stran
kterých je ve veřejné knize zapsána poznámka zamýšleného převzetí podle § 9 náhradového zákona.

Podľa § 17 zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy pro řízení podle tohoto zákona,
včetně vyvlastnění půdy podle § 1, odst. 3, platí - s výhradou ustanovení § 8 - přiměřeně příslušné
předpisy záborového zákona a zákonů jej doplňující. Vláda může nařízením upraviti správní lhůty a
podle potřeby i jiná ustanovení těchto zákonů o řízení.

Podľa § 1 zák. č. 215/1919 Sb. o zabrání velkého majetku pozemkového, aby byla provedena
úprava pozemkového vlastnictví, zabírá se státem velký majetek pozemkový (§ 2), ležící v území
Československé republiky, v to čítajíc velký majetek vázaný, a zřizuje se úřad pozemkový.

Podľa § 5 zák. č. 215/1919 Sb. o zabrání velkého majetku pozemkového záborem uvedeným v § 1
nabývá Československá republika práva, zabraný majetek přejímati a přidělovati (§§ 10 a 11).

Podľa § 10 zák. č. 215/1919 Sb. o zabrání velkého majetku pozemkového, pokud stát převzatého
majetku nepodrží pro účely všeobecně prospěšné, přidělí jej úřad pozemkový postupně do určité výše

do vlastnictví nebo pachtu malým zemědělcům, domkářům, drobným živnostníkům, bezzemkům, a to
zvláště příslušníkům ozbrojené moci československé a válečným invalidům, kteří by na půdě chtěli
a mohli hospodařiti, pak družstvům složeným z uvedených osob, družstvům bytovým, spotřebníma zemědělským, obcím a jiným veřejným svazkům k účelům všeobecně prospěšným, vědeckým a
humanitním ústavům. Půdy může býti užito také k jiným účelům všeobecně prospěšným.

Podľa§1nariadeniavládyč.451/1920Sb.oobvodovýchúradovniachpozemkovéhoúradu, pozemkový
úřad za souhlasu svého správního výboru zřizuje dle potřeby po dohodě s ministerstvem financí
obvodové úřadovny, určuje jejich sídlo a obvod působnosti.

Podľa § 5 bod 3 nariadenia vlády č. 451/1920 Sb. o obvodových úradovniach pozemkového úradu,

obvodovým úradovniam prináležalo prováděti všechny přípravné práce k převzetí zabraného majetku
podle zákona ze dne 8. dubna 1920, č. 329 Sb. z. a n., pokud směřují ku zjištění hospodářských
i právních vztahů k přejímanému majetku, k zrušení jich výpovědí dohodou nebo soudním řízením,
podávati prohlášení a žádosti ke knihovním soudům za zápisy do knih veřejných o pozemkovém majetku
přejímaném a přidělovaném, pokud nevyžadují podpisu předsedy pozemkového úřadu;

Podľa § 9 zák. č. 329/1920 Sb. o převzetí a náhradě za zabraný majetek pozemkový (zákon náhradový)
poznámka zamýšleného převzetí působí jako poznámka zamýšleného odepsání nemovitosti, pokud
nezahrnuje všech nemovitostí ve vložce zapsaných, a spolu jako poznámka vyvlastnění.

Podľa § 26 zák. č. 329/1920 Sb. o převzetí a náhradě za zabraný majetek pozemkový (zákon náhradový)

kde bylo podle tohoto zákona poznamenáno zamýšlené převzetí zabraného majetku státem, provedou
na návrh pozemkového úřadu soudy vklad práva vlastnického pro stát Československé republiky s
odvoláním na § 1 záborového zákona a na toto zákonné ustanovení.
Právonakládatitímtomajetkemjménemstátunáležípozemkovémuúřaduvmezíchzáborovéhozákona.
Zároveň s vkladem práva vlastnického vymaže soud z moci úřední všechna knihovní břemena a dluhy,

pokud pozemkový úřad neučiní jiného návrhu, zejména se zřetelem na pozemkové služebnosti a na
ustanovení § 70.

Podľa § 28 zák. č. 329/1920 Sb. o převzetí a náhradě za zabraný majetek pozemkový (zákon náhradový)
rozhodl-li pozemkový úřad již dříve o přídělu, směně neb zcizení převzatých nemovitostí do vlastnictví

osob jiných, není potřebí provésti dříve příslušný vklad práva vlastnického pro stát, a soudy převedou na
návrh pozemkového úřadu právo vlastnické přímo na nabyvatele pozemkovým úřadem jim označené.
Ustanovení § 26 o výmazu knihovních břemen a dluhů a závadprostém odepsání platí stejně i pro tyto
případy.

V zmysle citovaných zák. ustanovení vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Navrhovateľky sa voči odporcom ako evidovaným vlastníkom domáhali určenia vlastníctva s poukazom
na prídelovú listinu vydanú podľa § 8 zákona č. 142/1947 Sb.. Súd mal za to, že navrhovateľky
majú naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. na podanom návrhu, i keď v minulosti
Najvyšší súd SR vyslovil opačný právny názor (rozsudok 4Cdo/130/2007, rozsudok 4Cdo/48/2008).

Postupom času prišlo k prehodnoteniu týchto právnych názorov. Najvyšší súd ako aj Ústavný súd
SR konštatovali, že je možné sa domáhať nárokov nielen podľa osobitného právneho predpisu (zák.
č. 229/91 Zb.) ale aj v zmysle Občianskeho zákonníka (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
249/2011). Súd sa teda zaoberal návrhom navrhovateliek i po hmotnoprávnej stránke. V prvom rade
nepovažovalsúdpredloženúprídelovúlistinuzaplatnú,keďžetátoneobsahovalaprídelovúcenu,pričom

nešlo o bezplatne pridelený majetok. Navrhovateľky poukazovali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo
123/2003, podľa ktorého mimo rámec právneho súdnictva, všeobecný súd nie je oprávnený skúmať
vecnú správnosť právneho aktu, teda prídelovej listiny, pričom súd však túto skutočnosť vyhodnotil s
poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 56/2003. Navrhovateľky tvrdili, že ich právny predchodca
uhradil prídelovú cenu v sume 30.000 korún. Z dokazovania však bolo preukázané, že túto sumu platil

ich právny predchodca družstvu „Práca“, ktoré rozhodlo o vrátení tejto platby, keďže za prídel mali
prídelcovia platiť prídelovú cenu Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, resp. štátu.
Navrhovateľky nepreukázali, že by prídelová cena bola hradená, ani že by bola vôbec určená príslušným
úradom. V druhom rade mal súd za to, že i keď právny predchodca pridelenú parcelu užíval v 50-
tych rokoch, táto nikdy nebola zapísaná do príslušných pozemkových kníh, či registra nehnuteľností.

Nemal k nej evidovaný list vlastníctva. MsNV v Nitre celé prídelové pokračovanie zrušilo v r. 1958, i keď
toto rozhodnutie s poukazom na rozsudok NS 4Cdo 123/2003 možno považovať za akt nulitný, keďže
rozhodol vecne nepríslušný správny orgán. Právny predchodca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal v r.
1958.Vr.1959MsNVvNitrerozhodloonáhradáchzavykonanéinvestície,počomajprávnypredchodcanavrhovateliek predmetnú pôdu opustil, jej vlastníctva sa ďalej nedomáhal. Tak isto navrhovateľky sa
po r. 1989 v rámci reštitúcií, či iným spôsobom navrátenia vlastníctva nedomáhali, a ani sa nemienili
domáhať, urobili tak až na podnet svojho zástupcu, týmto návrhom. Z týchto skutočností súdu vyplýva,

že navrhovateľky ako aj ich právny predchodca predmetnú pôdu opustili a vzdali sa svojich vlastníckych
nárokov k nej, pričom ich úkony boli v súlade s § 34 až 37 O.z. V súvislosti v týmto názorom treba
poukázať na to, že vec súd posudzoval podľa Občianskeho zákonníka nie zákona č. 229/1991 Zb. ( § 6),
pričom podľa tohto zákona navrhovateľkám lehota na uplatnenie vlastníctva uplynula ( § 13). V treťom
rade súd návrh zamietol i z dôvodu, že na Československý štát a teda ani na právneho predchodcu

navrhovateliek nikdy neprešlo vlastníctvo k predmetnej pôde. Až do r. 1992 ostala vlastníkom pôdy
Sídelná kapitula v Nitre ( okrem parc. 4644 až do súčastnosti), keď nikdy jej nebolo vlastníctvo odňaté. V
zmysle zák. č. 142/1947 Sb. a s ním s poukazom na § 17 zákona č. 142/1947 Sb. súvisiacich zákonov č.
215/1919 Zb ( záborový zákon) č. 329/1920 Sb. ( zákon náhradový), bol úmysel štátu odňať predmetnú
pôdu odporcovi v 1. rade, avšak k reálnemu odňatiu nikdy nedošlo. Navrhovateľky uvádzali, že k
prechodu sporného majetku na štát, došlo súpisom majetku, resp. účinnosťou Stredného občianskeho

zákonníka k 01.01.1951. V konaní nebolo preukázané, že by bol vykonaný súpis sporného majetku a v
prípade, že by k prechodu malo dôjsť k 01.01.1951, nepostupoval štát v súlade so zákonom 90/1947
Sb. o provedení knihovního pořádku stran konfiskovaného nepřátelského majetku a o úpravě některých
právních poměrů vztahujících se na přidělený majetek s poukazom na § 14 zákona č. 142/1947 Sb., ani
v súlade s § 26, §28 zákona č. 329/1920 Sb. Podľa § 5 zákona č. 215/1919 Sb. až záborom mohol by

štát rozhodnúť o spornom majetku, teda o predmetnej parcele v r. 1949 predloženou prídelovou listinou
bolo rozhodnuté predčasne, keď k reálnemu odňatiu majetku nedošlo. Súd mal za to, že prenatačná
poznámka v zmysle § 9 zákona č. 329/1920 Sb. v pozemnoknižnej vložke č. X nemala právoplatné
účinky prevzatia sporného majetku štátom. O tejto skutočnosti mal štát vedomosť ako to vyplýva aj z
listu MNV v Z. z r. 1972.

Podľaidentifikáciekatastranehnuteľností sažalovanáparcelanachádzanaparceliachzapísanýchv„C“
registri katastra nehnuteľností vo vlastníctve odporcu v 1. a 2. rade. Súd nepovažoval za hospodárne,
z pohľadu ekonomického i časového, vypracovanie geometrického plánu, ktorý by určil, kde presne sa
žalovanáparcelanachádzala,keďdôvodprektorýzamietolnávrhsatýkalvšetkýchparciel,naktorýchby

sapodľaidentifikácie žalovanáparcelanachádzala.Ztohtodôvodusúdnávrhnadoplneniedokazovania
v tomto smere ako neefektívny a nedôvodný zamietol, keďže geometrický plán by pre rozhodnutie súdu
nemal žiaden právny význam.

V r. 1992, resp. 1995 odporca v 1. rade požiadal o zápis vlastníctva k predmetnej pôde z PKV vložky

do „C“ registra. V r. 1992 časť pôdy, konkrétne parcelu č. XXXX previedol na odporcu v 2. rade.
Tieto úkony boli vykonané Katastrálnym úradom v Z. a sú hodnoverné a záväzné v zmysle § 70 ods.
zákona č. 162/1995 Z.z.. Odporcovia v 1. a 2. rade ako i vedľajší účastník na strane odporcu v 1. rade
užívajú a disponujú s predmetnými parcelami ako vlastníci, resp. ako oprávnený nájomca v súlade s
§ 123 až 130 O.z.. Ich oprávnená držba nebola spochybnená po dobu desať rokov a podľa súdu ani

žaloba navrhovateliek z roku 2011 ich držbu nespochybnila. Parcela č. XXXX bola dokonca na určitú
dobu od roku 2001 prenajatá zástupcovi navrhovateliek, pričom tento pri prenájme nespochybňoval
vlastnícke právo odporcu v 2. rade. S poukazom na tieto skutočnosti, ak by aj súd návrh nezamietol na
základe predchádzajúcich troch bodov odôvodnenia, stotožnil by sa s tvrdením účastníkov o vydržaní
nehnuteľností podľa § 134 O.z.. Súd však mal za to, že odporca v 1. rade bol neprerušene vlastníkom

dotknutých pozemkov a aj ním ostal, okrem pozemku, ktorý v súlade so zákonom previedol na odporcu v
2. rade v roku 1992. Odporca v 1. rade vzhľadom na túto skutočnosť nebol povinný si uplatňovať vydanie
veci v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 282/1993 Z.z. Vedľajší účastník na strane odporcu v 1.
rade má podanou žalobou znemožnené užívacie právo, ktoré preukázal nájomnou zmluvou s dodatkom.
Právny predchodca na základe predloženej prídelovej listiny nemohol nikdy nadobudnúť vlastníctvo k

žalovanej parcele, ktorej vlastníctvo nikdy neprešlo na štát.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. Odporcovi v 1. rade súd priznal právo
na náhradu trov konania v sume 3.340,84 eura. Súd akceptoval odporcom v 1. rade špecifikovanú
hodnotu sporu v sume 52.252,79 eura určenú s poukazom na zákon 582/2004 Z.z. ( 989 m2 x

53,11 eur). Podľa vedomostí súdu by všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola jednoznačne vyššia.
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za šesť úkon po 526,13 eura ( prevzatie veci,
písomné vyjadrenie zo dňa 26.10.2011, účasť na pojednávaniach 29.11.2011, 12.01.2012, 14.02.2012,
21.08.2012) z úkonu v sume 131,53 eura ( účasť na odročenom pojednávaní 27.10.2011), štyrochrežijných paušálov po 7,41 eura ( rok 2011), troch po 7,63 eura ( rok 2012) v zmysle vyhlášky 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Úkon porada s klientom súd
odporcovi v 1. rade nepriznal, keďže je tento nepreukázal a nedokladoval jej opodstatnenosť.

Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju neuplatňoval.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v 1. rade súd priznal právo na náhradu trov konania v sume
6.075,63 eura. Súd vychádzal z rovnakej ceny nehnuteľností ako u odporcu v 1. rade v sume 52.252,79

eura určenú s poukazom na zákon 582/2004 Z.z. ( 989 m2 x 53,11 eur). Trovy konania pozostávajú
z trov právneho zastúpenia za osem úkonov po 526,13 eura (prevzatie veci, podanie na súd zo dňa
13.10.2011, písomné vyjadrenie zo dňa 27.10.2011, písomné vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania
zo dňa 03.05.2012, účasť na pojednávaniach 29.11.2011, 12.01.2012, 14.02.2012, 21.08.2012) z úkonu
v sume 131,53 eura ( účasť na odročenom pojednávaní 27.10.2011), piatich režijných paušálov po 7,41
eura(rok2011),štyrochpo7,63eura(rok2012),náhradyzastratučasuvsume376,98eura,cestovných

náhrad v sume 277,91 eura za päť ciest na pojednávania Bratislava Nitra a späť, všetko s 20% DPH v
zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3

O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.